Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 20, 2013

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14Cb/27/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611214700
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2013:6611214700.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu EURO-

BUILDING, a.s., so sídlom Družstevná 2, 831 04 Bratislava, IČO: 35 683 066, zast. Advokátska
kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876 proti
žalovanému Obec Divín, so sídlom Námestie mieru 654/3, 985 52 Divín, IČO: 00 316 041 v konaní o
zaplatenie 1 631,04 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 157,84 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohoto rozhodnutia.

Žalobu čo do zaplatenia 1 473,20 Eur z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v sume 97,50 Eur za zaplatený súdny
poplatok z odporu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 175 380,86 Eur s 0,03 %-ným úrokom z
omeškania denne z dlhovanej čiastky na tom skutkovom základe, že dňa 14.10.2010 bola medzi

žalobcom ako zhotoviteľom stavby Námestie a kúpeľná promenáda v Divíne a žalovaným ako
objednávateľom uzatvorená zmluva o dielo. Na základe tejto zmluvy ako aj dodatkov, ktoré boli medzi
účastníkmi uzatvorené, žalobca ako zhotoviteľ zhotovil pre žalovaného ako objednávateľa dielo v zmysle
dohodnutých podmienok. Žalobca vykonal na predmetnej stavbe práce, za ktoré vystavil faktúru č.
200100278 dňa 21.06.2011 na sumu 175 380,86 Eur. Faktúra bola vystavená v súlade so zmluvou a
jej súčasťou je i súpis vykonaných prác potvrdený oprávneným zástupcom žalovaného. Žalobca žiadal
priznať taktiež úrok z omeškania podľa čl. VII. bod 7.1.3. zmluvy o dielo vo výške 0,03 % z dlžnej sumy

za každý deň omeškania.

V priebehu konania pred vydaním platobného rozkazu žalobca vzal čiastočne návrh na začatie konania
späť čo do zaplatenia istiny a žiadal, aby mu súd priznal nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého
úroku z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 175 380,86 Eur od 01.10.2011 do 31.10.2011
predstavujúci sumu 1 631,04 Eur a náhradu trov konania.

Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, preto
bol platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. zrušený.Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že popiera dôvodnosť žalobcom podaného
žalobného návrhu požadujúceho úrok z omeškania na základe toho, že zmluva o dielo uzavretá medzi
žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom jednoznačne preukazuje, že zdrojom

finančných prostriedkov na realizáciu predmetu zmluvy sú okrem vlastných zdrojov objednávateľa
prostriedky zo štrukturálnych fondov a prostriedky zo štátneho rozpočtu. Z čl. 5.3 zmluvy o dielo
vyplýva, že žalobca súhlasil so splatnosťou faktúr podľa podmienok zmluvy o pridelení finančných
prostriedkov. Lehota splatnosti všetkých vystavených faktúr zhotoviteľom je minimálne 90 dní od jej
doručeniaobjednávateľovi. Opristúpeníúčastníkovzmluvyodielokpodmienkamstanovenýchzmluvou

o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, na základe ktorej je zabezpečené financovanie
predmetu zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným svedčí čl. 10.9. zmluvy o dielo,
podľa ktorej účinnosť zmluvy o dielo vzniká až po účinnosti zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný s
Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR. Žalobca doručil faktúru č. 2000100278 na sumu
175 380,86 Eur žalovanému dňa 24.06.2011. Žalovaný po preskúmaní faktúry túto predložil na kontrolu
správnosti a úplnosti fakturovaných údajov žiadosťou o platbu podľa Zmluvy o poskytnutí nenávratného

finančného príspevku dňa 02.08.2011 na Banskobystrický samosprávny kraj a po jej odsúhlasení boli
na účet žalovaného zo strany poskytovateľa nenávratného finančného príspevku poskytnuté finančné
prostriedky dňa 25.10.2011 a úhrada faktúry bola vykonaná dňa 28.11.2011. Čerpanie výdavkov na
projekt, ktorý je predmetom zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a jeho financovanie
je upravované Systémom finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové

obdobie rokov 2007 - 2013 v platnom znení. Žalovaný realizoval fakturovanú sumu až po poskytnutí časti
nenávratného finančného príspevku zo štátneho rozpočtu a nemal možnosť ovplyvniť lehotu splatnosti
predmetnej faktúry. Zo znenia čl. 5.3 zmluvy o dielo vyplýva, že žalobca súhlasí so splatnosťou faktúr
podľa podmienok zmluvy o pridelení finančných prostriedkov a s poukazom na zmluvu o pridelení
nenávratného finančného príspevku a čl. 14, čl. 15 bod 5.1, čl. 16 ods. 2 Všeobecných zmluvných

podmienok k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku vyplýva, že žalovanému začína
plynúť lehota splatnosti faktúry až po poskytnutí nenávratného finančného príspevku na jeho účet.
Žalovaný z vyššie uvedených dôvodov považuje návrh žalobcu za účelový a tendenčný, pretože
nezohľadňuje podmienky, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.
Financovanie predmetu zmluvy o dielo je v 95 % z poskytnutých finančných prostriedkov z prostriedkov

EÚ a štátneho rozpočtu SR. Uvedená zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku bola
základným podkladom pre uzavretie zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným. V prípade, že by
uvedená zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku nebola uzavretá, nebolo by došlo
ani k uzavretiu zmluvy o dielo medzi účastníkmi tohoto sporu. V súvislosti s podmienkami, ktoré sú
jednoznačne stanovené v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a skutočnosťou, že

žalovaný nemá možnosť ovplyvniť proces poskytovania finančných prostriedkov účelovo určených na
predmet zmluvy o dielo, považuje návrh žalobcu za pokus o získanie bezdôvodného obohatenia a zo
strany právneho zástupcu o získanie trov právneho zastupovania. Preto žiadal žalobu zamietnuť.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný sa opiera o listinné dôkazy, a to o

zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a znenie všeobecných zmluvných podmienok
k tejto zmluve, ktoré nikdy neboli súčasťou zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, na
základe ktorej žalobca požaduje zaplatenie ceny fakturovaných prác od žalovaného. Žalobca ani jeho
právny zástupca nemal k dispozícii uvedené dokumenty, ani nebol oboznámený s ich obsahom.

Žalobca na pojednávaní ospravedlnil svoju neúčasť, v písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný
nenamieta vykonanie prác, ktoré boli aj zaplatené na základe vyššie uvedenej faktúry. Námietky
žalovaného smerujú iba voči tomu, že žalobca mal zohľadniť zmluvu o financovaní, ktorú mal žalovaný
uzavretú s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja. To, aké finančné zdroje na úhradu faktúr

vyplývajúcich z realizácie predmetu zmluvy o dielo používa žalovaný, nie je pre žalobcu podstatné.
Podľa právnej teórie sa totiž tretie osoby môžu stať subjektom zmluvného vzťahu len za konkrétnych
zákonných predpokladov, a to jedine za situácie, ak nastane jedna z právnych skutočností majúca za
následok prevod alebo prechod práv a povinností z tohoto zmluvného záväzkového právneho vzťahu,
k čomu ale nedošlo, a teda práva a povinnosti vznikli len medzi konkrétnymi účastníkmi zmluvného

vzťahu. Je zjavné, že námietky žalovaného nesmerujú proti samotnej podstate vymáhanej pohľadávky.
Žalobca ako zhotoviteľ nebol účastníkom zmluvy o financovaní, ani ju nemal k dispozícii. Zmluvne
dohodnutá splatnosť je minimálne 90 dní a z kontextu ustanovenia táto lehota zohľadňuje aj spomenutú
zmluvu o financovaní. Vymáhaná faktúra mala splatnosť minimálne 90 dní - t.j. presne 90. Zmluvaupravovala minimálnu splatnosť faktúr. Nemožno toto ustanovenie vykladať v tom smere, že splatnosť
bola odložená až do preplatenia finančných zdrojov od ministerstva. Nebola teda naplnená podmienka
existencie určitej a zrozumiteľnej odkladacej podmienky. Nemožno pochybovať o tom, že žalovaný sa

dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku. Úroky boli vypočítané na základe zmluvy, kde si
ich strany pre tento prípad dohodli. Žalovaný až do doručenia platobného rozkazu nenamietal splatnosť
faktúr, i keď mal na to viac ako polroka čas. Omeškanie si spôsobil sám svojou nečinnosťou, keď faktúru
na kontrolu a preplatenie odoslal podľa vlastného vyjadrenia viac ako mesiac a pol od jej doručenia, čo
bolo v podstate dôvodom na sklz v preplácaní, ktorý následne nastal. Poukázal taktiež na to, že aj trovy

konania sú vyššie ako v súčasnosti vymáhaná pohľadávka len preto, že žalovaný bol nečinný. Navrhol,
aby súd vykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v spise. Trval na podanom žalobnom návrhu.

Žalovaný prostredníctvom štatutárneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že trvá na tom čo uviedol
v podanom odpore. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu neboli známe podmienky zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku, toto sa nezakladá na pravde, pretože už pri samotnom oznámení

výberuverejnéhoobstarávaniabolouvedené,žesajednáoprojektfinancovanýzfonduEÚ- Regionálny
operačný program 4.1.A, a z toho muselo byť žalobcovi zrejmé akým spôsobom sa bude financovať
predmet diela. Všetky podmienky tejto zmluvy a verejného obstarávania sú dostupné na internete.
Predmetná faktúra nemohla byť okamžite podaná k žiadosti o úhradu, pretože nespĺňala limit 20 %
ceny podľa zmluvy o dielo. Na túto skutočnosť bol žalobca upozornený a dodatočne potom 25.07.2011

vystavil ďalšiu faktúru, ktorá spĺňala minimálny limit 20 % a žiadosť mohla byť podaná. Táto faktúra
bola doručená 28.07.2011 a žiadosť bola podaná 02.08.2011. Predložil súdu potom túto druhú faktúru č.
200100365, pričom prvá faktúra č. 200100278 nespĺňala náležitosti, nakoľko bola nižšia ako 20 % z ceny
diela, a preto museli počkať kým žalobca doručil druhú faktúru a až potom mohli požiadať o pridelenie
finančných prostriedkov, nakoľko súčet týchto dvoch faktúr predstavoval vyššiu sumu ako 20 %. Preto aj

došlokurčitémusklzuaomeškaniuspridelenímfinančnýchprostriedkov.Zavinenie jenastranežalobcu
a nemôže preto žalovaný znášať tieto dôsledky. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Okresný
súd rozsudkom žalobu o zaplatenie 1 631,04 Eur s prísl. zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov
konania žalovaného vo výške 97,50 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavreli
zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca ako zhotoviteľ vyhotovil pre žalovaného ako objednávateľa

dielo-"NámestieakokúpeľnápromenádaDivín".Vzmysledohodnutýchzmluvnýchpodmienokvzmluve
o dielo potom jednotlivé časti diela žalobca fakturoval žalovanému. Žalobca faktúrou č. 200100278
zo dňa 21.06.2011 s lehotou splatnosti 30.09.2011 vyfakturoval žalovanému sumu 175 380,86 Eur,
pričom žalovaný túto pohľadávku v lehote splatnosti neuhradil. Následne v priebehu konania žalovaný
uhradil dlhovanú istinu, preto žalobca vzal návrh na začatie konania čiastočne späť, a žiadal zaplatiť

zmluvne dohodnutý 0,03 %-ný denný úrok z omeškania z dlhovanej čiastky za obdobie od 01.10.2011
do 31.10.2011 v sume 1 631,04 Eur. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že túto čiastku neuhradil z dôvodu
omeškania žalobcu so správnym vyfakturovaním prác, pretože faktúra, ktorú predložil žalobca nebola v
súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami a bola nižšia ako 20 % z ceny diela a bola v rozpore s čl.
5.5.2 zmluvy o dielo. Z uvedeného dôvodu žalovaný čakal na ďalšiu faktúru, ktorú žalobca vystavil a až

po jej doručení mohol podať žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z prostriedkov
EÚ a štátneho rozpočtu. Na základe uvedeného nemohol byť v omeškaní so zaplatením dlhovanej
čiastky, a preto navrhol žalobu zamietnuť. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že v čl. 5.5.2 zmluvy o
dielo bolo dohodnuté, že zhotoviteľ vystaví faktúru za vykonané práce vždy po prestavaní minimálne 20
% z ceny diela (t.z. že fakturovaná cena nesmie byť nižšia ako 20 % z celkovej ceny diela) uvedený

článok sa netýka poslednej faktúry. Ďalej konštatoval, že vyúčtovaná faktúra č. 200100278 bola nižšia
ako bolo dohodnuté v čl. 5.5.2 zmluvy o dielo, keď 20 % z ceny diela predstavuje 175 745,38 Eur a
vyfakturovaná čiastka bola vo výške 175 380,86 Eur. Preto bolo nutné prisvedčiť tvrdeniam žalovaného
ohľadom toho, že k tomu, aby fakturovaná cena bola vyššia ako 20 % musela byť pripočítaná ďalšia
faktúra č. 200100365 v sume 88 168,45 Eur, ktorú žalobca doručil žalovanému dňa 28.07.2011, a ktorej

splatnosť bola 25.10.2011. Splatnosť faktúry v zmysle čl. 5.5.3 zmluvy o dielo bola minimálne 90 dní od
jej doručenia objednávateľovi a z toho dôvodu jej splatnosť mohla nastať až dňa 28.10.2011 tak, ako to
bolodohodnutévzmluveodielo.Nakoľkofaktúryboliuhradenékudňu28.10.2011,nemoholsažalovaný
dostať do omeškania so zaplatením týchto faktúr, a faktúra č. 200100278 nebola uhradená v lehote
splatnosti zavinením žalovaného, ale zavinením žalobcu. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

Odvolateľ poukázal v odvolaní na skutočnosť, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom prvého
stupňa, pretože pojednávania uskutočneného dňa 09.05.2012 sa žalobca nezúčastnil a súhlasil s
pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd síce pojednávanie odročil na deň 11.05.2012 o 13.00 hod.za účelom vyhlásenia rozsudku, o ktorej skutočnosti však žalobcu riadne a zákonným spôsobom
neupovedomil. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal

vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2
O.s.p. a napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ zrušil a podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací zrušil napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a došlo k procesnej vade, pretože
súd prvého stupňa účastníka, t.j. žalobcu neupovedomil zákonom zodpovedajúcim spôsobom o mieste a
čase verejného vyhlásenia rozsudku, a tým mu odňal možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia
§ 21 písm. f/ O.s.p. . Nariadil prvostupňovému súdu skúmať, či vyfakturovaná čiastka vo výške 175
380,86 Eur zodpovedala prestavaniu minimálne 20 % ceny diela a zistiť ku ktorému dňu žalovaný uhradil
faktúru.

Súd opätovne predvolal účastníkov konania, pričom žalobca prostredníctvom splnomocneného
právneho zástupcu ospravedlnil svoju neúčasť vo večerných hodinách, deň pred pojednávaním, pričom
uviedol, že zmluva presne neuvádza, čo sa rozumie pod pojmom celková cena diela, a je potrebné
vychádzaťzcelkovejfakturovanejcenydiela.Žalobcafakturovalžalovanémuzavykonaniedielacelkovo

sumu 838 707,45 Eur vrátane DPH. Faktúra č. 200100278 tvorí zaokrúhlene 20,91 % z celkovej ceny
diela. Dlžná suma bola uhradená až dňom jej pripísania na účet, t.j. 31.10.2011. Žiadal priznať náhradu
trov konania, pričom vychádzal z hodnoty sporu pri začatí poskytovania právnej služby. Navrhol, aby
súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Žalovaný prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu na pojednávaní predložil Dodatok č. 1 k Zmluve
odielo,kdeboladohodnutácena86111,14EurvrátaneDPH,ktorácenadielabolavkonečnomdôsledku
dohodnutá a z tejto čiastky mal žalobca dodržať pri fakturovaní 20 % z celkovej ceny diela. Čo sa týka
námietky, že žalobca fakturoval celkovo na cene 838 707,45 Eur, k tomuto sa nevedel vyjadriť, avšak
vychádzal pri výpočte z čiastky, ktorá mala byť fakturovaná z celkovo dohodnutej ceny diela, ktorá bola

uvedená v zmluve o dielo a v Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo zo dňa 10.03.2011. V podstate išlo o to,
že tieto zmluvné dojednania boli naviazané na ďalšiu zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku, ktorú predložil. Je pravdou, že zaplatili fakturovanú čiastku z napadnutej faktúry 28.10.2011
a kedy bola pripísaná na účet žalobcu nevedel uviesť, avšak tieto veci nerozporoval.

Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkazovým materiálom vo veci, a to
faktúrouč.200100278,upomienkouč.1ktejtofaktúre,zisťovacímprotokolomovykonanýchstavebných
prácach, krycím listom čerpania, zmluvou o dielo zo dňa 14.10.2010, dodatkom č. 1, 2 k zmluve o
dielo, platobným rozkazom vo veci, odporom proti platobnému rozkazu, prílohami k odporu, faktúrou

č. 200100365, na základe čoho zistil, že žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu o dielo, na základe
ktorej žalobca ako zhotoviteľ vyhotovil pre žalovaného ako objednávateľa dielo - Námestie a kúpeľná
promenáda v Divíne. V zmysle dohodnutých zmluvných podmienok v zmluve o dielo potom jednotlivé
časti diela žalobca fakturoval žalovanému, pričom žalobca faktúrou č. 200100278 zo dňa 21.06.2011
s lehotou splatnosti 30.09.2011 vyúčtoval žalovanému 175 380,86 Eur, pričom túto faktúru žalovaný v

lehote splatnosti neuhradil, preto sa žalobca obrátil so svojím nárokom na príslušný súd. V priebehu
konania žalovaný uhradil dlhovanú istinu, preto žalobca vzal návrh na začatie konania čiastočne späť,
pričom žiadal zaplatiť zmluvne dohodnutý 0,03 %-ný denný úrok z omeškania z dlhovanej čiastky za
obdobie od 01.10.2011 do 31.10.2011 v sume 1 631,04 Eur, pričom žalovaný sa bránil tým, že túto
čiastku neuhradil z dôvodu omeškania žalobcu so správnym vyúčtovaním prác, keď faktúra, ktorú

predložil žalobca, nebola v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami a bola nižšia ako 20 % z
ceny diela, čo nebolo prípustné, a bolo v rozpore s čl. 5.5.2 zmluvy o dielo, a preto musel žalovaný
čakať na ďalšiu faktúru, ktorú žalobca vystavil a až po doručení tejto faktúry mohol podať žiadosť o
poskytnutie nenávratného finančného príspevku z prostriedkov EÚ a štátneho rozpočtu, a nemohol byť
preto v omeškaní so zaplatením dlhovanej čiastky. Žiadal preto žalobu zamietnuť. Naproti tomu žalobca

žiadal žalobe vyhovieť a tvrdil, že zmluva o dielo nemá súvislosť so zmluvou pridelenie nenávratného
finančného príspevku. Neskôr v konaní tvrdil, že celková fakturovaná cena za vykonanie diela bola 838
707,45 Eur, na základe čoho faktúra č. 200100278 predstavuje 20,91 % z celkovej ceny diela. Žalovaný
naproti tomu tvrdil, že je potrebné vychádzať z ceny diela dohodnutej v zmluve, ako aj v dodatku č. 2,t.j. 886 111,14 Eur. Zaplatenie fakturovanej čiastky ku dňu 31.10.2011 nerozporoval, preto súd mal za
to, že táto skutočnosť nie je sporná, a nevykonával v tomto ohľade ďalšie dokazovanie. Žalobca žiadal
žalobe po čiastočnom obmedzení vyhovieť, žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Podľa§536ods.1Obch.zák. zmluvouodielosazaväzujezhotoviteľvykonaťurčitédieloaobjednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obch. zák. dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu

zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo
hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 536 ods. 3 Obch. zák. cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený
spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Zpredloženéhodôkazovéhomateriálusúdzistil,žeúčastnícikonaniauzavrelizmluvuodielo,nazáklade
ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal previesť pre žalovaného ako objednávateľa dielo, a to stavbu
Námestie a kúpeľná promenáda v Divíne, pričom bola dohodnutá cena diela v celkovej výške 878 726,88
Eur v zmysle čl. 4.4.7 zmluvy o dielo. Tento článok bol potom Dodatkom č. 2 k Zmluve o dielo zo dňa

10.03.2011 zmenený tak, že celková cena s DPH predstavovala 886 111,14 Eur.

V čl. 5.5.2 zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že zhotoviteľ vystaví faktúru za vykonané práce vždy po
prestavaní minimálne 20 % ceny diela (to znamená, že fakturovaná cena nesmie byť nižšia ako 20 % z
celkovej ceny diela, uvedené sa netýka poslednej faktúry). Faktúra bude vystavená v troch rovnopisoch.

Okrem všeobecných náležitostí podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov,
musí faktúra obsahovať jednotlivé množstvá zrealizovaných prác a dodávok a ich ceny. Tieto práce
musia byť pred vystavením faktúry premerané a odsúhlasené oprávneným zástupcom objednávateľa.

Podľa čl. 5.5.3 zmluvy o dielo, splatnosť faktúr je podľa podmienok zmluvy o pridelení finančných

prostriedkov. Lehota splatnosti všetkých vystavených faktúr zhotoviteľom je minimálne 90 dní od jej
doručenia objednávateľovi.

V čl. 7.7.1.3 bolo dohodnuté, že v prípade nedodržania termínu splatnosti faktúr môže zhotoviteľ
vyúčtovať objednávateľovi úrok z omeškania vo výške 0,03 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

V zmysle uvedeného článku žalobca vyúčtoval žalovanému úrok z omeškania v dohodnutej výške 0,03
% za každý deň omeškania, pričom žalovaný namietal, že splatnosť faktúry bola dohodnutá podľa
podmienok zmluvy o pridelení finančných prostriedkov, a taktiež faktúra nebola spôsobilá na vyplatenie,
nakoľko fakturovaná cena nesmela byť nižšia ako 20 % z celkovej ceny diela, k čomu však došlo

pri faktúre č. 200100278. Taktiež namietal, že zmluva o dielo bola naviazaná na zmluvu o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku.

Pri posúdení veci súd bol toho názoru, že pre oprávnenosť fakturácie po prestavaní minimálne 20 %
ceny diela je nutné vychádzať zo zmluvných dojednaní v Zmluve o dielo a Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo,

a nie z celkovej vyfakturovanej a zaplatenej ceny diela, nakoľko pre stanovenie minimálnej výšky 20 % z
ceny diela platia zmluvné dojednania týkajúce sa ceny diela, v zmysle ktorých cena diela predstavovala
v zmysle Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo 886 111,14 Eur, z čoho vyfakturovaná suma 175 380,86 Eur
predstavuje 19,78 % ceny diela. Pokiaľ by súd prijal výklad žalobcu, že je potrebné vychádzať z celkovej
vyfakturovanej a zaplatenej ceny diela, t.j. 838 707,45 Eur, predstavovalo by to skutočne 20,91 Eur ceny

diela, tak ako to uvádza žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.02.2013. Keďže však ku dňu
uzavretia Zmluvy o dielo a Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo, ktorý bol uzavretý dňa 10.03.2011, mohla byť
účastníkom známa len dohodnutá cena diela vo výške 886 111,14 Eur, súd zotrval na svojom výklade
zmluvy o dielo, a mal za to, že vyfakturovaná čiastka 175 380,86 Eur nedosahovala minimálne 20 %
ceny diela, a aby fakturovaná cena bola vyššia ako 20 %, musela byť pripočítaná faktúra č. 200100365

v čiastke 88 168,45 Eur, ktorú žalobca doručil žalovanému dňa 28.07.2011, a ktorej splatnosť bola
25.10.2011, pričom splatnosť bola stanovená na 90 dní odo dňa doručenia, a preto jej splatnosť mohla
nastaťaž28.10.2011,takakotobolodohodnutévčl.5.5.3zmluvyodielo. Zdôkazovéhomateriálunač.l.
25 spisového materiálu vyplýva, že obe fakturované čiastky boli pripísané na účet žalobcu 31.10.2011,ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, a preto súd mal za to, že žalovaný sa dostal do
omeškania so zaplatením dohodnutého úroku z omeškania vo výške 0,03 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania z vyfakturovanej čiastky 175 380,86 Eur od 29.10.2011 do 31.10.2011, t.j. bol v omeškaní

3 dni.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania
neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak

záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania
najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia potom súd priznal nárok žalobcovi vo výške 157,84
Eur ako zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,03 % za každý deň omeškania zo sumy 175
380,86 Eur od 29.10.2011 do 31.10.2011 v zmysle čl. 7.7.1.3 zmluvy o dielo. Vo zvyšku žalobu ako

nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech len čiastočný môže súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej

odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p. . Žalovanému, ktorý mal úspech v spore,
pričom mal neúspech v pomerne nepatrnej časti vznikli trovy konania v sume 97,50 Eur za zaplatený

súdny poplatok z odporu, na náhradu ktorých trov súd zaviazal žalobcu, ktorý mal neúspech vo veci v
prevažnej časti hodnoty sporu. Na okraj je potrebné uviesť, že žaloba o zaplatenie pôvodne žalovanej
čiastky 175 380,86 Eur s prísl. bola podaná predčasne pred lehotou splatnosti faktúry, na základe čoho
ani v časti, v ktorej žalobca neskôr obmedzil svoj žalobný návrh, by nebolo možné žalobcovi náhradu
trov konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.