Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/55/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211204071
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211204071.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek

senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: IT.. N. Š., T.. XX. X.
XXXX,U.H.Ť.XXX/XX,H.,zast.Mgr.PeterSerina,advokátskakancelária,s.r.o.,Poľnohospodárska10,
Bratislava, proti odporcovi: F. Y., G..M..B.., Y. XX, H., V.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Felixom Neupauerom,
advokátom, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Karadžičova 10, Bratislava, o
určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 4. 11. 2011, č.k. 13C/13/2011 - 136

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 4. 11. 2011, č.k.

13C/13/2011 - 136 p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 217,24 eura, k
rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu,
dané navrhovateľovi odporcom listom zo dňa 22. 12. 2010, doručeným navrhovateľovi dňa 22. 12. 2010,
je neplatné. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 309,16
eura, ako aj povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 99,50 eura, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní mal za zistené, že pracovný

pomer medzi navrhovateľom a odporcom vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18. 11. 2008,
s dňom nástupu do práce dňa 24. 11. 2008. Navrhovateľ bol v zmysle pracovnej zmluvy zaradený
do funkcie junior investičný manager s náplňou práce podľa pracovnej zmluvy, pracovný pomer bol
dohodnutý na dobu neurčitú. Dňa 8. 12. 2010 doručil navrhovateľ odporcovi výpoveď z pracovného
pomeru podľa § 67 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce - ďalej len ZP) a jeho pracovný pomer
u odporcu mal skončiť uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby (dňom 28. 2. 2011). Dňa 22. 12.
2010 doručil odporca navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa

z titulu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Navrhovateľ
považoval okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a trval na tom, aby ho odporca naďalej
zamestnával, čo mu oznámil listom zo dňa 17. 1. 2011.

Z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 22. 12. 2010
súd zistil, že v ňom odporca vymedzil 4 dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru:1. Navrhovateľ, ktorý sa spolupodieľal na riadení a realizácii projektu "49-veľké veci" ako jeden z
riadiacich pracovníkov, zanedbal svoje povinnosti spočívajúce v komunikácii so súdmi, exekútormi, a
povinnými, konkrétne nekontaktoval povinných s možnosťou uzavretia dohody o postupnom splácaní

pohľadávky, nenavrhoval povinným osobné stretnutia s možnosťou dohodnutia splátkových kalendárov,
nekontaktoval exekútorov ohľadom stavu prepoverenia v rámci zmeny súdnych exekútorov, nezisťoval
aktuálny stav konaní na súdoch, nenavrhoval spôsoby riešenia v rozsahu riadiaceho pracovníka,
pričom bol viackrát upozornený na tieto skutočnosti vedením spoločnosti, V.. C. D. a V.. I. U., čím
porušil pracovnú náplň podľa pracovnej zmluvy v bode "napomáhať úspešnosti priebehu pravidelného

obchodného prípadu".

2. Navrhovateľovi bola podľa zápisnice z pracovnej porady č. 1 zo dňa 20. 10. 2010 pridelená
úloha spočívajúca v zaslaní žiadosti na Pôdohospodársku platobnú agentúru, predmetom ktorej bolo
získanie vyjadrenia k problematike špecifikovanej v okamžitom skončení pracovného pomeru k projektu
"Družstvá". Navrhovateľ úlohu nesplnil k 20. 10. 2010, na porade zo dňa 25. 10. 2010 mu bol stanovený
termín na splnenie úlohy najneskôr do 5. 11. 2010. Navrhovateľ však úlohu riadne a včas nesplnil, čo

spôsobilo oneskorenie zistenia informácií, spôsobujúce bariéry vo výkone ďalších súvisiacich úloh, čím
navrhovateľ porušil pracovnú náplň podľa pracovnej zmluvy, a to v bode "pripravovať dokumentáciu
súvisiacuspridelenýmprojektom".Navrhovateľporušilpracovnúnáplňajtým,žeoneskorenezabezpečil
podklady, prípadne ich zabezpečil neúplne, a nepripravil dokumentáciu pre vedenie spoločnosti na
stretnutie s externým právnym zástupcom N.. I. G., plánované na deň 8. 11. 2010, pričom predmetnú

dokumentáciu musela urýchlene pripraviť a skompletizovať navrhovateľovi podriadená pracovníčka I..
W. N..

3. Navrhovateľ, ktorý bol poverený vedením projektu "Teplárne", mal vykonávať prípravu projektov podľa
pokynov vedenia spoločnosti a na základe uskutočnenej analýzy predkladať návrhy variantných riešení,
sledovať a navrhovať možnosti alokácie finančných zdrojov, aktívne sa zúčastňovať v investičnom tíme

pohľadávkového manažmentu, projektovo spracovávať nové obchodné prípady a informovať o nich
vedenie spoločnosti, priebežne vyhodnocovať priebeh realizácie strategických projektov a na základe
správ a podkladov podávať návrhy na ďalšie riešenie, pravidelne vyhodnocovať ekonomickú efektívnosť
uskutočnených obchodov. Do dňa okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľ nepreukázal
žiadne výstupy zvereného projektu, a preto odporca považuje účasť navrhovateľa na projekte za

neaktívnu.

4. Navrhovateľ bol dňa 30. 11. 2010 písomne upozornený na neplnenie si pracovných povinností z
dôvodu opakujúcich sa oneskorených príchodov na pracovisko v neodôvodnených prípadoch. Týmto
konaním navrhovateľ porušil základné povinnosti zamestnanca v zmysle § 81 bod a) ZP - pracovať
zodpovedne a riadne plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi.

Súd poukázal na § 68 ods. 1, 2 a § 70 ZP s tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
odporca žiadne závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa nepreukázal (neuniesol
dôkazné bremeno svojich tvrdení), a žiadny z uvádzaných dôvodov nie je možné kvalifikovať ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle ZP v takej intenzite, že by odôvodňovalo okamžité
skončenie pracovného pomeru. K 1. dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd uviedol,

že v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa zo strany odporcu bolo súdom
nariadené právoplatné predbežné opatrenie, ktoré zakazovalo odporcovi nakladať s pohľadávkami,
ktoré sú predmetom projektu „49 - veľké veci“. Zo zápisníc z pracovných porád mal súd za zistené,
že úloha - organizácia projektu 49 exekúcií - telefonická komunikácia s povinnými, vyhotovovanie a
zasielanie dohôd, bola bez stanoveného termínu ukončenia, plnila sa priebežne, pričom zodpovední boli

okrem navrhovateľa aj V.. I. U., MK.. W. N. a V.. I. D.. Zo zápisníc je zrejmé, že v tejto súvislosti odporca
navrhovateľa nijakým spôsobom neupozorňoval na prípadné nedostatky v práci, nevytýkal mu neplnenie
si pracovných úloh, zanedbanie povinností, resp. porušovanie pracovnej disciplíny. Závažné porušenie
pracovnej disciplíny nepotvrdil ani svedok U., priamy nadriadený navrhovateľa, ktorý na projekte tiež
pracoval. On sám uzavrel len jednu dohodu, za čo nebol nijakým spôsobom sankcionovaný. K 2.

dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd uviedol, že aj keď bolo v konaní preukázané,
že na pracovnej porade dňa 20. 10. 2010 bola pridelená navrhovateľovi úloha zaslať žiadosť naPôdohospodársku platobnú agentúru s termínom 22. 10. 2010, tento termín bol na poradách z 25.
10. 2010 a z 2. 11. 2010 posunutý na 5. 11. 2010. Podľa zápisnice z porady 8. 11. 2010 nebola
navrhovateľovi v projekte „Družstvá“ uložená žiadna úloha, nebolo ani konštatované, že nejakú úlohu

nesplnil. Navrhovateľ zaslal žiadosť vzhľadom na svoju práceneschopnosť v dňoch 4. a 5. 11. 2010
s oneskorením pár dní (10. 11. 2010), na činnosť odporcu to však nemalo žiadny negatívny dopad,
nebola tým spôsobená žiadna škoda, ani iný následok. Preto podľa súdu tento nedostatok nie je možné
kvalifikovať ako závažný, ale ako bežný nedostatok v práci, ktorý by mohol zakladať len dôvod na
upozornenie navrhovateľa na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zo zápisnice z pracovnej

porady zo dňa 20. 10. 2010 mal súd tiež za zistené, že za prípravu podkladov pre N.. G. bola zodpovedná
I.. W. N., a táto i úlohu splnila, pričom stretnutie s N.. G. sa ani neuskutočnilo. K 3. dôvodu okamžitého
skončenia pracovného pomeru, súd uviedol, že odporca nepreukázal žiadnym dôkazom, že by poveril
vedením projektu "Teplárne" práve navrhovateľa. Svedok U. uviedol, že projekt beží od roku 2007 a že
sa v ňom v podstatne nikdy nič nedialo. K 4. dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd
uviedol, že sa ním nezaoberal, nakoľko v ňom odporca len konštatuje, že navrhovateľ bol upozornený

na neskoré príchody do práce, bez uvedenia ďalších skutočností.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd prvého stupňa k záveru, že okamžité skončenie
pracovného pomeru je neplatné a dané v rozpore s ustanoveniami ZP, a preto návrhu navrhovateľa v
celom rozsahu vyhovel.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal právo na

náhradu trov právneho zastúpenia advokátom vo výške 309,16 eura. O povinnosti uloženej odporcovi
zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 eura rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v znení
neskorších právnych predpisov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Namietol, že súd
prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca
považuje rozsudok za arbitrárny, keďže je iba stroho, nenáležite a výlučne formalisticky odôvodnený,
pričom nemá ani oporu vo vykonanom dokazovaní, a je aj nepreskúmateľný. Poukázal na to, že v
okamžitom skončení pracovného pomeru vymedzil a špecifikoval 4 dôvody okamžitého skončenia
pracovného pomeru, pričom každý z týchto dôvodov samostatne založil právo odporcu na okamžité

skončenie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu. K projektu " 49 - veľké veci" odporca uviedol,
že navrhovateľ vedome, úmyselne a závažne porušil svoje povinnosti, ktoré mu boli uložené, a preto
by nebolo spravodlivé požadovať od odporcu, aby naďalej navrhovateľa zamestnával. Navrhovateľ
nepoprel, že niektoré úlohy v rámci projektu spočiatku vykonával, a až následne, keď bola s jeho prácou
vyjadrená nespokojnosť zo strany odporcu, výslovne a fakticky odmietol vykonávanie uložených úloh, a

účelovo sa odvoláva na morálne a etické hodnoty. K projektu "Družstvá" odporca uviedol, že navrhovateľ
nepoprel, že si riadne a včas nesplnil jemu zverenú úlohu. Skutočnosť, že odporcovi v súvislosti s
riadnym a včasným nesplnením povinností zo strany navrhovateľa nevznikla žiadna priama škoda,
nemôže samo osebe vylúčiť kvalifikáciu tohto skutku ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Za
splnenie povinnosti - zabezpečiť podklady pre externého právneho zástupcu N.. G. niesol navrhovateľ

voči vedeniu odporcu priamu zodpovednosť ako vedúci projektu. K projektu "Teplárne" odporca uviedol,
že výsluchom svedka bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ bol poverený vedením tohto
projektu, avšak na projekte nepracoval, pričom predmetom jeho práce bolo robiť aktívny obchod.
Svedok potvrdil, že navrhovateľovi boli nedostatky vytýkané aj priamo svedkom, avšak bezvýsledne.
Navrhovateľ účelovo obhajoval svoju pasivitu rôznymi skutočnosťami (turbulentné obdobie na politickej

a mediálnej scéne, komunálne voľby), čo nemalo s jeho náplňou práce nič spoločné. K opakovaným
neskorým príchodom navrhovateľa do práce, odporca uviedol, že aj keď uvedený dôvod nie je sám
osebe dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, má význam pri kumulácii s ostatnými
dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľ obdržal dňa 30. 11. 2010 od odporcu
upozornenienaneplneniesipracovnýchpovinností,totozobralnavedomieasvojeoneskorenépríchody

na pracovisko údajne odstránil. V dňoch 2. 12., 3. 12. a 6. 12. 2010 sa však opätovne dostavil na
pracovisko oneskorene, čo vytvára obraz o jeho postoji k plneniu pracovných úloh, a je jedným z
relevantnýchfaktorov,naktorébymalsúdpriskúmaníintenzityporušeniapracovnejdisciplínyprihliadať.Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu zaujal písomné stanovisko navrhovateľ s tým, že odporca v ňom opisuje svoju

doterajšiu obranu. V konaní sa jasne preukázalo, že odporcom tvrdené nedostatky boli menej závažné,
dlhodobé a odporcom tolerované. Snaha odporcu spraviť z nich závažné porušenie disciplíny je zrejmá,
ale nemá oporu v dôkazoch, ktoré odporca produkoval. V súdnom konaní bolo jasne a bezpochyby
preukázané, že uvádzané dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru neobstoja. Čo sa týka 1.
dôvodu, má navrhovateľ za to, že pokiaľ dodržiaval predbežné opatrenie, ktoré zakazovalo nakladať s

pohľadávkami, a odporca mu dodržiavanie zákona kladie za vinu a uvádza ho ako dôvod na okamžité
rozviazanie pracovného pomeru, je otázne, či konanie odporcu nenapĺňa skutkovú podstatu trestného
činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, prípadne iného trestného činu. Čo sa týka 2. dôvodu,
na pojednávaniach bolo jasne preukázané, že predmetnú úlohu mal na starosti úplne iný pracovník,
ktorý túto úlohu nesplnil, a voči ktorému neboli vyvodené žiadne negatívne následky. K 3. dôvodu
navrhovateľ uviedol, že odporca žiadnym dôkazom nepreukázal, že by vedením projektu „Teplárne“

poveril navrhovateľa. Sám svedok odporcu uviedol, že projekt beží od roku 2007, a že sa v ňom v
podstate nikdy nič nedialo. K 4. dôvodu uviedol, že sám osebe je právne irelevantný, nakoľko ide
o oznámenie, že pracovník menej závažným spôsobom porušuje pracovnú disciplínu. Navrhol preto
odvolaciemu súdu, aby odvolanie odporcu ako neopodstatnené odmietol v celom rozsahu. Zároveň si
uplatnil trovy odvolacieho konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle
§ 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní, a po tom, ako sa podrobne oboznámil s výsledkami
dokazovania na súde prvého stupňa, ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi, konštatuje, že súd
prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke
a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.). Odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožňuje s napadnutým rozhodnutím, a má za to, že námietky odporcu, uvedené v jeho odvolaní
nemôžu obstáť.

Neobstoja námietky odporcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu, o nesprávnych skutkových
zisteniach, o nesprávnom právnom posúdení veci, ani o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania (aj z dokazovania,

ktoré navrhol vykonať odporca na preukázanie svojich tvrdení, a to zápisnicami z pracovných porád,
výsluchom svedka V.. I. U.), pričom odporca žiadne iné návrhy na vykonanie dokazovania nemal. Súd
prvého stupňa zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil, prečo ani jeden z dôvodov okamžitého skončenia
pracovného pomeru nepovažoval za porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom v takej intenzite,
ktoré by oprávňovalo odporcu (zamestnávateľa) skončiť s ním pracovný pomer týmto výnimočným

spôsobom. Odvolací súd zdôrazňuje, že hodnotenie stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny patrí
výlučne súdu, pričom súd nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo
inom internom predpise alebo pokyne vedúceho zamestnanca hodnotí určité konanie zamestnanca ako
porušenie pracovnej disciplíny.

Odporca v konaní tvrdil, že navrhovateľ svoje pracovné povinnosti dlhodobo riadne neplnil. Napriek

tomu s ním nerozviazal pracovný pomer výpoveďou, a dokonca nedostatky v práci (okrem jediného
písomného upozornenia z 30. 11. 2010 na neplnenie si pracovných povinností z dôvodu neskorého
príchodu na pracovisko dňa 29. 11. 2010) neboli navrhovateľovi ani nikdy vytknuté písomne
jeho priamym nadriadeným, ani vedením spoločnosti. Nesplnenie stanovených úloh navrhovateľom
nevyplýva ani zo zápisníc z pracovných porád, údajné ústne „výtky“ odporca v konaní bez pochybností

nepreukázal.

Nepresvedčivo preto vyznieva tvrdenie odporcu, že po tom, čo navrhovateľ priamo odmietol výkon práce
na projekte „49 - veľké veci“, pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru navrhovateľa, lebo
boloprenehoneprijateľné,abyvyčkaldouplynutiavýpovednejlehotynazákladevýpovedenavrhovateľa
zo dňa 8. 12. 2010, resp. aby mu sám dal výpoveď.Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol prvostupňový súd v danej veci v súlade so zákonom, keď
dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, pretože žiadny z dôvodov
okamžitého skončenia pracovného pomeru nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej

disciplíny.

Pretože nebol dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal náhradu trov vo výške 217,24 eura, z toho 161,04 eura na
náhradu trov právneho zastúpenia (za dva úkony právnej služby -vyjadrenie navrhovateľa z 24. 1. 2012

k odvolaniu odporcu vo výške 58,69 eura + paušálna náhrada 7,63 eura, účasť na pojednávaní dňa 12.
2. 2013 vo výške 60,07 eura + paušálna náhrada 7,81 eura, spolu 134,20 eura + DPH), a 56,20 eura na
náhradu cestovného navrhovateľa na pojednávanie pred odvolacím súdom, tak ako ich vyčíslil právny
zástupca navrhovateľa v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie