Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010686
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114010686.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Františka Kováča a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. augusta
2015 prejednal odvolanie obžalovaného

T. G.
nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R., R. Y. XXXX/XX, okr. R., živnostníka, t.č. na slobode, na verejnom

zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku P. súdu Trenčín sp. zn. 4T/31/2014 zo dňa 09.10.2014 a takto

r o z h o d o l :

I.

1) Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výrokoch
týkajúcich sa obžalovaného T. G. v celom rozsahu.

2) Podľa § 324 Tr. por. z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u -š u j e sa napadnutý
rozsudok vo výrokoch týkajúcich sa odsúdeného O. G..

II.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaní:

X) O. G., nar. XX.XX.XXXX v R., t.č. na slobode,

X) T. G., nar. XX.XX.XXXX v R., t.č. na slobode

u z n á v a j ú v i n n ý m i

z pokusu trestného činu - zločinu všeobecného ohrozenia v spolupáchateľstve podľa §§ 14 ods. 1,
20 Tr. zák. k § 284 ods. 1 písm. a) Tr. zák. , pretože dňa 20. októbra 2012 v čase okolo 17.45 hod.
po predchádzajúcom dohovore aj s ďalšími fanúšikmi žilinského futbalového klubu o tom, že zastavia
autobus s fanúšikmi futbalového klubu z N.j N. s tým, že sa s nimi pobijú, na ceste I/50 cca 300 metrov za
ľavotočivou zákrutou za motorestom „F.“ v smere do H. zaútočili na autobus značky Z. S XXX HD, modrej
farby EČ: BL-Z., S.: J. XXXXXXXXXXXXXX, v ktorom v tom čase sa okrem vodiča autobusu nachádzalo

minimálne dvadsať osôb, z toho prevažná časť maloletých, a to takým spôsobom, že sa postavili na
hlavnú cestu I/50 a gestikuláciou - mávaním rúk spôsobili, že vodič autobusu spomalil jazdu, keď v tomčase išiel rýchlosťou 60-70 km/hod. a po takomto spomalení prudším brzdením spomalil jazdu autobusu
na rýchlosť cca 20 km/hod. a v takejto situácii každý obžalovaný sám hodil do čelného skla kameň,
došlo k rozsiahlejšiemu poškodeniu čelného skla, pričom vodič autobusu sa zľakol a reflexívne si zakryl

rukami tvár, pustil volant z rúk a z tohto dôvodu sa stal autobus na istý čas neovládateľným, pričom
vodičoviautobususapodariloautobuszastaviťačímobajaobžalovaníspoločnespôsobilibezprostredné
nebezpečenstvo havárie prostriedku hromadnej dopravy,

t e d a

obidvaja obžalovaní spoločným konaním sa dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k
dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustili v úmysle vydať ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej
ujmy na zdraví tým, že by spôsobili haváriu prostriedku hromadnej prepravy, pričom k havárii bez ich
pričinenia nedošlo.

Za to sa

o d s u d z u j ú :

1) Obžalovaný O. G. podľa §§ 284 ods. 1, 14 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. j), l), 38 ods. 2,

ods. 3, 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 2 (dva) roky, pričom podľa
§§ 49 ods. 1 písm. a), 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu 3 (tri) roky.

2) Obžalovaný T. G. podľa §§ 284 ods. 1, 14 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 39 ods. 2 písm.

a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky, výkon ktorého trestu sa mu podľa
§§ 49 ods. 1 písm. a), 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne odkladá s probačným dohľadom na
skúšobnú dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodení V. - Z. A. a. s., 815 74 N., W. rad 4, IČO: 001151700 a Q., s. r. o.

N., A. č. XX, IČO: 35747501 s nárokmi na náhradu škody o d k a z u j ú na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný T. G. uznaný vinným (spolu s ďalším
spoluobžalovaným O. G., ohľadne ktorého nadobudol rozsudok právoplatnosť), zo zločinu
všeobecného ohrozenia v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 284 ods. 1 písm. b) Tr. zák., pretože

dňa 20. októbra 2012 v čase okolo 17.45 hod. po predchádzajúcom dohovore aj s ďalšími fanúšikmi
žilinského futbalového klubu o tom, že zastavia autobus s fanúšikmi futbalového klubu z N. s tým, že
sa s nimi pobijú, na ceste I/50 cca 300 metrov za ľavotočivou zákrutou za motorestom „F.“ v smere do
H. zaútočili na autobus značky Z. S XXX HD, modrej farby EČ: BL-Z., S.: J. XXXXXXXXXXXXXX, v
ktorom v tom čase sa okrem vodiča autobusu nachádzalo minimálne dvadsať osôb, z toho prevažná

časť maloletých, a to takým spôsobom, že sa postavili na hlavnú cestu I/50 a gestikuláciou - mávaním rúk
spôsobili, že vodič autobusu spomalil jazdu, keď v tom čase išiel rýchlosťou 60-70 km/hod. a po takomto
spomalení prudším brzdením spomalil jazdu autobusu na rýchlosť cca 20 km/hod. a v takejto situácii
každý obžalovaný sám hodil do čelného skla kameň, došlo k rozsiahlejšiemu poškodeniu čelného skla,
pričom vodič autobusu sa zľakol a reflexívne si zakryl rukami tvár, pustil volant z rúk a z tohto dôvodu

sa stal autobus na istý čas neovládateľným, pričom vodičovi autobusu sa podarilo autobus zastaviť a
čím obaja obžalovaní spoločne spôsobili bezprostredné nebezpečenstvo havárie prostriedku hromadnej
dopravy.

Obžalovaný T. G. bol za to odsúdený podľa § 284 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k

trestu odňatia slobody na 4 roky a 6 mesiacov, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (obžalovanému O. G.
bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom s probačným dohľadom).

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení V. Z. A., a.s. N. a Q., s.r.o., N. s uplatnenými nárokmi na

náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný T. G., ktoré zahlásil do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný odvolanie písomne zdôvodnil

prostredníctvom novozvoleného obhajcu tak, že nepopiera spáchanie skutku, má však námietky
voči použitej právnej kvalifikácii a proti trestu. Obhajca namietal, že v predmetnej veci nenastalo
všeobecné ohrozenie, a preto nemohlo dôjsť k úmyselnému zvýšeniu neexistujúceho všeobecného
nebezpečenstva. Konanie obžalovaného preto nenapĺňa znaky skutkovej podstaty ustanovenia § 284
ods. 1 písm. b) Tr. zák., a preto obhajca navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Alternatívne obhajca poukázal na veľmi dobré správanie sa
obžalovaného pred spáchaním skutku, na prejav jeho ľútosti vrátane doznania sa k spáchaniu skutku v
odvolacom konaní a navrhol obžalovanému uložiť pri uložení ochranného dohľadu primeraný výchovný
podmienečný trest.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaný T. G. opakovane vyslovil ľútosť nad svojím

konaním, pričom uviedol ale, že do väzenia nepatrí, pretože vedie riadny život. Prokurátor krajskej
prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1, ods. 2 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, týkajúcich sa obžalovaného T. G., ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto

výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné a zistený dôvod
prospieva aj druhému spoluobžalovanému, ohľadne ktorého nadobudol rozsudok právoplatnosť.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto
smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré

by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Taktiež nemožno nič namietať voči zistenému a ustálenému skutkovému stavu v rozsudku súdu prvého
stupňa, keď spoluobžalovaný O. G. sa doznal k svojmu konaniu a z tohto v zhode aj s výpoveďou vodiča
autobusu A. C. usvedčoval aj spoluobžalovaného T. G.. Napokon z písomných podaní obžalovaného

T. G. zaslaných odvolaciemu súdu, aj z jeho vyjadrení na verejnom zasadnutí vyplýva, že ani tento
obžalovaný na rozdiel od hlavného pojednávania nepopiera spáchanie skutku, spočívajúceho najmä
v hodení kameňa do čelného skla autobusu, ktoré sa tým poškodilo.

P. súd sa však nestotožnil s použitou právnou kvalifikáciou konania obidvoch spoluobžalovaných podľa

§ 284 ods. 1 písm. b) Tr. zák. v tom, že by títo mali úmysel zvýšiť všeobecného nebezpečenstvo -
haváriu prostriedku hromadnej prepravy vezúcich sa osôb a spôsobenie ich ťažkej ujmy na zdraví, či
smrti.

Ustanovenie § 284 Tr. zák. o trestnom čine všeobecného ohrozenia považuje za trestné podľa §

284 ods. 1 písm. a) Tr. zák. jednak úmyselné spôsobenie všeobecného nebezpečenstva páchateľom.
Podľa § 284 ods. 1 písm. b) Tr. zák. sa naproti tomu považuje za trestné nie úmyselné spôsobenie
všeobecného nebezpečenstva, ale konanie páchateľa, keď úmyselne zvýši alebo sťaží odvrátenie
alebo zmiernenie už existujúceho všeobecného nebezpečenstva. Podľa § 284 ods. 1písm. b) Tr. zák.
môže byť postihnutá ako osoba, ktorá všeobecné nebezpečenstvo predtým sama úmyselne spôsobila,

tak aj osoba, ktorá sa na vzniku všeobecného nebezpečenstva vôbec nepodieľala. Možno tak hovoriť
pri tomto trestnom čine o primárnom a odvodenom páchateľstve.

V ustanovení § 284 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sú príkladmo uvedené jednak najčastejšie prípady
vzniku všeobecného nebezpečenstva (napr. požiar, povodeň, havária prostriedku hromadnej prepravy),

súčasne sem zákonodarca zaradil aj všetky iné podobné nebezpečné konania. Tieto iné podobné
nebezpečné konania musia však svojou intenzitou dosahovať ohrozenie vyplývajúce z konkrétne
uvedených všeobecných nebezpečenstiev (požiar, povodeň).

Preúplnosťjepotrebnéuviesť,žepojem„všeobecnénebezpečenstvo“uvedenývustanovení §284ods.

1 písm. a) Tr. zák. je tzv. legislatívnou skratkou pre všetky tam uvedené príklady nebezpečných konaní.

Zvyššieuvedenéhopotommožnouzavrieť,ženato,abyvtomtoprípadeboliobidvajaobžalovaníuznaní
vinnými podľa § 284 ods. 1 písm. b) Tr. zák. z úmyselného zvýšenia všeobecného nebezpečenstva,by takéto všeobecné nebezpečenstvo už muselo existovať - v tomto prípade havária prostriedku
hromadnej prepravy. Zo správnych skutkových zistení súdu prvého stupňa však existencia takejto
havárie nevyplýva.

Práve naopak úmyselné konanie obidvoch obžalovaných snažiacich sa „zastaviť“ predmetný autobus,
bolo takého charakteru (hádzanie kameňov do čelného skla počas jazdy autobusu s jeho následným
rozbitím), že obidvaja obžalovaní museli byť prinajmenšom „uzrozumení“, že k takejto havárii autobusu
(prostriedok hromadnej prepravy) môže dôjsť. Ako vyplýva z výpovede vodiča autobusu,, ale tiež z

ďalších dôkazov, k poškodeniu autobusu síce došlo, ale k havárii autobusu nedošlo.

Správne teda konanie obidvoch obžalovaných malo byť kvalifikované len ako pokus trestného činu
zločinu všeobecného ohrozenia.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd u obžalovaného T. G. podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods.

2 Tr. por. a u obžalovaného O. G. aj podľa § 324 Tr. por. (beneficium cohaesionis - dobrodenie
v súvislostiach) zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, pretože napadnutým rozsudkom boli
porušené v neprospech obidvoch obžalovaných ustanovenia Trestného zákona o pokuse trestného
činu (§ 14 Tr. zák. ) a o trestnom čine všeobecného ohrozenia (§ 284 Tr. zák.).

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa správne zistil a ustálil skutkový stav, odvolací súd postupom
podľa§322ods.3Tr.por.sámvovecirozhodolrozsudkomtak,žeobidvochobžalovanýchuznalvinnými
z pokusu trestného činu - zločinu všeobecného ohrozenia v spolupáchateľstve podľa §§ 14 ods. 1, 20
Tr. zák. k § 284 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože obidvaja obžalovaní spoločným konaním sa dopustili
konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustili v úmysle

vydať ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví tým, že by spôsobili haváriu prostriedku
hromadnej prepravy, pričom k havárii bez ich pričinenia nedošlo.

Následne odvolací súd sám rozhodol o trestoch obidvoch obžalovaných tak, že pri stanovovaní výmery
trestu odňatia slobody vychádzal aj z ustanovenia § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. o mimoriadnom znížení

trestu. Obidvaja obžalovaní boli odsudzovaní za pokus trestného činu. Povaha a závažnosť tohto
pokusu pritom umožňovala urobiť záver, že použitie trestnej sadzby by bolo pre obidvoch páchateľov
neprimerane prísne. V predmetnom prípade bola dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody 4
roky, čo znamenalo inak nevyhnutnosť uloženia trestov odňatia slobody bez možnosti povolenia
podmienečného odkladu. Povahu a závažnosť pokusu tu odvolací súd hodnotil najmä na základe

výpovede samotného vodiča autobusu, ktorý prakticky pri veľmi malej rýchlosti len na 3 sekundy
reflexívne pustil volant, počas ktorej doby autobus takto „neriadený“ prešiel cca len 13 metrov. Je
pritom všeobecne známe, že vodiči prostriedkov hromadnej prepravy sú zvlášť „pripravovaní“ na to,
aby v rôznych záťažových situáciách reagovali „kvalifikovanejšie“ ako tzv. vodiči „amatéri“.

Výmeru trestu odňatia slobody u obidvoch obžalovaných odvolací súd diferencoval v prospech
obžalovaného O. G., keď tento sa doznal od počiatku a bola mu priznaná aj poľahčujúca okolnosť v
podobe vedenia riadneho života. Súčasne odvolací súd dospel k záveru (u obžalovaného O. G. aj v
zhode s názorom súdu prvého stupňa), že na prevýchovu obžalovaných postačuje pôsobiť aj hrozbou
výkonu trestu odňatia slobody. Obidvaja obžalovaní doposiaľ neboli súdne trestaní a aj takmer tri roky

po spáchaní trestnej činnosti viedli riadny život. Odvolací súd preto obidvom obžalovaným výkon trestu
odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil. U obžalovaného T.a G. aj
nariadením probačného dohľadu vzhľadom na uloženú výmeru trestu odňatia slobody tri roky.

Rovnako ako súd prvého stupňa aj odvolací súd dospel k záveru, že dokazovanie v priebehu trestného

konania neumožňovalo rozhodnúť bez akýchkoľvek pochybností o povinnosti obžalovaného nahradiť
spôsobenú škodu.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.