Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 18, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoP/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113233843
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113233843.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu

Mgr. Renáty Gavalcovej a JUDr. Evy Behranovej, vo veci starostlivosti súdu maloleté deti: S. B.,
nar.XX.XX.XXXXaI.O.B.,nar.XX.XX.XXXX,zastúpenékolíznymopatrovníkom-Úradprácesociálnych
vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: matky - L. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom V. Y. XX, H., zastúpená
advokátskou kanceláriou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36
865 281, a otca - Ing. S. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom G. D. W. č. XXX, zastúpený advokátkou JUDr.
Lucia Sukopová, Trnava, Františkánska 5, o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní
otca maloletých proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 19P/88/2013-132 zo dňa 15. decembra

2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti úpravy práv a povinností rodičov k
maloletej I. O. a v časti trov konania účastníkov p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním maloletého S. B. zveril do osobnej starostlivosti
otca s tým, že obaja rodičia budú maloletého S. zastupovať a spravovať jeho majetok. Matku zaviazal s
účinnosťou od 10.12.2013 prispievať na výživu maloletého S. mesačne sumou vo výške 30% zo sumy
životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám
otca. Dlžné výživné voči maloletému S. za obdobie od 10.12.2013 do 15.12.2014 vo výške 317,38

eura súd povolil matke splácať v mesačných splátkach vo výške 10,- eur spolu s bežným výživným
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok. Maloletú
I. O. B. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú I. O. zastupovať a
spravovať jej majetok. Otca zaviazal s účinnosťou od 10.12.2013 prispievať na výživu maloletej I. O.
sumou 130,- eur mesačne a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné voči
maloletej I. O. za obdobie od 10.12.2013 do 15.12.2014 vo výške 1.522,26 eur súd povolil otcovi splácať
v mesačných splátkach vo výške 100,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po

právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým
S. každý párny kalendárny týždeň v roku v čase od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. s tým, že
maloletého S. si prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska otca. Otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou I. O. každý nepárny kalendárny týždeň v roku v čase od štvrtka 17.00 hod. do
nedele 17.00 hod. s tým, že maloletú I. O. si prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska
matky. Obaja rodičia sú povinní nemožnosť uskutočnenia sa styku vhodným spôsobom bezodkladne si
oznámiť. Otec je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu vo výške 226,96

eura, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Štát nemá právo na náhradu trov konania proti
matke. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že návrh bol podaný dôvodne, nakoľko
rodičia maloletých detí spolu nežijú od 01.12.2013. Matka najskôr žiadala zveriť maloletú I. O. do
svojej osobnej starostlivosti a maloletého S. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, neskôr

navrhovala maloletého S. zveriť do osobnej starostlivosti otca, otec nesúhlasil so zverením maloletej
I. O. matke, žiadal ju zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na uvedené súd do konania
pribral znalca za účelom zistenia, aká úprava rodičovských práv a povinností je v najlepšom záujme
maloletých detí. Zo záveru znaleckého dokazovania vyplýva, že aktuálne realizovaná úprava práv a
povinností, teda zverenie maloletého S. do osobnej starostlivosti otca a zverenie maloletej I. do osobnej

starostlivosti matky je v najlepšom záujme maloletých detí. Matka s takouto úpravou práv a povinností
súhlasila, otec napriek takému záveru znaleckého posudku trval na tom, aby mu boli zverené obe deti
do osobnej starostlivosti. Otec nemal námietky k záverom znaleckého posudku, poukazoval však na to,
že následne po jeho vypracovaní došlo k zmene, keď maloletá I. plakala, že u matky jej je zle, matka sa
neustále háda s dcérou L., nemá rada maminých frajerov, ďalej poukazoval na to, že matka maloletej
nekontroluje školskú tašku, kde máva zabudnutú desiatu, maloletá sa zhoršila v prospechu, maloletá

mu mala povedať, že sa bojí mame povedať, že sa jej nepáči, že ju prehlásila do školy v H., ďalej
uviedol, že maloletá I. za posledný školský rok veľmi pribrala, u matky nemá žiadny pohyb, matka I.
posiela venčiť psa na frekventovanú cestu. Za účelom preukázania týchto tvrdení otec navrhol vypočuť
maloletého S.. Matka poprela uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa tieto tvrdenia otca považoval za
účelové, s cieľom dosiahnuť zverenie maloletej I. O. do svojej starostlivosti, keď vykonaným znaleckým

dokazovaním ako i prešetrením pomerov u matky neboli zistené žiadne nedostatky vo výchove,
ani v starostlivosti matky o maloletú I. O.. Zo znaleckého posudku vyplýva, že maloletá
I. O. hodnotí matku ako dobrú, milú, osobu matky vníma ako niekedy prísnu. Maloletá I. O. udáva
vysokú kohéziu medzi jej osobou a osobou matky. Znalec uviedol, že maloletá I. O. má bližší vzťah k
matke, počas rozhovoru sa maloletá zmienila, že chce žiť s matkou a otca navštevovať v intervaloch,

aké sú realizované v súčasnosti. Znalec ďalej uviedol, že v aktuálnom psychickom stave maloletej
nezaznamenáva odchýlky emočného a sociálneho vyspievania, ako potenciálny dôsledok celkovej
rodinnej krízy, respektíve napätého vzťahu rodičov, ani symptomatológiu, ktorá by potvrdzovala možné
neadekvátne výchovné podnecovanie dieťaťa, či zanedbávanie jej výchovnej stimulácie. Z uvedeného
záveru znaleckého posudku je zrejmé, že vzťah matky a maloletej je pevným citovým vzťahom, preto

situácia, že maloletá by bola svedkom hádky matky a jej dcéry L., teda niečoho, čo sa maloletej I.
ani netýkalo, by podľa názoru súdu nemohla takýto vzťah matky a maloletej I. natoľko narušiť, aby
maloletá tak náhle a podstatne zmenila svoje rozhodnutie žiť s matkou. Ani prešetrením pomerov u
matky v novembri 2014 (z dôvodu, že otec v prebiehajúcom konaní o rozvod manželstva poukázal na
nedostatočné bytové pomery matky) neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú

I., matka má vytvorené všetky podmienky pre starostlivosť o všetky deti.

Otecžiadnymspôsobomnepreukázal,žebymatkanebolaschopnápostaraťsaodeti,žebyakýmkoľvek
spôsobom zanedbávala starostlivosť o maloletú I., že by maloletej spôsobovalo nejaké problémy to,
že zmenila školu, bydlisko, znalec psychologickým vyšetrením maloletej I. nič také nezistil, naopak zo
znaleckého posudku vyplýva, že: „... v aktuálnom psychickom stave maloletej nezaznamenáva odchýlky

emočného a sociálneho vyspievania, ako potenciálny dôsledok celkovej rodinnej krízy, respektíve
napätého vzťahu rodičov, ani symptomatológiu, ktorá by potvrdzovala možné neadekvátne výchovné
podnecovanie dieťaťa, či zanedbávanie jej výchovnej stimulácie.“ Súd nepripustil vykonanie dôkazu
výsluchommaloletéhoS.napreukázanievyššieuvedenýchtvrdeníotca,keďvýsluchmaloletéhodieťaťa
v konaní ako svedka je samo osebe neprípustným, o to zvlášť vtedy, ak by sa mal vyjadrovať k tomu,

čo je sporné medzi rodičmi. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že maloletý S. rodinnú situáciu (rozpad
rodiny rozídením a rozvodom) ešte plne neprijal, vyjadruje túžbu o spolupriblížení všetkých členov rodiny
a vytvorení rodinného celku. Znalec psychologickým vyšetrením maloletého S. dospel k záveru, že:
„Aktuálna životná situácia prevyšuje jeho vnútorné psychické zdroje na vyrovnávanie sa s danou
životnou situáciou, v konaní je abivalentný - nerozhodný, nechce nikomu ublížiť, preto často zostáva v

konaní pasívny. Uvedené sa ale nedá dlhodobo vydržať a môže to viesť k zážitkom nepohody
zo subdepresívnym až depresívnym afektívnym prežívaním. Maloletý nedokáže, respektíve sa bráni
verbalizovaniu svojho názoru alebo postoju, len málo zdieľa svoje skutočné pocity so svojím sociálnym
okolím.“ Súd prvého stupňa s poukazom na uvedené a na ustanovenie § 28 ods. 2 Zákona o rodine
apeloval na oboch rodičov, aby nepodceňovali tento stav v akom sa maloletý S. nachádza, aby venovali

maloletému S. viac pozornosti, zaujímali sa o neho, riešili jeho problémy, „nezaťahovali“ maloletého do
vlastných problémov, tieto si riešili len medzi sebou, nakoľko už súčasná situácia (rozpad rodiny) má
na maloletého veľmi negatívny vplyv o to zvlášť, že maloletý je v zložitom vývojom období - dospieva,preto všetko dianie okolo seba vníma oveľa citlivejšie. Vzhľadom na uvedené súd zveril maloletého S.
do osobnej starostlivosti otca a maloletú I. do osobnej starostlivosti matky, keď bol toho názoru, že takáto
úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom je v najlepšom záujme maloletých detí.

Pri určení výživného súd zohľadnil, že matka je invalidnou dôchodkyňou, v čase podania predmetného
návrhu (10.12.2013) poberala invalidný dôchodok vo výške 358,80 eura mesačne, s účinnosťou
od 1.1.2014 poberá invalidný dôchodok vo výške 366,60 eura, v rámci kompenzácie matka poberá
príspevok na prevádzku motorového vozidla vo výške 20,- eur mesačne a na opotrebovanie šatstva a
zariadenia vo výške 10,- eur mesačne, poberá prídavky na tri deti v celkovej sume 68,- eur, mesačne,

iný príjem nemá, finančne jej pomáhajú rodičia a partner. Matka má dve ďalšie vyživovacie povinnosti
k deťom z predchádzajúceho manželstva, ktoré sú už plnoleté, ale stále študujú a to k L. Y.,
ktorá žije s matkou a k synovi O. Y., ktorý žije so svojím otcom, vyživovacia povinnosť na deti nebola
určená. Otec maloletých je zamestnaný ako učiteľ s priemerným čistým mesačným zárobkom v sume
750,- eur od februára 2014, okrem toho poberá výsluhový dôchodok, ktorý mu bol od
01.07.2013 vyplácaný vo výške 592,17 eura mesačne a od 1.7.2014 mu je vyplácaný v sume 596,17

eura mesačne. Otec má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére U. B., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá
študuje, súdom mu bolo naposledy určené výživné v sume 113,- eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že
celkový mesačný príjem matky bez vyplácaných rodinných prídavkov na deti je 396,60 eura (366,60 eura
invalidný dôchodok + 30,- eur príspevky na kompenzáciu) a celkový mesačný príjem otca je 1.342,17
eura (príjem zo zamestnania 750,- eur + výsluhový dôchodok 596,17 eura), keď súd vychádzal z príjmu

otca, ktorý mal následne od februára 2014 napriek tomu, že výživné bolo určené spätne ku dňu podania
návrhu ku dňu 10.12.2013, keď od uvedeného dátumu do februára 2014, kedy sa jeho príjem zvýšil
približne o 40,- eur uplynula krátka doba a takýmto zvýšením príjmu nedošlo k takej podstatnej zmene,
ktorábyodôvodňovalaurčiťinúvýškuvýživnéhovuvedenýchobdobiach,uvedenésatýkaivýsluhového
dôchodku,ktorývčasepodanianávrhubolo4,-euránižšíakood1.7.2014.Inépríjmyrodičovmaloletých

detí v konaní neboli zistené. Maloletý S. navštevuje 9. ročník Základnej školy v G., má bežné výdavky,
maloletá I. O. navštevuje 2. ročník základnej škody, sú s ňou len bežné výdavky, navštevuje krúžok
- basketbalový, s ktorým nie sú spojené žiadne výdavky a krúžok brušných tancov, za ktorý sa platí
16,- eur mesačne, v súvislosti s návštevou školy je poplatok za návštevu školskej družiny
12,- eur mesačne a strava v školskej jedálni 25,- eur mesačne. Vzhľadom na uvedené bol súd prvého

stupňa toho názoru, že určená výška výživného je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, teda
zárobkovými možnosťami a schopnosťami rodičov, ktoré má matka vzhľadom na svoj zdravotný stav
objektívne obmedzené a odôvodnenými potrebami maloletých detí, ktoré sú u maloletého S. vzhľadom
na jeho vek vyššie. Súd prvého stupňa zohľadnil i skutočnosť, že matka má dve ďalšie vyživovacie
povinnosti k plnoletým deťom L. a O. a otec má tiež jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére

U., ktorá mu bola určená súdom vo výške 113,- eur mesačne. Výživné súd prvého stupňa s poukazom
na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine určil s účinnosťou od podania predmetného návrhu, keď
nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie výživného spätne od podania návrhu (rodičia
maloletých detí spolu nežijú od 01.12.2013). Preto vzniklo dlžné výživné a to matke voči maloletému S.
za obdobie od 10.12.2013 do 15.12.2014 vo výške 317,68 eura, keď 30% zo sumy životného minima

na neplnoleté nezaopatrené dieťa od 01.07.2013 predstavuje sumu 27,13 eura (Opatrenie Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 186/2013 Z.z. o úprave súm životného minima,
ktorým bola určená výška životného minima na nezaopatrené dieťa vo výške 90,42 eura), teda dlžné
výživné bolo vypočítané nasledovne: pomerná časť za mesiac december 2013 od 10.12.2013 (vrátane)
do 31.12.2013 t.j. 27,13 eura deleno 31 dní krát 22 dní = 19,25 eura + január 2014 až november 2014,

t.j. 11 mesiacov krát 27,13 eura = 298,43 eura. Otcovi vzniklo za obdobie od 10.12.2013 do 15.12.2014
dlžné výživné voči maloletej I. O. v sume 1.522,26 eura, ktoré bolo vypočítané nasledovne: pomerná
časť za mesiac december 2013 od 10.12.2013 (vrátane) do 31.12.2013, t.j. 130,- eur deleno 31 dní krát
22 dní = 92,26 eura + január 2014 až november 2014, t.j. 11 mesiacov krát 130,- eur = 1.430,- eur.
Vzhľadomnapríjmyrodičovaurčenúvýškuvýživnéhosúdobomrodičompovolilvsúladesustanovením

§ 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť dlžné výživné v splátkach vo výške tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok, čo znamená, že nezaplatením
čo i len jednej splátky v lehote splatnosti, t.j. do 20. dňa v mesiaci sa stáva splatný celý dlh.

Úpravu styku rodičov s maloletými deťmi súd prvého stupňa zdôvodnil tým, že takáto úprava styku
rodičov s deťmi je v záujme maloletých detí, ktoré sa budú spolu stretávať, takúto úpravu navrhla

matka, otec sa nevyjadril k úprave styku, keďže trval na zverení maloletej I. O. do svojej starostlivosti.
Takáto úprava styku je i v súlade s navrhovanou úpravou styku znalcom a to čo sa týka pravidelnéhostyku s každým dieťaťom každý druhý týždeň tak, aby bol zachovaný i vzájomný kontakt s
deťmi, keď súd sa stotožnil s názorom splnomocneného zástupcu matky, že širšiu úpravu styku počas
sviatkov a prázdnin nie je nutné riešiť súdnym rozhodnutím, nakoľko rodičia sa vedia dohodnúť na

stretávaní s deťmi, čo je zrejmé z doterajšej realizácie stretávania sa rodičov s deťmi, keď v konaní
nebolo preukázané, že by niektorý z rodičov bránil v stretávaní sa s deťmi. V prípade akejkoľvek
nezhody sa rodičia môžu domáhať úpravy styku súdom samostatným návrhom.

O trovách konania štátu súd prvého stupňa rozhodol v súlade s ustanovením § 148 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku tak, že uložil otcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov, ktoré štátu vznikli

v súvislosti so znaleckým dokazovaním, keď uznesením č.k. 19P/88/2013-119 zo dňa 15.8.2014 bolo
znalcovi PhDr. Andrejovi Benkovičovi priznané znalečné v sume 853,92 eura, pričom
suma 200,- eur bola zaplatená z preddavku zloženého otcom a zvyšok sumy vo výške 653,92 eura bol
znalcovi poukázaný zo štátnych rozpočtových prostriedkov súdu. Vzhľadom na predmet konania, ktorým
bola úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom, nemožno hovoriť o úspechu a neúspechu
účastníkov konania, preto má súd za to, že matka i otec by sa mali podieľať na týchto trovách rovnakým

dielom, teda každý by mal v danom prípade zaplatiť sumu 426,96 eura (853,92 eura deleno 2). Nakoľko
otec zaplatil preddavok vo výške 200,- eur, zostáva mu zaplatiť sumu 226,96 eura, na zaplatenie ktorej
súd otca zaviazal týmto rozhodnutím.

Matke súd neuložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu, a to s poukazom na citované
ustanovenie § 148 ods. 1 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko v konaní boli preukázané

predpoklady na jej oslobodenie od súdnych poplatkov (matka poberá invalidný dôchodok vo výške
366,60 eura mesačne a príspevky v rámci kompenzácie v celkovej výške 30,- eur mesačne, má štyri
vyživovacie povinnosti).

O trovách účastníkov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a)
Občianskeho súdneho poriadku, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď

predmetné konanie je konaním, ktoré možno začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých a to v časti zverenia maloletej
I. do osobnej starostlivosti matky, ako aj v časti výživného na maloletú I. a v časti úpravy styku otca
s maloletou. Uviedol, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy situáciu, ktorá
vznikla v rodine matky v máji a júni 2014 a trvá až do dnes. Týždeň po výpovedi maloletej I. u znalca

si matka začala domov vodiť priateľa, s ktorým sa podľa vyjadrenia maloletého S. mala stretávať už
od jari 2013, matka túto známosť aj priznala pred súdom prvého stupňa s tým, že táto známosť je
intímna od júna 2014. Matka má podľa vyjadrenia maloletého S. aj druhú intímnu
známosť. Podľa tvrdenia otca sa maloletá I. sťažovala otcovi, že matka sa stretáva s obidvomi mužmi
a pred maloletou sa k sebe nevhodne intímne správajú. Podľa vyjadrení maloletého S. sa toto nepáči

maloletej I. ani ďalšej dcére matky L. Y., čo je dôvodom častých hádok medzi matkou a dcérou L..
Poukazoval na závažnosť uvádzaných skutočností a namietal, že súd prvého stupňa napriek tomu
nenariadil dokazovanie výsluchom maloletého S..

Ďalej uviedol, že pri určovaní výšky výživného súd prvého stupňa nebral do úvahy, že matka má v
skutočnosti vyšší príjem. Matka poberá od ÚPSVaR príspevok na asistenciu vo výške 745 až 770 eur,

pričom týchto osobných asistentov robili odporkyni rodinní príslušníci otca, pričom matka im príspevok
nikdy nevyplácala. Matka má tiež značný príjem z pečenia toriet a zákuskov.

Ohľadom určenia styku s maloletou I. otec poukázal na skutočnosť, že znalec odporučil, aby sa
stretávanie s maloletou uskutočňovalo každý nepárny týždeň od štvrtka 17. hodiny do nedele 17. hodiny
a každý párny týždeň od štvrtka 17. hodiny do piatka 14. hodiny, preto žiadal o úpravu styku v takom

rozsahu, ako uviedol znalec.

V závere žiadal o obnovenie pojednávania v predmetnej veci a predvolanie svedka - maloletého S. vo
veci dokazovania morálnej a sociálnej nevhodnosti prostredia, v ktorom maloletá I. vyrastá.

K odvolaniu otca maloletej sa vyjadrila matka maloletej, ktorá uviedla, že napadnutý rozsudok považuje
za vecne správny. Uviedla, že odvolanie otca považuje za nezrozumiteľné a zmätočné, keď na

jednej strane sa otec domáha zverenia maloletej I. do svojej osobnej starostlivosti a na strane druhejnavrhuje upraviť jeho styk s maloletou I.. Žiadala teda, aby odvolací súd odvolanie otca odmietol.
V prípade, že odvolací súd dospeje k záveru, že nie je dôvod odvolanie otca odmietnuť, žiadala o
potvrdenie napadnutého rozsudku. Otcom prezentované tvrdenie sú absolútne nepravdivé, vymyslené,

zavádzajúce a účelové, namierené proti matke. Otec chce za každú cenu dosiahnuť zverenie maloletých
detí do jeho starostlivosti, čo má byť pomstou za to, že matka ukončila spolužitie s ním. Poukázala na
závery znaleckého dokazovania, v súlade s ktorými súd prvého stupňa aj rozhodol. Tiež uviedla, že
napriek tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je právoplatný, účastníci konania ho už
dnes rešpektujú, a maloleté deti navštevujú rodičov, ktorým nie sú zverené, v stanovených termínoch.

Aj ohľadom výživného účastníci platia rozsudkom stanovené výživné.

K odvolaniu otca sa vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý odporúčal rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov
- Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP OSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a)
OSP v spojení s § 81 ods. 1 OSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Predmetom konania je starostlivosť o maloleté dieťa a ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu,
teda súd nebol viazaný návrhmi účastníkov vrátane návrhov odvolacích. Senát odvolacieho súdu toto

rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd
prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa je úprava rodičovských práv a povinností k
maloletej I. a k maloletému S.. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu, ako

aj rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola maloletá I. zverená do osobnej starostlivosti matky,
výživné k maloletým deťom a styk otca s maloletou.

Podľa § 36 ods. 1 zákona 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadom zverenia maloletej I. do
osobnej starostlivosti matky. Otec nepreukázal, že by u matky došlo k takej zmene pomerov, ktorá
by odôvodňovala zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadom zverenia maloletej. Argumenty,
ktoré otec uviedol v odvolaní, predniesol už v konaní na súde prvého stupňa, pričom súd prvého

stupňa sa v odôvodnení svojho rozsudku s týmito argumentmi vyporiadal a odvolací súd sa s jeho
odôvodnením stotožňuje. Ani kontrolou UPSVaR v novembri 2014 nebolo zistené, že by pomery u
matky boli nevyhovujúce. Rovnako tak otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že by maloletá zmenila
svoj názor bývať u matky alebo že by matku odmietala. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu
prvého stupňa ohľadom nevypočutia maloletého S. ako svedka. Odvolací súd ešte poukazuje na tú
skutočnosť, že predmetné konanie upravuje práva a povinností k maloletým deťom len na čas do

rozvodu, nakoľko prebieha medzi účastníkmi konania aj konanie o rozvod a úpravu práv a povinností
k maloletým deťom. Výsledok predmetného konania má teda len dočasný charakter, preto by nebolo
hospodárne vykonávať ďalšie znalecké dokazovanie vo vzťahu k otázke, komu z rodičov zveriť maloletú
I. do osobnej starostlivosti, a to aj vzhľadom na tú skutočnosť, že zverenie, výživné ako aj styk upravený
neprávoplatnýmrozsudkomsúduprvéhostupňasúužvsúčasnostirešpektovanéavykonávanévsúlade

s týmto rozsudkom.

Podľa § 62 ods. 2 a 3 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

V odvolaní otec tiež namietal, že matka má v skutočnosti vyšší príjem ako on. Toto však v konaní
preukázané nebolo, a otec ani ničím svoje tvrdenia nepodložil. Uviedol len, že matka v minulosti
poberala príspevok na asistenciu vo výške 770 eur, avšak tento nevyplácala osobe, ktorá jej asistenciu
vykonávala, ale nechávala si ho pre seba.

Podľa § 23 ods. 2 až 4 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov osobný asistent vykonáva osobnú
asistenciu na základe zmluvy a) o výkone osobnej asistencie uzatvorenej medzi fyzickou osobou s
ťažkýmzdravotnýmpostihnutímaosobnýmasistentompodľaosobitnéhopredpisu,b)uzatvorenejmedzi
fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a agentúrou osobnej asistencie. Zmluva o výkone

osobnej asistencie obsahuje najmä a) druh vykonávaných činností podľa zoznamu činností uvedených
v prílohe č. 4 a rozsah vykonávaných činností, b) miesto výkonu osobnej asistencie, c) obdobie výkonu
osobnej asistencie, d) práva a povinnosti osobného asistenta, e) odmenu a spôsob vyplácania odmeny,
f) dôvody odstúpenia od zmluvy o výkone osobnej asistencie. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím je povinná predložiť jedno vyhotovenie zmluvy o výkone osobnej asistencie príslušnému

úradu.

Podľa § 22 ods. 11 a 12 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov peňažný príspevok na osobnú
asistenciu sa vypláca mesačne na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách osobnej
asistencie za predchádzajúci kalendárny mesiac. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa vypláca

fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím alebo na základe písomného súhlasu fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím agentúre osobnej asistencie, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutímmástoutoagentúrouuzatvorenúzmluvuopomociprivykonávaníadministratívnychúkonov,
ktorej obsahom je aj vyplatenie odmeny osobnému asistentovi.Otec na pojednávaní dňa 24.11.2014 uviedol, že zdravotný stav matky je taký, že nie je schopná sa
plnohodnotne postarať o deti, matka je odkázaná na pomoc osobných asistentov, či už pri hygiene alebo
starostlivosti o domácnosť. Teda samotný otec uviedol, že zdravotný stav matky odôvodňuje potrebu

osobných asistentov, ktorí túto náročnú činnosť zrejme nevykonávajú zadarmo, ale za odmenu v zmysle
zmluvy o výkone osobnej asistencie, teda príspevok na osobnú asistenciu pokrýva odmenu osobného
asistenta. Argument otca o poberaní príspevku na osobnú asistenciu, ktorý by bolo treba zahrnúť do
príjmu matky považoval odvolací súd za nedôvodný. Odvolací súd sa preto stotožnil s odôvodnením
súdu prvého stupňa o určení výšky výživného na maloleté deti.

Čo sa týka určenia styku maloletej I. s otcom dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa
intervaly stretávania určil správne. Otec namietal, že stretávanie s maloletou by malo byť rozšírené tak,
že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou I. aj každý párny týždeň od štvrtka 17. hodiny do piatka
14. hodiny. Odvolací súd stretávanie v týždňových intervaloch nepovažuje za nutné, a to aj vzhľadom na
vek maloletej I.. Súd prvého stupňa určil intervaly stretávania sa rodičov s maloletými deťmi aj vzhľadom
na skutočnosť, že každému z rodičov je zverené jedno maloleté dieťa, pričom maloleté deti sa spolu

stretávajú vždy každý týždeň od štvrtka do nedele vždy u jedného z rodičov. Odvolací súd považuje
takúto úpravu styku maloletých detí s rodičmi za správnu a v záujme maloletých detí.

Odvolací súd plne sa stotožňujúc s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa ho v zmysle § 219
ods. 2 OSP potvrdil a s poukazom ods. 2 citovaného ustanovenia svoje rozhodnutie odvolací súd
podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustan. § 224 ods. 2 OSP v spojitosti s ust.
§ 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.