Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 17, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/269/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111219102
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2111219102.1

Rozhodnutie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:JUDr.DašaKontríkováačlenieksenátu:
JUDr. Gabriela Brišková a JUDr. Iveta Jankovičová v právnej veci navrhovateľa: STAVOIMPEX Holíč,
spol. s r.o., so sídlom Nám. mieru 20, Holíč, IČO: 36 234 311, zastúpený: JUDr. László Lengyel, advokát,
so sídlom Ružová dolina 6, Bratislava, proti odporcom: 1. Ing. X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX,
zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, so sídlom Hlavná 23, Trnava, 2. Ing. U. P., nar. XX.XX.XXXX,

bytom B. XXX, X. O. Z., o zaplatenie 154,56 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporcu v 1. rade proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 10C/127/2011-265 zo dňa 10. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa a odporcov 1) a 2) zaviazal

spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 154,56 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 51,52 eura od 11.09.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcov
1) a 2) zároveň zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia 232,74 eura a
náhradu iných trov konania 199,64 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho
zástupcu. Navrhovateľovi vrátil preplatok preddavku na trovy dôkazu v sume 16,86 eura. Po právnej
stránke súd rozsudok odôvodnil § 3, § 451 ods. 1, 2, § 563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

(ďalej len OZ). Skutkovo tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ vlastní v
celosti nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom územní X., zapísané na LV č. XXXX ako parc.
č. 28/4, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 311 m2, parc. č. 28/17, zastavané plochy a nádvoria,
o výmere 2706 m2, parc. č. 28/66, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 365 m2, parc. č. 28/69,
zastavané plochy a nádvoria, o výmere 109 m2, parc. č. 28/70, zastavané plochy a nádvoria, o výmere
169 m2, parc. č. 28/74, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 156 m2, zapísané na LV č. XXXX

ako parc. č. 28/77, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 15 m2, parc. č. 28/78, zastavané plochy
a nádvoria, o výmere 29 m2, parc. č. 28/79, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 179 m2, parc.
č. 28/80, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 90 m2. Na uvedených pozemkoch vo vlastníctve
navrhovateľa sa nachádzajú komunikácie, parkoviská, zelené plochy a chodníky, obslužné komunikácie
s plochami statickej dopravy, pojazdnými a pochôdznými plochami a parkovisko. Boli skolaudované
kolaudačnými rozhodnutiami vydanými Obcou Vlčkovce č. 52/2006/Sá-95 zo dňa 27.11.2006, č. výst.

41/2008/Sá-54 zo dňa 09.06.2008, výst. 78/2009/Sá-124 zo dňa 26.08.2009. Odporcovia 1) a 2) vlastnia
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území X.,
zapísané na LV č. XXXX, byt č. X, o výmere 56,62 m2, v bytovom dome súp. č. XXX na parc. č.
28/11 vrátane spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 5662/98027 na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu, zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 28/11, zastavané plochy a nádvoria, o výmere
342 m2, parc. č. 28/52, ostatné plochy, o výmere 83 m2, parc. č. 28/59, zastavané plochy a nádvoria,

o výmere 11 m2, parc. č. 28/60, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 6 m2 spoluvlastníckom podielevo veľkosti 5662/98027. Uvedený byt vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
zariadeniach bytového domu nadobudli odporcovia 1., 2. na základe zmluvy o výstavbe domu zo dňa
06.10.2006, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený pod číslom V 1805/08 dňa 30.04.2008.

Pozemok pod bytovým domom a priľahlé pozemky k bytovému domu nadobudli odporcovia 1) a 2) na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.01.2008, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený pod číslom V
526/08 dňa 27.05.2008. Pozemky vo vlastníctve navrhovateľa majúce charakter verejného priestranstva
abytovýdom,vktoromsanachádzabytvovlastníctveodporcov1)a2),tiežpozemokpodtýmtobytovým
domom a priľahlé pozemky k bytovému domu vo vlastníctve, resp. bezpodielovom spoluvlastníctve,

odporcov 1) a 2) sú súčasťou novej zástavby bytových domov v zastavanom území v okrajovej časti obci
X.. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia náhrady za užívanie pozemkov v jeho vlastníctve odporcami
1) a 2) nachádzajúcich sa v k. ú. X., konkrétne za parcely číslo 28/4, o výmere 311 m2 (v rozsahu
91 m2), číslo 28/17, o výmere 2706 m2, číslo 28/66 o výmere 365 m2, číslo 28/69 o výmere 109 m2,
číslo 28/70 o výmere 169 m2, číslo 28/74 o výmere 156 m2, zapísané na LV č. XXXX a za parcely č.
28/77, o výmere 15 m2, č. 28/78 o výmere 29 m2, č. 28/79 o výmere 179 m2, č. 28/80 o výmere 90

m2, zapísané na LV č. XXXX. Navrhovateľ požadoval náhradu za užívanie pozemkov za obdobie od
18.08.2009 do 17.08.2012 vo výške 0,15 eura/ m2/rok, keď pri určení obvyklej ceny za užívanie týchto
pozemkov vychádzal navrhovateľ zo Všeobecne záväzného nariadenia Obce Vlčkovce číslo 7/2011.
Odporcovia 1) a 2) sa bránili tvrdením, že navrhovateľ sám úmyselne vyvolal stav, kedy sú odporcovia
1) a 2) ako vlastníci bytu nútení využívať cestu navrhovateľa, čo je v rozpore dobrými mravmi, keďže

navrhovateľ odporcom 1) a 2) odpredal ich nehnuteľnosti bez toho, aby mali zabezpečený prístup k
verejným komunikáciám a cesta patriaca navrhovateľovi mala byť odpredaná obci Vlčkovce, čí sám
privodil stav, ktorý nepožíva právnu ochranu. Ďalej odporcovia 1) a 2) tvrdili, že navrhovateľ sa v zmluve
o výstavbe bytu v obytnom dome číslo XXXX zo dňa 24.05.2006 zaviazal odpredať odporcom 1) a 2)
jedno parkovacie miesto a priľahlé pozemky.

Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje Občiansky zákonník
v ustanovení § 123. Vychádzajúc z tohto ustanovenia vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Oprávnenie
s vecou nakladať je veľmi široké a predstavuje základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt iným
spôsobom než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi úkonmi,

najmä zmluvami alebo jednostrannými právnymi úkonmi, napr. závetom. Vlastník veci môže teda za
odplatu prenechať vec do užívania inému. Ak niekto užíva cudziu vec bez toho, aby mal k tomu
zákonný dôvod, vzniká na jeho strane bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie je v zmysle
ustanovenia § 451 ods. 1 OZ konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Ak osoba užíva majetok

iného a nedôjde k uzatvoreniu zmluvy o užívaní cudzieho majetku, je na mieste vyžadovať od subjektu
užívajúceho nehnuteľnosť bez právneho dôvodu vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúcej
cene obvyklého nájomného. Možnosť vydania bezdôvodného obohatenia trvá až do momentu, kedy
dôjde k odstráneniu bezprávneho užívania nehnuteľností. Navrhovateľ ako vlastník pozemkov má
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúce v užívaní jeho pozemkov odporcami 1) a 2).

Odporcovia 1) a 2) sa užívaním pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa bezdôvodne obohatili plnením
bez platného právneho titulu. Navrhovateľ žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie
parciel číslo 28/17, 28/4, 28/66, 28/69, 28/70, 28/74, 28/77, 28/78, 28/79, 28/80. Odporcovia 1) a
2) sa bránili tvrdením, že navrhovateľ nepreukázal rozsah ním tvrdeného užívania a obaja zhodne v
konaní potvrdili, že užívajú len parcelu číslo 28/17, 28/80, 28/66. Účastníci konania majú procesnú

dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Navrhovateľ
sa síce v konaní domáhal zaplatenia náhrady za užívanie všetkých vyššie uvedených parciel, čo
odporcovia namietali, napriek tomu navrhovateľ nenavrhol vykonať žiaden dôkaz na preukázanie
rozsahu nehnuteľností užívaných odporcami 1) a 2). Súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu,
že odporcovia 1) a 2) užívajú len parcely číslo 28/17, 28/66, 28/80. Odporcovia 1) a 2) popierali nárok

navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodiac rozporom s dobrými mravmi. Súd dospel
po vykonanom dokazovaní k záveru, že nebolo zistené konanie navrhovateľa v rozpore s dobrými
mravmi, teda konanie všeobecne neakceptovateľné z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných
zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Z výpovede konateľa navrhovateľa a svedka
Ing. C. Y. vyplynulo, že medzi navrhovateľom a Obcou Vlčkovce nebola uzatvorená žiadna dohoda o

bezodplatnom odovzdaní alebo prevode pozemkov do vlastníctva obce a takáto povinnosť nevyplýva ani
zo žiadneho zákonného ustanovenia. Nie je žiaden právne relevantný dôvod, prečo by mal navrhovateľprevádzať svoje vlastníctvo k pozemkom na Obec Vlčkovce, a to navyše v situácii, keď Obec Vlčkovce
nemá peňažné prostriedky na zaplatenie odplaty za ich prevod, resp. kúpnej ceny. Vo vzťahu k tvrdeniu
odporcov 1) a 2) že navrhovateľ im predal nehnuteľnosti, ktoré nemali zabezpečený prístup k verejným

komunikáciám, je potrebné uviesť, že odporcovia 1) a 2) sa mohli slobodne rozhodnúť, či si byt, pozemok
pod bytovým domom a priľahlé pozemky k bytovému domu kúpia od navrhovateľa a neexistuje zákonná
povinnosť predávajúceho (navrhovateľa) pri predaji nehnuteľností zabezpečiť kupujúcim (odporcom 1)
a 2) prístup k vereným komunikáciám. Odporcovia 1) a 2) mali možnosť zistiť si pred kúpou bytu,
pozemku pod bytovým domom a priľahlých pozemkov k bytovému domu z verejne prístupných údajov a

informácií v katastri nehnuteľností, kto vlastní okolité pozemky a následne zvážiť a ďalej sa samostatne
rozhodnúť, či si za takýchto podmienok nehnuteľnosti od navrhovateľa kúpia. Navyše, ak aj dôjde k
situácii, že vlastník stavby nemá zabezpečený prístup k stavbe, môže sa obrátiť na súd s návrhom na
zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok v zmysle § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ len realizuje svoje vlastnícke právo a výkon tohto práva nie je
zneužívaný k poškodeniu odporcov 1) a 2) nevedie k neprimeraným dôsledkom, ktoré by likvidačným

spôsobom zaťažovali odporcov 1) a 2) a pre navrhovateľa by naopak predstavovali podstatný výnos,
keď navrhovateľ sa len domáha dosiahnutia hospodárskych výnosov mu prináležiacich.

V prejednávanej veci ide tak o prípad získania bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho
dôvodu s tým, že samotné plnenie, ktorým tak došlo k presunu majetkovej hodnoty z majetkovej
sféry navrhovateľa do sféry odporcov 1) a 2) spočívalo v užívaní nehnuteľností nachádzajúcich sa

v k. ú. X., zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. 28/17, o výmere 2706 m2, parc. č. 28/66, o
výmere 365 m2, na LV č. XXXX ako parc. č. 28/80 o výmere 90 m2, a nedostatok právneho dôvodu
na plnenie spočíval v tom, že navrhovateľ plnil neexistujúci záväzok voči odporcom 1) a 2) nakoľko
navrhovateľ nebol k odporcom 1) a 2) v žiadnom právnom vzťahu, rovnako nekonal za iného. Predmetné
nehnuteľnosti užívali odporcovia 1) a 2) v rozhodnom období nepretržite bez akéhokoľvek právneho

dôvodu vo vzťahu k navrhovateľovi. Získaním neoprávneného majetkového prospechu odporcami 1) a
2) na úkor navrhovateľa vznikol občianskoprávny zodpovednostný vzťah medzi odporcami 1) a 2) a
navrhovateľom z bezdôvodného obohatenia, obsahom ktorého zodpovednostného vzťahu je povinnosť
odporcov1)a2)vydaťzískanébezdôvodnéobohatenieaoprávnenienavrhovateľaakosubjektu,naúkor
ktorého bolo bezdôvodné obohatenie získané, požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia, takže súd

považoval nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcom 1) a 2) za dôvodný.
Výšku bezdôvodného obohatenia určil súd peňažnou čiastkou zodpovedajúcou čiastkam vynakladaným
obvykle v danej lokalite a v čase za užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla vo forme nájmu,
vyčísleného podľa rozsahu v čase jeho získania s prihliadnutím na hodnotu nehnuteľností a spôsob
ich užívania, keď za účelom posúdenia týchto skutočností ustanovil súd vo veci znalca. Podľa záverov

znaleckého posudku výška nájomného obvyklého v danom mieste a v čase predstavovala za užívanie
nehnuteľností navrhovateľa odporcami 1) a 2) v období od 18.08.2009 do 17.08.2012 sumu 0,077 m2/
mesačne. Celková výmera užívaných nehnuteľností je 3161 m2 (2706 m2 + 365 m2 + 90 m2), výška
bezdôvodného obohatenia za jeden mesiac predstavuje sumu 243,40 eura (3161 m2 x 0,077 eura)
a celková výška bezdôvodného obohatenia tak predstavuje sumu 8.670,25 eura (od 18.08.2009 do

31.08.2009suma17,77eura,t.j.243,40eura:31dníx15dní,od01.09.2009do31.07.2012suma8.519
eura,t.j.243,40eurax35mesiacov,od01.08.2012do17.08.202suma133,48eura,t.j.243,40eura:31
dní x 17 dní). Navrhovateľ vo vzťahu k uplatnenému nároku rozdelil celkovú výmeru jeho pozemkov na
šesťrovnakýchčastíatútovydelilpodielompodlahovejplochybytuodporcov1)a2)kúhrnupodlahových
plôch všetkých bytov v obytnom dome, v ktorom sa byt odporcov 1) a 2) nachádza. S týmto výpočtom

sa súd nestotožnil, nakoľko výmera podlahových plôch bytov v obytnom dome, resp. podlahovej plochy
bytu odporcov 1) a 2) nesúvisí s rozsahom užívania pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa a nejde o
delený záväzok. Skutočnosť, že pozemky vo vlastníctve navrhovateľa sú užívané okrem odporcov 1) a
2) aj inými osobami nevedie k mechanickej deliteľnosti požadovaného plnenia, nakoľko odporcovia 1) a
2) užívajú pozemky parc. č. 28/17, 28/80, 28/66 vo vlastníctve navrhovateľa v celom rozsahu, nie len ich

určitú presne vymedzenú časť. Navrhovateľ žiadal v konaní zaplatenie sumy 154,56 eura, a keďže súd
je viazaný návrhom a nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť im viac, než čoho sa domáhajú
(§ 153 ods. 2 O.s.p.), vyhovel návrhu v celom rozsahu a uložil odporcom 1) a 2) ktorí sú manželia,
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi požadovanú sumu. Navrhovateľ žiadal vo
veci vykonať dôkaz novým znaleckým dokazovaním za účelom určenia všeobecnej hodnoty pozemkov

s komunikáciami a výškou ročného nájomného dôvodiac, že znalec v znaleckom posudku ocenil len
„holé“ bez toho, aby zohľadnil, že na pozemkoch sú vybudované komunikácie, pozemky sú odvodnenéa osvetlené. Tento návrh na doplnenie dokazovania súd zamietol, keďže z obsahu znaleckého posudku
bezpochyby vyplýva, že znalec vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z reálneho stavu pozemkov
a zohľadnil skutočnosť, že pozemky sú plochy komunikácií, parkovísk, zelených plôch, chodníkov s

novou infraštruktúrou (obrubníky, chodníky, odvodnenie, osvetlenie, rozvod elektriny, vody, plynu a
kanalizácie) a preto by vykonávanie ďalšieho dokazovania bolo nadbytočné. Navrhovateľ si v konaní
uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,52 eura od
11.09.2012 do zaplatenia. Úrok z omeškania možno priznať navrhovateľovi iba od toho času, kedy sa
dlžník, t. j. odporcovia v 1) a 2) rade, dostali do omeškania. Keďže pri bezdôvodnom obohatení nie

je stanovený čas plnenia, treba podľa § 563 OZ vychádzať z toho, že dlžník je povinný bezdôvodné
obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Za kvalifikované požiadanie
odporcov 1) a 2) o vrátenie bezdôvodného obohatenia možno považovať doručenie návrhu, ktorý
návrh bol odporcovi 1) doručený dňa 09.09.2011 a odporkyni 2) dňa 07.09.2011. Navrhovateľ žiadal o
zaplatenie príslušenstva spoločne a nerozdielne od odporcov 1) a 2) čo znamená nedeliteľnosť plnenia,
preto sa odporcovia 1) a 2) dostali do omeškania so zaplatením sumy 51,52 eura až po doručení návrhu

odporcovi1)ktorémubolnávrhdoručenýneskôrakoodporkyni2).Úrokzomeškaniajemožnépriznaťvo
výške o 8 % viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného záväzku, teda ku dňu omeškania odporcov 1) a 2) dňa 10.09.2011, t. j. od dňa
nasledujúceho po doručení návrhu odporcovi 1) vo výške 9,50 % (8,00 % + 1,50 %). Navrhovateľ si
v konaní uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,52 eura

od 11.09.2012 do zaplatenia, teda v nižšej výške a od neskoršieho dátumu ako má nárok, a preto
súd návrhu v časti príslušenstva vyhovel v požadovanom rozsahu, keďže súd je viazaný návrhom a
nemôže im prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú (§ 153 ods. 2 O.s.p.). O náhrade trov konania rozhodol
súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 232,74 eura, za 8 úkonov právnej služby á 16,60 eura (prevzatie a

príprava zastúpenia dňa 8.8.2011, písomné podania na súd, návrh zo dňa 12.08.2011, vyjadrenie zo
dňa 30.11.201, účasť na pojednávaniach v dňoch 07.06.2012, 16.10.2012, 18.04.2012, 04.06.2013,
20.02.2014) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 2 krát režijný paušál á 7,41 eura, 2 krát režijný
paušál á 7,63 eura, 1 krát režijný paušál á 7,81 eura, 1 krát režijný paušál á 8,04 eura podľa § 16
ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a 20 % DPH v sume 38,79 eura (20 % z odmeny za úkony právnej

služby a z režijného paušálu, t. j. 193,95 eur x 0,20) podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a
náhradu iných trov konania v sume 199,64 eura, čo predstavuje náhradu sumy 16,50 eura vynaloženej
na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu spolu s podaním návrhu dňa 17.08.2011 a náhradu sumy
183,14 eura vynaloženej na zaplatenie znalečného v zmysle uznesenia číslo konania 10C/127/2011-225
zo dňa 26.08.2013 z preddavku zloženého navrhovateľom, ktorú prisúdenú náhradu trov konania

sú odporcovia 1) a 2) povinní podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť spoločne a nerozdielne právnemu
zástupcovi navrhovateľa. Ďalej súd rozhodol o vrátení zaplateného preddavku na trovy dôkazu podľa
ustanovenia § 141 ods. 1 O.s.p. navrhovateľom celkom v sume 200 eur v zmysle uznesenia číslo
konania 10C/127/2011-183 zo dňa 04.06.2013, z ktorej sumy 200 eur bola použitá suma 183,14 eura na
zaplatenie znalečného v zmysle uznesenia súdu číslo konania 10C/127/2011-225 zo dňa 26.08.2013, čo

znamená vrátenie nespotrebovaného preddavku na trovy dôkazu v sume 16,86 eura (200 eur - 183,14
eura) navrhovateľovi.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca 1) prostredníctvom právneho zástupcu
podľa § 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. V odvolaní uviedol, že súd správne konštatoval v rozsudku,
že navrhovateľ v priebehu konania neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia, že

odporcovia 1) a 2) užívajú pozemky, ktoré uvádza vo svojom návrhu. Súd preto vychádzal zo zhodných
tvrdení strán sporu, že odporcovia 1) a 2) užívajú len parcely číslo 28/17, 28/66 a 28/80. Následne
súd konštatoval, že odporcovia užívajú uvedené 3 pozemky, ich výmeru v celom rozsahu vynásobil
znalcom zistenou výškou odplaty za užívanie pozemku a tak dospel k sume, o ktorú sa odporcovia
údajne bezdôvodne obohatili na úkor navrhovateľa. Uvedený skutkový záver súdu je nesprávny a nemá

oporu vo vykonanom dokazovaní. V priebehu celého konania odporcovia tvrdili, že užívajú pozemky
odporcu len v miere nevyhnutnej na prechod z hlavnej cesty (obecnej verejnej komunikácie) k bytovému
domu súp. č. XXX. V priebehu konania odporcovia neuznali, že by užívali pozemky v celom rozsahu.
Na pojednávaní dňa 16.10.2011 odporca 1) uviedol, že užívajú cestu k obytnému domu a chodníky
vedúce k obytnému domu, autom parkujú na parcele oproti bytovému domu a ide o parcelu číslo 28/17.

Odporkyňa 2) obdobne uviedla, že užívajú prístupovú komunikáciu k obytnému domu, parc. č. 28/17
parc. č. 28/80, na ktorej parkujú s vozidlom a v nevyhnutnom rozsahu užívajú aj parc. č. 28/66 na prístupk obytnému domu. Zo žiadneho vyjadrenia odporcov nevyplýva skutkový záver, ku ktorému dospel súd,
že odporcovia užívajú pozemky v celom rozsahu a je teda dôvodné pričítať im bezdôvodné obohatenie v
celom rozsahu výmery týchto pozemkov. Naopak z prednesu odporcov je zrejmé, že popierajú užívanie

pozemkov v celej výmere a priznávajú ich užívanie iba v rozsahu nevyhnutnom na prístup k bytu. Ako je
zrejmé aj zo snímky z katastrálnej mapy a ako to opakovane odporcovia uvádzali, bytový dom, v ktorom
sa nachádza ich byt, je na začiatku obytnej zóny (tvorenej šiestimi bytovými domami) a je najbližšie
k verejnej komunikácii, naopak pozemky parc. č. 28/17 na ktorej je cesta a parc. č. 28/66, na ktorej
je chodník, siahajú až po koniec obytnej zóny, teda k úplne poslednému, od cesty najvzdialenejšiemu

bytovému domu. Z uvedeného vyplýva, že odporcovia nevyužívali a dodnes nevyužívajú predmetné
pozemky v celom rozsahu, ale len v rozsahu potrebnom na prístup k domu, v ktorom je ich byt. Už len
z vizuálneho náhradu a snímky z katastrálnej mapy je zrejmé, že trasa od hlavnej cesty k bytovému
domu súp. č. XXX (na par. č. 28/11) predstavuje len tretinu dĺžky predmetných pozemkov. Nie je
teda vôbec správny záver súdu, že odporcovia užívajú pozemky navrhovateľa v celom rozsahu a
nesprávny je preto jeho postup pri určení rozsahu a výšky bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k

užívaniu par. č. 28/80 odporca 1) uvádza, že súd nemôže vychádzať zo zhodného tvrdenia účastníkov
konania, pretože odporca 1) poprel, že by užívali uvedenú parcelu. Odporkyňa 2) síce uviedla, že
odporcovia užívajú aj par. č. 28/80, kde parkujú, avšak išlo o nedostatočné zorientovanie sa na mape
a odporcovia parkujú auto na ceste pred bytovým domom, čo je podľa katastrálnej mapy súčasť par.
č. 28/17. Záver súdu, že odporcovia užívajú pozemky navrhovateľa, parc. č. 28/17 o výmere 2706 m2,

parc. č. 28/66 o výmere 365 m2 a parc. č. 28/80 o výmere 90 m2, spolu teda pozemky o výmere 3.161
m2 je preto nesprávny, z dôkazov vykonaných v priebehu konania nevyplývajúci a teda nemôže slúžiť
pre výpočet rozsahu bezdôvodného obohatenia tak, ako to urobil súd. Odporca tvrdí, že rozsah užívania
pozemkov je podstatne menší. Rozsah mohol určiť jedine znalec z odboru geodézie a kartografie.
Súd však takýto dôkaz v konaní nevykonal a preto nemohol dospieť k správnemu skutkovému záveru

(naviac ani navrhovateľ takýto návrh nepredložil, keď sám len odhadom určil rozsah užívania na 1/6
výmery pozemkov). Bez takéhoto dokazovania nie je možné presne stanoviť rozsah užívania pozemkov
a následne výšku bezdôvodného obohatenia. Súd tak pochybil a vychádzal z nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci. Odporca súčasne poukázal na nesprávne rozhodnutie súdu o náhrade trov
konania. Predmetom konania bola pri podaní návrhu suma 103,40 eura a po rozšírení návrhu suma

154,56 eura. Aj keď ide o drobný spor, súd priznal navrhovateľovi istinu vo výške 154,56 eura a náhradu
trov konania v sume 432,38 eura (trovy právneho zastúpenia 232,74 eura a iné trovy konania 199,64
eura.. Podľa názoru odporcu mal súd postupovať pri náhrade trov konania podľa § 150 ods. 2 O.s.p.
a mal ich nepriznať alebo primerane znížiť. Citovaným ustanovením O.s.p. bola pre náhradu trov
konania v drobných sporoch zakotvená výnimka zo zákonnej zásady plnej zodpovednosti účastníkov

za výsledok konania. Takáto výnimka spočíva v možnosti nepriznania či zníženia náhrady trov konania
prisudzované účastníkovi konania s plným či prevažným úspechom v spore a to za splnenia dvoch
zákonom ustanovených podmienok pre takýto postup. Prvou je práve povaha sporu, teda okolnosť, že
ide o drobný spor a druhou, že trovy konania sú neprimerane vysoké voči pohľadávke sa. Dôvodová
správa k novele citovaného ustanovenia poukazuje na nariadenie Európskeho parlamentu a rady

861/2007 s 11.07.2007, ktorým bolo ustanovené európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
kde sa navrhuje pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči uplatnenej pohľadávke v drobných
sporoch neprimerané. V týchto konaniach podľa dôvodovej správy ide najmä o trovy konania, ktoré sú
niekoľkonásobne vyššie ako samotná pohľadávka. Rozhodujúcim pre použitie tejto úpravy je najskôr
zistenie pomeru výšky požadovanej náhrady trov konania k výške uplatnenej pohľadávky a následné

vyhodnotenie, či tu ide o stav neprimeranosti takýchto súm. V tomto prípade ide o takúto situáciu, keď
sú trovy konania neprimerané pohľadávke. Trovy konania totiž niekoľkonásobne (2,8 krát) prevyšujú
uplatnenú pohľadávky, keď predstavujú až 280 % žalovanej pohľadávky. V súvislosti s rozhodnutím o
trovách konania poukázala na aplikačnú prax Krajského súdu Trnava, napríklad uznesenie KS Trnava
spisová značka 10 Co/147/2010 zo dňa 28.02.2011, 24Co/36/2013 zo dňa 15.01.2014. V súlade s hore

uvedeným odporca 1) preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil nové konanie a rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ podaním doručeným súdu 02.05.2014. Vo vyjadrení
uviedol, že skutkové zistenia a právne závery súdu prvého stupňa považuje za správne a dostatočne
odôvodnené. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že odporcovia 1) a 2) pozemky v rozhodujúcom období

užívali v celom rozsahu a nielen ich určitú presne vymedzenú časť. Ani odporcovia v 1. a 2. rade netvrdili,
že užívali vždy iba určitú presne vymedzenú časť týchto pozemkov. Navrhovateľ rovnako za správnepovažoval rozhodnutie súdu o náhrade trov konania. Zo znenia § 150 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že súd môže
náhradu trov konania nepriznať alebo znížiť. Zo slovného spojenia môže je zrejmé, že súd môže použiť
citované ustanovenie O.s.p. len vtedy, ak ide o drobný spor a trovy sú neprimerané voči pohľadávke.

Avšak súd nemusí ho použiť ani vtedy, ak ide o drobný spor a trovy sú neprimerané. Existencia drobného
sporu a neprimeranosť trov voči pohľadávke samé osebe bez ďalšieho neodôvodňujú nepriznanie alebo
zníženie náhrady trov konania. Žalovaný 1) v odvolaní netvrdí žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývala
neprimeranosť trov konania voči pohľadávke, ktoré súd prvého stupňa priznal žalobcovi. Mechanicky
matematický výpočet je pre taký záver nepostačujúci. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami, účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustný odvolací dôvod
(§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.,
zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p.,
dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa je vecne správny.

Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvéhostupňazistenýskutkovýstav,ktorývykonal

dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne písomné vyhotovenie

rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na
zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu je potrebné dodať nasledovné:

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia odporcami v 1. a
2 rade navrhovateľovi zodpovedajúce nájomnému za užívanie nehnuteľností (príjazdovej komunikácie,

parkovacieho miesta) patriacich navrhovateľovi za obdobie od 18.08.2009 do 17.08.2012, vo výške
0,15 eura/ m2/rok, keď pri určení obvyklej ceny za užívanie týchto pozemkov vychádzal zo Všeobecne
záväzného nariadenia Obce Vlčkovce č. 7/2011, nachádzajúcich sa v k. ú. X., zapísané na LV č. XXXX
ako parc. č. 28/4, o výmere 311 m2 (v rozsahu 91 m2), č. 28/17, o výmere 2706 m2, č. 28/66,
o výmere 365 m2, č. 28/69, o výmere 109 m2, č. 28/70, o výmere 169 m2, č. 28/74, o výmere 156

m2 a zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 28/77, o výmere 15 m2, č. 28/78, o výmere 29 m2, č.
28/79, o výmere 179 m2, č. 28/80, o výmere 90 m2. Navrhovateľ ako investor v okrajovej časti obce X.
vybudoval byty spolu s príjazdovou cestou, parkoviskami, chodníkmi (ďalej len sporné nehnuteľnosti).
Byty predal fyzickým osobám, jeden z bytov odporcom 1) a 2). Príjazdovú cestu, parkoviská, chodníky
chcel pôvodne predať obci, ktorá by následne zabezpečovala ich údržbu a obyvatelia bytov by ich mohli

bezodplatne užívať, avšak obec nemala finančné prostriedky na to, aby sporné nehnuteľnosti kúpila,
preto ostali vo vlastníctve navrhovateľa. Neexistuje žiaden právny predpis, ktorý by navrhovateľovi
ukladal sporné nehnuteľnosti previesť do vlastníctva obce bezodplatne. Navrhovateľ sa s niektorými
vlastníkmi bytov dohodol na výške nájmu za užívanie sporných nehnuteľností, s niektorými vedie súdne
spory.

Súd návrhu navrhovateľa vyhovel. Ustálil, že medzi účastníkmi nebolo sporným, že odporcovia užívajú
len parcely č. 28/17, 28/66 a 28/80 s celkovou výmerou 3.161 m2 (2.706 + 365 + 90) a nie všetky parcely,
za ktoré navrhovateľ požadoval náhradu. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal
zo záveru znaleckého dokazovania nariadenom počas konania, z ktorého vyplynulo, že výška odplaty
zodpovedajúca nájmu v danom mieste a čase za 1m2 ročne je 0,92 eura ročne (0,077 eura mesačne).

Súd výpočtom bližšie uvedeným v rozsudku vypočítal výšku bezdôvodného obohatenia na sumu
8.670,25 eura (3.161 x 0,077) za obdobie od 18.08.2009 do 17.08.2012. Pri výpočte bezdôvodného
obohatenia sa súd nestotožnil s právnym názorom navrhovateľa, ktorý vo vzťahu k uplatnenému nárokurozdelil celkovú výmeru jeho pozemkov na šesť rovnakých častí a túto vydelil podielom podlahovej
plochy bytu odporcov 1) a 2) k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov v obytnom dome, v ktorom
sa byt odporcov nachádza, pretože výmera podlahovej plochy bytu odporcov nesúvisí s rozsahom

užívania pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa a nejde o delený záväzok. Z dôvodu, že navrhovateľ
žiadal v konaní zaplatenie sumy 154,56 eura a keďže súd je viazaný návrhom a nemôže prekročiť
návrhy účastníkov a prisúdiť im viac, než čoho sa domáhajú, priznal navrhovateľovi uplatnenú sumu. V
odôvodnení rozsudku sa súd vysporiadal s námietkami odporcov a podrobne odôvodnil, prečo nemožno
považovať uplatnený nárok navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi a rovnako podrobne odôvodnil

priznané príslušenstvo pohľadávky navrhovateľa.

Odporca 1) v odvolaní namietal nesprávnosť záveru súdu prvého stupňa týkajúci sa rozsahu užívaných
sporných nehnuteľností. Zo snímky z katastrálnej mapy je zrejmé, že bytový dom, v ktorom sa nachádza
byt odporcov, je na začiatku obytnej zóny (tvorenej šiestimi bytovými domami) a je najbližšie k verejnej
komunikácii, naopak pozemky parc. č. 28/17 na ktorej je cesta a parc. č. 28/66, na ktorej je chodník,
siahajú až po koniec obytnej zóny, k úplne poslednému, od cesty najvzdialenejšiemu bytovému domu.

Z uvedeného vyplýva, že odporcovia nevyužívali a dodnes nevyužívajú predmetné pozemky v celom
rozsahu, ale len v rozsahu potrebnom na prístup k domu, v ktorom je ich byt, ide len o tretinu dĺžky
sporných pozemkov. Nie je správny záver súdu, že odporcovia užívajú pozemky navrhovateľa v celom
rozsahu a nesprávny je preto jeho postup pri určení rozsahu a výšky bezdôvodného obohatenia. Navyše
odporca 1) vo výpovedi poprel, že by užívali parc. č. 28/80, súd preto výmeru tejto parcely nemohol

zahrnúťdosvojhovýpočtu aodporcoviaspoluneužívajúpozemkynavrhovateľaovýmere3.161m2,ako
to uviedol súd. Odporca 1) tiež namietal priznanú výšku náhrady trov konania navrhovateľovi, navrhol
prihliadnuť pri priznaní náhrady trov konania na skutočnosť, že ide o drobný spor.

Počas konania pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že navrhovateľovi nevznikla povinnosť
previesť na obec sporné nehnuteľnosti bezodplatne a tak mu po predaji bytov do vlastníctva fyzickým

osobám ostali vo vlastníctve nehnuteľnosti, na ktorých sa nachádza prístupová cesta k obytným domom,
chodníky, parkoviská. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporcovia užívajú nehnuteľnosti patriace
navrhovateľovi. Medze výkonu vlastníckeho práva sú dané právnymi predpismi a v súlade s § 123 OZ je
vlastníkoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.
Ak odporcovia užívajú nehnuteľnosti patriace navrhovateľovi, vzniká im povinnosť za užívanie cudzej

veci platiť. V prípade, ak sa účastníci nevedia dohodnúť na cene za užívanie nehnuteľností a nedôjde k
uzavretiu zmluvy o nájme, resp. inej zmluvy (napr. o zriadení vecného bremena) má právo vlastník veci
domáhaťsavydaniabezdôvodnéhoobohatenia(plneniaposkytovanéhobezprávnehodôvodu)vovýške
zodpovedajúcej obvyklému nájomnému (nájomnému, za ktoré sa prenajímajú podobné nehnuteľnosti
v danej lokalite v určitom čase), alebo odmene zodpovedajúcej zriadeniu vecného bremena. Takýto

výkon práva navrhovateľom (žiadať primeranú náhradu za užívanie nehnuteľnosti) nie je v rozpore s
dobrými mravmi z dôvodov, ktoré podrobne uviedol v odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa, ale
hlavne z dôvodu, že právny predpis navrhovateľovi neukladá previesť bezodplatne vlastnícke právo
k sporným nehnuteľnostiam na obec, v ktorej sa byty postavili. Vlastnícke právo obcí a užívanie
obecného majetku verejnosťou podľa osobitného zákona (verejné právo) nepožíva takú rozsiahlu

ochranu, ako vlastnícke (majetkové) právo fyzických a právnických osôb podľa súkromného práva. Bolo
tiež povinnosťou odporcov zvážiť, či si kúpia byt v lokalite, kde od počiatku vedeli, že prístupová cesta
k bytovým domom nie je obecná, a patrí navrhovateľovi. Odporcovia vo vyjadrení k odporu (č.l. 22)
sami uvádzali, že navrhovateľ mal podľa svojho prísľubu sporné nehnuteľnosti predať obci (netvrdil, že
ich prevedie bezodplatne na obec). K predaju sporných nehnuteľností nedošlo, pretože obec na kúpu

nemala finančné prostriedky, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania.

Odporca 1) v odvolaní namietal, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by odporcovia užívali
celú výmeru pozemkov tak, ako to súd uviedol, v rozsahu 3.161 m2, parcely č. 28/17, 28/66 a 28/80
a navrhovateľ počas konania nepreukázal, ktoré z pozemkov, za ktoré žiadal náhradu, odporcovia
skutočne užívajú. S námietkou odporcu 1) nemožno súhlasiť. Na pojednávaní dňa 16.10.2012 sám

odporca 1) okrem iného uviedol, že s odporkyňou 2) užívajú cestu k obytnému domu a chodníky vedúce
k domu. S autom parkujú na parcele oproti bytovému domu, č. 28/17 a užívajú cestu, ktorá sa nachádza
na rovnakej parcele (č.l. 125). Odporkyňa 2) na tom istom pojednávaní vo výpovedi okrem iného uviedla,
že užívajú parcely č. 28/17, 28/80 a 28/66 (č.l. 126). Na pojednávaní 18.4.2013 odporca 1) na otázkusúdu vo výpovedi uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedla odporkyňa 2) na pojednávaní 16.10.2012 ohľadne
užívania parciel (č.l.167). Ak odporca 1) takto vypovedal, bol súd oprávnený vykonané dokazovanie
vyhodnotiť tak, že rozsah užívania uvedených troch parciel odporcami je medzi účastníkmi nesporný.

Nie je pravdivé tvrdenie odporcu 1) uvedené v odvolaní, že odporcovia počas celého konania namietali
rozsah užívaných nehnuteľností, z výpovedí či už odporcov ale ani ich právneho zástupcu nevyplýva,
že by namietali rozsah užívania sporných nehnuteľností nad rámec hore uvedeného. Súd ale vychádzal
pri priznávaní výšky bezdôvodného obohatenia zodpovedajúcemu nájmu len z veľmi malej časti výmery
užívaných pozemkov, keďže za užívanie pozemkov za celú výmeru 3.161 m2 podľa prepočtu za 1m2

podľa znaleckého posudku by mali odporcovia za tri roky zaplatiť 8.670,25 eura a súd navrhovateľovi
priznal právo na zaplatenie 154,56 eura. Ak súd zaviazal odporcov na zaplatenie 154,56 eura za tri roky,
ročne ide o sumu 51,52 eura. Pri nájme za 1m2 ročne 0,92 eura (podľa znaleckého posudku) uvedená
čiastka zohľadňuje platbu za 56 m2 (51,52:0,92), t.j. odporcovia zaplatia bezdôvodné obohatenie
zodpovedajúce nájomnému 51,52 eura ročne za 56m2 (nie za 3.161 m3). Z obsahu spisu nevyplýva,
že by odporcovia navrhovali do skončenia dokazovania na pojednávaní 20.02.2014 vykonanie dôkazu

zameraného na preukázanie rozsahu užívaných nehnuteľností. Nebolo povinnosťou navrhovateľa,
ale povinnosťou odporcov navrhnúť vykonať dokazovanie na preukázanie rozsahu užívania sporných
pozemkov, ak nesúhlasili s tvrdením navrhovateľa. Navrhovateľ tvrdil, že vlastní nehnuteľnosti, na
ktorých sú postavené cesty, chodníky, parkovacie miesta, detské ihrisko, zapísané na LV č. XXXX so
šiestimi parcelami a na LV č. XXXX so štyrmi parcelami a na preukázanie svojho tvrdenia priložil listy

vlastníctva a kolaudačné rozhodnutia, z ktorých vyplýva účel využitia jednotlivých parciel. Navrhovateľ
uniesol dôkazné bremeno a preukázal, čo vybudoval a čo odporcovia (vrátane ostatných vlastníkov
bytov) z jeho majetku užívajú. Ak odporcovia s tvrdením navrhovateľa nesúhlasili, na nich bolo
dôkazné bremeno, aby vyvrátili tvrdenie navrhovateľa, že užívajú všetky uvedené sporné nehnuteľnosti
a preukázali, ktoré konkrétne parcely užívajú. Takže nebol to navrhovateľ (ako sa odporca 1) mylne

domnieva), ale odporcovia, ktorí nenavrhli vykonať dokazovanie na preukázanie tvrdenia, že neužívajú
celý navrhovateľom tvrdený (a z jeho strany preukázaný) rozsah sporných nehnuteľností. V situácii,
ako bolo hore uvedené, ak sa obaja odporcovia zhodli na rozsahu užívania troch parciel vo vlastníctve
navrhovateľa, súd mohol vychádzať zo zhodného tvrdenia účastníkov.

Rovnako neobstojí námietka odporcov, že by výška bezdôvodného obohatenia zodpovedajúca

nájomnému mala zohľadňovať rozsah užívania prístupovej komunikácie v tom smere, že odporcovia1)
a 2) užívajú len tretinu sporných nehnuteľností, pretože obytný dom, v ktorom sa nachádza ich byt
je najbližšie k hlavnej ceste na rozdiel od ostatných bytových domov. Podľa názoru odvolacieho súdu
navrhovateľ postavil byty a k nim patriace príslušenstvo (cesty, chodníky, parkovacie miesta) ako jeden
celok. Odporcom a ďalším osobám odpredal byty a pozemky nachádzajúce sa pod obytnými domami

a ponechal si vo vlastníctve sporné nehnuteľnosti. Sporné nehnuteľnosti užívajú všetci vlastníci bytov,
určite každý v inom rozsahu v tom smere, že jeden vlastník bytu môže mať 2 autá, a niektorý auto
vôbec nemá (ale na druhej strane si ho môže v budúcnosti kúpiť). Niektorý z bytov možno užíva len
1 osoba, a v niektorom byte je mnohopočetná rodina. Z uvedeného je zrejmé, že určiť rozsah užívania
podľa kritéria napr. počtu áut, členov domácnosti, je nemožné (rovnako bola správna úvaha súdu prvého

stupňa, že rozsah užívania sporných pozemkov nesúvisí s podlahovou plochou bytov a nejde o delených
záväzok). Rovnako ale nemožno rozsah užívania sporných nehnuteľností určovať podľa vzdialenosti
bytu (a obytného domu) k hlavnej ceste, pretože bytový komplex bol postavený ako jeden celok a
vlastníci bytov majú možnosť užívať aj ostatné cesty a chodníky patriace navrhovateľovi, až po posledný
obytný dom. Aj tu je potrebné prihliadnuť nie k reálnemu využívaniu sporných nehnuteľností, ale k ich

možnému využívaniu, lebo len taká úvaha vedie k spravodlivému rozhodnutiu. Môže dôjsť napríklad
k uzavretiu časti komunikácie (užívanú odporcami) z dôvodu opravy či už samotnej komunikácie
alebo inžinierskych sietí a odporcovia budú užívať inú, ďalšiu časť cesty či už na parkovanie alebo
prístup k bytu. Určite je pri rozsahu užívania sporných nehnuteľností potrebné zohľadniť skutočnosť,
že sporné nehnuteľnosti neužívajú len odporcovia 1) a 2). Suma, ktorú súd vypočítal ako bezdôvodné

obohatenie zodpovedajúce nájomnému za 3 roky vo výške 8.670,25 eura by prichádzal do úvahy,
ak by len odporcovia 1 a 2) užívali sporné nehnuteľnosti. Tieto však spolu s odporcami užívajú a
nevyhnutne potrebujú ako prístup k bytom všetci vlastníci bytov, t.j. užívanie sporných nehnuteľností
odporcami 1) a 2) je obmedzované všetkými ostatnými vlastníkmi bytov, čo je potom potrebné
zohľadniť pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia zodpovedajúcemu nájomnému (ale aj výšky

hodnoty vecného bremena, pretože vecné bremeno spočívajúce v práve cesty nemôže byť zriadené
bezodplatne, porovnaj rozhodnutie NS ČR 22Cdo 1897/2004, R 32/2006). Podľa názoru odvolaciehosúdu s prihliadnutím k hore uvedenému je pri rozsahu užívania sporných pozemkov potrebné prihliadnuť
len k vlastníctvu bytu, t.j. výšku bezdôvodného obohatenia zodpovedajúcemu nájomnému rozdeľovať
rovnako medzi všetkých vlastníkov bytov tvoriacich celý bytový komplex, pričom veličinou, od ktorej sa

bude výška bezdôvodného obohatenia odvíjať bude 1 byt bez ohľadu na to, v ktorej časti komplexu
sa nachádza, koľko ľudí v ňom býva, koľko áut členovia domácnosti (bytu) používajú. Odvolací súd
uzatvára, že výška bezdôvodného obohatenia, ktorú súd zaviazal zaplatiť odporcov 1) a 2) za užívanie
prístupovej komunikácie k obytnému domu, chodníkov a parkovacieho miesta vo výške 51,52 eura ročne
je primeraná povahe uplatňovaného práva a zohľadňuje navrhnuté a vykonané dokazovanie počas

konania.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom odvolateľa, že by súd prvého stupňa nepostupoval pri
priznaní náhrady trov konania správne.

Podľa § 142 ods. 1 účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1, 2 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo
znížiť.

Ak bol navrhovateľ v spore úplne úspešný, má právo na náhradu trov konania. Zo samotného znenia
citovaného ustanovenia § 150 O.s.p. vyplýva, že súd rozhoduje podľa tohto ustanovenia výnimočne, v
prípadoch hodných osobitného zreteľa. Podľa ods. 2 citovaného ust. § 150 rozhoduje v prípadoch, ak sú
trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Predmetom sporu je zaplatenie sumy 154,56 eura, čiže ide o drobný spor v zmysle ust. § 200ea Os.p.

Navrhovateľ si uplatnil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej
služby á 16,50 eura, režijného paušálu a DPH v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 232,74 eura,
zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 16,50 eura a z náhrady za znalecké dokazovanie v sume
183,14 eura. Súd prvého stupňa navrhovateľovi uplatnenú náhradu za vynaložené trovy konania priznal,
pretože bol v celom rozsahu úspešný.

Navrhovateľ v odvolaní (ani počas konania) neuvádzal žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,
na základe ktorých by súd navrhovateľovi náhradu trov konania nemal priznať. S prihliadnutím ku
skutočnosti, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nebola predmetom
prieskumu odvolacieho súdu možnosť nepriznania náhrady trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p.
Odvolateľ poukazoval len na to, že výška priznaných trov konania je niekoľkonásobne vyššia ako

priznaná výška istiny. Pripojil rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, kde v drobných sporoch súd
nepriznal navrhovateľovi plnú výšku náhrady trov konania s poukazom na to, že išlo o drobný spor.

V prípadoch, na ktoré poukazoval navrhovateľ, išlo ale o iné veci (iné spory) a to preto, že boli
podávané opakovane, v stovkách prípadov, pričom právni zástupcovia v žalobách menili len údaje o
účastníkoch konania, dátumy rozhodné pre posúdenie veci, ale inak ide o tzv. formulárové žaloby. Zákon

nedefinuje pojem „primerané" (§ 150 ods. 2 O.s.p.), ale súdna prax dospela k záveru, že v prípadoch
tzv. bagateľných vecí, ktoré boli začaté „formulárovou" žalobou a nárok je uplatňovaný väčšinou voči
spotrebiteľovi,pričomtenvznikolzozmluvy,aleboinéhoprávnehodôvodu(typickypôjdenajmäozmluvu
o spotrebiteľskom úvere, bežnom účte, o poskytovaní služieb elektronických komunikácií, zmluvu o
prepraveatď.),potomsohľadomnapotrebudodržaniaprincípuproporcionalitymedzivýškouvymáhanej

čiastky a trov konania, je spravodlivé, aby výška odmeny za zastupovanie navrhovateľa advokátom, bola
znížená. Cieľom právnej úpravy náhrady trov konania zakotvenej v § 150 ods. 2 O.s.p. (podľa dôvodovejsprávy) malo byť vymoženie pohľadávky („formulárovou žalobou“) s čo najnižšími nákladmi a nemôže
prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.
Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi

na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu
ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé.

Je evidentné, že v tomto prípade žalobca nevedie spory v stovkách prípadov, nejde o vec podávanú
hromadne (nejde o formulárovú žalobu), ide len o veci v súvislosti s jeho právom na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia voči vlastníkom jednotlivých bytov. Pri aplikovaní § 150 ods. 2 nemožno

postupovať paušálne a nepriznávať náhradu trov konania napr. len vo výške istiny, pretože ako bolo
vyššie uvedené, zákon hovorí o primeranosti náhrady trov konania voči pohľadávke a je potrebné
prihliadnuť k individuálnym okolnostiam každého jednotlivého prípadu. Významným z hľadiska aplikácie
§ 150 O.s.p. sú rovnako okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov konania
v priebehu konania a ďalšie skutočnosti. Odporcovia od začiatku sporu s navrhovateľom nepripúšťajú
akúkoľvek opodstatnenosť jeho nároku, čo je síce ich právom, ale s následkami, že im vznikne povinnosť

zaplatiť úspešnej strane náhradu trov konania. Trovy konania, ktoré počas konania vznikli je tiež
potrebné rozdeliť. Znalecké dokazovanie za účelom zistenia výšky nájmu za 1 m2 užívaných pozemkov
bolo v konaní nevyhnutné, pretože odporcovia neboli ochotní zaplatiť žiadnu sumu navrhovateľovi,
nebol akceptovaný návrh žalobcu, aby bola cena za pozemky určovaná podľa všeobecne záväzného
nariadenia. Odporcovia iný, lacnejší dôkaz preukazujúci výšku nájmu za pozemky nenavrhli vykonať.

Ak bolo znalcovi vyplatené znalečné vo výške 183,14 eura, neexistuje dôvod, pre ktorý by tieto trovy
konania nemali zaplatiť neúspešní odporcovia a tieto trovy sú primerané výške priznanej istiny 154,56
eura. Rovnako je tomu tak aj za zaplatený súdny poplatok za návrh, išlo o minimálnu sumu, nižší súdny
poplatok sa v súdnych konaniach o zaplatenie určitej sumy nevyberá. Trovy právneho zastúpenia v
celkovej výške 232,74 eura sú vyššie oproti istine o 78,18 eura, čo je vzhľadom k charakteru sporu,

okolnostiam, ktoré viedli v začatiu konania a postoja účastníkov v konaní, primeraná čiastka.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.