Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 6, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/234/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114230187
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114230187.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 9C/305/2014 - 35 zo dňa 23.03.2015 a uzneseniu č.k. 9C/305/2014 - 47 zo dňa 26.05.2015
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Vracia odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bez prejednania odvolania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov ( ďalej len „súd prvého stupňa“ ) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a o
trovách konania rozhodol tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.
Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou vlastnej sp. zn. 2318 Istina RS, súdu
doručenou 27.09.2012 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu majetkovej škody

977,90 eura a nemajetkovú ujmu 195,98 eura z dôvodu, že Okresný súd Humenné nerozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v zákonom
stanovenej lehote. Súd pritom nevykonával žiadne také úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa žalobca nachádzal.

Súd prvého stupňa z dôkazov - listín z exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn.
7Er/827/2009 zistil, že exekučné konania sa začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom

Krutým dňa 18.08.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v právnej veci žalobcu
ako oprávneného proti povinnej Z. A. pre vymoženie sumy 183,91 eura s prísl. bola exekučnému
súdu doručená 25.09.2009 pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok dňa 05.10.2009,
exekučný súd vyzval súdneho exekútora na predloženie listín, na predloženie listín vyzvaný bol
aj právny zástupca oprávneného. Oprávnený súdu predložil listiny 07.01.2010, pričom pred týmto
predložením listín požiadal 28.10.2009 o predĺženie lehoty. Uznesením z 26.05.2010 Okresný súd
Humenné rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na sumu 183,91

eura, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie a 23.06.2010 sa oprávnený voči zamietajúcemu
rozhodnutiu Okresného súdu Humenné odvolal. V odvolacom konaní bolo rozhodnuté tak, že uznesenie
súdu prvého stupňa bolo zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. 25.11.2010 súd vyzýval kpodaniu správy povinnú a 18.03.2011 oprávneného. Dňa 15.06.2011 Okresný súd Humenné rozhodol
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že žaloba dôvodná nebola, nesprávny
úradný postup - existencia prieťahov v konaní zistená nebola, postup exekučného súdu, ktorý skúmal,
či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, prípadne
právom nedovolené, alebo v rozpore s dobrými mravmi, bol plne opodstatnený. Postup exekučného
súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k zrušeniu

tohto rozhodnutia. Súd prvého stupňa zdôraznil, že exekučný súd ani nebol viazaný zákonnou 15-
dňovou lehotou na rozhodnutie o podanej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval pred okresným
súdom je ústavne akceptovateľnou aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto
činnosti. Súd prvého stupňa pritom poukázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS/606/2012 zo 14.12.2012, sp. zn. II. ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013. Súd prvého stupňa

uviedol, že súdna prax sa ustálila na závere, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Súdprvéhostupňataktiežuviedol,žerozhodnutie,ktorýmsa
zamietla žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo rozhodnutím nezákonným, pretože

vdanomprípadenebolažiadnympríslušnýmorgánomkonštatovanánezákonnosťtakéhotorozhodnutia.
Rozhodnutie o veci samej právne odôvodnil ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1 a 2, §
16 ods. 1, § 17 ods. 1 a 2, ustanoveniami zákona č. 233/1995 Z.z. exekučného poriadku - § 44 ods. 2,
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní - § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods.1 - 3.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že postupom súdu prvého
stupňa sa mu odňala možnosť konať pred súdom, súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil

správne právne ustanovenia právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci
na základe „inšpirácií“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Nie
je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho

poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho
vzťahu. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa
nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Svojim rozhodnutím
súdprvéhostupňadeiureadefactoaplikovalprincíppriamejretroaktivity.Súdnevysvetlil,prečozastáva
názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie

trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo
nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného
práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami, súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda
sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno zakladať meritórne rozhodnutie. Svojimi

úvahami súd neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe. Nie je zrejmé, aký môže mať dopad
na výsledok konania skutočnosť, že súd vyjadrí svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so
zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s
predmetom nesúviseli.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (v ďalšom len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10
ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom len „O.s.p.“), preskúmal rozsudok
v rozsahu, v akom bol napadnutý, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcichz ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1 a 2 O.s.p., miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 29.07.2015 (§ 211 ods. 2, § 156
ods. 3 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na zistený skutkový stav správne aplikoval právne
predpisy a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a v súvislosti s odvolacími
dôvodmi žalobcu dopĺňa:

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu iného štátneho orgánu,
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom (čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky).

Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti

a aby sa mohol vyjadriť ku všetkých vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch
ustanovených zákonom (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v

zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy
v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda ( § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012).

Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, na ktoré žalobca poukázal, stanovuje 15 dňovú lehotu na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorú je potrebné dodržať pri neexistencii
rozporu žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom (§ 44 ods. 2
zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom

v čase začatia exekúcie).

Materiálny prieskum súladu exekučného titulu so zákonom je potrebné vykladať v kontexte s ust. § 45
ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého (§ 45 ods. 2) súd zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní

nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ tohto zákona je nedostatkom to,
ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Nesúlad exekučného titulu so zákonom je tiež dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57

Exekučného poriadku. Zákon pritom upravuje dôvody, pri existencii ktorých súd exekúciu zastaví či už
obligatórne (§ 57 ods. 1) alebo fakultatívne (§ 57 ods. 2). Časový okamih, kedy tak urobiť má alebo
môže však upravený nie je, z čoho vyplýva, že exekučný súd je povinný skúmať, ex offo, existenciu
predpokladov pre vedenie exekučného konania v celom jeho priebehu.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 z 13.10.2011, podľa ktorých, pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takomto prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, exekučný súd nie
je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený

výkon rozhodnutia neprípustný.

Ak teda exekučný súd skúmal, po tom, ako ho súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia, exekučný
titul, realizoval tým svoje oprávnenie a povinnosť. Z úradnej činnosti je pritom odvolaciemu súduznáme, že žalobca ako oprávnený podal v rovnakom čase množstvo návrhov na vykonanie exekúcie na
základe exekučných titulov, ktorými boli rozhodcovské rozsudky. Štát je povinný prístup k spravodlivosti
zabezpečiť vo vzťahu ku každému subjektu a to včas v tom zmysle, že dotknutý subjekt sa nemusí

zaoberať prípadným personálnym alebo materiálnym deficitom súdu, ktorý sa jeho vecou zaoberá.
Uvedené však platí pre štandardné situácie úmerne zodpovedajúce obvyklej kapacite súdov, nie pre
situácie vyvolané množstvom súčasne podávaných návrhov. V takejto situácii žalobca podľa názoru
odvolacieho súdu ani nemohol rozumne očakávať vydanie poverenia v 15 dňovej lehote ani v tých
prípadoch, keď by vydaniu poverenia nebránili zákonné obmedzenia.

Zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003
Z.z. sú existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Ak chýba čo i len jeden z týchto predpokladov, zodpovednosť
žalovaného vyplývajúca zo zákona č. 514/2003 Z.z. danou nie je.

Nesprávny úradný postup, ktorý by mohol založiť nárok na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003
Z.z. v exekučnom konaní, priebeh ktorého posudzoval súd prvého stupňa ako prvý predpoklad
zodpovednostného nároku zistený nebol, žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o
existencii predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, nepreukázal ani žiadne dôvody pre priznanie
nemajetkovej ujmy, nebol preto ani dôvod zaoberať sa náhradou nemajetkovej ujmy, ktorá bola taktiež

žalobcom uplatnená. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto, pokiaľ návrh žalobcu na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy zamietol, správne, správne je taktiež rozhodnutie o náhrade trov konania, keď súd
prvého stupňa s poukazom na ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. žalovanému náhradu
trov prvostupňového konania nepriznal.

Len pre úplnosť, vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu v tom, že ust. § 9 ods. 2 zák. č 514/2003
Z.z. nie je možné aplikovať na právne vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu
medzi účastníkmi konania pred účinnosťou tohto ustanovenia, lebo by išlo o retroaktivitu pri aplikácii
právneho predpisu žiada sa uviesť, že o uvedené ustanovenie bol zákon č. 514/2003 Z.z. doplnený
zákonom č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013, je preto možné aplikovať ho len na tie právne

vzťahy, ktoré vznikli od 1.1.2013. To však neznamená, že by súd prvého stupňa nemohol ako príklad,
v zmysle inšpirácie, t.j. slovného spojenia použitého samotným žalobcom v odvolaní, uviesť právne
významné okolnosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. a to v kontexte celkového skúmania,
ktoré súd musí realizovať aj keď pri posudzovaní otázky možného nesprávneho úradného postupu
vychádza z hypotézy definovanej ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. účinného v čase, keď mal vzniknúť

zodpovednostný právny vzťah medzi účastníkmi konania v preskúmavanom exekučnom konaní.

Vo vzťahu k časti odvolania, v ktorej sa hovorí o návrhu žalobcu na prerušenie konania a k odvolacej
námietke žalobcu, že ako dôkaz vzniku škody predložil znalecký posudok odvolací súd uvádza, že sám
žalobca v odvolaní oznámil, že uvedená argumentácia nie je súčasťou odvolania vo veci označenej ako

ISTINA RS, teda aj preskúmavanej veci. Preto sa odvolací súd námietkami týkajúcimi sa znaleckého
posudku a prerušenia konania nezaoberal.

Z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s
použitím ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ust. § 151 ods. 1 O.s.p. Aj keď bol v odvolacom konaní úspešný

žalovaný, tento nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca takýto návrh
nepodaltaktiež,aleanivzhľadomnavýsledokodvolaciehokonaniabymunáhradatrovkonanianemohla
byť priznaná; ide o návrhové konanie a súd bez návrhu o trovách odvolacieho konania rozhodovať
nemohol.

Uznesením 9C/305/2014 - 47 z 26.05.2015 súd prvého stupňa vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní
od doručenia tejto výzvy zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 eur s odkazom na
Položku č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. Namietal, že uznesenie neobsahuje podstatnú
náležitosť tohto druhu rozhodnutia, ktorým je odôvodnenie. Poukázal na znenie ustanovenia § 169 ods.
1 O.s.p. Podľa žalobcu uznesenie neobsahuje žiadne dôvody skutkové a právne, ktoré viedli súd k

vydaniu tohto uznesenia. Žalobcovi bol vyrubený súdny poplatok vo výške 20 eur za podané odvolanie.
Súd však uviedol, že súdny poplatok je vyrubený v zmysle Položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.
Podľa Položky 7a sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným podaním
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto
definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, nie ďalšie

úkony vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri Položke č. 1 Sadzobníka
súdnych poplatkov. Žalobca uviedol, že podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu, súd nie je podľa
neho oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, preto navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil s poukazom na ustanovenie § 210a O.s.p.

Podľa § 164 O.s.p., súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj

iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá
opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým
opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

Podľa § 222 ods. 3 O.s.p., za podmienok § 164 môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého

rozhodnutia.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa odvolaním napadnutým uznesením vyrubil súdny poplatok
za odvolanie odkazujúc na tú položku sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorých sa vyrubujú súdne
poplatky za návrh na začatie konania s výškou súdneho poplatku konkrétne špecifikovanou. Súdny

poplatok 20 eur sa v Položke 1a Sadzobníka súdnych poplatkov nevyskytuje.

Pre uvedené, zistenie nesprávnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia vrátil odvolací súd vec súdu
prvého stupňa bez prejednania odvolania na opravu nesprávnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.