Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/688/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612212866
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612212866.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľov 1. C.. J. K., X.., nar.
XX. XX. XXXX, bytom H. H., K. 4, 2. B. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. nad R., G. XX/XX, 3. Z.
W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., Nám. G. XXX/X, 4. N.. I. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., G. M.
M.. XX, všetci zastúpení advokátom JUDr. Róbertom Gombalom, advokátska kancelária Lučenec, ul.
Dr.Herza 12 proti odporcom 1. Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Námestie Slobody 6, IČO 30 416 094,
2. Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Klemensova 8, IČO: 31 364 501, v konaní o

zaplatenie 830 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľov 1. až 4. a odporcu v 1. rade proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/92/2012-216 zo dňa 25. 02. 2014 v spojení s opravným uznesením
č. k. 17C/92/2012-241 zo dňa 22. 04. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu voči odporcovi 2. zamietol, odporcovi 1. uložil vo výrokoch
rozsudku II. až V. povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1. až 4. každému z nich sumu po 207,50 € s
8,75% ročným úrokom z omeškania od 13. 10. 2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Ďalším výrokom (výrok VI.) vo zvyšku návrh zamietol a vo výroku VII. uložil odporcovi 2.

povinnosť zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľov 1., 2., 4. trovy konania 476,46 € v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovatelia si podaným návrhom uplatňovali nárok na vydanie úhrady za bezzmluvné užívanie ich
spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam - pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. Q., zapísaných na
LV č. XXXX, na ktorých je vybudovaná železničná trať - dráha, ktorá je vo vlastníctve odporcu 1. a v
správe a užívaní odporcu 2. Zo Zmluvy o prevádzkovaní dráh na rok 2010 a Zmluvy o prevádzkovaní
železničnej infraštruktúry na roky 2011 a 2013 s prílohami a tromi dodatkami uzavretými medzi

odporcami 1. a 2. ako medzi vlastníkom dráh a prevádzkovateľom celoštátnych regionálnych dráh, resp.
železničnej infraštruktúry, mal okresný súd zistené, že vlastníkom dráh je Slovenská republika a zmluva
sa uzatvára na vykonanie § 27 ods. 1 Zákona o dráhach na zabezpečenie trvalého prevádzkovania
dráhy, trvalo udržiavať dráhu v prevádzkyschopnom stave a zabezpečenie správy a obsluhy železničnej
infraštruktúry. Odporca 1. ako vlastník dráhy poskytuje prevádzkovateľovi t. j. odporcovi 2. z rozpočtu
verejnej správy úhrady na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry do výšky schváleného štátneho
rozpočtu.Zozmlúvnevyplýva,ktorázmluvnástranaposkytujenáhradyzaužívaniepozemkovnaktorýchsú zriadené dráhy. Podľa právneho názoru okresného súdu je pasívne vecne legitimovanou osobou
odporca v 1. rade, ktorý sa na úkor navrhovateľov 1 -4 bezdôvodne obohatil.

Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 2 ods. 1, 2, § 10, § 11, § 12, § 24 zák. č. 258/1993 Z. z.

o železniciach Slovenskej republiky, podľa § 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 2, § 28 ods. 1, 2, § 29 ods. 1, 5, §
30 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 107
ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 98/1995 Z. z. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej 15 dňovej lehote (viď § 204 ods. 1 O. s. p.) v odvolacej
lehote navrhovatelia v 1. a 4. a odporca v 1. rade.

Navrhovatelia v 1. až 4. rade uviedli, že podávajú odvolanie proti I., VI. a VII. výroku rozsudku okresného
súdu, teda, proti výrokom, ktorými okresný súd žalobu voči odporcovi 2. zamietol, vo zvyšku návrh
zamietol a odporcovi 2. uložil povinnosť zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľov 1., 2. a 4. trovy
konania v súdom určenej výške a lehote. Rozsudok okresného súdu žiadali zmeniť a zaviazať na
zaplatenie žalovanej sumy spoločne s odporcom 1. aj odporcu 2. Uviedli, že odvolanie podávajú z

opatrnosti. Súhlasia, že prvostupňový súd rozhodol, že majú dostať zaplatené za to, že boli obmedzení
vo svojich vlastníckych právach, a že prvostupňový súd zaviazal aspoň jedného z odporcov na vydanie
odplatyaodvolaniepodalipreprípad,pokiaľbyodvolacísúdajvprípadeodvolaniaodporcu1.vyhodnotil
skutkové zistenia inak ako prvostupňový súd, resp. zaujal by vo veci iný právny názor. Namietali, že
vzájomné rozpory a nejasnosti medzi odporcami nemôžu byť na úkot navrhovateľov, a už vôbec nie

v prípade, že na strane odporcov vystupuje v podstate vždy štát, a to či už zastúpený Ministerstvom
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, resp. Železnicami Slovenskej republiky,
ktoré tiež ako iná právnická osoba reprezentujú štát a v podstate aj spravujú majetok štátu. Podľa názoru
navrhovateľov v 1. až 4. rade súd nesprávne vyhodnotil tvrdenie odporcu 2., podľa ktorého zo zmluvy
o prevádzkovaní dráhy uzatváranej medzi odporcom 1. a odporcom 2. vlastník dráhy uznáva odporcovi

2. náklady spojené so správou a vysporiadaním nevyporiadaného majetku - napr. „výkupy !?“, náklady
na zriadenie vecného bremena, náklady na vyvlastnenie pozemkov, ale nie na uspokojenie nárokov
vyplývajúcich z bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ by uvedená Zmluva bola prehľadná a zrozumiteľná,
nemohlo by dôjsť k evidentnému rozporu odporcu 1. a odporcu 2. Navrhovatelia boli od roku 2006, t.
j. od uzavretia nájomnej zmluvy na podiely pozemkov v ich podielovom spoluvlastníctve, v neustálom

kontakte s odporcom 2., ktorý si zmluvné povinnosti plnil do 31. 12. 2009. Po uvedenom období mal
odporca 2. záujem o odkúpenie podielov na pozemkoch a voči navrhovateľom sústavne vystupoval ako
zmluvná strana, ktorá má uspokojovať ich spoluvlastnícke nároky. Aj z uvedeného dôvodu navrhovatelia
považujú stanovisko 2. vo veci pasívnej legitimácie za špekulatívne a v rozpore s dobrými mravmi.
Pokiaľ odporcovia nevedeli preukázať a uviesť, kto zodpovedá za užívanie majetku navrhovateľov, mal

súd zaviazať na zaplatenie odporcov 1. a 2. spoločne a nerozdielne. Navrhovatelia nesúhlasili ani s
výrokom ohľadom zamietnutia návrhu vo zvyšku voči odporcovi 1. (výrok VI.) z dôvodu, že bezzmluvné
užívanie pozemkov trvalo od 01. 01. 2010, o čom jednoznačne vedel odporca 2. a podľa navrhovateľov
musel vedieť aj odporca 1., ktorý bol s odporcom 2. v zmluvnom vzťahu a odporca 2. na základe tohto
zmluvného vzťahu užíval dráhu vo vlastníctve odporcu 1.

Odporca 1. taktiež v zákonnej lehote podanom odvolaní uviedol, že toto odvolanie podáva proti všetkým
výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu, a to z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm.
a) O. s. p., pretože v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O. s. p.; z dôvodu podľa § 205
ods. 2 písm. d) O. s. p., pretože okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovýmzisteniamazdôvodupodľa§205ods.2písm.f)O.s.p.,pretožerozhodnutieokresnéhosúdu

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že navrhovatelia boli v jednaní ohľadne
majetkoprávneho vysporiadania pozemkov výlučne s odporcom 2 a nebyť nesúhlasu navrhovateľov
s pokračovaním zmluvného nájomného vzťahu, tento by bol trval s odporcom 2. aj po 31. 12. 2009
a odporca 2. by vo svojom mene, na svoj účet uhrádzal navrhovateľom dohodnuté nájomné za
užívanie pozemkov. Je to odporca 2., u ktorého vzniklo bezdôvodné obohatenie sa v dôsledku užívania

pozemkov, ktorý od 01. 10. 2010 dosahoval výnos z prevádzkovania dopravy na dráhe neznížený o
nájomné, ktoré bol do uvedenej doby povinný uhrádzať na základe nájomnej zmluvy uzavretej vovlastnom mene, na svoj vlastný účet. Je pravdou, že odporca (2.) bol vlastníkom dráhy poverený aj
prípadným majetko-právnym usporiadaním pozemkov, cez ktoré prechádzajú železničné trate. To však
bez ďalšieho neznamená, že (odporca 1.) je subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohacuje. Zmluvou

o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry sa jasne upravujú iba podmienky pre prevádzkovanie
železničnej infraštruktúry, práva a povinnosti zmluvných strán a odplata za poskytnuté plnenie zo
strany odporcu 2. pre štát. Je však potrebné si uvedomiť, že podľa Zákona o dráhach je odporca 2.
taktiež manažérom infraštruktúry železničnej siete. Podľa Zákona o dráhach manažérom infraštruktúry
je podnikateľ, ktorý prevádzkuje železničnú infraštruktúru a nakladá s jemu zvereným majetkom, čo

znamená, že odporca 2. nielen prevádzkuje dráhy, ktoré sú vo vlastníctve štátu, ale zabezpečuje tiež
využitie celej kapacity železničnej infraštruktúry, t. j. podniká v oblasti dopravy na dráhe a za tým
účelom s tretími osobami vo vlastnom mene uzatvára odplatné zmluvy. Na území SR je približne
30 rôznych dopravcov v železničnej nákladnej doprave a dvaja dopravcovia v osobnej doprave a
so všetkými subjektmi uzatvára zmluvy výlučne odporca 2. vo svojom mene. Postavenie odporcu
2. upravuje samostatný zákon o železniciach. Odporca 1. má voči nemu postavenie zakladateľa a

kontrolujúceho subjektu, a to len vo vzťahu k použitiu financií zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie
prevádzkyschopnosti železničnej infraštruktúry. Odporca 2. je subjektom sui generis, ktorý sa zapisuje
do obchodného registra, ktorý samostatne hospodári s majetkom, majetkovými právami a záväzkami, ku
ktorým mal právo jednak do svojho vzniku ako štátneho podniku, a jednak s majetkom, ktorý nadobudol
v rámci svojho podnikania. Odporca 2. nemôže vstupovať zo zákona len do úverových vzťahov tretích

osôb ako ručitelia, ani založiť záložné právo v prospech tretích osôb na tento majetok, to znamená, že
zákon o železniciach nezakazuje odporcovi 2. vykonávať majetkové vysporiadanie. Odporca 2. podľa
Zákona o železniciach samostatne hospodári s majetkom štátu, ktorý mu je zverený do správy, vykonáva
jeho oddĺženie a majetkové vyporiadanie nevyporiadaného vlastníctva užívaných železnicami podľa
plánu stanoveného na jeden rok. Štát je praktickým vlastníkom dráh, ale všetky aktivity súvisiace s ich

prevádzkovaním vykonáva odporca 2., ktorý je užívateľom železničných tratí a pozemkov pod nimi,
ktorých náhrada za užívanie je aj predmetom tohto konania, a preto je odporca 2. v konečnom dôsledku
pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť, príp. zmeniť, ak
nie sú splnené podmienky na jeho zrušenie.

K odvolaniu odporcu 1. podali písomné vyjadrenie navrhovatelia v 1. a 4. rade, ako aj odporca v 2. rade.

Navrhovatelia 1. až 4. uviedli, že voči niektorým výrokom rozsudku okresného súdu podali odvolanie, a
to čiastočne aj z opatrnosti, pokiaľ by odporca 1. podal odvolanie, tomuto odvolaniu by bolo vyhovené,
napadnutý rozsudok zmenený a žaloba voči odporcovi 1. bola zamietnutá, pričom voči odporcovi 2.
by mali navrhovatelia tiež rozhodnutú vec - zamietnutý nárok. Podľa ich názoru, pokiaľ nie je možné
zistiť, kto zodpovedá navrhovateľom za vydanie bezdôvodného obohatenia, nech odvolací súd zaviaže

odporcov 1. a 2. na zaplatenie žalovanej sumy spoločne. V ostatnom navrhovatelia odkazujú na ich
vyjadrenia k veci uvedené v ich odvolaní.

Odporca 2. v písomnom vyjadrení, v ktorom sa vyjadril tak k odvolaniu navrhovateľov 1. až 4., ako
aj k odvolaniu odporcu 1. uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom okresného súdu. Uviedol, že
len spravuje majetok SR v zastúpení odporcu 1. a vykonáva aj prípadné majetkoprávne vysporiadanie

majetku, s ktorým odporca hospodári, a ktorý mu bol zverený do správy vykonáva vždy do vlastníctva
štátu. O tom svedčí aj zápis vlastníctva majetku štátu v správe odporcu 2. na všetkých LV v rámci
územia SR. Pokiaľ na LV č. Y. boli ako vlastník zapísané Železnice Slovenskej republiky (odporca 2.),
išlo len o nesprávnosť zápisu v KN a odporca 2. už podnikol kroky na odstránenie tejto nesprávnosti a
Katastrálny odbor OÚ W. aj opravu vykonal. K vyjadreniu pripojil aj výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre

obec Q., k. ú. Q. zo dňa 13. 05. 2014, v ktorom ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností pod B1
je zapísaná Slovenská republika v podiele 576902/2073930. Železnice SR sú zapísané ako účastník
právneho vzťahu ako správca pod B39.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1, veta prvá, O. s. p.), odvolania prejednal
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania

na prejednanie odvolania podľa ust. § 214 ods.1, 2 O. s. p., rozsudok okresného súdu čiastočne akovecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny a čiastočne odvolanie účastníkov
konania (proti výroku VII.) odmietol z nasledovných dôvodov :

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že navrhovatelia 1. až 4. sú podielovými spoluvlastníkmi (okrem

iného aj s odporcom v 1. rade) nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Q. zapísaných na LV č. XXXX,
na ktorých je vybudovaná železničná trať - dráha vo vlastníctve odporcu 1. a v správe a užívaní odporcu
2. Taktiež nie je sporné, že náhradu za užívanie navrhovateľom 1. až 4. neuhrádza ani odporca 1. a
ani odporca 2., pričom sporné medzi účastníkmi je tá skutočnosť, ktorý z odporcov je vo veci pasívne
vecne legitimovaný. Odporca 1. v konaní tvrdil, že pasívne vecne legitimovaným účastníkom na strane

odporcov je odporca 2., ktorý tvrdil pravý opak. Navrhovatelia sa pritom domáhali uloženia povinnosti
zaplatiť im náhradu za užívanie odporcom 1. a 2. spoločne.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia (okrem výroku VII.)
týkajúceho sa náhrady trov konania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je pasívne vecne legitimovanou
osobou na strane odporcov v súdenej veci odporca v 1. rade. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal
z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, na ktorý aplikoval správne ustanovenia právnych
predpisov, rozhodnutie okresného súdu je jasné, zrozumiteľné tak pre odbornú, ako aj laickú verejnosť

a netrpí prvkami svojvôle. Navyše, k dôvodom rozsudku okresného súdu odvolací súd dodáva, že
zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť odporcu v 2. rade uzatvárať nájomné zmluvy
s vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa nachádzajú dráhy vo vlastníctve odporcu 1. Zo Zmluvy o
prevádzkovaní dráh na rok 2010 bolo zistené, že vlastníkom dráhy (ktorá sa nachádza, okrem iného,
aj na pozemkoch navrhovateľov 1. až 4.) je Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom dopravy,

pôšt a telekomunikácií SR a prevádzkovateľom dráh sú Železnice SR. Z čl. II. tejto zmluvy vyplýva
povinnosť prevádzkovateľa dráh zabezpečiť na celoštátnych a regionálnych dráhach výkony súvisiace
s udržiavaním prevádzkyschopnosti dráh a zabezpečením prevádzkovania dráh a bezpečnosti dopravy
na dráhe (mutadis mutandis) a tak isto aj v čl. III. bod 3. je zakotvená povinnosť prevádzkovateľa dráh
zabezpečiť všetky činnosti súvisiace so správou a prevádzkou majetku tvoriaceho dráhu alebo jej súčasť

a činnosti súvisiace s prevádzkovaním dráh, vyplývajúce zo všeobecných právnych predpisov uvedené
pod písm. a) až h). Podľa čl. IV. ods. 1, 2 Zmluvy vlastník dráhy sa zaviazal uhradiť prevádzkovateľovi
dráhyformouneinvestičnejdotáciesumu,ktorákryjerozdielmedziplánovanýminákladmiaplánovanými
výnosmi stanovenými podľa čl. V. a VI. tejto zmluvy a v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na rok
2010 a schváleným rozpočtovým opatrením na tento účel. Povinnosť uzatvárať nájomné zmluvy vo

vlastnom mene pre odporcu 2. nevyplýva ani zo zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na
roky 2011 a 2013, aj keď manažér infraštruktúry sa zaviazal v čl. 2 tejto zmluvy zabezpečiť na železničnej
infraštruktúre výkony súvisiace s trvalým udržiavaním prevádzkyschopnosti železničnej infraštruktúry a
vlastník infraštruktúry sa zaviazal (čl. IV. zmluvy) uhradiť manažérovi infraštruktúry sumu, ktorá kryje
náklady na železničnú infraštruktúru súvisiace so zabezpečením činnosti podľa čl. III. zmluvy. Podľa § 2

ods. 2 zák. č. 258/1993 Z. z. o železniciach Slovenskej republiky prevádzkovaním železničných dráh sa
na účely tohto zákona rozumejú činnosti, ktorými sa zabezpečuje a obsluhuje železničná dopravná cesta
určená na pohyb železničných koľajových vozidiel vrátane pevných železničných zariadení potrebných
na zabezpečenie pohybu týchto vozidiel a zariadení slúžiacich na zabezpečenie bezpečnej železničnej
prevádzky (ďalej len "železničná dopravná cesta"). V zmysle § 10 tohto istého zákona železnice majú

právo hospodárenia s majetkom, majetkovými právami a záväzkami, ku ktorým mali už do svojho
zániku právo hospodárenia Železnice Slovenskej republiky, š. p., ako aj s majetkom nadobudnutým v
priebehu ich podnikania. Podľa § 11 železnice svoje potreby a náklady uhrádzajú z príjmov získaných
predovšetkým zo svojej činnosti, ako aj ďalších zdrojov.

Podľa § 28 ods. 1, 2 zák. č. 513/2009 Z. z. vlastník dráhy je povinný zabezpečiť trvalé prevádzkovanie

dráhy. Ak vlastník dráhy nie je aj prevádzkovateľom dráhy, je povinný zabezpečiť prevádzkovanie dráhy
inou osobou, ktorá spĺňa požiadavky tohto zákona na prevádzkovanie dráhy. Kto môže prevádzkovaťdráhu, je zakotvené v § 29 ods. 1 a 5 tohto zákona. V § 30 ods. 1 sú zakotvené povinnosti
prevádzkovateľa dráhy pod písm. a) až l), medzi ktorými nie je povinnosť (oprávnenie) prevádzkovateľa
dráhy uzatvárať zmluvy s vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi pozemkov, na ktorých sa nachádzajú dráhy,

a už vôbec nie vo svojom mene. Niet pochýb o tom, že Železnice Slovenskej republiky majú povinnosť
vyhotovovať plán vyporiadania nevysporiadaného vlastníctva nehnuteľností užívaných železnicami ...
ako na to poukázal odporca v 1. rade, a ktorá ich povinnosť vyplýva z § 6 ods. 1 písm. c) a i) Zákona
o železniciach Slovenskej republiy (zák. č. 258/1993 Z.z.), ale ani z tejto ich povinnosti nie je možné
vyvodiť tú skutočnosť, že odporca 2. je povinný (oprávnený) uzatvárať nájomné zmluvy vo vlastnom

mene. Na základe uvedeného, teda, odvolací súd zhrňuje, že Slovenská republika, ako vlastník dráh,
bez právneho dôvodu užíva pozemky (spoluvlastnícke podiely) navrhovateľov 1. až 4. bez toho, aby
im poskytla akúkoľvek protihodnotu a odporca 2. je len subjektom, ktorého vlastník dráh poveril na
základe zmluvy o prevádzke dráh len prevádzkovaním dráh. Odvolací súd sa stotožňuje so stanoviskom
okresného súdu, že odporca 2. je v hmotnoprávnom (záväzkovo - zmluvnom) vzťahu len s vlastníkom
dráhy. Pasívne vecne legitimovaným subjektom v súdenej veci je preto odporca v 1. rade. Odporca v

1. rade sa bezdôvodne obohacuje tým, že užíva bez náhrady spoluvlastnícke podiely navrhovateľov
1. až 4. na nehnuteľnostiach, na ktorých sú dráhy vo vlastníctve odporcu 1., a preto odvolací súd
rozsudok okresného súdu, ktorým okresný súd uložil odporcovi 1. povinnosť zaplatiť tieto náhrady
navrhovateľom 1. až 4. ako vecne správny potvrdil.. V ďalšom odvolací súd len poukazuje na dôvody
rozsudku okresného súdu.

Pokiaľ ide o rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov prvostupňového
konania, okresný súd týmto výrokom uložil povinnosť zaplatiť ich odporcovi 2. Z dôvodov napadnutého
rozsudku vyplýva, že mala byť ich náhrada uložená odporcovi 1., ako účastníkovi v spore neúspešnému.
Vzhľadom na chybu v písaní okresný súd uvedený výrok opravil opravným uznesením (označeným len
ako „uznesenie“) č. k. 17C/92/2012-241 z 22. 04. 2014, ktorým povinnosť nahradiť trovy prvostupňového

konania uložil správne odporcovi 1. Odvolanie odporcu 1. je ale nedôvodné, povinnosť nahradiť trovy
konania mu vyplývajú z ust. § 142 ods. 1 O. s. p. ako účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal. V tomto
smere nebolo možné vyhovieť ani odvolaniu navrhovateľovi 1. až 4., keďže v odvolaní sa títo domáhali
uloženia povinnosti zaplatiť im žalovanú istinu odporcami 1. a 2. a vo veci samej navrhovatelia úspešní
v odvolacom konaní neboli. Preto nebol daný ani dôvod na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania

obom odporcom spoločne.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p., v
odvolacom konaní v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní nebol úspešný ani jeden z
účastníkov konania, ktorí podali odvolanie a odporcovi 2. trovy odvolacieho konania nevznikli žiadne, ich
náhradu si neuplatnil a zo spisu mu ani nevyplývajú. Preto odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov

konania nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.