Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1486/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413214053
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6413214053.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľov: I/ T. T.,
narodenej XX. XX. XXXX, bytom X. P., A. W. č. XX, II/ N.. C. T., narodeného XX. XX. XXXX, bytom
X. P., A. W. č. XX, III/ U. T., narodenej XX. XX. XXXX, bytom X. P., A. W. č. XX, všetci navrhovatelia
právne zastúpení JUDr. Dušanom Klimom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Žiar nad
Hronom, Sládkovičova 16/61, proti odporcovi L. Z., narodenému XX. XX. XXXX, bytom X., D. W. č.
XX, právne zastúpenému JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
Zvolen, Dukelských hrdinov č. 16, v konaní o návrhu na vyslovenie zákazu zásahov vlastníka domovej

nehnuteľnosti do nájomných práv nájomcov bytu, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom, č. k. 7C/66/2013-97 zo dňa 23. 09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľov zamietol ( v poradí I.), p o t v r d z u j e,
výrok o náhrade trov konania ( v poradí II.) m e n í tak, že odporcovi náhradu trov prvostupňového
konania n e p r i z n á v a.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov, ktorí sa svojím návrhom zo dňa 22.

10. 2013 a 17. 10. 2013 domáhali proti odporcovi vyslovenia zákazu zásahu do ich nájomných práv,
špecifikovaných ako zákaz zásahu do elektrických rozvodov, rozvodov dodávky pitnej vody a odvodov
odpadovýchvôd,akoiprístupudoprenajatéhobytucezspoločnépriestorydomusúp.č.XXXpreobecX.
P. na ulici A. W. č. XX. Zároveň sa domáhali uloženia povinnosti odporcovi na vlastné náklady zabezpečiť
pripojenie pevnej telefonickej linky do ich bytu v X. P. na ulici A. W. č. XX v obytnom dome súp. č. XXX.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súdu uviedol, že na základe vykonaného dokazovania,

najmä opätovného výsluchu účastníkov konania mal za preukázané, že od mesiaca september r. 2013
zo strany odporcu nedochádza k žiadnym zásahom do práv chránených nájmom u navrhovateľov,
konkrétne zistil, že do bytu existuje funkčná prípojka elektrickej energie, prívod pitnej vody, kanalizácia
na odstránenie splaškových vôd. Účastníci konania zhodne pred okresným súdom uviedli, že uplatnený
nárok pramení z obavy, že by do budúcnosti mohlo zo strany odporcu opätovne dôjsť k zásahom do ich
nájomných práv. Reálne však vo výpovediach sami potvrdili, že počas obdobia viac ako jedného roka k
takémutokonaniuzostranyodporcunedošlo.Naviacmalzpripojenéhopísomnéhodôkaznéhomateriálu

- spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 9C/224/09 za preukázané, že v minulosti zo strany
odporcu došlo k zásahom do práv navrhovateľov chránených zmluvou o nájme k predmetnému bytu, a to
vo forme prerušenia prívodu elektrickej energie na odbernom mieste v predmetnom byte, resp. prívodu
pitnej vody a odvodu splaškových vôd z predmetného bytu. V aktuálnom čase bola situácia vyriešenápráve na základe právoplatného rozhodnutia zo dňa 09. 03. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
04. 05. 2010.

Podľa okresného súdu navrhovatelia v prejednávanom prípade v rámci dokazovania neprodukovali také
dôkazy a súčasne z konania odporcu žiadnym spôsobom nevyplýva skutočnosť, že by pro futuro mohlo
dôjsť zo strany odporcu k opakovaným zásahom do nájomných práv navrhovateľov, resp. že takéto
opakovanie zásahov do nájomných práv navrhovateľov hrozí. Zdôraznil, že nakoľko samotný návrh z
hmotno-právnej stránky vychádza z ust. § 126 Občianskeho zákonníka, s prihliadnutím na okolnosť,

že k zásahom do nájomných práv chránených zákonodarcom zo strany odporcu v čase rozhodovania
súdu nedochádza, a taktiež s prihliadnutím na okolnosť, že podľa názoru súdu v danom prípade nehrozí
opakovanie zásahu do nájomných práv navrhovateľov do budúcnosti, návrh v časti uplatneného nároku
podľa prvého odseku petitu návrhu zamietol. Podotkol, že v opačnom prípade pozitívnym rozhodnutím
vo veci by súd zamedzil pro futuro akékoľvek zásahy vlastníka predmetného bytového domu, a to i v
prípade, že by tento disponoval rozhodnutiami príslušných správnych orgánov na zásah, napríklad v

prípade nutnosti reštaurácie predmetného obytného domu, v prípade havarijného stavu obytného dobu
a pod.

Pokiaľ ide o uloženie povinnosti odporcovi zabezpečiť na vlastné náklady pripojenie pevnej telefonickej
linky do bytu č. XXv obytnom dome súp. č. XXX, uviedol, že uzatváranie zmluvného vzťahu s

dodávateľom telefonického signálu do predmetného bytu je dvojstranný právny úkon, ktorý je založený
na slobodnom prejave vôle účastníkov takéhoto právneho úkonu. Navrhovateľom teda nič nebráni v
uzavretí zmluvy s dodávateľom telefonického signálu a následne eventuálneho uplatnenia nároku na
náhradu škodu proti tomu, kto porušením právnej povinnosti eventuálne túto škodu spôsobil, a pripojenie
neumožnil.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v
prvostupňovom konaní.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p. ) odvolanie

navrhovatelia. Zdôraznili, že návrh podávali v čase, keď odporca preukázateľne zasahoval do ich práv
nájomníkov tak, ako už to urobil v minulosti. Spolu s návrhom podali návrh na vydanie predbežného
opatrenia dňa 17. 0. 2013, ktorému bolo vyhovené. Až pod vplyvom zásahu polície a podania týchto
návrhov odporca upustil od žalovaných zásahov. Z týchto neoprávnených zásahov do dňa pojednávania
zostala odporcom prerušená pevná telefónna linka zriadená navrhovateľmi, ktorú odporca ako vlastník

nehnuteľností znemožnil servisne opraviť. Dôkazom, že v ďalších zásahoch chcel odporca pokračovať
je odporcom podané odvolanie proti predbežnému opatreniu, ktorému odvolací súd nevyhovel, a ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 05. 2014. Od podania návrhu, teda od 22. 10. 2013 okresný súd o
návrhu prvýkrát konal až 23. 09. 2014, teda skoro rok po podanom návrhu a dokonca navrhovateľov
zaviazal aj k náhrade trov konania. Pri rozhodovaní však okresný súd neprihliadol na už predchádzajúce

súdne konania riešiace neoprávnený zásah odporcu do nájomných práv navrhovateľov smerujúcich k
ich vysťahovaniu z domu. Neprihliadol ani na skutočnosť, že v čase podania návrhu odporca takýto
zásah realizoval, a že od konania upustil len po zásahu polície a právoplatnosti predbežného opatrenia.
Na záver namietali, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa náležitosti ust. § 157 ods. 2 O. s. p., teda nie
je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, ak navrhovatelia v návrhu preukázali pretrvávajúci zásah do ich

nájomnýchpráv.Navrhlipreto,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušilavecvrátilnaďalšiekonanie.

Po podaní vyššie uvedeného odvolania zaslali navrhovatelia ďalšie podanie zo dňa 22. 10. 2014, ktoré
bolo okresnému súdu doručené dňa 04. 11. 2014 označené ako Doplnenie odvolania, v ktorom dopĺňajú
dôvody vyššie uvedeného odvolania.

Odporca k odvolaniu navrhovateľov v písomnom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje v celom rozsahu s
odôvodnením napadnutého rozsudku, nakoľko navrhovatelia vôbec nepreukázali, že hrozí opakovanie
zásahu do ich nájomných práv do budúcna, keďže k týmto ani doteraz nedošlo a prehlásil, že z jeho
strany ani nedôjde. K doplneniu odvolania uviedol, že navrhovatelia mali možnosť všetky svoje úvahy

kvalifikovane predniesť v samotnom odvolaní, považuje preto podané doplnenie odvolania za právne
irelevantné, ak uplynutím lehoty na podanie odvolania zaniká možnosť odvolateľa nielen modifikovať
rozsah, v akom a rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania. Poukázal naviac na to,
že navrhovatelia v odvolaní neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, len vyjadrujú ich vnútornú ľudskúnespokojnosťsnapadnutýmrozhodnutímapoužívajúzväčšasubjektívneanevecnéargumenty.Navrhol
preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnuté
rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľov zamietol ( v
poradí I.) potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1,2 O. s. p.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Úvodom odvolací súd zdôrazňuje svoju viazanosť rozsahom a dôvodmi odvolania. Z ustanovenia

§ 212 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že uplynutím lehoty na odvolanie zaniká možnosť odvolateľa upravovať
nielen rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania. K uplynutiu lehoty na
odvolanie navrhovateľov došlo dňom 31. 10. 2014 ( v piatok), v dôsledku čoho odvolanie navrhovateľov
označené ako doplnenie odvolania zo dňa 22. 10. 2014, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 04.
11. 2014 ( a orgánu oprávnenému na doručovanie odovzdané 03.11.2014 ) je podaním navrhovateľov

podaným po uplynutí odvolacej lehoty, preto odvolací súd na toto podanie nemohol prihliadať.

Prioritne sa odvolací súd zameral na námietku navrhovateľov v odvolaní, ak navrhovatelia namietali,
že bolo porušené ich právo na riadne súdne konanie a spravodlivé rozhodnutie, nakoľko odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňového súdu nespĺňa náležitosti ust. § 157 ods. 2 a § 211 ods. 2 O. s. p. Okresný

súd v odôvodnení rozhodnutia jasne, stručne a zrozumiteľne uviedol, na základe akých dôkazov zistil
skutkový stav veci, nedošlo k tomu, že by nebol vykonaný dôkaz navrhnutý navrhovateľmi, prípadne im
odňatá možnosť navrhnúť dôkaz na preukázanie nimi tvrdených skutočností. Na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu následne okresný súd jednoznačne konštatoval i svoj právny záver, že v
čase rozhodovania prvostupňového súdu k zásahom do nájomných práva chránených zákonodarcom

zo strany odporcu nedochádza, ak od mesiaca september r. 2013 zo strany odporcu nedochádza k
žiadnym zásahom do práv chránených nájmom u navrhovateľov, konkrétne do bytu existuje funkčná
prípojka elektrickej energie, prívod pitnej vody, kanalizácia na odstránenie splaškových vôd. Výslovne
navrhovatelia uviedli, že ich nárok pramení z obavy, že by do budúcnosti mohli zo strany odporcu
opätovne k zásahom mohlo dôjsť. Navrhovatelia vo svojich výpovediach potvrdili, že počas obdobia viac

ako jedného roka k takémuto konaniu zo strany odporcu nedošlo. Okolnosť, že k zásahom dochádzalo
v čase podania samotného návrhu v prejednávanom prípade, resp. i v konaní, ktoré mu predchádzalo,
a to v konaní pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 9C/224/09, nespochybňujú
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, ak rozhodnutia v predchádzajúcom konaní, ako i v rámci
nariadenéhopredbežnéhoopatreniavprejednávanomkonanísplnilisvojúčelaodporcasapredmetných

zásahov do práv navrhovateľov ako nájomcov bytu nedopúšťa. Okresný súd v tejto súvislosti správne
konštatoval, že návrhom podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka, sa možno v zásade domáhať zákazu
zásahov už vykonaných, ktoré trvajú, alebo ktorých opakovanie hrozí. Z uvedeného teda vyplýva, že
zásahy, ku ktorým malo dochádzať zo strany odporcu voči právam navrhovateľov ako nájomcom bytu, už
došlo, avšak tieto netrvajú a ich opakovanie nehrozí. Aplikujúc tak ust. § 154 ods. 1 O. s. p. okresný súd

dôvodne návrh navrhovateľov zamietol a odvolací súd v tomto rozsahu odkazuje na jeho odôvodnenie
na strane 4 šiesty a siedmy odsek.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia má obdobné právo na ochranu aj ten, kto je

oprávnený mať vec u seba. Obdobné právo na ochranu ako vlastník má teda aj osoba, ktorá má u seba
vec z akéhokoľvek právom aprobovaného dôvodu. Spravidla pôjde o detentora (uschovateľ, nájomca,
záložný veriteľ majúci vec u seba a pod.), ako je tomu aj v prejednávanom prípade.

Ust. § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka chráni vlastnícke právo k hmotnej veci pred neoprávnenými

zásahmi, ktoré už nastali, trvajú alebo bezprostredne hrozí, že sa budú opakovať. Je zrejmé, že zásahy,
ktoré boli neoprávnené zo strany odporcu, a ktorých zdržania sa navrhovatelia domáhali podanou
žalobou, už tohto času netrvajú a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bezprostredne hrozilo,
že sa budú opakovať. Odvolací súd uznáva, že nie je vylúčené úspešne podať zapieraciu žalobu aj pojedinom rušivom čine, ktorý nezanechal následky, ak nemožno vylúčiť, že navrhovateľovi nebude hroziť
opakovanie takéhoto činu, avšak v prejednávanom prípade sa navrhovatelia domáhali, aby odporcovi
bol uložený zákaz vykonávať do budúcna zásahy do elektrických rozvodov, rozvodov dodávky pitnej

vody a odvodu odpadových vôd, prístup do prenajatého bytu cez spoločné priestory domu a súčasne
zabezpečenie pripojenia pevnej telefonickej linky do bytu, teda aj do priestorov a zariadení, ktoré nie
sú výlučne len v dispozícii navrhovateľov ako nájomcov bytu. Ako okresný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia už uviedol, takto formulovaný zákaz do budúcna, ak k uvedeným zásahom už tohto času
nedochádza, je však všeobecný a došlo by tak k zákazu uvedených zásahov aj v prípade, ak by odporca

ako vlastník predmetného bytového domu bol napríklad i na základe rozhodnutí príslušných správnych
orgánov oprávnený do týchto práv zasiahnuť, napr. v prípade havarijného stavu obytného domu a pod.
Je nutné zdôrazniť, že zákaz neoprávneného rušenia vlastníka veci podľa § 126 ods. 1,2 OZ prichádza
do úvahy tam, kde neoprávnené rušenie vlastníka zo strany rušiteľa trvá, resp. pokračuje, alebo tam, kde
síce už prestalo, no existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania sa v budúcnosti. ( uznesenie
NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1485/2005 ). V konaní však bolo bez pochýb preukázané, že k neoprávneným

zásahom už viac ako rok nedochádza, a žiadnym spôsobom nebolo ani preukázané, že existuje
konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti.

Pokiaľ ide o zabezpečenie uloženia povinnosti odporcovi zabezpečiť pripojenie pevnej telefonickej linky
do bytu navrhovateľov, okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľom nič

nebráni v uzavretí zmluvy s dodávateľom telefonického signálu. Ak uvedená zmluva v súčasnej dobe
existuje, majú tak nárok na náhradu škody proti tomu, kto porušením právnej povinnosti túto škodu
spôsobuje. Odvolací súd poukazuje i na samotnú výpoveď navrhovateľky na pojednávaní dňa 23. 09.
2014 (č. l. 88 spisu), keď uviedla, že predmetný nájomný byt užíva spolu s navrhovateľmi I a II bez
akýchkoľvek problémov s tým, že do súčasnej doby nie je zavedená priama pevná telefónna linka

do predmetného bytu, ktorá bola odpojená zásahom pracovníka povereného vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti, teda odporcom. Následne uviedla, že pokiaľ s ostatnými navrhovateľmi rokovala s
telekomunikáciami, tak dôvodom nepripojenia pevnej telefónnej linky bola okolnosť, že si uvedené
nepraje vlastník nehnuteľností. V tejto súvislosti sa preto i odvolací súd stotožňuje s právnym záverom
okresného súdu, ktorý poukázal na to, že nájomník bytu má možnosť uzavrieť predmetnú zmluvu o

pripojení pevnej telefónnej linky bez ohľadu na súhlas či nesúhlas vlastníka domu, v ktorom sa byt
nachádza, resp. samotného vlastníka predmetného bytu. Na uvedený argument preto ani odvolací súd
neprihliadal. Podľa navrhovateľky III. išlo len o jej informáciu od Telekomunikácii, že s tým odporca
nesúhlasí.
Preto dôvodne i v tejto časti návrh navrhovateľov okresný súd zamietol.

Naviac odvolací súd v danej veci dodáva, že navrhovatelia v odvolaní neuviedli žiadne nové skutočnosti,
ktoré by neposudzoval a nevyhodnotil prvostupňový súd.

Povinnosťou účastníka konania je nielen tvrdiť určité skutočnosti, ale aj označiť, prípadne navrhnúť

vykonanie dôkazov na ich preukázanie. Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov
na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu
na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané,
je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Treba dodať, že aj podľa

judikatúry ústavného súdu nepatrí do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a
práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru právo účastníka konania vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Odvolací súd preto na záver konštatuje, že pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej,
ide o rozhodnutie vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 2 O. s. p. potvrdil.

Rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade trov konania na základe ust. § 142 ods. 1 O. s. p., teda

podľa úspechu v prvostupňovom konaní však odvolací súd nepovažuje za vecne správne. Z obsahu
spisu ale i zo samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že návrh navrhovateľov bol
v čase jeho podania podaný dôvodne. Až po podaní návrhu a následne po nariadení predbežného
opatrenia uznesením Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 7C/66/2013-32 zo dňa 20. 11. 2013v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/587/2014-71 zo dňa 06. 05.
2014, ako aj z pripojeného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 9C/224/09 vyplýva, že
k ukončeniu zásahov odporcu do práv navrhovateľov ako nájomcov bytu došlo až po právoplatnom

rozhodnutí v konaní vedenom pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom č. k. 9C/224/09, ako aj
po nariadení predbežného opatrenia v tomto konaní. Je teda zrejmé, že k zamietnutiu návrhu došlo
až v dôsledku správania sa odporcu, návrh navrhovateľov bol pôvodne podaný dôvodne, preto bolo
povinnosťou prvostupňového súdu prihliadať na strane navrhovateľov na dôvody hodné osobitného
zreteľa dané ust. § 150 ods. 1 O. s. p., a to najmä okolnosť, že konanie vo veci samej bolo vyvolané

konaním odporcu, ktorý neoprávnene zasiahol do nájomných práv navrhovateľov, ktoré okolnosti boli
preukázané či už v konaní vedenom pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom sp. zn. 9C/224/09
alebo na základe nariadeného predbežného opatrenia v tomto konaní. Keďže navrhovatelia nevyvolali
predmetné konanie vo veci samej, nie ich vinou došlo k prejednaniu veci, ako i k rozhodnutiu vo veci
samej až v septembri r. 2014 (teda z podstatným časovým odstupom), ide o dôvody, na základe ktorých
odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade trov prvostupňového konania podľa § 220 O.

s. p. zmenil tak, že náhradu trov prvostupňového konania úspešnému odporcovi nepriznal.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe dôvodov uvedených vyššie, teda
prihliadalnapostojasprávaniesaúčastníkovkonaniavpriebehukonania,najmäpokiaľideosamotného
odporcu, ak tak okresný ako i odvolací súd konštatoval, že návrh navrhovateľov bol podaný dôvodne, a

až v dôsledku správania sa odporcu, ktorý bol nútený rešpektovať rozhodnutie o nariadení predbežného
opatrenia,resp.rozhodnutievinomobčiansko-právnomkonaníprebiehajúcomnaokresnomsúde,došlo
k zamietnutiu návrhu, ak v dôsledku týchto rozhodnutí je zrejmé, že k zásahom do práv navrhovateľov
akonájomcovbytuužtohtočasunedochádza. Aplikáciaust. §150ods.1O.s.p.bolapodľaodvolacieho
súdu dôvodná za účelom docieliť spravodlivú ochranu práv navrhovateľov, čo aplikácia ust. § 142

Občianskeho súdneho poriadku obsahujúca zásadu zodpovednosti za výsledok konania neumožňuje.
Za významné teda odvolací súd považoval z hľadiska aplikácie ust. § 150 O. s. p. okolnosti, ktoré viedli
k uplatneniu nároku na súde, ak návrh navrhovateľov bol podaný dôvodne a súčasne i postoj účastníkov
v priebehu konania. K uvedeným dôvodom odvolací súd prihliadal aj vzhľadom na odvolaciu námietku
navrhovateľov, podľa ktorej bolo v konaní vo veci samej po prvýkrát vedené pojednávanie až dňa 23. 09.

2014, keď ako sami navrhovatelia v odvolaní potvrdili už odporca od zásahov upustil. Odvolací súd teda
na záver konštatuje, že z práv na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu vytvoriť pre účastníkov
konania procesný priestor na to, aby sa vyjadrili i k eventuálnemu uplatneniu moderačného práva podľa
§ 150 Občianskeho súdneho poriadku. K aplikácii tohto ustanovenia sa vyjadrili nielen navrhovatelia,
ale i odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu, na ktoré dôvody však odvolací súd vzhľadom na vyššie

uvedené neprihliadal. Naviac z obsahu spisu odvolací súd nemal za preukázané, že by aplikáciou
ust. § 150 ods. 1 O. s. p. bolo vážnym spôsobom zasiahnuté do majetkovej sféry odporcu, ktorý je
vlastníkom domovej nehnuteľnosti, v ktorej sa byt, ktorý bol predmetom sporu nachádza, ak odvolací súd
prioritne sledoval cieľ poskytnúť spravodlivé rozhodnutie o náhrade trov s prihliadnutím na správanie sa
účastníkov v konaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd aj o náhrade trov odvolacieho konania

napriektomu,žeodporcabolvodvolacomkonaníúspešný,výnimočnenáhradutrovkonaniaúspešnému
účastníkovi odvolacieho konania, u ktorého sú inak naplnené predpoklady pre priznanie náhrady trov
konania, nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.