Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 29, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/190/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814200560
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814200560.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom
Alpenstrasse 2, CH-6300, Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, právne zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti odporkyni: W. T., bytom
B.. U. XX/XX, I. pod P., za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporkyne: Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778,

právne zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie
302,68 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k.
15C/170/2014-91 zo dňa 17. decembra 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vedľajšieho účastníka na

strane odporkyne vo výške 20,03 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, súčasne rozhodol o vrátení
súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 24,30 Eur a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 99,50 Eur.

Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 96 ods. 1 prvá a druhá veta, § 151 ods. 1 prvá veta, §
146 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ďalej ust. § 11 ods. 4, 6 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ako aj ust. § 13a ods. 1
písm. a), b), c) a ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z. z.). Pri
rozhodovaní o náhrade trov konania po posúdení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, teda zastavenia

konania pre späťvzatie návrhu, prišiel k záveru, že v danom prípade navrhovateľ zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporkyne. Zavinenie na strane navrhovateľa spočívalo podľa jeho názoru v tom, že vzal
návrh na začatie konania späť z dôvodu, že si uplatňoval premlčanú pohľadávku, na ktorej premlčanie
má súd, po zmene právnej úpravy v priebehu konania, prihliadať z úradnej povinnosti podľa ust. § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z., teda z obavy z pravdepodobného neúspechu v konaní, dôvodom späťvzatia

návrhu teda nebolo správanie odporkyne. Ďalej konštatoval, že odporkyňa si trovy konania neuplatnila,
preto jej náhradu trov konania nepriznal. V danej súvislosti poukázal na to, že vedľajší účastník si
uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v podaní zo dňa 27.03.2014 na sumu 20,49 Eur a následne v
podaní zo dňa 05.12.2014 na sumu 79,06 Eur. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka prišiel k záveru, že vzhľadom na zavinenie navrhovateľa, vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne, ktorý má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, a teda nemožno mu odoprieť ani právo na

zastúpenie advokátom, patrí náhrada trov konania. S námietkou navrhovateľa k neúčelnosti trov konaniavedľajšieho účastníka sa nestotožnil, keďže pri určení procesného zavinenia navrhovateľa nepovažoval
za relevantné, či v priebehu súdneho konania nadobudla účinnosť právna norma, ktorá ustanovuje
povinnosť súdu prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti, pretože až prejednaním veci a meritórnym

rozhodnutím bude možné ustáliť, či v danej veci prichádza do úvahy aplikácia ust. § 5b Zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Zdôraznil, že právny predchodca navrhovateľa pri podávaní
návrhu si musel byť vedomý toho, že jeho návrh je premlčaný a teda musel znášať riziko v prípade
vznesenia námietky premlčania odporkyňou, prípadne vedľajším účastníkom alebo zmenou úpravy
procesného práva, ktorého následkom by bol navrhovateľov neúspech v konaní. Takéto riziko spojené s

podaním návrhu na súd nie je možné podľa jeho názoru vykladať v tom zmysle, že navrhovateľ procesne
nezavinil zastavenie konania. Z úradnej činnosti mu bolo známe, že navrhovateľ nadobúdal premlčané
pohľadávky od pôvodného navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok, a preto aj navrhovateľ,
ktorému bola takto postúpená pohľadávka, musel počítať s tým, že sa na neho prenáša riziko jeho
právneho predchodcu. Napokon navrhovateľ v späťvzatí návrhu potvrdil, že dôvodom späťvzatia návrhu
bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky. Zároveň dôvodil tým, že vedľajší účastník vstúpil do konania na

strane odporkyne na pomoc a podporu v konaní pasívnej odporkyne, v konaní bol činný, vyjadril sa k
návrhu, vzniesol námietku premlčania, preto podľa jeho názoru riadne a účelne bránil práva odporkyne.
Podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov hodnota jedného úkonu právnej služby
predstavuje sumu 24,90 Eur s tým, že za jednotlivé úkony právnej služby priznal advokátovi vedľajšieho
účastníka odmenu a náhrady nasledovne: 1/ odmena podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a) za prevzatie a

prípravu zastúpenia vo výške 24,90 Eur a náhrada podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04 eur, 2/
odmena podľa ust. § 13a ods. 2 písm. b) za odvolanie zo dňa 27.03.2014 vo výške 12,45 Eur a náhrada
podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04 Eur a 3/ odmena podľa ust. § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky
za vyjadrenie zo dňa 05.12.2014 vo výške 24,90 Eur a náhrada podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške
8,04 Eur. Trovy právneho zastúpenia spolu predstavovali sumu 86,37 Eur. Poukázal na to, že za trovy

odvolacieho konania (20,49 Eur) si advokát vedľajšieho účastníka neuplatnil daň z pridanej hodnoty.
Za ostatné úkony si daň z pridanej hodnoty uplatnil a vyčíslil, preto konštatoval, že odmena a náhrady
v ostatnej sume 65,88 Eur sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty 13,18 Eur, celkom tak trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka predstavovali sumu 99,55 Eur.

Proti tomuto uzneseniu, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa zaplatiť

vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ, nakoľko s vymedzenou časťou rozhodnutia nesúhlasil. Na úvod zdôraznil, že zákonodarca
mal v úmysle vytvoriť priestor na vstup subjektu, ktorý bude aktívne chrániť spotrebiteľov v tzv.
spotrebiteľských súdnych sporoch. Ďalej pripomenul, že v prípade spotrebiteľských zmlúv s účinnosťou
od 01.05.2014 právny poriadok určuje orgánu rozhodujúcemu o nároku vyplývajúcom zo spotrebiteľskej

zmluvy povinnosť prihliadať na premlčanie či inú zákonnú prekážku, na základe ktorej nemožno priznať
plnenie i bez návrhu. Zastával preto názor, že odporkyňa ako spotrebiteľ by dosiahla v konaní rovnaký
úspech bez pričinenia vedľajšieho účastníka, keďže tento neuviedol žiadne skutočnosti ani právne
argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám z úradnej povinnosti a ktoré by navrhovateľa
viedli k späťvzatiu žalobného návrhu. V danej súvislosti poukázal na to, že námietka premlčania bola

vznesená právnym zástupcom vedľajšieho účastníka formulárovým podaním zo dňa 05.12.2014, hoci
v tom čase už bolo zákonnou povinnosťou súdu prvého stupňa na premlčanie alebo inú prekážku pri
uplatnení práva navrhovateľa prihliadnuť. Vzhľadom na vysoký štandard ochrany spotrebiteľa zákonmi
a následne súdmi Slovenskej republiky tak označil za zbytočné a neúčelné, aby bol spotrebiteľ v konaní
chránený aj tretím, cudzím subjektom. Uviedol, že súd nemôže uložiť účastníkovi konania povinnosť

hradiť také trovy, ktoré druhý účastník vynaložil zbytočne s tým, že predpokladom priznania náhrady
trov konania v konaní úspešnému účastníkovi je účelnosť trovy vynaložených na uplatňovanie alebo
bránenie práva. Podľa jeho názoru totiž neplatí, že trovy právneho zastúpenia advokátom súd vždy
trovami potrebnými na účelné uplatňovanie a bránenie práva s tým, že takýto záver nemá oporu nielen
v jazykovom výklade ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ale ani pomocou interpretačných metód nie je možné

korektne uviesť presvedčivé argumenty pre právny názor vynímajúci trovy spojené so zastupovaním
advokátom z posúdenia toho, či boli potrebné k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva alebo
neboli. Mal za to, že je potrebné rozlišovať medzi právom na právnu pomoc a nárokom na náhradu
trov konania za poskytnutú právnu pomoc, v súvislosti s čím poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7 M Cdo 1/2014, ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 3259/11, III. ÚS 3303/11

a I. ÚS 988/12. Zároveň spochybňoval spôsob vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý označil
za neadresný, uskutočnený len oznámením o vstupe do konania so žiadosťou o doručenie návrhu, ato všetko bez akejkoľvek znalosti predmetu konania len predpokladajúc podľa navrhovateľa, že ide o
spotrebiteľský spor, pričom neraz ide o právoplatne skončené veci. Takáto neznalosť predmetu konania
podľa jeho názoru neumožňuje chápať záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, ak nemá

základnú vedomosť o tom, aké právo a právo koho má ako subjekt na to zriadený chrániť. Okrem toho
obrana odporcov v jednotlivých konaniach spočíva v paušálnych úkonoch, pričom v každom konaní je
vedľajší účastník zastúpený právnym zástupcom bez zreteľa na právnu či skutkovú náročnosť. Súdu
prvého stupňa vytýkal, že sa nezaoberal hodnotením postupu navrhovateľa, ktorý sa na jednoduché
podanie nechal zastúpiť advokátom, ale vo vzťahu k uplatnenej náhrade trov konania možno jeho

krok hodnotiť ako neefektívny a trovy konania, ktoré vznikli, ako vynaložené neúčelne. Na podporu
svojej argumentácie spomenul uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/10/2014 a sp. zn. 6 M
Cdo 5/2013, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/465/2013, uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/91/2012, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/207/2014,
uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/15/2014 a uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 12Co/69/2013. Považoval za zrejmé, že ak vedľajší účastník ponúka svoje služby na ochranu

a pomoc spotrebiteľom, mal by byť dostatočne personálne a finančne vybavený, aby mohol svedomito
vykonávať svoju činnosť. Na záver považoval za potrebné zdôrazniť, že Európsky súd pre ľudské
práva v rozhodnutiach o právnej pomoci vo forme zastúpenia advokátom rozhodol, že otázka, či je
právna pomoc nevyhnutná na to, aby bolo konanie spravodlivé, sa musí posudzovať vzhľadom na
skutočnosti a okolnosti osobitné pre každú vec a závisí najmä od závažnosti konania pre žiadateľa,

zložitosti uplatniteľného práva a konania, ako aj od schopnosti žalobcu účinne obhajovať svoju vec. V
danej súvislosti pripomenul, že Súdny dvor nedospel k záveru, že právo právnickej osoby na zastúpenie
advokátom v konaní znamená automaticky aj právo na náhradu trov konania za právne zastúpenie. S
prihliadnutím na uvedené skutočnosti navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť
tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne sa náhrada trov konania nepriznáva.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporkyne. Uviedol, že vstúpil legitímne
do predmetného spotrebiteľského sporu na strane žalovaného spotrebiteľa, a to v súlade s ust. §
93 ods. 2, 3 O.s.p. Tento postup je zákonný a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa, dokonca ani jeho
vedomosť o takomto konaní. Svoj vstup do konania vedľajší účastník považoval za opodstatnený,
keďže spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku jeho aktivity, a teda z hľadiska samotného

cieľa a poslania činnosti Združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých
požadujú, objektívne účelné. Poukázal na zjavnú príčinnú súvislosť podaného vyjadrenia a následného
späťvzatia návrhu navrhovateľom a dôvodil, že v množstve súdnych sporov pôsobil už jeho vstup do
konania aj bez vyjadrenia vo veci samej pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc
si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie

žiadal zastaviť. Mal za to, že pokiaľ by Združeniu nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho
zastúpenia tam, kde na tom vznikol zákonný nárok, viedlo by to následne k ohrozeniu až znefunkčneniu
aktivít Združenia v prospech spotrebiteľov, čo by samozrejme len vyhovovalo ekonomickým záujmom
navrhovateľa ako aj ďalším dodávateľom s obdobnými aktivitami ako navrhovateľ. Odmietnutie práva
nemajetnému združeniu na plnú náhradu trov konania by podľa jeho názoru de facto znamenalo

nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súdoch. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc
možno odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy, právo účastníka na náhradu trov konania v úspešnom
súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, napr. II.ÚS 78/03, II.ÚS 31/04, II.ÚS 56/05,
IV. ÚS 147/08, II.ÚS 122/09. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 71/2010,
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/87/2011 a rozhodnutie Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 7Co/34/2012. Zastával názor, že v predmetnej veci neexistujú žiadne zákonné
dôvody a ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, preto ktoré by bolo možné náhradu trov
konania úspešnému vedľajšiemu účastníkovi nepriznať. Ďalej zdôraznil, že ku skúmaniu neprijateľných
zmluvných podmienok ex offo súdom, resp. premlčania nedochádza v prevažnej väčšine konaní a
považoval za zrejmé, že pri súčasnej vyťaženosti súdov a praxi navrhovateľ pri žalovaní premlčaných

nárokov nie je objektívne možné, aby súdy dokázali v každom prípade prihliadať na premlčanie ex offo.
V danej súvislosti konštatoval, že vedľajší účastník nemôže prejudikovať rozhodnutie prvostupňového
súdu, teda vopred predvídať ako v konkrétnych veciach súdy rozhodnú, o to viac, ak súdy predvolávajú
vedľajšieho účastníka na pojednávania. Dospel k záveru, že navrhovateľ svojimi neúspešnými pokusmi,
ktoré spočívajú v žalovaní nedôvodných nárokov na súdoch, spôsobuje trovy konania, ktoré by mal

byť v prípade jeho neúspechu povinný nahradiť úspešnej protistrane. Argumentáciu navrhovateľa, že
vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc prisúdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, považoval za zjavne účelovú, nelogickú až absurdnú.
Zdôraznil, že podania vedľajšieho účastníka týkajúce sa určitého súdneho konania za účelom ich
efektívnosti nie je možné vypracovať bez kvalifikovanej analýzy veci, ktorej zodpovedá vysokoškolské

právnické vzdelanie, pričom bez ohľadu na predpoklad hmotnoprávnych poznatkov združenia je v
občianskom súdnom konaní potrebná schopnosť procesnoprávneho uplatnenia hmotného práva. S
ohľadom na uvedené označil právne zastúpenie vedľajšieho účastníka za dôvodné a účelné, sledujúce
legitímny cieľ. Na podporu svojej argumentácie ohľadom práva vedľajšieho účastníka na náhradu
trov konania zároveň uviedol uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/16/2013 zo dňa

21. januára 2013, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/258/2012 zo dňa 31. júla 2012,
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/87/2012 zo dňa 25. apríla 2012 a ďalšie.
Vedľajší účastník je pripravený dôsledne presadzovať a chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov aj
v súdnych konaniach, a to vystupovať proti dodávateľom na základe princípu "rovnosti zbraní" -
možnosť zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátmi, čím navrhovateľ získava rovnocenného partnera
v riešení právnych otázok, pretože priemerný spotrebiteľ sa nedokáže náležite brániť a v dôsledku

svojej neinformovanosti, prípadne nedostatku prostriedkov na právne zastúpenie, rezignuje. Keďže v
danej právnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, vyjadril presvedčenie, že je potrebné
použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie. V rámci spotrebiteľského práva
pozitívny zásah štátu, ktorý je realizovaný spotrebiteľskou právnou úpravou, kompenzuje nerovnováhu
medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pri ochrane spotrebiteľa musí zohrať úlohu aj súdna moc

aplikačnou praxou, a to aj v otázke rozhodovania o trovách konania subjektov, ktoré vystupujú na
ochranu spotrebiteľa. S prihliadnutím na vyššie uvedené navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a navrhovateľa zaviazať k povinnosti zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby spolu s režijným paušálom
v celkovej výške 25,01 Eur vrátane DPH.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné
a uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.,

pričom v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu
prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje a na zdôraznenie správnosti ktorého dopĺňa nasledovné:

Odvolaním navrhovateľa bolo uznesenie súdu prvého stupňa napadnuté iba vo výroku o náhrade
trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, preto odvolací súd preskúmaval iba túto
odvolaním napadnutú časť rozhodnutia a uznesenie súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti (t.j. v časti

zastaveniakonaniaavráteniasúdnehopoplatkunavrhovateľovi)ostaloprávoplatnéatýmtorozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknuté.

Podľa ust. § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník.

Podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,

je povinný uhradiť jeho trovy.

Náhradatrovsporovéhokonaniajeovplyvnenázásadouúspechuvoveciazásadouzavinenia.Zmyslom
zásadyzavinenia,ktorásauplatníajvtomtoprípade,jesankčnánáhradatrov,ktorébyzainýchokolností
nevznikli.

Odvolací súd v nadväznosti na preskúmanie veci v rámci riadneho opravného konania považuje

uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti rozhodnutia o náhrade trov vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku za správne,vychádzajúc z toho, že zastavenie konania z dôvodu späťvzatia návrhu v celom rozsahu podaním
doručeným súdu prvého stupňa dňa 12.12.2014 procesne zavinil navrhovateľ, na základe čoho mu
nepochybne vznikla povinnosť nahradiť trovy konania odporkyni a vychádzajúc z ust. § 93 ods. 4 O.s.p.

aj vedľajšiemu účastníkovi konania vystupujúcemu na jej strane.

Odvolací súd sa tak nestotožnil s námietkami navrhovateľa, že vedľajší účastník ako spotrebiteľské
združenie musí nevyhnutne disponovať personálnym aparátom, u ktorého je daná odbornosť v oblasti
právo, čo má byť okrem iného dôvodom na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia tomuto
subjektu. Odvolací súd tak nepovažoval za správnu právnu úvahu, v zmysle ktorej trovy konania

vedľajšieho účastníka, aj s prihliadnutím na vyhodnotenú jednoduchosť sporu, nie sú trovami účelne
vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. V danej súvislosti totiž treba zohľadniť, že ak aj
vedľajší účastník vo svojich podaniach používa opakujúce sa argumenty vychádzajúce zo súdnej praxe,
Občiansky súdny poriadok takýto spôsob obrany nevylučuje a zároveň nemožno prehliadnuť, že druhá
procesná strana v obdobných právnych sporoch na uplatnenie svojho práva formou návrhu na vydanie
platobného rozkazu používa rovnakú (takmer totožnú) argumentáciu, čo je odvolaciemu súdu známe z

úradnej činnosti. Okrem uvedeného je samotnú účelnosť trov podľa názoru odvolacieho súdu potrebné
posudzovať predovšetkým vo väzbe na výsledok sporového konania, v ktorom navrhovateľ nedosiahol
žiadny procesný úspech, naopak, procesne zavinil zastavenie konania späťvzatím návrhu bez toho, aby
k tomu došlo v dôsledku správania sa odporkyne. Účelné trovy vedľajšieho účastníka v konaní pred
súdom prvého stupňa, ako aj odvolacím súdom pri preskúmavaní uznesenia súdu prvého stupňa č.k.

5Ro/11/2014-56zodňa10.marca2014,ktoréKrajskýsúdvTrenčínenaodvolanievedľajšiehoúčastníka
uznesenímč.k.19Co/507/2014-72zrušilakopredčasné,ajpodľanázoruodvolaciehosúduvzniklititulom
právneho zastúpenia s tým, že súd prvého stupňa správne pri určení výšky trov právneho zastúpenia
patriacich vedľajšiemu účastníkovi, ktorú navrhovateľ v odvolaní ani nerozporoval, postupoval podľa
príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Odmena bola v nadväznosti na jej riadne a včasné

vyčíslenie priznaná vedľajšiemu účastníkovi v správnej výške, a preto sa v tejto časti odvolací súd
stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa tak, ako to predpokladá ust. § 219 ods. 2 O.s.p..

Skutočnosť, že aktuálne účinná právna úprava ukladá konajúcemu súdu v spotrebiteľských veciach
povinnosť ex offo prihliadnuť okrem iného i na premlčanie uplatnenej pohľadávky, odvolací súd na
rozdiel od navrhovateľa nepovažoval za dostatočný podklad pre formuláciu záveru o neúčelnosti

trov konania vynaložených zo strany vedľajšieho účastníka. Vznesenie námietky premlčania možno
aj napriek aktuálnemu zneniu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa naďalej
považovať za štandardný spôsob procesnej obrany dotknutého účastníka, ktorý bol pri zohľadnení
konkrétností preskúmavanej veci spôsobilý privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie. V tejto súvislosti
možno rovnako poukázať na skutočnosť, že k späťvzatiu návrhu na začatie konania v celom rozsahu

navrhovateľom, zakladajúcemu jeho procesné zavinenie na zastavení konania, nedošlo bezprostredne
po nadobudnutí účinnosti novelizovaného znenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
v jeho ust. § 5b (od 13.06.2014), ale až podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 12.12.2014,
teda podľa všetkého z dôvodu účasti vedľajšieho účastníka v konaní a realizácie procesných úkonov
sledujúcich obranu práv odporkyne s tým, že za riadny úkon procesnej obrany treba jednoznačne

považovať aj vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 05.12.2014, v ktorom okrem vznesenia námietky
premlčania uplatneného nároku vedľajší účastník zároveň poukázal na rozporuplnosť obsahu žalobného
návrhu, neprijateľnosť zmluvnej podmienky požadujúcej zaplatenie zmluvnej pokuty a nepreukázanie
súvisiaceho nároku navrhovateľa, ako aj právne dôsledky spojené s odstúpením od zmluvy. Za týchto
okolností, keď predmetné vyjadrenie vedľajšieho účastníka sa zakladalo na konkrétnej skutkovej a

právnej argumentácii a svojím obsahom nepochybne sledovalo dosiahnutie procesného úspechu na
strane odporkyne, niet rozumného dôvodu, pre ktorý by vedľajšiemu účastníkovi za spomínaný úkon
právnej služby z dôvodu neúčelnosti nemala byť priznaná náhrada trov právneho zastúpenia.

Odvolacísúdkonštatuje,ženepriznanietrovvedľajšiemuúčastníkovinastraneodporkynebyznamenalo
porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní. Občiansky súdny poriadok totiž vo

svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník hoci aj odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní
pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. To sa v plnej miere vzťahuje tiež na
možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom, nakoľko vedľajší účastník máv zmysle vyššie citovaného ust. § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Pokiaľ je tak prípustné, aby samotný navrhovateľ bol právne zastúpený v konaní, ktoré podľa jeho
názoru nespĺňa znaky právne zložitejšieho sporu, a v prípade svojho procesného úspechu, prípadne

zavineniazastaveniakonaniaodporkyňou,mubolapriznanánáhradatrovkonaniavrátanetrovprávneho
zastúpenia, môže si aj vedľajší účastník na strane odporkyne vychádzajúc z ust. § 93 ods. 4 O.s.p. zvoliť
právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať a ktorému pri splnení zákonných predpokladov
rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ak tu nie sú iné okolnosti hodné
osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti v prejednávanej veci odvolacím súdom zistené neboli.

Pretobolouzneseniesúduprvéhostupňavnapadnutejčastirozhodnutiaopriznanínáhradytrovkonania
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
potvrdené.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p., kedy vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, ktorý bol v odvolacom konaní
procesne úspešný a trovy odvolacieho konania si riadne uplatnil, bola priznaná náhrada trov odvolacieho

konania voči neúspešnému navrhovateľovi vo výške 20,03 Eur vrátane DPH, a to za jeden úkon právnej
služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 11.02.2015 podľa ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004
Z. z. - vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. vo výške 8,30 Eur (v danom
prípade odvolanie bolo podané len proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne, teda rozhodujúca je suma, ktorú navrhovateľ špecifikoval ako nárok uplatňovaný v odvolaní,

a to trovy právneho zastúpenia priznané súdom prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi v celkovej výške
99,55 Eur), k tomu príslušný režijný paušál vo výške 8,39 Eur podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. a 20 % DPH v zmysle ust. § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .