Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 23, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/157/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812218018
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812218018.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa E., zastúpený advokátom
P., zástupca na doručovanie U. proti odporkyni P., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne
N., zastúpený advokátom U., o zaplatenie 627,81 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne
a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17.

decembra 2012, č.k. 17C/236/2012-87, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyňa a vedľajší účastník sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 47,65 Eur, do troch dní, k rukám zástupcu navrhovateľa P.. P. O..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 627,81 Eur s
úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 11.02.2011 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Zároveň odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania

vo výške 132,44 Eur (iné trovy 37,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 94,94 Eur), do troch dní
od právoplatnosti rozsudku advokátovi navrhovateľa. V odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ust. § 43
ods. 1, § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., § 51, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3, §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Na základe výsledkov
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa 09.03.2010 uzavreli zmluvu
o pripojení, pričom navrhovateľ sa zaviazal poskytovať odporkyni na mieste odbernej jednotky Q. XX
v W. služby Orange Doma FiberNet Klasik a FiberNet TV Klasik v rámci svojej pevnej optickej siete. V

rovnaký deň účastníci uzavreli dodatok k tejto zmluve, pričom v tomto dodatku sa dohodli na
tom, že odporkyňa je povinná po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku zotrvať v zmluvnom vzťahu
s navrhovateľom a nedopustiť sa takého konania, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo
odstúpiť od zmluvy alebo právo túto zmluvu vypovedať, pričom sa dohodli, že navrhovateľ odporkyni
prevádza za 0,02 Eur zariadenie potrebné na využívania služby optickej siete konvertor G-25E, ktorého
hodnota bola v tom čase 560,86 Eur. Faktúrou zo dňa 07.09.2010 navrhovateľ vyúčtoval odporkyni za

službu FiberNet Klasik a TV Klasik mesačnú odplatu za obdobie od 04.09.2010 do 03.10.2010 vo výške
23,90 Eur splatných do 21.09.2010. Faktúrou zo dňa 07.10.2010 navrhovateľ vyúčtoval odporkyni za
službu FiberNet Klasik a TV Klasik mesačnú odplatu za obdobie od 04.10.2010 do 03.11.2010 vo
výške 37,79 Eur splatných do 21.10.2010. Faktúrou zo dňa 07.11.2010 navrhovateľ vyúčtoval odporkyni
za upomienku zo dňa 04.10.2010 odplatu vo výške 1,33 Eur splatných do 21.11.2010. Faktúrou zo
dňa 07.11.2010 navrhovateľ vyúčtoval odporkyni za odpojenie, ku ktorému došlo 27.10.2010, odplatu
vo výške 3,95 Eur splatných do 21.11.2010. Pokusom o pokonávku zo dňa 27.01.2011 navrhovateľ od

odporkyne žiadal zaplatiť čiastku nezaplatených faktúr a zmluvnú pokutu vo výške 663,28 Eur, a todo 10.02.2011. Súd prvého stupňa konštatoval, že odporkyňa navrhovateľovi nezaplatila za dohodnuté
služby riadne vyúčtovanú odplatu vo výške 66,97 Eur. Preto návrhu navrhovateľa v časti o
zaplatenie 66,97 Eur podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických

komunikáciách v znení neskorších predpisov vyhovel, keďže navrhovateľ má právo na zaplatenie ceny
za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ktorú odporkyni riadne vyúčtoval. Ďalej dôvodil, že odporkyňa
sa vo vzťahu k navrhovateľovi v dodatku k zmluve o pripojení, ktorý uzavrela v rovnaký deň ako
zmluvu o pripojení, zaviazala, že za to, že odporca jej za zjavne hodnote veci nezodpovedajúcu cenu
prevedie do vlastníctva telekomunikačné zariadenie, po dobu 24 mesiacov zotrvá v právnom

vzťahu s navrhovateľom, ktorý jej bude na ňou určenom mieste poskytovať ňou zvolené služby, za ktoré
budeonapravidelneplatiťmesačnúodplatu.Uvedenédojednaniesúdprvéhostupňaposúdilakozmluvu
podľa § 51 Občianskeho zákonníka, keďže obdobné záväzky nie sú upravené v žiadnom zmluvnom
type podľa Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že odporkyňa svoju povinnosť podľa dodatku k zmluve
porušila, navrhovateľovi nezaplatila odplatu za poskytnuté služby za mesiace september a
október 2010, čo malo za následok to, že navrhovateľ ju v mesiaci október 2010 podľa ich zmluvného

dojednania odpojil od poskytovanej služby. Odporkyňa nezaplatením odplaty za dohodnuté služby
porušila svoje zmluvné povinnosti, čoho následkom bolo odpojenie jej služieb, a preto navrhovateľovi
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá za škodu spôsobenú týmto
svojím protiprávnym konaním, ktorým porušila dojednania obsiahnuté v dodatku k zmluve o pripojení.
Výškuškodynavrhovateľodvodilodskutkovéhotvrdenia,podľaktoréhohodnotakonvektora,kuktorému

previedol vlastnícke právo na odporkyňu predstavovala čiastku 560,86 Eur. Toto skutkové
tvrdenie navrhovateľa žiaden z účastníkov nespochybnil. Uvedené skutkové tvrdenie navrhovateľa súd
prvého stupňa právne posúdil tak, že ide o skutočnú škodu podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ previedol na odporkyňu vec v hodnote 560,86 Eur za 0,02 Eur v očakávaní splnenia
záväzku odporkyňou. Hodnotu tejto veci treba považovať za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi, pričom

táto škoda navrhovateľovi vznikla v priamej súvislosti s protiprávnym konaním odporkyne, ktorá porušila
zmluvné dojednania a navrhovateľovi nezaplatila riadne vyúčtovanú odmenu. Z uvedených dôvodov
súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie istiny vyhovel. Nakoľko
navrhovateľlistomzodňa27.01.2011odporkyňuvyzvalnazaplatenie735,85Eurdo10.02.2011,dostala
sa odporkyňa do omeškania najneskôr dňa 11.02.2011, preto navrhovateľovi priznal úrok z omeškania,

a to v sadzbe podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Námietky odporkyne, že prestala
platiť za navrhovateľom poskytované služby v dôsledku toho, že nemohla ďalej užívať
nehnuteľnosť v mieste odbernej jednotky Q. XX v W., pričom s navrhovateľom komunikovala tak, že
mu ponúkla viaceré adresy, na ktorých by bola schopná uvedenú službu odoberať (čo jej navrhovateľ
z technických dôvodov nemohol umožniť), nepovažoval súd prvého stupňa za dôvodné. Mal za to,

že zmena bytových pomerov odporkyne, ktorá nebola schopná užívať navrhovateľom poskytované
služby na inom ako dohodnutom mieste, nemala za následok zmenu záväzkov účastníkov v tom smere,
že by navrhovateľovi zanikol jeho nárok na to, aby odporkyňa dodržala svoju povinnosť po dobu 24
mesiacov užívať a platiť za navrhovateľom poskytované služby alebo vznik povinnosti
navrhovateľa uzavrieť s odporkyňou inú zmluvu. Odporkyňa si vzhľadom na obsah

zmluvy, v ktorej bolo jasne uvedené, že miestom odberného miesta je konkrétna adresa, a že ide o
službu poskytovanú pevnou optickou sieťou, musela byť vedomá toho, že ňou zvolená a navrhovateľom
poskytovaná služba je technicky obmedzená rozsahom optickej siete navrhovateľa a práve s
týmto obmedzením zmluvu uzavierala. Súd prvého stupňa ani námietky vedľajšieho účastníka vo vzťahu
k uplatnenému nároku navrhovateľa nepovažoval za dôvodné, keďže vedľajší účastník navrhovateľom

uplatnenú škodu stotožňuje so zmluvnou pokutou, dojednanie ktorej je konštatované rôznymi súdnymi
rozhodnutiami ako neprijateľná zmluvná podmienka. Dôvodil, že navrhovateľ svoj nárok na náhradu
škody vôbec nezdôvodňoval skutkovým tvrdením o dojednaní zmluvnej pokuty, ale skutkovým tvrdením
o hodnote zariadenia, ktoré previedol na odporkyňu a skutkovými tvrdeniami o tom, na akú dobu sa
odporkyňazaviazalavyužívaťnímposkytovanéslužby,pretovedľajšímúčastníkomnastraneodporkyne

konštatované stotožňovanie oboch nárokov neobstojí. Nepovažoval za dôvodný ani ďalší argument
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne postavený na skutkovom tvrdení, že navrhovateľ vytvára
zdanie, že osobitne poskytuje telekomunikačné služby a osobitne predáva koncové
telekomunikačné zariadenia, či už mobilné telefóny, modemy alebo konvektor, nakoľko takéto skutkové
tvrdeniezvykonanéhodokazovanianevyplynulo ajepriamovrozporesvykonanýmdokazovaním.

Poukázal aj na to, že hodnota veci, ktorú navrhovateľ previedol na odporkyňu, bola aj s daňou z pridanej
hodnoty 560,86 Eur, pričom odporkyňa mala navrhovateľovi za poskytnuté služby platiť čiastku najmenej
23,90 Eur mesačne, a to po dobu 24 mesiacov, teda celkom mala navrhovateľovi zaplatiť najmenej
573,60 Eur. Uviedol, že v uvedenom prípade pri záväzku navrhovateľa ako dodávateľa veci vhodnote 560,84 Eur a záväzku odporkyne ako spotrebiteľky nemožno hovoriť o takom ustanovení, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
keďže hodnota oboch záväzkov je hodnotovo vyrovnaná. Riešenie tejto otázky nemožno v žiadnom

prípadespájať sotázkouvýškynáhradyškody,ktorúsi vkonaníuplatnilnavrhovateľ,keďževýška
škody nevychádza z dojednania účastníkov o jej výške, ako by tomu bolo v prípade zmluvnej pokuty, ale
z toho, čo za škodu považuje § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa škodou rozumie
skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. V konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov
konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá opätovne poukazovala
na to, že zmluva o pripojení bola uzatvorená na odbernom mieste Q. XX, avšak bola v prenájme a
musela byt v období mesiaca september 2010 opustiť. Trvala na tom, že mala záujem službu využívať,
ale nemôže platiť za niečo, čo využívať nemôže. Zastávala názor, že pochybenie nebolo na jej strane,
nakoľko mohla jej byť navrhovateľom ponúknutá iná služba.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj vedľajší účastník na strane

odporkyne, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol.
Uviedol,žeuplatnenýnároknavrhovateľapovažujeibazajehosnahuobísťzákazuplatňovaniazmluvnej
pokuty. Nespochybňoval, že porušenie záväzku viazanosti môže spôsobiť navrhovateľovi škodu za
predpokladu, ak by bola viazanosť platná. Musí však ísť o skutočnú škodu a nie o paušalizovanú
náhradu škody, ktorá je podstatou zmluvnej pokuty. Súdu prvého stupňa vytýkal, že na základe tvrdenia

navrhovateľa ustálil výšku škody 560,84 Eur bez toho, že by navrhovateľ svoj nárok
preukázal a uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Dodatkom k zmluve bolo preukázané, že kúpna
cena - akciová cena telefónu/zariadenia bola 0,02 Eur. Predajnú cenu telefónu/zariadenia vo výške
560,86 Eur navrhovateľ žiadnym listinným, ani iným dôkazom súdu nepreukázal. Pokiaľ sa domáha
navrhovateľ náhrady škody, nepreukázal, ktorým dňom mu škoda vznikla. Mal za to, že neboli splnené

ani predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

Odporkyňa s odvolaním, podaným vedľajším účastníkom, súhlasila.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku.
Uviedol, že s odporkyňou uzatvoril zmluvu o pripojení číslo Y. XXXXXXX na poskytovanie dátových
služieb Orange Doma pre jedno konkrétne odberné miesto, a to Q. XX, W.. Poukázal na to, že

podľa obsahu zmluvy, ani podľa všeobecných obchodných podmienok a ani podľa zákona navrhovateľ
nie je povinný vyhovieť žiadosti odporkyne o zmenu adresy odberného miesta na akékoľvek miesto
v Slovenskej republike. Pri zmene odberného miesta je navrhovateľ zásadne viazaný technickými
možnosťami poskytovania dátových služieb, ktoré nie sú dostupné na každej adrese. Na adresách
odberných miest, ktoré ako náhradné navrhla odporkyňa navrhovateľovi, nebolo technicky možné

objednanédátovéslužbyodporkyniposkytovaťapredovšetkýmpretonemohlodôjsťkzmeneodberného
miesta dohodou. Odporkyňa uzatvorila zmluvu o pripojení a dodatok k nej s viazanosťou na 24 mesiacov
práve pre jedno v zmluve uvedené konkrétne odberné miesto Q. XX, W.. Zastával názor, že odporkyňa
si mala pred uzatvorením zmluvy dôsledne zvážiť všetky okolnosti uzatvorenia
zmluvy, a najmä skutočnosť, ako dlho je oprávnený byt v dohodnutom odbernom mieste užívať. Pokiaľ

odporkyni zaniklo právo užívať byt v dohodnutom odbernom mieste ešte pred uplynutím doby viazanosti
zmluvy o pripojení s navrhovateľom, nemožnosť užívať dojednané služby navrhovateľa po vopred
dojednanú dobu zavinila výlučne sama odporkyňa. Napriek tomu, že služby navrhovateľa v dohodnutom
odbernom mieste neužívala, bola aj naďalej povinná navrhovateľovi platiť cenu poskytovaných služieb,
kde nedoplatením odporkyni vznikol dlh spolu vo výške 66,97 Eur. Predmetom konania na základe

návrhu je aj nárok na náhradu škody, a to nie škody paušalizovanej, ale škody skutočnej. Škoda vo
výške 560,84 Eur, predstavujúca rozdiel medzi reálnou predajnou cenou telekomunikačného zariadenia
Konvertor G-25E a jeho akciovou cenou, ktorej výšku navrhovateľ preukázal predložením dokladu o
akciovej a reálnej kúpnej cene tohto telekomunikačného zariadenia, vznikla navrhovateľovi v príčinnej
súvislosti s porušením povinností odporkyne, uvedený v článku 2 v bode 2.2, 2.3. a v bode 2.4. dodatku k

zmluve o pripojení. Tieto ustanovenia odporkyňa porušila tým, že nezaplatila cenu poskytnutých služieb
a poplatky za obdobie od mesiacov september až november 2010, pričom týmto svojím konaním dalaodporkyňa navrhovateľovi dôvod na ukončenie zmluvy ešte pred uplynutím doby jej viazanosti a porušila
tak aj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu k navrhovateľovi po dohodnutú dobu 24 mesiacov. Vzniknutá
škoda predstavuje skutočné zníženie majetku navrhovateľa a tomu zodpovedajúce skutočné zvýšenie

majetku odporkyne získané nadobudnutím telekomunikačného zariadenia za cenu zvýhodnenú oproti
cenetrhovejvpriamejnadväznostiajnazáväzkyodporkynezotrvaťvzmluvnomvzťahuknavrhovateľovi
a riadne platiť dohodnutú cenu za služby počas celej doby viazanosti, t. j. počas celých 24 mesiacov.
Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 47,65 Eur.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného

súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie
odvolacieho súdu.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporkyňou, ako
aj vedľajším účastníkom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvého stupňa. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal vo veci

dostatočné dokazovanie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ust. § 132 a
nasl. O.s.p. a správne aplikoval predpisy hmotného práva. Odvolacie námietky odporkyne sú totožné s
jej tvrdeniami, ktoré uplatnila pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého
rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok
odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v

podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania
podľa § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p., spočívajúca v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej
služby - vyjadrenie k odvolaniu á 39,84 Eur + režijný paušál 7,81 Eur, t. j. spolu 47,65 Eur v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .