Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 20, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814206189
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814206189.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: B. D.,

narodený X.X.XXXX, bytom Q. XXX proti odporkyni: N. D., narodená X.X.XXXX, bytom T. XXX/XX, X.,
zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o. so sídlom Námestie M. R. Štefánika 3,
Topoľčany o zaplatenie 300,- eur takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia 364,62 eur, ktoré je povinný
zaplatiť advokátovi odporkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 3,98 eur, ktoré je povinný zaplatiť
Okresnému súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 3.4.2014 domáhal proti odporkyni zaplatenia 300,- eur
a náhrady trov konania, pričom tvrdil, že je spoluvlastníkom pozemku, ktorý je čiastočne zastavaný
stavbami, ktoré sú v spoluvlastníctve odporkyne, čím sa odporkyňa bezdôvodne obohatila, a to tak,
že týmito stavbami bezdôvodne užívala jeho spoluvlastnícky podiel na uvedených nehnuteľnostiach v
období troch rokov spred podania návrhu.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila prostredníctvom svojho advokáta podaním doručeným súdu dňa
26.5.2014tak,žežiadalanávrhzamietnuť,pričomtvrdila,žezpozemkuvspoluvlastníctveodporcuužíva
stavbami v jej spoluvlastníctve len 41 m2, pričom tieto stavby boli postavené pred rokom 1976. Namietla,

že navrhovateľ nemôže žalovať len ju, ale aj jej ostatných spoluvlastníkov a že žalovať nemôže len on,
ale aj jeho ostatní spoluvlastníci. Namietla i výšku ohodnotenia užívania nehnuteľností, keď je zrejmé, že
navrhovateľ vychádza z toho, že hodnota užívania jedného m2 je jedno euro ročne, čo je neprimerané.
Nakoniec namietla i čiastočné premlčanie navrhovateľom uplatneného nároku, keďže treba vychádzať
zo subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty.

Súd vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, a to rozhodnutie o dedičstve (čl. 4 - 5), čiastočný výpis
z registra obnovenej evidencie pozemkov (čl. 6 ), kópiu geometrického plánu (čl. 17 - 20), výpisom z

listu vlastníctva (čl. 21), ohliadkou na mieste samom (čl. 36 - 39), výsluchom navrhovateľa a odporkyne.
Z vykonaného dokazovania s ohľadom na to, že v priebehu konania tvrdili účastníci konania, mal súd
zistený nasledovný skutkový stav:

Odporkyňa v podiele 1/3 je spoluvlastníčkou rodinného domu so súpisným číslom 256 postaveného
na pozemku parcela 3991 v katastrálnom území Radobica, pričom týmto domom, plotom a stavbami k
domu priliehajúcimi je dlhodobo, najskôr od roku 1976 obstavaný pozemok parcela číslo 3859 záhradyo výmere 297 m2 v rovnakom katastrálnom území, ktorého podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3
je navrhovateľ, a to v rozsahu 41 m2, pričom zvyšok tohto pozemku, ktorý nie je obstavaný stavbami v
spoluvlastníctve odporkyne, nie je žiadnym spôsobom navrhovateľom využívaný, keďže ide o pozemok,

ktorý je zatrávnený, neoplotený a voľne prístpný, pričom nerušene akýmkoľvek oddelením v teréne
prechádza do priľahlých lúk v okolí lazu. O tomto stave sa ako prvá dozvedela odporkyňa, pričom
oslovila navrhovateľa s tým, že je ochotná uvedenú vec vyriešiť tak, že od neho odkúpi jeho podiel na
pozemkuvychádzajúcztrhovejnavrhovateľomnespochybnenejhodnotyjednéhom2vovýšketrocheur.
Navrhovateľ s týmto návrhom pôvodne súhlasil, no skoro s odporkyňou v tejto veci prestal komunikovať,

čoodôvodnilzlýmivzťahmisjejotcomapodaltentonávrhnasúd.Vsnahevyriešiťsporsnavrhovateľom
odporkyňa ešte v priebehu konania od tretej osoby odkúpila podiel 1/6 na zastavanom pozemku s
tým, že navrhovateľovi ponúkla zámenu svojej 1/6 za časť pozemku, ktorá je obstavaná stavbami v jej
spoluvlastníctve, no ani takúto dohodu navrhovateľ nebol a nie je ochotný prijať a ani o tom s odporkyňou
ďalej rokovať.

Podľa§139ods.1Občianskehozákonníkazprávnychúkonovtýkajúcichsaspoločnejvecisúoprávnení

a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci

väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní
spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na

právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku

a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa neboli dôvodné námietky odporkyne postavené na
účastníkminespochybnenýchtvrdeniachotom,žečiužnavrhovateľaleboodporkyňasúlenpodielovými
spoluvlastníkmi, či už zastaveného pozemku alebo stavieb, ktorými je tento pozemok čiastočne
zastavaný. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci
sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Táto normu treba analogicky podľa

§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka použiť aj na také vzťahy spoluvlastníkov voči tretím osobám,
ktoré vznikajú i mimo právnych úkonov, teda i na tie, ktoré vznikajú medzi spoluvlastníkmi veci na
strane jednej a tretími osobami na strane druhej na základe domnelého bezdôvodného obohatenia. Teda
ak sa odporkyňa vo vzťahu k navrhovateľovi ako podielovému spoluvlastníkovi tým, že bezdôvodne
užívala pozemok v jeho spoluvlastníctve stavbami v jej spoluvlastníctve, bezdôvodne obohatila, vznikolobčianskoprávny vzťah, v ktorom na strane jednej vystupuje spoločne a nerozdielne povinná skupina
spoluvlastníkov stavieb a na strane druhej voči nim spoločne a nerozdielne oprávnená skupina
spoluvlastníkov obstavaných pozemkov. Inak povedané, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov obstaveného

pozemku je oprávnený uplatniť všetky práva z tohto vzťahu voči ktorémukoľvek zo spoluvlastníkov
stavieb, ktorými je tento pozemok obstavaný. Na vzťah účastníkov nemožno použiť § 139 ods. 2
a 3 Občianskeho zákonníka, keďže tieto sa vzťahujú na rozhodnutia medzi spoluvlastníkmi v ich
spoluvlastníckom vzťahu a nie vo vzťahu k tretím osobám z právnych úkonov alebo z protiprávneho
konania. Rovnako nemožno použiť a z toho vyvodiť nedôvodnosť návrhu z § 137 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, keďže tento sa vzťahuje tiež len na vzájomné vzťahy spoluvlastníkov; čo prakticky vedie
k tomu, že spoluvlastníci navrhovateľa majú právo od neho žiadať jeho prípadný prospech, ktorý by
získal v prípade úspechu svojho návrhu. V týchto súvislostiach treba podotknúť, že navrhovateľ svoj
návrh nesprávne odvodzoval primárne od svojho podielu na pozemku, hoci správne ho mal v prvom
rade odôvodniť od pozemku ako takého a až následne odvodzovať svoju legitimitu na podanie návrhu
od toho, že je spoluvlastník, a to jedno v akom podiely. Ide však o jeho nesprávnu právnu interpretáciu

a nie o skutkové tvrdenie, pre ktoré by bolo možné jeho návrh zamietnuť, keďže je zrejmé, že vo svojej
nesprávnej právnej predstave sa domáhal len toho, čo zodpovedalo jeho podielu, hoci sa mohol ako
oprávnený spoločne a nerozdielne domáhať aj toho, čo patrí ostatným spoluvlastníkom.

Navrhovateľ sa na základe toho, že odporkyňa mala na pozemku v jeho spoluvlastníctve v období troch
rokov spred podania návrhu zriadené stavby v jej spoluvlastníctve, domáhal vydania bezdôvodného

obohatenia vo výške 300,- eur vychádzajúc z toho, že takáto je hodnota užívania pozemku. Tým sa
mala odporkyňa na úkor navrhovateľa užívaním pozemku v jeho spoluvlastníctve bezdôvodne obohatiť.
Nemožno sa stotožniť s právnou argumentáciou navrhovateľa, podľa ktorej by tieto skutkové okolnosti
zakladali bezdôvodné obohatenie na strane odporkyne. Právny vzťah navrhovateľa a odporkyne je
osobitným vecnoprávnym vzťahom, ktorý je osobitným spôsobom upravený v § 135c Občianskeho

zákonníka, z ktorého vyplýva osobitný spôsob vyrovnania medzi vlastníkom pozemkov a vlastníkom
stavieb, ktoré boli na týchto pozemkoch zriadené bez toho, aby mal vlastník pozemku na zriadenie
týchto stavieb právo. Vzhľadom na to, že odporkyňa v čase od nadobudnutia stavieb až do rozhodnutia
súdu neužíva pozemky navrhovateľa bez právneho dôvodu, ale na základe protiprávneho stavu, ktorý
je osobitne upravený v § 135c Občianskeho zákonníka, nemožno v prípade vzťahu navrhovateľa a

odporkyne hovoriť o bezdôvodnom obohatení na strane odporkyne, keďže osobitný právny následok
pre tento protiprávny vzťah vytvára osobitné ustanovenie zákona. Inak povedané možnosť aplikácie §
135c Občianskeho zákonníka na vzťah vlastníka stavieb zriadených bez toho, aby mal tento vlastník
na to právo, vo vzťahu k vlastníkovi pozemkom, na ktorých sú stavby zriadené, vylučuje, aby sa na
vzťah takýchto dvoch vlastníkov vzťahovalo ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Opačný

záver, z ktorého vychádzala argumentácia navrhovateľa, by viedol k zjavne neprimeraným záverom -
akejsidupliciteplnení,čoniejecieľominštitútubezdôvodnéhoobohatenia,keďženárokzbezdôvodného
obohatenie vzniká len v prípade, ak z určitého vzťahu nevzniká iný nárok, ktorého základom by bolo iné
ustanovenie zákona. To zodpovedá i klasickej konštrukcii týchto vzťahov v rímskom práve, keď „nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia“ bolo možné uplatniť osobitnou žalobou - condictio, keď právny

poriadok na riešenie tohto vzťahu nepripúšťal štandardné riešenie v podobe klasickej žaloby - actio.
Právny poriadok však pre prípad vzťahu účastníkov takýto spôsob vyriešenia ich vzťahu pripúšťa, a to v
nárokoch vyjadrených v § 135c Občianskeho zákonníka. Pri akceptácii právneho názoru navrhovateľa
by bola odporkyňa povinná zaplatiť nielen primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena, ktorého
výška sa prirodzene blíži hodnote pozemku, ale aj nájom za relatívne neurčený čas užívania pozemkov

zriadenými stavbami. Vychádzajúc z toho, že plynutie času takzvaného bezdôvodného obohatenia je
bezprostredne závislé od toho, kedy bude vlastníkovi stavby súdnym rozhodnutím zriadené právo, ktoré
mu umožní užívať nehnuteľnosti, možno dospieť k záveru, že zásadne pri uplatnení takéhoto práva za
niekoľko rokov môže odplata za neoprávnené užívanie nehnuteľností podstatne presiahnuť skutočnú
hodnotu pozemkov užívaných neoprávnenou stavbou. Takto by navrhovateľovi musela byť priznaná

peňažná čiastka podstatne presahujúca hodnotu užívaných nehnuteľností. Takýto stav je celkom v
rozpore so zásadami Občianskeho zákonníka o náhrade škody a bezdôvodnom obohatení, ktoré aj pri
úmyselnom protiprávnom konaní vychádzajú z toho, že sa má nahradiť skutočná škoda, resp. skutočné
bezdôvodnéobohatenie,tedato,očosaskutočneprichádzavsúvislostisurčitýmprotiprávnymkonaním
alebo konaním bez právneho dôvodu. Preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ si po dlhú dobu nebol vedomý toho, že pozemok
v jeho spoluvlastníctve je obstavaný stavbami v spoluvlastníctve odporkyne. Svoje právo vo vzťahu kodporkyni začal vykonávať len potom, ako mu odporkyňa uvedenú skutočnosť oznámila a snažila sa
o mimosúdne vyriešenie veci a to odkúpením jeho podielu za cenu zodpovedajúcu trhovým pomerom.
Navrhovateľ s týmto nesúhlasil a pohnútkou podania návrhu v tomto konaní, teda toho, že mienil vykonať

svoje právo bolo len to, že má zlé vzťahy s otcom odporkyne. Navrhovateľ nereagoval len na túto
dobromyseľnúponuku,aleaninaďalšiuponukuodporkyne,ktorásamedzičasomstalaspoluvlastníčkou
obstavaného pozemku a ktorá bol ochotná previesť na neho svoj podiel jednej šestiny na tomto
obstavanom pozemku, za to, že pre ňu bude vyporiadaných obstavaných 41 m2, čo je menej ako
jedna šestina celého pozemku. Odporca aj vo svojom výsluchu vylúčil takéto mimosúdne a hospodársky

dôvodné vyporiadanie ním žiadnym spôsobom neužívaného pozemku a je zrejmé, že pohnútkami
výkonu jeho práva sú len zlé vzťahy s príbuznými odporkyne. Takýto výkon práva navrhovateľa je v
rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nemožno mu priznať ochranu tak,
že by bolo návrhu navrhovateľa vyhovené. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak si niekto začne uplatňovať
svoje domnelé práva len v dôsledku toho, že druhá strana ho na takýto protiprávny stav dobromyseľne
upozorní s cieľom mimosúdneho a hospodársky dôvodného vyriešenia, ktoré spočívalo v možnosti

odkúpenia podielu navrhovateľa, resp. zámeny za spoluvlastnícky podiel na tej istej nehnuteľnosti. Preto
súd i z tohto dôvodu návrh navrhovateľa zamietol.

Odporkyňa si v návrhu uplatnila nárok na náhradu trov konania. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa

mala v dôsledku zamietnutia návrhu v konaní plný úspech a vznikli jej trovy konania právnym zastúpením
vo výške 364,62 eur určené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to (i) tarifná
odmena z úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky
vo výške 24,90 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04 eur, (ii) tarifná odmena za

úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu podľa § 13a ods. 1 písm. c) vo výške 24,90 eur a náhrada
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04 eur, (iii) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa
2.10.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vo výške 24,90 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške
8,04 eur, náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za štyri začaté polhodiny strávené cestou
motorovým vozidlom z Topoľčian do Prievidze a späť vo výške 4 x 13,40 eur, čo je 53,60 eur, náhrada

za cestu motorovým vozidlom z Topoľčian do Prievidze a späť vo výške 27,61 eur (náhrada za použitie
motorového vozidla: 0,183 eur x 100 km a náhrada za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe nafty 7l x
100 km/100km x priemerná cena nafty vo výške 1,33 eur); (iv) tarifná odmena za úkon účasť na ohliadke
dňa 20.3.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vo výške 24,90 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo
výške 8,39 eur, náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za štyri začaté polhodiny strávené

cestou motorovým vozidlom z Topoľčian do Radobice a späť vo výške 3 x 13,40 eur, čo je 40,20 eur,
náhrada za cestu motorovým vozidlom z Topoľčian do Radobice a späť vo výške 17,04 eur (náhrada za
použitie motorového vozidla: 0,183 eur x 64 km a náhrada za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe
nafty 7l x 100 km/100km x priemerná cena nafty vo výške 1,19 eur); (v) tarifná odmena za úkon účasť
na pojednávaní dňa 20.7.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vo výške 24,90 eur a náhrada podľa § 16

ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 eur, k tomu treba pripočítať daň z pridanej hodnoty z 303,85 eur vo výške
60,77 eur. Náhradu trov konania je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi odporkyne podľa § 149 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku.

O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli cestou súdu na ohliadku spotrebou pohonných hmôt vo výške
3,98 eur (čl. 50) súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu trov

konaniajepovinnýzaplatiťprocesneneúspešnýodporca,ktoréhonávrhbolvcelomrozsahuzamietnutý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.