Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 1, 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/324/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712211013

Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1712211013.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Česká
republika , s.r.o., Novohradská č. 994 , 142 21 Praha , právne zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka 5,
851 01 Bratislava , zastúpenému : TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti

žalovanej : N. H. , naposledy bytom v V. C. S., T. Č.. XXXX/XX , zastúpená opatrovníčkou G. T., súdnou
tajomníčkou Okresného súdu Pezinok, o zaplatenie 158,01 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 28.06.2012 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 158,01
eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

Žalobca uviedol, že pohľadávku, ktorá je predmetom konania nadobudol postúpením od postupcu
Beneficial Finance a.s. , so sídlom v Bratislave, Suché mýto č. 1 .

Uviedol, že jeho právny predchodca poskytol žalovanej na základe Zmluvy o osobnom úvere č.
XXXXXXXX ( ďalej len " zmluva " ) úver na nákup spotrebného tovaru vo výške 484,30 eur . Zmluvné
strany sa dohodli, že žalovaná bude úver splácať vo forme mesačných splátok v sume 22,64 eur. Ku
dňu postúpenia pohľadávky, predstavoval dlh žalovanej sumu 473, 01 eur , ktorá pozostávala :

- z istiny úveru v sume 212,64 eur

- úroku z úveru v sume 180,87 eur

- zmluvných pokút za omeškanie v sume 41,96 eur

- zmluvnej pokuty za predčasné ukončenie zmluvy

Odo dňa odstúpenia od zmluvy uhradila žalovaná žalobcovi 7x 45,- eur, teda 315 eur, v mesačných
splátkach. Žalovaná suma predstavuje úrok v sume 78,51 eur, zmluvnú pokutu za omeškané splátky v
sume 41,96 eur a zmluvnú pokutu za predčasné ukončenie zmluvy v sume 37,54 eur, úrok z omeškania
v sume 21,34 eur .Súdvovecinenariadilústne pojednávanie,voveciverejnevyhlásilrozsudok dňa01.07.2015,naktorom
vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis , vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci
ide o drobný spor, kde súd nie je povinný nariaďovať ústne pojednávania a môže rozhodnúť na základe

listinných dôkazov založených v súdnom spise.

Z obsahu listinných dôkazov súd zistil :

Smlouvou o postoupení pohladávek zo dňa 23.06.2009 postúpil právny predchodca žalobcu spoločnosť
Beneficial Finance a.s., organizačná zložka Slovakia, na žalobcu pohľadávku voči žalovanej v celkovej
sume 6406,-Skk .

Dňa 10.08.2007 uzavrela žalovaná Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX s právnym

predchodcom žalobcu, na základe ktorej jej právny predchodca žalobcu poskytol úver v sume 14590,-
Sk, s ročnou úrokovou sadzbou 48,84 %, RPMN 44,87 %, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 36.
mesačných splátkach v sume 682,- Sk, spolu s poistným v sume 736,- Sk. K zmluve boli priložené i
Obchodné podmienky Zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Dňa 13.05.2009 prípisom vyzval právny predchodca žalobcu na zaplatenie neuhradených splátok za

obdobie od 16.12.2008 do 16.04.2009 , v celkovej sume 473,01 eur ( 14.250,- Sk ), so splatnosťou dlhu
dňa 15.05.2009.

Dňa 21.09.2011 Pokusom o zmier vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie sumy 205,93 eur zloženej z
poplatkov v sume 37,54 eur, sankčných poplatkov v sume 41,96 eur , zmluvného úroku v sume 21,34
eur, úroku z omeškania v sume 78,51 eur a nákladov klienta v sume 26,58 eur. Dňa 28.06.2012 podal

žalobca návrh na začatie súdneho konania.

Súd vydal dňa 08.08.2012 vo veci platobný rozkaz, č.k. XX M. XXX/XXXX-XX, ktorým zaviazal žalovanú
na zaplatenie žalovanej sumy. Žalovanej sa napriek opakovaným pokusom nepodarilo doručiť platobný
rozkaz do vlastných rúk. V súlade s § 173 ods. 1 OSP a nasl., súd platobný rozkaz zrušil a ustanovil
žalovanej opatrovníčku pre konanie, nakoľko adresa žalovanej zostala neznáma.

Podaním doručeným súdu dňa 28.05.2014 žalobca doplnil listinné dôkazy o zaslanie Dohody o úhrade
pohľadávky v splátkach , ktorou žalovaná uznala svoj dlh voči žalobcovi v celkovej výške 291,68 eur.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere
uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný
tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb,

čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za
porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné
( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo
poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods.

5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v
súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach
štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť
ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často
vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať,

resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá
právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť,
že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne
formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch
alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť
súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo

strany predajcov alebo dodávateľov.".S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
"Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo

strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na

ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých
okolností vyžadovať.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo

strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Politiky štátov EÚ zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 38 Charty základných práv
EÚ). Práve neprijateľné podmienky a opakované uplatňovanie nemorálnych plnení uplatňovaných z

nekalých zmluvných podmienok môžu odradiť spotrebiteľov od kupovania produktov a znížiť úroveň ich
ekonomickej slobody a života. Spotreba vysokou mierou participuje na HDP a ochrana hospodárskych
záujmov spotrebiteľov je preto osobitne dôležitá (čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ).

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere
uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný

tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb,
čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za
porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné
( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo

poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods.
5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v
súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach
štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť
ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často

vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať,
resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá
právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť,
že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne
formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch

alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
( pohľadávka ) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočnosti.

Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených, môžu
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( §51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky
rôznych zmlúv.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plene úroky z omeškania ( veta prvá pred bodkočiarkou )Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Z Obč. zákonníka účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy bolo možné vyvodiť, že úverová zmluva
ako absolútny obchod podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spotrebiteľskou zmluvou nie je
(takýto názor bol prezentovaný aj niektorými právnymi teoretikmi). Treba však poukázať na to, že podľa

§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa - spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, bol verejnoprávnym predpisom pojem typová zmluva
(synonymum neskôr zavedeného pojmu spotrebiteľská zmluva) podľa Obč. zákonníka rozšírený tak, že
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Obč. zákonníka, Obch. zákonníka ako aj všetky

iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Zmluva o úvere uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom bola napriek povahe tzv. absolútneho
obchodu zmluvou typovou, teda spotrebiteľskou.

Z uvedeného vyplýva, že je právne irelevantný prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva

spravuje, ale vychádzajúc z predchádzajúceho spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva upravená
podľa Obč. zákonníka, Obch. zákonníka ako aj podľa ktoréhokoľvek iného zákona vyhovujúca vyššie
uvedenej charakteristike. Je teda zrejmé, že ustanovenia Obč. zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv je nevyhnuté použiť aj v prípadoch, ak sa právny vzťah účastníkov konania tak ako je tomu
v danom prípade, má spravovať Obch. zákonníkom, keď charakter spotrebiteľskej zmluvy má tzv.

absolútna obchodná zmluva o úvere podľa Obch. zákonníka.

Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka - zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Ustanovenie § 54 ods.1 Obč. zákonníka zakotvuje v prospech spotrebiteľa kogentnosť inak

dispozitívnych noriem uvedených v Obč. zákonníku, ak by spotrebiteľská zmluva obsahovala od nich
odklon v neprospech spotrebiteľa.

Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť zmluvných
strán. Tento jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto sa zdá,
že každá zvláštna ochrana, poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu, je čímsi, čo sa

prieči povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Preto bol dlho
pripisovaný všetkým zásahom do zmluvnej autonómie verejnoprávny charakter a pokiaľ jeho rozsah bol
značný, bola právna oblasť, kde k nim dochádzalo, chápaná ako samostatné právne odvetvie stojace
medzi právom súkromným a verejným (právo pracovné, právo hospodárske apod.).

Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahoch.

Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu
charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode
spočívajúcej predovšetkým v nedostatku profesionality, v obmedzenej informovanosti, v konaní pod
určitým hospodárskym tlakom, z dôvodu finančnej nedostatočnosti v obmedzenom prístupe k právnej
pomoci a pod. Na základe uvedenej charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-

spotrebiteľských vzťahov je slabšou zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ.

Žalobou uplatnená suma, ktorá pozostáva z úroku istiny , ktorý bol na vopred pripravenej formulárovej
zmluve "dohodnutý"na48,84% predstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve,
ktorá má za následok neprimerané znevýhodnenie spotrebiteľa. Takto dohodnutý úrok predstavuje
dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi pre nevyváženosť zmluvných práv a povinností , nadmieru

zaťažuje spotrebiteľa, zvlášť na tých okolností, kedy obsah vopred pripravenej zmluvy nemoholspotrebiteľ nijako ovplyvniť. Dojednanie o zaplatení úroku z úveru vo výške 48,84 % súd považuje pre
rozpor s dobrými mravmi a neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky za neplatné.

Pokiaľ ide o uplatnenie nároku na zapletenie zmluvných pokút zmluvná pokuta za omeškanie splátky v

sume 41,96 eur a zmluvná pokuta za predčasné ukončenie zmluvy v sume 37,54 eur, súd uvádza, že
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu bola zahrnutá do Obchodných podmienok Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktoré tvoria síce prílohu " Zmluvy ", ale nie sú žalovanou podpísané nie je teda jasné, či
vôbec bola žalovaná oboznámená . Nehovoriac o tom, že obchodné podmienky sú vypracované opäť
výlučne dodávateľom služby, teda silnejšou zmluvnou stranou, ktorá si diktuje zmluvné podmienky bez

možnosti spotrebiteľa meniť ich obsah. Obchodné zmluvné podmienky sú tradične koncipované čo
najmenším možným písmom, čo ešte viac sťažuje orientáciu spotrebiteľa, pre ktorého je ich text aj tak
dosť nezrozumiteľný.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere
uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný
tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb,

čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za
porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné
( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo
poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods.

5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v
súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach
štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť
ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často
vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať,

resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá
právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť,
že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne
formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch
alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd mal preto za nedôvodnú tú časť návrhu , ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvných pokút
v celkovej výške 79,50 eur.

Žalobca zneužijúc neznalosť spotrebiteľa uzavrel s ním Dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach , kedy
jej predmetom bola úhrada pohľadávky 291,68 eur , ktorá mala pozostávať z úroku z omeškania v
sume 185.60 eur ( úrok z omeškania k dátumu uzavretia dohody ) a nákladov na inkasné konanie v

sume 106,08 eur . Uvedenú sumu sa žalovaná uznala a zaviazala sa ju splácať v splátkach.

Uvedenú dohodu súd považuje za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi a
obchádzanie zákona, ako aj jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť.

Za rozpor s dobrými mravmi a teda rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka súd považuje skutočnosť, že
dohoda je opäť vypracovaná v predtlačenom formulárovom znení , v texte vyhovujúcom žalobcovi, bez

možnosti spotrebiteľa akokoľvek do jej znenia zasiahnuť. Žalovaná tak mala voľbu iba dohodu v celosti
uzavrieť, alebo jej uzavretie v celosti odmietnuť. Obchádzanie zákona súd vidí v tom, že žalobca od
žalovanej pod názvom " dohoda " vnucuje zaplatenie súm, na ktoré nemá zákonný nárok. Z obsahu
dohodyniejevôbeczrejmézaakéobdobiesižalobcavyčísľujeúrokzomeškania,kedysadoomeškania
mala žalovaná dostať, či ide o úrok vyčíslený v zmysle zákona, alebo zmluvný. V tejto časti je dohoda

nezrozumiteľná a neurčitá. Rovnako tak, pokiaľ ide o poplatok za inkasné vymáhanie v sume 106,08
eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, zakladajúcou jej neplatnosť, nakoľko nie je žiaden legitímny
dôvod na to, aby spoločnosť, ktorá za zaoberá vymáhaním pohľadávok " inkasovala " od spotrebiteľa
ničím neodôvodnenú sumu , ktorá je na úkor a ťarchu spotrebiteľa a ktorej vyčíslenie je nezrozumiteľné.

Absolútne neplatný právny nie je spôsobilý vyvodiť právne následky. Návrh žalobcu je v celom rozsahu

nedôvodný a súd žalobu preto zamietol.Trovy konania žalovanej nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3

vyhotoveniach na Okresný súd Pezinok , pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205
ods. 1 a 2 O. s. p.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku