Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/222/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314224343
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2314224343.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: Quantum Credit, a.s., so sídlom
Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, zastúpenej splnomocnenkyňou: PERSPECTA Legal, s.r.o., so
sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, proti žalovanej: J. W., nar. XX. S. XXXX, bytom XXX XX C.
Z., č. d. XXX, o zaplatenie 421,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Galanta z 19. januára 2015 č. k. 35C 200/2014-28, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol

a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil poukazom
na ust. § 34, § 37 ods. 1, § 52 ods. 1, § 544 ods. 1, § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Z.č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), § 43 ods. 1 a 2 ZoEK (Z.č. 610/2003
o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov); vecne potom riadnym neoznačením
zmluvy, nepreukázaním dohodnutej ceny poskytnutej služby, nepreukázaním dátumu vzniku právnych
úkonov - zmluvy o pripojení a dodatku k nej a z toho plynúcej neurčitosti týchto právnych úkonov,
nemožnosťou zistenia počiatku obdobia viazanosti účastníkov zmluvným vzťahom, nemožnosťou
zistenia priameho súvisu medzi faktúrami, ktorých zaplatenia sa žalobkyňa domáha a zmluvou o

pripojení v znení jej dodatku, ktoré mali zakladať právo právnej predchodkyne žalobkyne a následne
aj žalobkyne na faktúrované plnenie, nepreukázaním odovzdania koncového zariadenia žalovanej,
nepreukázaním vzniku nároku žalobkyne na zaplatenie poplatkov za upomienky oneskorených
platieb a zmluvnej pokuty a v konečnom dôsledku nemožnosťou zistiť za účinnosti akého právneho
úkonu a za akých dojednaných podmienok, vrátane ceny, boli žalovanej účtované služby a poplatky
uvedené vo vystavených faktúrach. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne poukazom
na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. ( Z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších

predpisov) a vecne neuplatnením si žalovanej práva na náhradu trov konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, navrhla napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, žalobkyni priznať právo na zaplatenie žalovanej sumy s jej
príslušenstvom a trov konania, namietajúc dostatočnosť označenia zmluvy a dodatku číslom dátovej
SIM karty a telefónnym číslom individuálne prideľovaným právnym predchodcom žalobkyne pre každý
zmluvný vzťah, uvedením ceny poskytnutej služby v bode 1 písm. e) dodatku ku zmluve o pripojení,
možnosťou ustáliť z predložených listinných dôkazov, že 1. mesiacom viazanosti strán uzatvorenouzmluvou a dodatkom bolo obdobie od 15. septembra 2011 do 14. októbra 2011, keďže žalobkyňou
najstaršia predložená faktúra je z tohto obdobia, dostatočnosť umiestnenia podpisov žalovanej na
zmluve o pripojení napriek tomu, že sa tento nachádza až za súhlasom s používaním údajov

o účastníkovi, preukázaním odovzdania koncového zariadenia žalovanej vystavenými faktúrami za
odobraté služby a v konečnom dôsledku aj nedostatočným zistením skutkového stavu súdom prvého
stupňa a nepreskúmaním nároku právneho predchodcu žalobkyne na zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti
žalobkyňa namietala, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní neprihliadol na skutočnosť, že
žalovanádospotrebiteľskéhozmluvnéhovzťahusprávnympredchodcomžalobkynevstúpilanazáklade

jej slobodného rozhodnutia ku ktorému mala všetky potrebné informácie nevyhnutné k jej rozhodnutiu
vstúpiť do zmluvného vzťahu, ďalej neprihliadol na legitímne očakávania kladného hospodárskeho
výsledku právneho predchodcu žalobkyne z takto uzatvoreného zmluvného vzťahu so žalovanou, na
porušenie zmluvných povinností žalovanou majúcich za následok vznik zmluvne dohodnutého práva
právnej predchodkyne žalobkyne a aj samotnej žalobkyne, ako jej právnej nástupkyne na zaplatenie
zmluvnej pokuty, považujúc dohodu o zmluvnej pokute za určitú, zrozumiteľnú a tak platne uzatvorenú,

nemajúcu charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky a to hlavne z dôvodu poskytnutia koncového
zariadenia za akciovú cenu vzhľadom na jeho neakciovú hodnotu v čase uzatvárania zmluvy.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je

odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b) O.s.p. v medziach odvolania celú vec, pretože od výslovne
napadnutéhorozhodnutiavovecisamej(napadnutéhoakocelok)bolzávislýmivýrokrozsudkuotrovách
konania a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez pojednávania (pretože tu nevznikla potreba dopĺňania ani
opakovaniadokazovaniaaneboltuaniverejnýzáujemvyžadujúcisinariadeniepojednávania)adospelk

záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 30. júna 2015 (§ 156 osd.1 a 3 O.s.p.).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec

i správne právne posúdil. Nie je dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa uvedenou
v odôvodnení napadnutého rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia (a v ostatnom na ňu
aj odkazuje), teda najmä na záver o tom, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko
z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, že by skutkové tvrdenia
žalobkyneuvedenévžalobetýkajúcesavznikujejprávanazaplatenievkonaníuplatnenýchpohľadávok

boli pravdivé alebo nie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že sporové konanie je ovládané zásadou
prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodnuté skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy
je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú.
Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá
skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom

zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť
účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia
je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť
o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre
rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver,

ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala. Tak ako to správne vo
svojom rozhodnutí konštatoval aj súd prvého stupňa, vzhľadom na predmet sporu a posúdenie nárokov
žalobkyne uplatnených v tomto konaní (zohľadniac skutočnosť, že na zmluve o pripojení a dodatku
k nej nebol uvedený dátum, kedy tieto právne úkony boli uzatvorené a ani z ostatných listinných
dôkazovpredloženýchžalobkyňoutentonebolomožnéjednoznačnezistiť)bolopotrebné,abyžalobkyňa

preukázala, kedy došlo ku vzniku predmetných právnych úkon úkonov, keďže od tohto dátumu mali
pre právny vzťah jeho účastníkov platiť práva a povinnosti dohodnuté v zmluve a dodatku k nej a
okrem toho mala plynúť i doba viazanosti zmluvných strán, počas ktorej mala okrem iného žalovaná
na jednej strane právo na poskytovanie dohodnutých služieb za zľavnený paušál a na druhej strane
poskytovateľovi služby mohlo vzniknúť právo na dohodnutú odmenu a prípadne aj zmluvnú pokutu zaporušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej prehliadnuc skutočnosť, že obdobné právne úkony
vzhľadomnanedostatočnú(nečitateľnú)veľkosťpísmapoužitéhoprávnoupredchodkyňoužalobkynena
ich vyhotovenie boli už v minulosti súdmi považované za neplatné z dôvodu nekalej obchodnej praktiky.

Ak sú totiž informácie poskytnuté takouto nečitateľnou, neprehľadnou formou, má to ten dôsledok, ako
keby spotrebiteľovi neboli poskytnuté vôbec. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa,
žežalobkyňatietoskutočnostipotrebnéprerozhodnutievovecinapriekvýzvezostranysúdu(doručenej
žalobkyni 24. novembra 2014, tu porovnaj aj čl. 19 spisu) nepreukázala a tak jednoznačne nebolo
možné zistiť či na časové obdobie, za ktoré si právna predchodkyňa žalobkyne účtovala odplatu za

poskytnuté služby, poplatky za upomienky alebo zmluvnú pokutu sa vzťahovala žalobkyňou predložená
zmluva o pripojení v znení jej dodatku alebo nie. Táto skutočnosť bola pre rozhodnutie vo veci právne
významná vzhľadom na to, že žalobkyňa si ako postupník ( nie ako poskytovateľ služieb) v tomto konaní
uplatňovala právo na zaplatenie údajne dohodnutej ceny poskytnutých služieb za konkrétne obdobie.
Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že dátum uzatvorenia zmluvy o pripojení ako aj dodatku bolo
možné vyvodiť z faktúry číslo 7110555380 ktorou právna predchodkyňa žalobkyne účtovala žalovanej

mesačné poplatky a iné poplatky a služby za obdobie od 15. septembra 2011 do 14. októbra 2011, keďže
táto faktúra mala byť prvou faktúrou vystavenou po uzatvorení zmluvy, na takúto námietku odvolací súd
neprihliadol, nakoľko faktúra ako taká je len účtovným dokladom (nepreukazuje existenciu, právneho
vzťahu medzi jej vystaviteľom a osobou, ktorá je v nej označená ako adresát a už vonkoncom nie
obsah práv a povinností z neho plynúcich) a okrem toho, z citovanej faktúry nevyplýva, že by to bola

faktúrou za prvé fakturačné obdobie, ako si to účelovo v odvolaní vyložila žalobkyňa nehovoriac o tom,
že povinnosťou žalobcu v súdnom konaní je v žalobe tvrdiť skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie
ním uplatnených nárokov pred súdom (§ 79 ods.1 O.s.p.) a o takto tvrdených skutočnostiach predložiť
súdu dôkazy. Nie je úlohou súdu (či už prvého stupňa, alebo odvolacieho) skutkové okolnosti dôležité
pre rozhodnutie vo veci si svojvoľne domýšľať (či už v prospech žalobcu alebo žalovaného) z dokladov

predložených žalobcom. Obdobne žalobkyňou predložené faktúry žiadnym spôsobom nepreukazovali
dátum odovzdania koncového zariadenia žalovanej (ako to namietala žalobkyňa) a tak aj takúto
odvolaciu námietku žalobkyne bolo potrebné považovať za bezpredmetnú.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako v časti rozhodnutia súdu vo veci samej, tak aj v časti rozhodnutia

o trovách konania, nakoľko tento správne v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. žalovanej ako
účastníčke majúcej v spore plný úspech náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že táto si právo na
náhradu trov v konaní neuplatnila.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 písm. O.s.p., a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech náhradu trov konania

nepriznal z dôvodu, že si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.