Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/305/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313234392
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2313234392.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom 820 05 Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 925
922, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom 820 05 Bratislava,
Klincová 37/B, proti odporcovi: Q. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX B., E. XXX/XX, t. č. na
neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou S. T., zamestnankyňou Okresného súdu Galanta, o
zaplatenie 721,25 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.12.2013 domáhal, aby
súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 721,25 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil
tým, že dňa 29.11.2007 uzatvoril odporca s právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou
Telefónica Slovakia, s.r.o. zmluvu o pripojení č. XXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytoval
odporcovi služby telefónneho pripojenia v dohodnutom rozsahu a odporca sa zaviazal platiť odplatu za
služby. Odporca neuhradil faktúry číslo XXXXXXXXXX, splatná 11.2.2008, na sumu 370,06 eura a číslo
XXXXXXXXXX, splatná 17.1.2008, na sumu 22,12 eura, preto mu vznikla povinnosť uhradiť aj zmluvnú

pokutu vo výške 329,07 eura.

Pôvodný veriteľ ako postupca postúpil dňa 22.11.2012 predmetnú pohľadávku aj s príslušenstvom
na navrhovateľa ako postupníka. Postúpenie bolo odporcovi oznámené listom zo dňa 29.11.2012, v
ktorom bola vyčíslená aj dlžná pohľadávka a odporca bol vyzvaný na jej okamžité zaplatenie. Odporca
pohľadávku nezaplatil.

Pohľadávka navrhovateľa ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 721,25 eura, ktorú tvorí neuhradená
suma za služby vo výške 392,18 eura a zmluvná pokuta vo výške 329,07 eura, spolu 721,25 eura.
Navrhovateľ ďalej návrhom žiadal zaplatiť aj úroky z omeškania vyčíslené podľa § 517 ods. 2 OZ.

Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu a z tohto dôvodu mu postupom podľa § 29 ods. 2 a 6 O.s.p.
ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v konaní.

Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom
vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenúzmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu

vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže
vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj

na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o pripojení, zmluva
o postúpení, oznámenie o postúpení, faktúry číslo XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný.

Z listinných dôkazov súd zistil pravdivosť tvrdení uvedených v návrhu týkajúcich sa uzatvorenej zmluvy
o pripojení, zmluvy o postúpení, oznámenia o postúpení.

V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko právny predchodca navrhovateľa plnil v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, odporca vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.

Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi za poskytnuté služby faktúry číslo XXXXXXXXXX,
splatná 11.2.2008, na sumu 370,06 eura a číslo XXXXXXXXXX, splatná 17.1.2008, na sumu 22,12 eura,

ktoré odporca neuhradil, a preto mu vznikla povinnosť uhradiť aj zmluvnú pokutu vo výške 329,07 eura
dohodnutú v dodatku k zmluve o pripojení - čl. II, bod 2.3, pričom splatnosť zmluvnej pokuty nastáva
na základe výzvy poskytovateľa služby.

Súd konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal, že odporca bol vyzvaný na zaplatenie zmluvnej pokuty

a kedy sa tak stalo. O tejto skutočnosti nepredložil súdu žiaden dôkaz, preto nepreukázal, že nastala
splatnosť zmluvnej pokuty a povinnosť odporcu na úhradu zmluvnej pokuty.

Čo sa týka žalovaných faktúr pod číslom XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, súd poukazuje na nižšie
uvedené.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak
nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil
svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval
požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnychvzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie
je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo

bolobývalovykonané,vdôsledkučohopovinnýsubjektmôžečeliťsúdnemuuplatneniuprávanámietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník
môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s

úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká
(narozdielodpreklúzie),lensaoslabuje,atoprávevtejzložke,ktorápredstavujenárok.Avšakaninárok
premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou,
na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak
však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho
(prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné

splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani
nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v
spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu.

Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že
uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu
aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že

tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že splatnosť faktúry číslo XXXXXXXXXX
(na sumu 370,06 eura) nastala dňom 11.2.2008 a splatnosť faktúry číslo XXXXXXXXXX (na sumu 22,12
eura) nastala dňom 17.1.2008. V danom prípade sa dlh odporcu premlčal, s poukazom na § 101 OZ,

dňom 11.2.2011 (piatok) v prípade faktúry číslo XXXXXXXXXX a dňom 17.1.2011 (pondelok) v prípade
faktúry číslo XXXXXXXXXX. Návrh na súd bol podaný dňa 30.12.2013, t.j. po uplynutí premlčacej doby.

Z dôvodu premlčania pohľadávky súd preto nemohol návrhu vyhovieť (navyše je možné predpokladať,
že ak aj vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, bolo to za porušenie povinnosti zaplatiť vyššie

uvedené faktúry a teda aj tento nárok by bol premlčaný).

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov

sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,
aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka
konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred
nimi.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins

c. Francúzsko z 19. februára 1998).

V závere dáva súd navrhovateľovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia a návrh ako nedôvodný
zamietol z dôvodu premlčania a, v prípade zmluvnej pokuty, z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
o vzniku tohto nároku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporca ako plne úspešný
účastník konania mal právo na náhradu trov konania, avšak žiadne mu nevznikli, ich náhradu si pred
súdom neuplatnil a preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.