Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/399/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112205762
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112205762.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa S., v konaní zastúpeného
euroadvokátom Y. proti odporkyni H., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne C., v konaní
zastúpeného Y. o zaplatenie 20.519,78 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporkyne
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 04. apríla 2013, č.k.15C/9/2012-135 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ, odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporkyne n e m a j ú právo na náhradu trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 9.864,75 eur
spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 9.984,75 eur od 01.11.2011 do
02.01.2012, 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 9.884,75 eur od 03.01.2012 do 30.04.2012
a 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 9.864,75 eur od 01.05.2012 do zaplatenia, a to všetko

v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie istiny 20 eur z dôvodu
späťvzatia návrhu zastavil. Návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 10.635,03 eur spolu s 13,88
% úrokom zo sumy 20.109,83 eur od 08.09.2011 do zaplatenia a 9,5 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 10.595,13 eur od 01.11.2011 do 02.01.2012, 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
10.635,03 eur od 03.01.2012 do 30.04.2012, 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.635,03 eur
od 01.05.2012 do zaplatenia zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil
povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania v sume 27,95

eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ustanovenia
§ 4 ods. 2 písm. g), i), ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. a § 517 ods. 2 Obč. zákonníka.
Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že odporkyňa
ako dlžníčka uzatvorila dňa 26.06.2008 s navrhovateľom ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Táto zmluva v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom do 31.07.2008 /znenie účinné v deň uzatvorenia zmluvy/

neobsahovala údaje o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Na uvedenom nič nemení ani
skutočnosť, na ktorú poukázal navrhovateľ, že konečná splatnosť úveru sa dá dôvodiť z údaja o počte
mesačných splátok a dátume prvej splátky, ktoré údaje zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje. Zákon
o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. výslovne stanovil údaj o konečnej splatnosti úveru
ako obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. nezáleží na tom, že takýto údaj si môže
spotrebiteľ dôvodiť z iných údajov, ktoré zmluva povinne stanovuje. Ochrana spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany zo strany zákonodarcu sa prejavuje aj tým, že zákon stanovuje široký rozsah povinných

náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré majú byť jasne, určito a zrozumiteľneuvedené, tak aby sa spotrebiteľ mohol hneď pri uzatváraní zmluvy bez ďalšieho presvedčiť o výhodnosti
alebonevýhodnostispotrebiteľskéhoúveru,ktorýmujeponúkaný.Niejenaspotrebiteľoviabysipovinné
náležitosti zmluvy odvodzoval z iných zmluvných dojednaní. Tým by sa len oslabila ochrana spotrebiteľa

a vyváženosť spotrebiteľského vzťahu (§ 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.). Okrem toho súd ďalej z obsahu
predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že táto neobsahuje ani ďalšiu obligatórnu náležitosť a
to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov /§ 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001
Z.z./. V zmluve je síce uvedená výška a termín splatnosti splátky, ale nie je zrejmé, koľko zo splátky tvorí
splátka istiny, koľko úrok. Nanajvýš možno z obsahu zmluvy usúdiť, že v každej z dojednaných splátok

sa nachádza aj poplatok za vedenie účtu v dojednanej výške. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že
predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi v rozpore s § 4 ods. 2 písm. g)
a i) zákona č. 258/2001 Z.z. neobsahuje obligatórne náležitosti a to konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Konštatoval, že uvedené nečiní
zmluvu o spotrebiteľskom úvere neplatnou, pretože na jej základe bol preukázane odporkyňou čerpaný
dojednaný úver, avšak v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. sa tento úver považuje za bezúročný

a bez poplatkov. Na základe uvedeného potom súd prvého stupňa prijal záver, že navrhovateľ nemá
právo požadovať od odporkyne zaplatenie úrokov z úveru, poplatkov za poistenie úveru, poplatku za
poskytnutie úveru, či poplatkov za vedenie účtu. Rovnako tak nemá právo navrhovateľ od odporkyne
požadovať ani zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 39,90 eur, keď z obsahu
návrhu navrhovateľa na začatie konania nie je ani zrejmé, z čoho právo na zaplatenie takýchto nákladov

odvodzuje. Mal za to, že navrhovateľ neuniesol bremeno svojho tvrdenia, že mu právo na zaplatenie
týchto nákladov z nejakého právneho titulu patrí. Z tohto dôvodu považoval súd prvého stupňa
všetky platby odporkyne, ktoré boli v konaní preukázané v celkovej sume 16.304,94 eur za splátky
istiny poskytnutého úveru. Aktuálny dlh odporkyne na úvere tak predstavuje len 9.864,75 eur, ktorú
sumu uložil súd odporkyni zaplatiť navrhovateľovi. Pokiaľ ide o obranu odporkyne ohľadne povinnosti

poisťovne plniť za ňu splátky úveru z dôvodu jej práceneschopnosti a o námietku premlčania vznesenú
vedľajším účastníkom na strane odporkyne uvedené pokladal súd prvého stupňa za nedôvodné. Obranu
odporkyne ohľadne bezdôvodnosti odopretia poistného plnenia poisťovňou na splátky úveru považoval
za nepodstatnú, pretože sa priamo netýka vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou z predmetnej
úverovej zmluvy, ale týka sa plnenia z poistenia odporkyne u L. Uviedol, že aj keby poisťovňa odmietla

poistné plnenie za odporkyňu bezdôvodne, neznamená to, že navrhovateľ nemá právo na zaplatenie
nesplatenej časti úveru od odporkyne a že sa má tohto plnenia domáhať od menovanej poisťovne.
Takéto konanie poisťovne len zakladá právo odporkyne požadovať od poisťovne poistné plnenie. Z
tohto dôvodu nebolo potrebné zisťovať v konaní dôvodnosť odopretia poistného plnenia menovanou
poisťovňou a súd obranu odporkyne posúdil ako právne irelevantnú. Čo sa týka námietky premlčania,

vedľajší účastník na strane odporkyne namietal premlčanie splátok úveru splatných od 15.12.2008 do
15.01.2009. Z obsahu výpisu z účtu k predmetnému úveru súd prvého stupňa zistil,
že uvedené splátky úveru boli už odporkyňou zaplatené, za takéto ich považoval aj navrhovateľ, ktorý
sa ich zaplatenia týmto návrhom nedomáhal. Konštatoval, že tieto splátky nie sú ani súčasťou sumy
9.864,75 eur, ktorej zaplatenie odporkyni uložil, pretože pri istine úveru 26.169,69 eur (bez

úroku a poplatkov) a dojednanom počte 84 splátok je suma jednej splátky 311,54 eur a
odporkyňa už navrhovateľovi zaplatila 16.304,94 eur, takže splátky za uvedené obdobie má vyrovnané
a tieto tak neboli predmetom konania. Námietku premlčania vedľajšieho účastníka preto považoval za
irelevantnú. Pretože si navrhovateľ v podanom návrhu uplatnil aj právo na zaplatenie úroku z omeškania
odo dňa predčasnej splatnosti úveru, 01.11.2011, súd odporkyňu zaviazal aj na zaplatenie úrokov z

omeškania. Lehotu na splnenie dlhu určil v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. na 60 dní po právoplatnosti
rozsudku s ohľadom na výšku dlhu s tým, že takto stanovená lehota nemôže ani nepriaznivo zasiahnuť
do majetkových práv navrhovateľa. Konanie v časti o zaplatenie istiny 20 eur súd podľa § 96 ods. 1
O.s.p. pre späťvzatie návrhu navrhovateľom zastavil /výrok II./ a návrh navrhovateľa v časti o
zaplatenie 10.635,03 eur spolu s 13,88 % úrokom zo sumy 20.109,83 eur od 08.09.2011 do

zaplatenia a 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.595,13 eur od 01.11.2011 do
02.01.2012, 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.635,03 eur od 03.01.2012 do
30.04.2012, 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.635,03 eur od 01.05.2012 do
zaplatenia ako nedôvodný zamietol (výrok III.). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142
ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu účastníkov vo veci, keď odporkyni, ktorá bola v konaní úspešnejšia

a patrila by jej náhrada trov konania túto nepriznal z dôvodu, že si náhradu trov neuplatnila a vedľajšiemu
účastníkovi vzhľadom na čiastočný úspech v konaní priznal náhradu trov konania tak, ako bola táto
špecifikovaná v odôvodnení napadnutého rozsudku.Proti rozsudku vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý a proti výroku, ktorým bola navrhovateľovi
uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu v celom

rozsahu, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že
odvolanie podáva z dôvodov nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Mal za to, že vyhovel
podmienkamstanovenýmzákonomospotrebiteľskýchúverochamátaknároknazaplatenieúrokov,ako
aj poplatkov účtovaných v súlade so zmluvou o úvere. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý
poskytnutý úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. Trovy vedľajšieho účastníka nepovažoval

za účelne vynaložené. Uviedol, že vedľajší účastník je združením založeným na ochranu
spotrebiteľa, teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie
zo strany zvoleného zástupcu združenia. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné
združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Účelom združenia podľa jeho
stanov je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3
ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní

a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 O.s.p.).
Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. majú pritom možnosť využívať
aj určenú podporu ministerstva. Preto ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach
pomoc advokáta (splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporov, do ktorých hromadne vstúpilo),
musí jeho trovy samo znášať z vlastných prostriedkov. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť

len v mimoriadne ťažkých právnych veciach. V opačnom prípade sa vytvára dojem účelovosti konania
združenia, ktorého činnosť by spočívala len vo vstupe do konania spolu so splnomocnením
advokáta za cieľom dosiahnutia odmeny. Tým združenie namiesto toho, aby zastupovalo spotrebiteľa,
vstupuje do konania už zastúpené právnym zástupcom. V danom prípade nie je účelnosť vynaložených
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože takéto úkony má prioritne vykonávať samotný

vedľajší účastník.

Proti rozsudku vo výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
odporkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol.
Poukazovala na to, že v úverovej zmluve s navrhovateľom mala dojednané poistenie splácania úveru
pre prípad práceneschopnosti. Počas doby splácania úveru sa stala práceneschopnou, ale príslušná

poisťovňa za ňu odmietla plniť, o čom ju informovali, a tak sa odporkyňa dostala do omeškania
so splácaním úveru a bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Poisťovňa koná v rozpore so
zmluvnými podmienkami, záväzkami a zákonom. Zastávala názor, že všetky právne kroky, ktoré
vykonáva navrhovateľ proti odporkyni, sú právne kroky, ktoré mal vykonávať proti zmluvnému partnerovi,
a to poisťovni S. Navrhovateľ prenáša zodpovednosť na odporkyňu aj napriek tomu, že mu to zo

zákona a zmluvy neprináleží. Súdu prvého stupňa predložila dostatok listinných dokumentov o jej
práceneschopnosti a následnej insolventnosti, ktorá spôsobila podanie návrhu navrhovateľom.

Vedľajší účastník sa k odvolaniu navrhovateľa a odporkyne nevyjadril.

Krajský súd v zmysle ust. § 2012 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec v napadnutej časti týkajúcej sa výroku,
ktorým bolo návrhu vyhovené, výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, ako aj vo výroku o trovách konania

vedľajšieho účastníka a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej
časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo konanie zastavené nebol napadnutý odvolaním
a preto zostalo rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho

súdu nedotknuté.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľa, ako
aj odporkyne vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého
stupňa. Podľa právneho záveru odvolacieho súdu prvostupňový súd riadne zistil skutkový stav a na
zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval. Odvolacie námietky

navrhovateľa, ako aj odporkyne sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa, súdprvého stupňa sa s týmito riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal a tieto preto nemohli
privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené také skutočnosti, ktoré
by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré dôvody podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

K uplatneným odvolacím námietkam a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd
dodáva:

Súd prvého stupňa správne nepriznal navrhovateľovi zmluvne dojednaný úrok, poplatky za poskytnutie
úveru, poplatky za poistenie úveru, či poplatky za vedenie účtu, a to z dôvodu, že zmluva o
úvere neobsahuje všetky potrebné údaje podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, konkrétne v zmluve chýba údaj podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z., a to údaj o
konečnej splatnosti úveru, ani údaj podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) cit. zákona, a to výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Teda správne rozhodol, že pokiaľ zmluva neobsahuje všetky
potrebné náležitosti podľa ust. § 4 ods. 3 cit. zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd preto námietky navrhovateľa, že k dátumu konečnej splatnosti

úveru je možné dospieť jednoduchým výpočtom, a to, ak začiatok splatnosti úveru bol dohodnutý na deň
15.11.2008, je možné pri dohodnutom počte mesačných splátok 84 dospieť k záveru, že dátum konečnej
splatnosti úveru bol dohodnutý ku dňu 15.10.2015 považoval za neopodstatnené, nakoľko
takto nepriamo uvedená konečná splatnosť úveru nespĺňa náležitosti v zmysle citovaných zákonných
ustanovení.

Súd prvého stupňa rozhodol správne i o náhrade trov konania podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., kedy
súd prvého stupňa vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní s tým, že zároveň
v prejednávanej veci je nepochybné, že odporkyňa bola pomerne úspešnejšia, a to práve v dôsledku
tej skutočnosti, že vedľajší účastník na strane odporkyne namietal, že navrhovateľ nemá nárok na
akékoľvek úroky a poplatky, nakoľko spotrebiteľská zmluva neobsahuje povinný údaj v zmysle § 4 ods. 2

zák. č. 258/2001 Z.z. Neobstoja preto námietky zo strany navrhovateľa v tom smere, že v prejednávanej
veci sa nejedná o účelne vynaložené trovy konania. Neobstojí ani námietka navrhovateľa, ktorý uvádzal,
že vedľajší účastník do konania nepriniesol žiadny prínos. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že náhrada
trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu vo veci a zásadou zavinenia. V celom rozsahu
bol preto správny postup súdu prvého stupňa, ktorý zaviazal k náhrade trov vedľajšieho účastníka na

strane odporkyne navrhovateľa, ktorý nebol v prevažnej miere v konaní úspešný. Vedľajší účastník si
trovy konania uplatnil riadne a včas s tým, že jeho trovy spočívajú v trovách právneho zastúpenia.
Následne súd prvého stupňa správne vyčíslil jednotlivé úkony právnej pomoci podľa ustanovení vyhl.
č. 655/2004 Z.z., pričom odvolací súd v tejto časti nezistil žiadne pochybenie na strane súdu prvého
stupňa. Správne v konečnom dôsledku odpočítal pomerný úspech odporkyne od jej neúspechu a v

konečnom dôsledku správne vo veci rozhodol, pokiaľ zaviazal navrhovateľa k zaplateniu náhrady trov
prvostupňového konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne vo výške 27,95 eur.

Rovnako odvolacia námietka odporkyne, že všetky právne kroky, ktoré vykonáva navrhovateľ proti
odporkyni sú právne kroky, ktoré mal vykonávať proti zmluvnému partnerovi, a to poisťovni S. sú
nedôvodné. Súd prvého stupňa sa s týmito odvolacími námietkami odporkyne riadne v odôvodnení

svojho rozhodnutia vyporiadal, nárok, ktorého sa navrhovateľ v predmetnom konaní domáhal
odvodzoval od právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou titulom uzavretej zmluvy o úvere
a tento sa priamo netýka vzťahu, ktorý bol medzi odporkyňou a poisťovňou S.

Z tohto dôvodu krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľa a odporkyne bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 a

§ 224 ods. 1 O.s.p. tak, že vzhľadom na čiastočný úspech obidvoch účastníkov konania im odvolací
súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté
podľa § 142 ods. 2 a § 224 ods. 1 za použitia ust. § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke a odporcovi,
ako aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná,
a to s prihliadnutím na ich čiastočný úspech v konaní.Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .