Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3P/20/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115207649

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1115207649.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej
veci navrhovateľky: K.. N. L., rod. Q., štátna občianka L. republiky, nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. E.
XX, XXX XX F., zastúpená JUDr. Ing. Ivanom Bojnom, advokátom so sídlom Levárska 11, 841 04

Bratislava proti odporcovi: T. L., štátny občan Slovenskej republiky, nar. XX.XX.XXXX, bytom XX.. XX,
XXX XX F., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej N. L., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave,
so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov K.. N. L., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX a T. L., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v F., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. I, vo zväzku XX, ročník XXXX, na
strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á dz a.

Súd s ch v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej N. L.,
nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloletá") na čas po rozvode manželstva nasledovného znenia:

Maloletá sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletú sú o p r á v n e n í obaja rodičia.

Právo spravovať majetok maloletej m á výlučne matka.

Otecmaloletejjepovinnýplatiťvýživnénamaloletúvovýške200,-Eurmesačne,ktoréjepovinnýplatiť
vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Styk otca s maloletou zostáva bez o b m e d z e n i a.

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.03.2015 domáhala rozvodu manželstva

s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej N. L., nar. XX.XX.XXXX na
čas po rozvode manželstva. Podľa jej vyjadrení uvádzaných v návrhu manželstvo, ktoré s odporcom
uzatvorila z lásky bolo harmonické de facto len počas prvého roku manželského spolužitia. Od mája2002 sa vzťah medzi manželmi začal zhoršovať, prestali si rozumieť, odporca trávil čoraz viac času
mimo domu, čo vyústilo v decembri 2002 do odsťahovania odporcu zo spoločnej domácnosti. Začiatkom
roku 2004 sa manželia rozhodli pokúsiť sa o záchranu manželstva, najmä s ohľadom na ich spoločnú

dcéru. Po obnovení spolužitia sa postupne vytvoril dobrý vzťah otca a dcéry, manželstvo účastníkov
však už nikdy viac riadne nefungovalo, a tak ich spoločná dcéra bola jediným dôvodom, prečo k rozvodu
nedošlo skôr. Na starostlivosti o maloletú a v otázkach jej výchovy sa manželia vedeli vždy dohodnúť, v
tomto smere medzi nimi konflikty nevznikali. Koncom roka 2012 začali manželia viesť oddelené životy,
hoci v spoločnej domácnosti. Manželia od tohto času nevedú spoločný intímny život, nemajú spoločné

záujmy, hospodária oddelene, nakoľko odporca sa začal od rovnakého obdobia neúmerne zadlžovať.

Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére N. na čas po rozvode
manželstva, navrhovateľka navrhla schváliť rodičovskú dohodu uzavretú dňa 13.11.2014, na základe
ktorej súd zverí na čas po rozvode maloletú do osobnej starostlivosti matky, právo zastupovať maloletú
budú mať obaja rodičia, správa majetku maloletej bude zverená výlučne matke, odporcovi bude uložená
povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 200,- Eur mesačne a styk otca s maloletou zostane bez

obmedzenia.

Súčasťounávrhunazačatiekonaniabolopísomnéprehlásenieodporcu,vktorom uviedol,žesobsahom
rodičovskej dohody je riadne oboznámený a plne s návrhom dohody súhlasí.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky, napriek výzve súdu doručenej mu dňa 22.04.2015 náhradným
spôsobom podľa ust. § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") písomne nevyjadril.

Súd vec verejne prejednal na pojednávaní dňa 24.06.2015 za prítomnosti navrhovateľky, právneho
zástupcu navrhovateľky a kolízneho opatrovníka maloletej. Odporcovi bola zo strany súdu zásielka s
predvolaním na pojednávanie opakovane doručovaná prostredníctvom polície SR na adresu trvalého
bydliska, ako aj na adresu zamestnávateľa, pričom bolo zistené, že odporca sa na oboch adresách
zdržuje, zásielku sa však doručiť nepodarilo. Súd s poukazom na ust. § 47 ods. 2 O.s.p. konštatoval,

že v danom prípade boli splnené podmienky ustanovené v § 101 ods. 2 O.s.p. pre pojednávanie v
neprítomnosti odporcu. Súd prihliadol na aj na všetky zistené okolnosti, súhlas odporcu s návrhom
navrhovateľky, ako aj na vyhlásenie navrhovateľky pred súdom, že odporca je o konaní o rozvod
manželstva informovaný, súhlasí s ním, pričom pred navrhovateľkou prejavil vôľu nezúčastniť sa
konania. Súd preto v záujme hospodárnosti konania rozhodol, že v danom prípade je možné vzhľadom

na písomné vyjadrenie odporcu pripojené k návrhu, ako aj na rodičovskú dohodu opatrenú úradne
osvedčeným podpisom odporcu vec prejednať v neprítomnosti odporcu, pričom konštatoval, že sa
uvedený postup neprieči účelu konania.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom
maloletej N., výsluchom navrhovateľky, prednesmi právneho zástupcu navrhovateľky, listinnými dôkazmi

preukazujúcimi pravidelné mesačné výdavky na maloletú, mzdovým listom navrhovateľky za obdobie za
rok 2014 a 2015, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, daňovým priznaním k dani z príjmov
odporcu za rok 2014 vyžiadaným súdom z príslušného daňového úradu na účely konania, prihliadol na
stanovisko kolízneho opatrovníka maloletej, ako aj celým obsahom spisu, pričom prihliadol na všetko,
čo v konaní vyšlo najavo, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. U oboch ide o manželstvo prvé. Obaja
manželia sú občania Slovenskej republiky. Z manželstva pochádza jedno dieťa, maloletá N., nar.
XX.XX.XXXX.

Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na ulici XX. E. XX v F., kde obaja manželia v čase podania
návrhu aj stále bývali, čím je podľa § 88 ods. 1 písm. a) O. s. p. daná miestna príslušnosť tunajšieho

súdu na konanie o rozvod manželstva.Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že za príčinu rozvratu manželstva považuje osobitné
povahové vlastnosti odporcu, jeho sklon k hráčstvu a zadlžovaniu. Možnosť obnovy manželského
spolužitia vzhľadom na dlhodobý a hlboký rozvrat manželstva s odporcom vylúčila.

Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletej N. navrhovateľka s ohľadom na funkčný rodičovský
vzťah odporcu s dcérou, ako aj skutočnosť, že s odporcom sa na výchove a starostlivosti o maloletú
vždy vedeli dohodnúť žiadala schváliť súdu predloženú rodičovskú dohodu uzavretú medzi rodičmi
maloletej dňa 01.06.2015, opatrenú úradne osvedčenými podpismi navrhovateľky a odporcu, nakoľko
bola presvedčená, že je v záujme maloletej.

Kolízny opatrovník maloletej, ako zástupca maloletej v konaní, prítomný na pojednávaní navrhol v

prípade, že súd manželstvo rozvedie, schváliť predloženú dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva, nakoľko má za to, že je v záujme maloletej.

Súd ďalej zistil, že navrhovateľka býva v byte na ul. XX. E. F., ktorý vlastní a v ktorom doposiaľ býva aj
odporca. Navrhovateľka pracuje v E. - L. T., a.s.. Čistý príjem navrhovateľky, ako súd zistil zo mzdového
listu za obdobie 1/2014 až 3/2015 je mesačne v priemere 1 200,- Eur. Navrhovateľka viac vyživovacích

povinností nemá.

Odporca, ako bolo zistené na základe vykonaného dokazovania súdom, býva doposiaľ v byte na ul
XX. E. v F., ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky, na bývanie nepravidelne prispieva navrhovateľke
sumou 200,- Eur mesačne. Z daňového priznania odporcu za rok 2014 (č.l. 57) súd zistil, že príjmy
odporcu dosiahli v roku 2014 sumu 20 789,39,- Eura, výdavky vykázal odporca v sume 13 948,18,- Eura,

základ dane tak predstavoval sumu 6 841,21,- Eura. Odporca je vlastníkom motorového vozidla zn. Y.-
F. C XXX. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č.k. NcP 55/03 zo dňa 12.12.2003 bola odporcovi
uložená povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 3 000,- Sk, v prepočte cca 100,- Eur. Odporca viac
vyživovacích povinností nemá.

Maloletá N. mala v čase rozhodovania XX rokov a navštevovala X.. ročník základnej školy. Maloletá bola

rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č.k. NcP 55/03 zo dňa 12.12.2003 zverená na čas do rozvodu
manželstva do osobnej starostlivosti matky.

Potom, čo v roku 2004 došlo medzi rodičmi maloletej k obnove manželstva, vykonávali starostlivosť de
facto obaja rodičia v spoločnej domácnosti, výdavky na maloletú však uhrádza prevažne navrhovateľka.
Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že maloletá má s otcom vytvorený dobrý vzťah. Maloletá je zdravá,

v konaní však boli zistené zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť mesačne spolu vo výške 67,45,-
Eura v súvislosti s nákladmi na bežné stomatologické ošetrenia a fixný zubný aparát (1 580,- Eur na
2,5 roka - podľa liečebné plánu stomatológa vykonávajúceho ortodentickú liečbu maloletej) a nákladmi
na dioptrie (cca 10 Eur mesačne). Súd ustálil tiež výdavky na maloletú vznikajúce v súvislosti s jej
mimoškolskou činnosťou v sume 174,23,- Eura mesačne vrátane nákladov na letné tábory a školu v

prírode (č.l. 27). Celkovo boli pravidelné mesačné výdavky na maloletú ustálené v sume 520,- Eur
mesačne, keď k vyššie uvedeným výdavkom boli pripočítané výdavky na stravu (100,- Eur), bývanie
(90,- Eur) a oblečenie a hygienické potreby (60,- Eur).

Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19 Zákona o rodine.Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne
a trvalo rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo
v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Účastníci od roku 2012 nežijú spolu ako manželia, dlhodobo

sa intímne nestýkajú, spoločne nehospodária, napriek tomu, že doposiaľ bývajú v byte navrhovateľky,
manželský život nevedú, súd tak a na základe vykonaného dokazovania ustálil, že manželstvo
účastníkov je nefunkčné a v súčasnosti už niet nádeje na jeho obnovu. Názor odporcu, resp. jeho postoj
k otázke rozvodu manželstva mal súd za preukázaný na základe tej skutočnosti, že odporca súhlasil s
rodičovskou dohodou týkajúcu sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére na

čas po rozvode manželstva, z čoho logicky vyplýva, že s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva
je oboznámený a nemá voči nemu výhrady.

Z nesporných skutkových zistení týkajúcich sa plnenia funkcií manželstva tak, ako ich má na zreteli
zákon o rodine, preto súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je dlhodobo nefunkčné, nakoľko
manželia už dlhší čas (od roku 2012) nežijú manželským životom a napriek tomu, že bývajú spoločne,
hospodária oddelene, intímne sa nestýkajú, netrávia spolu voľný čas a žijú každý svojim vlastným

životom. Vzhľadom na všetky zistené okolnosti prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo súd
dospel k záveru, návrh navrhovateľky je dôvodný, preto mu vyhovel a manželstvo účastníkov konania
v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozviedol.

Podľa ust. § 24 zákona č. 36/2005, zákona o rodine (ďalej len "Zákon o rodine"), v rozhodnutí, ktorým sa
rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k

maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti,
kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľaods.3citovanéhoustanovenia,každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona 13)

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných
pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej N. na čas po rozvode
manželstva súd vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania, prihliadnuc tiež na stanovisko
kolízneho opatrovníka maloletej dospel k záveru, že dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletej N. na čas po rozvode manželstva zo dňa 01.06.2015, predložená súdu
na schválenie zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletej, nakoľko v plnej miere zohľadňuje jej aktuálne
potreby a to tak po stránke citovej, ako aj materiálnej. V konaní bolo preukázané, že rodičia maloletej sa
vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloletú vedia dohodnúť, v tomto smere nemajú problémy vo
vzájomnej komunikácii. Otec súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, matka, ako

vyplynulo aj z jej výpovede pred súdom, rešpektuje právo otca na rovnocenný vzťah s maloletou, rodičia
sa vzájomne dohodli, že styk otca s maloletou zostane bez obmedzenia, teda styk s maloletou nežiadali
upraviť, nakoľko sa vedia na styku otca s maloletou dohodnúť, navyše v čase rozhodovania súdu rodičia
maloletej bývali spoločne, preto je prirodzené, že styk otca s maloletou bude prebiehať podľa dohody
rodičov s prihliadnutím na vôľu a aktuálne potreby maloletej. Pokiaľ ide o výživné, súd s poukazom na

vykonané dokazovanie usúdil, že výška výživného na maloletú je dostatočná na krytie jej pravidelných
mesačných výdavkov a spĺňa kritériá vyžadované ust. § 62 Zákon o rodine.Vzhľadom na uvedené závery súd manželstvo účastníkov rozviedol a o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej N. na čas po rozvode manželstva rozhodol tak, že schválil rodičovskú
dohodu predloženú uzavretú medzi rodičmi maloletej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a

zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).