Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113226474
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113226474.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana

Tótha a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobkýň: 1/ C. U., bytom W. XXX, 2/ L. G., bytom J. V.
X, XXX XX B., zastúpená žalobkyňou v 1/ rade, proti žalovanej: I. G., bývajúca v H., M. X, zastúpená
JUDr. Martinou Kožárovou- Jenčovou, advokátkou AK v Prešove, Slovenská 69, Prešov, o náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní žalobkýň v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 7C/120/2013-102 zo dňa 15.5.2014 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalobkyne v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy odvolacieho
konania vo výške 298,69 eur na účet jej právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh žalobkýň v 1/ a 2/ rade zamietol a tieto zaviazal
spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 420,14 eur na účet jej právnej
zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobkyne
sa podaným návrhom domáhali proti žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy každej po 300,- eur, ako
aj náhrady trov konania. V návrhu uviedli, že žalovaná vzala rozhodovanie vo veci zdravia ich matky
A. G. do vlastných rúk, a tak odobrala žalobkyniam právo na informácie o zdravotnom stave ich

matky. Postupným intenzívnym pátraním po príčinách náhleho úmrtia ich matky A. G. bolo zistené,
že na jej smrti sa v poslednom období života osobne angažovala práve žalovaná. Príčina jej konania
im nie je známa. Výsledky vyšetrení ich matky, žalobkyne ako jej dcéry nevedeli, pred matkou boli
rovnako zo strany žalovanej zatajované. Žalovaná nebola oprávnená nakladať s osobnými údajmi ich
matky, ani s jej zdravotnými záznamami. Žalovaná je zodpovedná za fyzické týranie A. G., ktorého
sa zúčastnila na neznámom mieste, kam bola zavlečená práve ňou. Náhle úmrtie ich matky nastalo
nie z chorobných príčin, ale na základe úkladne premysleného falšovania lekárskych správ, ktoré

žalovaná vyhotovovala účelovo, na meno, priezvisko, adresu a rodné číslo ich matky. Je zjavné, že
namiesto dobrovoľnej starostlivosti o ich matku, ktorú predstierala, starala sa o jej nepohodu, zavádzala
ju neúplnými vyjadreniami o jej zdravotnom stave.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobkyne
boli dcéry A. G., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX a žalovaná bola jej nevestou. Z pripojeného trestného
spisu Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície č.

ČVS:ORP-680/1-OVK-PO-2008, súd zistil nasledujúce skutočností: Uznesením zo dňa 19.12.2008
bolo trestné stíhanie zastavené, lebo skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie
veci. Z uznesenia vyšetrovateľa policajného zboru vyplynulo, že A. G. trpela rakovinou pľúc, jazyka a
následnými metastázami do srdca a obličky. Jednalo sa o generalizáciu nádorového procesu, ktoré bolosmrteľné a nevyliečiteľné. Príbuzní jej poskytli náležitú starostlivosť a taktiež aj lekári jej poskytovali
primeranú zdravotnú starostlivosť. Svoje povinnosti nezanedbali. Vyšetrovateľ policajného zboru v
predmetnomuzneseníkonštatoval,žerakovinapľúcjenajagresívnejšímdruhomrakovinovéhobujnenia,

pričom sa udáva, že 10 % pacientov má nádej na 5 ročné prežívanie. U vykonanej operácie pľúc
len 30 % pacientov sa dožíva 5 rokov. Rakovina jazyka vzniká predovšetkým u mužov, častejšie
alkoholikov, fajčiarov, väčšinou so zlou ústnou hygienou. Zriedkavejšie sa vyskytuje u žien s dobrou
životosprávou bez používania alkoholických nápojov a fajčenia. Z týchto skutočností mal vyšetrovateľ
za preukázané, že ani pri najväčšej starostlivosti nebolo možné oddialiť smrť pani G.. Smrť nebola

spôsobená nedostatočnou, alebo nesprávne poskytnutou starostlivosťou, ale ochorením, ktoré malo
nevyliečiteľný charakter. Vyšetrovateľ mal za to, že neboli naplnené pojmové znaky skutkovej podstaty
prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ani žiadneho iného trestného činu, či
priestupku. Z tohto dôvodu bolo trestné stíhanie v celom rozsahu zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v 1/ rade dňa 2.2.2012 sťažnosť, ktorá bola uznesením

prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove č.k. 1/2 Kpt 481/10-65 zo dňa 17.5.2012 zamietnutá ako
v celom rozsahu nedôvodná. Krajský prokurátor konštatoval, že uznesenie vyšetrovateľa o zastavení
trestného stíhania bolo vydané zo zákonných a opodstatnených dôvodov, preto sťažnosť žalobkyne
v 1/ rade v celom rozsahu zamietol. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že táto sa domáha náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 300,- eur od žalovanej titulom, že došlo k zásahu do jej práva na rodinu.

Zároveň uviedla, že žalovaná sa starala o ich matku, pričom spolu so sestrou sa im veci ohľadne
starostlivosti o ich matku prestali pozdávať. Preto pricestovali z T. v čase, keď sa ich matke dalo
ešte pomôcť, avšak zachrániť matku sa im nepodarilo. Žalovaná vytvárala intrigy, falšovala lekárske
správy, aby sa matka do špičkových ústavov nedostala. Matka zomrela XX.X.XXXX. Žalobkyňa v 1/
rade predložila prepúšťaciu správu z Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej

chirurgie, kde ich matka bola hospitalizovaná v čase od 15.2.2008 do 29.8.2008, kedy bola prepustená
do domácej liečby. V tejto správe bolo uvedené, že vo vzorke z horného laloka ľavých pľúc je povrchové
ložisko chronického fibrotizujúceho zápalu bez prítomnosti nádorových štruktúr. Matka bola prepustená
vdobromstavedoambulantnejstarostlivosti. Matkasamalahlásiťupneumológaavprepúšťacejspráve
sa zároveň konštatovalo, že kontrola sa má vykonať o šesť mesiacov. Žalovaná spolu s manželom

mali lekárske správy matky, ktoré zatajili a ktoré neeviduje ani samotná nemocnica. Žalobkyňa v 1/ rade
zdôraznila, že žalovaná nevzala ich matku na kontrolu k primárovi Q., ktorý ju prepúšťal do ambulantnej
starostlivosti, ale do súkromnej ambulancie. Žalovaná ich nikdy neinformovala, že s matkou je problém,
pričom ich matku do nemocnice dala týrať, kde mama s plačom volala, že jej priviazali ruky a nohy,
doslova jej ťahali mäso z líca. Lekárske správy ich matky boli sfalšované žalovanou. Žalovaná sa

dopustila protiprávneho konania spočívajúceho v tom, aby ich matka rýchlo zomrela, aby bolo všetko
zdokladovanétak,žekebyprišlinapohreb,abybolozrejmé,žeichmatkamalaťažkúrakovinu.Žalovaná
vzala rozhodovanie o živote a zdraví ich matky do vlastných rúk. Množstvo správ zatajila aj pred ich
bratom, ktorý žije v H., nepodávala im žiadne informácie o zdravotnom stave matky. Na patológii čakali
ich matku už dňa 11.04. a spája si to s tým, že na tejto pracuje človek s menom H. R. a švagriná sa

za slobodna volala R.. Žalobkyňa v 1/ rade poukázala na to, že ich matka bola zabitá, pričom išlo o
objednanú vraždu. Ich matka nemala žiadnu rakovinu jazyka, pričom zároveň poukázala na lekársku
správu MUDr. U., kde lekár jej nezistil žiadnu rakovinu, žiadne poškodenie jazyka. Jej matka bola
samostatná, pred smrťou mala nalakované nechty, tri dni pred smrťou bola u kaderníčky. Ich matka
po prepustení z R. U. bola zdravá a lekár jej povedal, že má pred sebou minimálne päť rokov života.

Povedal, že má maličkú uzlinku, ktorú zvládnu aj v H., keď dostane chrípku, má brať antibiotiká. K
zrejmému zásahu do ich práv došlo okamihom smrti matky, pričom nie je ľahké vyrovnať sa so stratou
blízkeho človeka, ktorý zomrel násilnou a krutou smrťou. Žalovaná stiahla z obehu falošné lekárske
správy.

Z výpovede žalovanej súd zistil, že táto bola nevestou nebohej A. G., avšak táto ju prosila, aby spolu s
manželom ju vozili do nemocnice. Keďže v tom čase pracovala na hygienickej stanici, bola oblečená v
bielom, mala tieto činnosti zjednodušené, pretože A. G. ako jej svorka bola uprednostnená pred inými
pacientmi. A. G. bola samostatná, nebola nesvojprávna a všetko o svojom zdravotnom stave vedela.
Lekárske správy A. G. dávala svojmu synovi. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovanú priviezli do pľúcnej

ambulancie, vôbec nemala vedomosť, že v tom čase ide o spoločnosť s ručením obmedzeným. MUDr.
T. súčasne vybavila onkologickú komisiu. S nebohou boli na pľúcnej ambulancii, potom na komisii, ktorá
odporúčala rádioaktívnu liečbu, preto navštívili zástupkyňu primárky MUDr. P.. Nebohá vedela o všetkom
a voči lekárskym postupom nemala žiadne námietky. O vyšetreniach nemala žiadne pochybnosti.Súd na základe takto vykonaného dokazovania vec posúdil podľa § 11 OZ, § 13 ods. 1 až 3 OZ, § 15 a §
16 OZ. Konštatoval, že medzi fyzickými osobami existujú vzájomné sociálne, morálne, citové a kultúrne

vzťahy, vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, keď môže porušením práva na život jednej
z nich dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie
totiž zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v
citovej oblasti, aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne narušenie
týchto vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby.

Súd považoval návrh žalobkýň v celom rozsahu za nedôvodný, a to predovšetkým z dôvodu premlčania
nároku podľa § 100 ods. 1 až 3 OZ, podľa § 101 OZ, pretože žalovanou bola vznesená námietka
premlčania nároku žalobkýň. Súd považoval námietku premlčania nároku za dôvodnú. Poukázal na
rozsiahlu judikatúru súdov v tejto oblasti, podľa ktorej začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej
doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 OZ viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému
zásahu objektívne spôsobilého porušiť, alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba

začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.2.2011 sp. zn. 5Cdo/265/2009). Súd poukázal na výpoveď
žalobkyne v 1/ rade, ktorá uviedla, že k zrejmému zásahu do jej osobnostných práv došlo okamihom
smrti jej matky a podľa predloženého úmrtného listu táto zomrela 13.4.2008. Pretože dňom 13.4.2008
došlo k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie a rodinný život žalobkýň, ktorý nastal momentom

smrti ich matky, súd mal za to, že začiatok premlčacej doby začal plynúť dňom 14.4.2008 a uplynul
14.4.2011. Návrh žalobkýň bol podaný 12.9.2013, t.j. po uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej doby,
a preto súd mal za to, že návrh žalobkýň je v celom rozsahu premlčaný. K obdobnému právnemu záveru
o premlčateľnosti práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch dospel aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/278/2007 zo dňa 25.9.2008. Okrem iného súd konštatoval, že

žalobkyne v konaní neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia a nepreukázali, aby protiprávnym konaním
žalovanej došlo k smrti ich matky A. G.. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia vyšetrovateľa
policajného zboru, ktorými bolo trestné stíhanie na neznámeho páchateľa, pretože nedošlo k skutku,
ktorý zakladá trestný čin. V uvedených uzneseniach vyšetrovateľa bolo jednoznačne konštatované, že
ani pri najväčšej starostlivosti nebolo možné oddialiť smrť A. G. a táto nebola spôsobená nedostatočnou,

alebo nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, ale ochorením, ktoré malo nevyliečiteľný
charakter a tým nebol daný dôvod na vedenie trestného stíhania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a výšku trov právneho zastúpenia vypočítal podľa
§ 10 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, a to za 4 úkony právnej služby, prípravu a prevzatie zastúpenia 21.3.2014, písomné vyjadrenie
vo veci samej 25.3.2014, účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 24.4.2014 a účasť na pojednávaní
dňa 15. 5.2014.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobkyne v 1/ a 2/ rade a navrhli rozsudok zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasili s tým, že nárok je premlčaný, pretože rozhodujúcim pre začatie
lehoty je dátum 13.10.2011, kedy sa s určitosťou dozvedeli o skutočnostiach rozhodujúcich pre začiatok
plynutia premlčacej doby. Ide o list Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove
z uvedeného dňa s kompletným prehľadom čerpania voľna zamestnancov, vrátane I. G. - žalovanej.
Žalobkyňa v 1/ a 2/ rade nesúhlasili ani s výsledkami uvedenými vo vyšetrovacom spise k trestnej

veci prečinu usmrtenia ČVS:ORP-680/1-OVK-PO-2008. Ďalej podľa ich názoru súd pochybil, keď
nezabezpečil v konaní aspoň jeden z navrhnutých dôkazov, teda podľa nich súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaná navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa žalobkyne domáhali jej
preskúmania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver, pokiaľ posúdil
návrh žalobkýň ako nedôvodný, a to jednak z dôvodu premlčania ich nároku a jednak z dôvodu, že
nepreukázali, aby zo strany žalovanej došlo k zásahu do ich osobnostných práv v zmysle § 11 a § 15OZ. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje so skutkovými zisteniami i právnym záverom súdu prvého
stupňa a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. aj vo svojom rozhodnutí na tieto závery poukazuje. Považuje však
za potrebné zdôrazniť ešte jednu dôležitú vec, pre ktorú je treba posúdiť nárok žalobkýň za nedôvodný,

a to, že tieto svoj nárok uplatnili podľa § 15 OZ, čo vyplýva jednoznačne z ich návrhu a v tejto súvislosti
je potrebné uviesť nasledovné: Ustanovenie § 15 OZ priznáva právo na ochranu osobnosti fyzickej
osobe po jej smrti jej manželovi a deťom, resp. rodičom. Je však nutné reflektovať, že toto ustanovenie
má za cieľ ochranu osobnosti zomrelého predovšetkým pred ohováraním, zosmiešňovaním a podobne.
Peňažité zadosťučinenie má vyvážiť, resp. zmierniť nemajetkovú ujmu vzniklú fyzickej osobe, čo už

po jej smrti nie je možné, preto podľa judikatúry toto právo smrťou oprávneného zaniká. Ustanovenie
§ 15 OZ je nutné vnímať ako ustanovenie zakotvujúce osobitné osobnostné práva uvedených osôb a
nie ako osobitný druh právneho nástupníctva. Z tohto dôvodu vymenované osoby nemôžu vstúpiť do
konania ohľadne práv z ochrany osobnosti, pokiaľ toto konanie inicioval sám zomrelý - oprávnený. Pokiaľ
by konanie o ochranu osobnosti zomrelého iniciovali samé tieto osoby, nemôžu si nárokovať náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, práve kvôli reparačnému účelu, ktorý sa vzťahuje priamo na zasiahnutú

osobu. Z uvedeného teda vyplýva, že nemajetkovú ujmu v peniazoch si v zmysle § 15 OZ žalobkyne
nemohli uplatniť. Mohli uplatňovať iné nároky vymenované v ust. § 13 ods. 1, avšak nie nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Aj z týchto dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvého
stupňa za vecne správny, a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bola žalovaná úspešná a má preto právo na náhradu trov konania, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to z 3 úkonov právnej služby, a to vyjadrenie na odvolanie zo
dňa 29.7.2014, účasť na pojednávaní 9.6.2015 a 16.6.2015 pri odmene za jeden úkon 91,29 eur, spolu
je to 273,87 eur, k tomu 3x režijný paušál, 1x po 8,04 eur a 2x po 8,39 eur, takže celkove trovy sú vo
výške 298,69 eur. Rozhodnutie o trovách konania má oporu v ustanovení § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1

O.s.p., pričom trovy právneho zastúpenia boli vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.