Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Branislav Breza
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/36/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314210669
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314210669.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom
v Bratislave na ul. Metodovej č. 8, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a
spol., s.r.o. so sídlom v Bratislave, na ul. Dr. Vladimíra Clementisa č. 10 proti žalovanému M. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcemu v F. S. č. XX, o zaplatenie sumy 414,50 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 31.10.2014 č.k. 21C/172/14-34 takto jednohlasne
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 225,50
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 26.04.2013 až do zaplatenia. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vykonaným dokazovaním má za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej účastníci dňa 30.11.2012
uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Na jej základe žalobca vypožičal žalovanému SIM
kartu, ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Dodatkom k zmluve
z toho istého dňa žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny
za kúpnu cenu jedno Euro, pričom bežná maloobchodná cena tohto mobilného telefónu bola 190 Eur.
Žalovaný sa v tomto dodatku zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov
a počas tejto doby využívať bez prerušenia služby žalobcu a uhrádzať za nich poplatky. V prípade
porušenia zmluvných povinností sa žalovaný zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 189 Eur, pričom
v prípade, ak by došlo k porušeniu povinností v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím
doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa mala znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte
uplynúť od okamihu porušenia povinnosti do konca viazanosti.
Žalovaný podľa listinných dôkazov predložených žalobcom neuhradil cenu za poskytnuté služby vo
výške 225,50 Eur. V tejto časti bolo preto žalobe vyhovené a žalovanému uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 225,50 Eur s príslušným úrokom z omeškania.
Pokiaľ ide o ďalší nárok uplatnený z titulu zmluvnej pokuty vo výške 189 Eur tento sa odvádzal
od článku 2 bodu 2.5 písm. b) dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Táto zmluva jezmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Spotrebiteľské zmluvy sú typické
tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia
s veľkým počtom zákazníkov s formulárovým obsahom s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy
vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy
býva často pripravený na pretlačených tlačivách. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom
zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Základným
princípom úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, teda
také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti týchto podmienok. Z hľadiska
posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
V prípade, ak ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci
povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti
právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v
neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov
zmluvy.
V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie, resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou
pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v
povinnostiach oboch účastníkov.
Pri posúdení dohodnutej zmluvnej pokuty je potrebné prihliadnuť aj na to, akú cenu služieb spotrebiteľ
nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v
dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľko násobne vyššiu. Z dojednania o zmluvnej pokute absolútne
nevyplýva, aký rozsah porušenej povinnosti v prípade neuhradenia ceny za telekomunikačné služby
riadne a včas sa vyžaduje zo strany žalovaného k tomu, aby mu vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu. V tomto smere bol žalobca povinný zabezpečiť aby v dojednaní o zmluvnej pokute bola odlíšená
výška zmluvnej pokuty od rozsahu porušenia povinnosti spotrebiteľa nie len v závislosti od času kedy
k porušeniu povinnosti zo strany spotrebiteľa došlo. Zároveň právo na zaplatenie zmluvnej pokuty patrí
žalobcovi podľa zmluvného dojednania aj vtedy, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy pretože stačí len úkon
žalovaného smerujúci k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.
Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty predstavujúca neprimerane vysokú sankciu
za nesplnenie povinností ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Žalobca odvíja právo
na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinností zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby.
Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ preukázateľne už
neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny, ako je to v rámci dojednaného programu,
preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Zmluvná pokuta bola dojednaná len
pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby, resp. porušenia povinnosti vo vymedzených článkoch
dodatku, ktoré nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým
užívateľ prijíma služby. Preto prípadná predajná cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy
nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty a tento argument zo strany žalobcu
neobstojí.
S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa posúdil dojednanie o zmluvnej pokute
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť a preto neprichádza
do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 545a OZ upravujúceho moderačné právo súdu na zníženie
neprimerane vysokej zmluvnej pokuty.Vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov, pod spisovou značkou 17C23/10 bola zmluvná pokuta
rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne sa tak stalo aj vo veci
Okresného súdu Prešov 17C112/10. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému zamietnutiu
žalôb operátora o plnenie zo zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti. Je síce pravdou, že žalobca
vykonal určité zmeny v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb upravujúcom zmluvnú pokutu
oproti predchádzajúcemu stavu vo vzťahu k časovému aspektu uloženia zmluvnej pokuty, avšak touto
zmenounedošlokodstráneniuvšetkýchvádneprijateľnostitejtozmluvnejpodmienky.Idelenočiastočne
modifikovanédojednanieozmluvnejpokuteznovuspôsobujúcenerovnováhuvprávachapredovšetkým
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
189 Eur s prísl. bola žaloba zamietnutá.
Výrok o trovách súd prvého stupňa odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalovaný bol zaviazaný na
zaplatenie zmluvnej pokuty v dojednanej výške s príslušným úrokom z omeškania. Ako dôvod
uviedol, že dojednanie zmluvnej pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch
je plne v súlade s platným právnym poriadkom SR. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu
o zmluvnej pokute v dodatku žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku
zmluvnej pokuty považovali za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute
nezohľadňovala čas, kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Žalobca nedostatky
dohody o zmluvnej pokute odstránil. Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej
zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt
porušenia zmluvných povinností. Žalobca jasne a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatku poskytol
žalovanému ako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy
z hodnoty mobilného telefónu. Žalovaný mal možnosť voľby, či si kúpi mobilný telefón za riadnu
maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek ďalších záväzkov, alebo si kúpi mobilný telefón za zníženú
cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na základe dodatku a po dohodnutú dobu viazanosti zotrvá
v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny
za poskytnuté telekomunikačné služby. V dodatku z ktorého nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
si žalobca v tomto konaní uplatňuje je časový aspekt porušenia zmluvných povinností zohľadnený.
Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, či došlo k porušeniu zmluvných povinností po uzavretí dodatku
alebo pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti. Zohľadnenie času porušenia zmluvných povinností
v dohode o zmluvnej pokute má zachovať naplnenie funkcie zmluvnej pokuty, ktorou je zabezpečenie
záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za jej
nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť v príčinnej
súvislosti s porušením povinností. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný, ani žalobcom nútený
uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení. Poskytnutie mobilného telefónu za zľavnenú cenu bolo vo
vzájomnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným kompenzované vernosťou žalovaného ako zákazníka.
Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez platného
dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany
účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Zmluvnú pokutu je nutné
posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, repračnej funkcie s ohľadom na všetky
relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Dojednanie
zmluvnej pokuty, ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu.
Dôvodom uzatvorenia dodatku bola pre žalovaného možnosť získať za výhodnú cenu mobilný telefón,
za ktorý by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musel zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Mobilný
telefón si mohol žalovaný kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie
zmluvných povinností a dohodnutá zmluvná pokuta neprevyšovala výšku poskytnutej zľavy z kúpnej
cenymobilnéhotelefónu.Vzhľadomnavýhodu,ktorúžalovanýnazákladeuzatvoreniadodatkukzmluve
získal, je výška dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná a objektívne nespôsobilá poškodiť žalovaného
ako spotrebiteľa.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti,
spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade sustanovením§214ods.2O.s.p.azistil,žeodvolaniežalobcusmerujúceprotivýrokuozamietnutížaloby
v prevyšujúcej časti nie je opodstatnené.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná
formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené
aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o
tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej
pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.
Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o poskytovaní verejných služieb a jej
dodatoktútocharakteristikuspĺňajú.Ichsúčasťoubolibezakýchkoľvekpochybnostízmluvnédojednania
majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli
už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.
Smernica rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa článku 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň
vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).
Občiansky zákonník za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. k) považuje aj
dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou
podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.
Keďže ustanovenie § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (40a OZ) išlo o
neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej
povinnosti.
Ustanovenie § 544 OZ umožňuje účastníkom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať si
zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je
dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody
o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je
zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 OZ.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a opravnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.
V prejednávanej veci výška zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola
stanovená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou, zaktorú žalobca odpredal mobilný telefón žalovanému a patrila za porušenie konkrétne vymenovaných
zmluvných povinností, čo je zrejme z článku 2 bodu 2.5 dodatku. Takéto označenie postihujúce
rôzne porušenia povinností zo strany spotrebiteľa je neakceptovateľné. Na tom nemení nič ani fakt,
že žalobca sa snažil pri zmluvnej pokute zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností,
pričom k znižovaniu výšky zmluvnej pokuty dochádzalo až v prípade porušenia zmluvných povinností
v posledných šiestich mesiacoch z celkovej 24 mesačnej doby viazanosti. Pri takomto dojednaní
spotrebiteľ mal povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas
prvých osemnástich mesiacov doby viazanosti, čo nemožno označiť za primerané. Je rozdiel medzi tým,
či k porušeniu povinnosti došlo v 1. mesiaci zmluvného vzťahu alebo v 18. mesiaci doby viazanosti.
Okrem toho nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej
úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením
záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine
pri porušení zmluvných povinností v poslednej štvrtine zmluvného vzťahu, ktoré vôbec nezohľadňuje
intenzitu a význam toho ktorého porušenia povinností a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením
záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa
a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči
spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške v prvých troch štvrtinách trvania zmluvného vzťahu.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd po úplnom sa stotožnení s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Zároveň zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie (§
221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p.), nakoľko pri rozhodovaní o trovách súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav. Predmetom konania boli totiž dva nároky, a to nárok na zaplatenie neuhradených služieb a nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie neuhradených služieb mal žalobca plný
úspech a preto pri rozhodovaní o trovách konania sa pri tomto nároku malo vychádzať z ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. a nie z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.