Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 22, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4T/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614010253
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lapšanský

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614010253.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudcom JUDr. Jánom Lapšanským na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 22. apríla 2015 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
T. I. - B.. XX.X.XXXX P. I., O. X. D.. Y. K. Č.. X,
I.

j e v i n n ý

z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,

p r e t o ž e

v dobe od augusta 2013 až doposiaľ v I. a inde, ako otec mal. J. W. T.G. W., B.. XX.X.XXXX,

neprispieval riadne a včas na jej výživu i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o rodine a podľa
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa X.X.XXXX U.. Z.. XXP XX/XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 31.7.2013, mal prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred sumou 250,- eur do
rúk matky dieťaťa X.. L. W., B.. XX.X.XXXX a tak konal, hoci prispievať mohol v plnej výške počas
trvania pracovného pomeru v Spolkovej republike Nemecko, následne aj keď nebol zaradený do trvalého
pracovného pomeru a nepoberal dávky v hmotnej núdzi, mal nezistené prostriedky na obživu a preto
mohol prispievať výživným najmenej v sume 27,13 eur, čím mu vznikol dlh na výživnom najmenej v
sume 1.957,40 eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného.

Z a t o s a

o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/ Trestného zákona a § 38 ods. 4 Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný T. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vedel o svojej vyživovacej povinnosti na
maloletú dcéru W. T., pretože bol mu doručený rozsudok, ktorým mu bolo určené výživné. V žalovanom

období od augusta 2013 na výživu dcéry neprispieval. Až na hlavnom pojednávaní dňa 2.2.2015 zaplatil
dlh na výživnom vo výške 200 eur. K možnostiam platenia výživného uviedol, že dňa 3.5.2013 nastúpil
v Nemecku do prace ako pomocný robotník na píle. V júli 2013 bolo jeho manželstvo s bývalou
manželkou rozvedené a bolo mu určené výživné vo výške 250 eur. Po právoplatnosti rozsudku na výživu
dieťaťaneprispieval,pretožebolzaťaženýdlhmi.Kudňu31.10.2013dostalvýpoveďodzamestnávateľa.
Po prepustení z práce sa zaevidoval do evidencie uchádzačov o zamestnanie, kde bol evidovaný

5 mesiacov. V tomto období poberal len dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur. V máji 2014
vycestoval za prácou do zahraničia. Pracoval v meste Viedeň ako stavebný robotník, kde pracoval
iba 1 mesiac. Po návrate z Rakúska sa živil brigádnickou činnosťou. Opätovne sa zaevidoval ako
uchádzač o zamestnanie, ale nepobral žiadne dávky. Brigádnicky zarobil asi 100 eur. Vykonával drobné
stavebnépráceakoobkladyadlažby.Od6.1.2015pracovalprefirmuDrevotyp,s.r.o.,SpišskéPodhradie

na základe dohody o vykonaní práce. V súčasnosti pracuje v spoločnosti RPS, s.r.o., Kurimany v
stavebníctve. Od návratu z Nemecka žije u svojej matky, ktorej sa podľa možnosti snaží poskytnúť
peniaze aj pre domácnosť. Ďalej uviedol, že jeho dlh ku koncu roka 2014 je vo výške 957,40 eur.

Svedkyňa X.. L. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný T. I. je jej bývalý manžel,

s ktorým má dcéru W. T.. Ich manželstvo bolo rozvedené a maloletá dcéra W. T. bola jej zverená
do osobnej starostlivosti. Obžalovaný je povinný prispievať na výživné sumou 250 eur. Obžalovaný
neprispel výživným na mal. W. T. od mesiaca august 2013. Až na hlavnom pojednávaní dňa 2.2.2015
zaplatil dlh na výživnom vo výške 200 eur. Po skončení rodičovskej dovolenky nemala vlastný príjem.
Pomáhali jej rodičia. Následne sa zamestnala v J. V. P. I.. Zarábala od 350 do 380 eur. Po presťahovaní

do Ú. L. býva s priateľom. Od 13.10.2014 sa zamestnala v J. K. P. X.. Zarába okolo 360 eur. V období,
keď nemala prácu, nebola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Nemala žiadne príjmy a živil ju
jej priateľ. Od novembra 2014 poberá náhradné výživné. Po rozvode netrpela jej dcéra núdzou, pretože
bola podporovaná rodičmi a priateľom. Na hlavnom pojednávaní dňa 22.4.2015 svedkyňa uviedla, že aj
napriek tomu, že obžalovanému bola daná lehota na zaplatenie dlhu na výživnom a bežného výživného,

a to rešpektujúc stav nezamestnanosti obžalovaného do konca roka 2014, nebol dlh na výživnom 957,40
eurzaplatený,prirešpektovanínajnižšiehovýživnéhopodľaZákonaorodineapopripočítaní4mesiacov
roka 2015 dlh mal v prepočte 1.957,40 eur.

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa X.X.XXXX U.. Z.. XXP XX/XXXX súd rozhodol,

že obžalovaný T. I. je povinný prispievať výživným na mal. W. T. sumou 250 eur mesačne počnúc od
právoplatnosťou, ktoré je povinný platiť rúk X.. L. W. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 31.7.2013.

Z rodného listu mal. W. T. W. z č. l. 15 vyplynulo, že obžalovaný je jej otcom.

Zosprávyzč.l.22ajejprekladuzč.l.27vyplýva,žespoločnosťX.I.,S.,U.G.B.skončilasobžalovaným
T. I. ku dňu 31.10.2013 pracovný pomer.

Z dokladov o príjme z č. l. 38 - 44 vyplynulo, že obžalovaný od mája 2013 do septembra 2013 poberal

príjem zo závislej činnosti, ktorý mu umožňoval plniť vyživovaciu povinnosť.

Opatrením Okresného riaditeľstva PZ v Poprade, Obvodného oddelenia PZ v Levoči zo dňa 16.1.2014
bola obžalovanému T. I. určená výška mesačného výživného za obdobie od 13.11.2013 na dcéru W.
T. v sume 30 % zo životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa (od 1.7.2013 vo výške 27,13

eur mesačne).

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča z č. l. 67 - 71 a z č.
l. 118 vyplynulo, že obžalovaný T. I. bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 21.1.2013 do
2.5.2013 a dňa 3.5.2013 bol vyradený z dôvodu začatia vykonávania zárobkovej činnosti v členskom

štáte Európskej únie. Naposledy bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 13.11.2013 do9.11.2014. Vyradený bol dňa 10.11.2014 z dôvodu začatia vykonávania zárobkovej činnosti v členskom
štáte Európskej únie. Od 3.11.2013 do 31.12.2013 nepoberal pomoc v hmotnej núdzi. Pomoc v hmotnej
núdzi poberal od 1.5.2014 do 31.8.2014 v sume 61,60 eur.

Zo zoznamu z č. l. 76 vyplývalo, že obžalovaný je vlastníkom motorového vozidla zn. Š. G. XXX, na
ktoré sú dve exekútorské blokácie.

Z upovedomenia o začatí exekúcie vydaného Y.. Q. O., Q. B. z č. l. 79 - 80 vyplynulo, že exekútor

vykonáva exekučné konanie v prospech L. U. U., H..U.., X. pre zaplatenie pohľadávky v sume 3.695,31
eur s príslušenstvom v neprospech obžalovaného T. I. H. L.B. W..

Z odstúpenia od zmluvy zaslaného U. U., H..U.., X. z č. l. 81 vyplynulo, že obžalovaný T. I. má vedenú
pohľadávku vo výške 153,58 eur.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd mal dostatočne preukázané, že sa skutku dopustil
obžalovaný T. I.. Obžalovaný sa nepriznal ku spáchaniu skutku. Na svoju obranu uviedol, že mal príjem
zo závislej činnosti vykonávanej v Nemecku, o ktorý prišiel nie svojím zavinením. Následne bol vedený
ako uchádzač o zamestnanie a poberateľ dávky v hmotnej núdzi. Žil so svojou matkou v jej byte.
Privyrábal si brigádnickou činnosťou. Od januára 2015 pracuje na základe dohody o vykonaní práce.

Iba jednorázovo zaplatil dlh na výživnom vo výške 200 eur. Svedkyňa X.. L. W. usvedčila zo spáchania
skutku
obžalovaného T. I.. V žalovanom období obžalovaný neplatil riadne výživné a preto mu vznikol dlh na
výživnom celkom vo výške 1.957,40 eur. Pričom bol akceptovaný stav jeho možností a schopností v
jednotlivých mesiacoch platiť na výživné v jednotlivých sumách. V rozhodnom období maloletá dcéra

bola v jej osobnej starostlivosti a obžalo-vanému bola určená povinnosť rozsudkom, ktorý vôbec neplnil.
Až na hlavnom pojednávaní dňa 2.2.2015 zaplatil dlh na výživnom vo výške 200 eur. Neplatenie
výživného nespôsobilo u maloletej dcéry stav núdze. Z prečítaných listín vyplynulo, že obžalovaný je
otcom maloletej W. T. a rozsah vyživovacej povinnosť mu bol určený rozsudkom vo výške 250 eur
mesačne. Následne opatrením mu bol stanovený dočasný rozsah výšky výživného na sumu 27,13

eur mesačne. Do mesiaca október 2013 mal obžalovaný príjem zo zárobkovej činnosti vykonávanej v
zahraničí a od januára 2015 má príjem z pracovnej činnosti. Od novembra 2013 do decembra 2014 bol
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberal aj dávku v hmotnej núdzi a mal príjem aj z brigádnickej
činnosti. Teda v rozhodnom období obžalovaný mal možnosť a schopnosť platiť na výživné a jeho
konaním mu vznikol dlh na výživnom najmenej v sume 1.957,40 eur.

Súd právne kvalifikoval konanie obžalovaného T. I. ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods.1Trestnéhozákona.Obžalovanýakotrestnezodpovednáosobaúmyselneporušilzáujemchránený
v Trestnom zákone, ktorým je nárok na výživu, ktorý je založený na ustanoveniach Zákona o rodine, a
to tým spôsobom, že ako otec maloletej dcéry, ktorá nebola schopná sa sama živiť, neprispieval riadne

na jej výživu. A tak konal, hoci bolo v jeho schopnostiach a možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť.

Obžalovaný T. I. bol doposiaľ raz súdne trestaný. Trestným rozkazom Okres-ného súdu U. B. P. zo dňa
XX.X.XXXX U.. Z.. XT X/XXXX bol uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace,

ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka a trest zákazu činnosti
viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 18 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa XX.X.XXXX. V roku 2012 bol obžalovaný T. I. štyrikrát postihnutý pre priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch pre skutky, ktorých sa dopustil
v priebehu roku 2012 voči poškodenej X.. L. W.. Mesto Levoča hodnotilo obžalovaného všeobecne.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu u obžalovanému T. I. súd prihliadal na jeho osobu, osobné pomery,
spôsob spáchania skutku, jeho následok, na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti a na to, že
sa dopustil trestného činu v skúšobnej dobe podmie-nečného odsúdenia.

Poľahčujúcu okolnosť súd u obžalovaného T. I. nezistil. Priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného bolo
to, že bol už za trestný čin odsúdený podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona.Obžalovanému T. I. súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov bez podmienečného odkladu
výkonu trestu. Trestná sadzba pri trestnom čine podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona je stanovená až
na dva roky. Vzhľadom na to, že u obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi

okolnosťami, súd zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38 ods. 3 Trestného
zákona. Teda súd ukladal obža-
lovanému trest v rozpätí od 8 mesiacov do 24 mesiacov a uložil mu trest pri dolnej hranici takto
stanovenej trestnej sadzby.

Výchovný trest na slobode alebo iný druh trestu, v prípade obžalovaného neprichádzal do úvahy,
vzhľadom na jeho osobu, osobné pomery a spôsob spáchania trestného činu a na to, že sa dopustil
trestnej činnosti úmyselným zavinením v skúšobnej dobe z podmienečného odsúdenia.

Jedine trestom spojeným s obmedzením jeho osobnej slobody v podmienkach nápravno-výchovného
zariadenia sa naplní účel trestu, ktorý vytvorí podmienky pre jeho prevý-chovu k tomu, aby viedol

riadny život.

Súd zaradil obžalovaného T. I. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je

až doručenie rozsudku.