Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114219000
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114219000.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a

členovsenátuJUDr.JánaBurikaaJUDr.JozefaTurzu,vprávnejvecinavrhovateľa:EOSKSISlovensko,
s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: X. X., nar. XX. XX. XXXX., bytom I. XXXX/X, I.,
v konaní o zaplatenie 816,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Žilina, č. k. 25C/192/2014-47 zo dňa 19. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol p o t v r d z u j e.

V nenapadnutej časti ponecháva rozsudok nedotknutý.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 163,20

Eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 06. 2011 do 20. 08. 2011 vo výške 1,20
Eur, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 163,20 Eur od 21. 08. 2011 do zaplatenia.
Vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi trovy konania nepriznal.

Mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že nárok navrhovateľa je len čiastočne
dôvodný. Odporca si svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, čo v tomto konaní
nijako nesporoval, ktorú skutočnosť má preto súd za preukázanú. Nakoľko je všeobecná premlčacia
doba podľa § 101 OZ trojročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť prvý raz, súd má za to, že
všetky splátky splatné do dňa 04. 06. 2011 sú premlčané a teda je návrh potrebné v tejto časti zamietnuť.

Ostatné splátky, t. j. splátky splatné po 04. 06. 2011, t. j. splátky splatné od 20. 06. 2011 do 20. 08.
2011 nie sú premlčané a teda navrhovateľ má voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy spolu vo výške
163,20 Eur (3 x 54,40 Eur) z titulu neuhradenia dlžných splátok úveru. Splátky splatné do 04. 06. 2011
sú premlčané, z ktorého dôvodu je premlčaný aj nárok na zaplatenie ich príslušenstva, ktorého právny
osud je nevyhnutne spätý s existenciou primárneho dlhu. Súd priznal navrhovateľovi jednak nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania zosplatnených ku dňu 20. 08. 2011 (ku dňu konečnej splatnosti úveru) vo
výške 1,20 Eur ako aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % zo sumy 163,20 Eur (suma

istiny, ktorú súd navrhovateľovi priznal v tomto konaní) od 21. 08. 2011 (deň nasledujúci po konečnej
splatnosti úveru) až do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh v časti príslušenstva s poukazom na vyššie
uvedené zamietol.Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namietol, že rozhodnutie
okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočného zistenia skutkového
stavu. Zároveň dal do pozornosti, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až §

54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti
Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa ust. § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola
upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z.z. V dôsledku toho sa na účastníkov
nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Podľa jeho názoru je nutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka keďže išlo medzi zmluvnými

stranami o zmluvu o úvere, čiže absolútny obchodno-záväzkový vzťah, pričom na podporu svojich
tvrdení poukázal aj na súdne rozhodnutia. Poukázal aj na skutočnosť, že súd aplikoval ustanovenie,
ktoré ešte nenadobudlo účinnosť (ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žiadal napadnutý rozsudok
zmeniťtak,abysúdvyhoveljehonávrhu,prípadnerozsudokzrušiťavecvrátiťnaďalšiekonanie.Uplatnil
si trovy konania.

K podanému odvolaniu sa odporca nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok vo výroku, ktorým prvostupňový súd návrh vo
zvyšku zamietol podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V nenapadnutej časti ostalo
rozhodnutie nedotknuté.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Zodôvodneniarozhodnutiavyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov
konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj
náležite vyhodnotil.

V prvom rade je nutné zdôrazniť, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 30.8.2006 bola uzavretá
medzi osobou (právnym predchodcom navrhovateľa), ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase
uzavretia zmluvy poskytovala (okrem iného aj) spotrebiteľské úvery a fyzickou osobou (odporcom),
ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Odporca
teda v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch mal v danom právnom

vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíval zákonom poskytnutú všeobecnú
ochranu. Pre posúdenie daného právneho vzťahu ako spotrebiteľského nemalo význam, že sa zmluva
o úvere ako tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka) spravuje výhradne
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je definovaná zákonom o
spotrebiteľských úveroch. Ide o právny vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktorému uvedený zákon

poskytuje náležitú ochranu. Ku dňu uzavretia zmluvy bola ochrana spotrebiteľa v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka formulovaná užšie a definovala spotrebiteľskú zmluvu obmedzujúc sa
na určité typy zmlúv (zmluva o úvere pod túto definíciu nespadala). Ochrana spotrebiteľa v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch však bola v tom čase jednoznačne súčasťou nášho právneho
poriadku. V tomto smere je nutné poukázať aj na znenie ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.

o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého sú spotrebiteľskými
zmluvami zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.Uzavretý zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a
odporcom na základe uzatvorenej zmluvy zo dňa 30.8.2006 č. 0423790518, na základe ktorej bol
odporcovi právnym predchodcom navrhovateľa poskytnutý úver vo výške 70.000 Sk je potrebné

posudzovať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľský vzťah, ako aj v kontexte
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v
znení neskorších predpisov. Aj keď ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza,
že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
a účastníkov, prostredníctvom ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu

obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (ako
dodávateľom) a spotrebiteľom.

Slovenská súdna prax v súčasnej dobe zastáva názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa
odôvodňuje aplikáciu ustanovenia (v duálnom režime, tak podľa Obchodného ako aj Občianskeho
zákonníka), ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie.
Aplikáciu občiansko-právnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich

spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o sťažnosti
podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, vydané
pod sp. zn. I. ÚS 402/2013).

S poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že prvostupňový súd postupoval v zmysle ust. § 52 ods. 2

zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2015, podľa ktorého ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Táto skutočnosť neušla ani odvolaciemu súdu. Treba zdôrazniť, že súd prvého stupňa

správne uviedol, že v predmetnej veci sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní
(aj keď nesprávne poukázal na ustanovenie, ktoré ešte nenadobudlo účinnosť). Uvedené platilo tak
pred novelizáciou predmetného ustanovenia, ako i bude platiť po nej. K uvedenému dospela prax
všeobecných súdov ako i Ústavného súdu SR. Zákonodarca novelizovaným znením iba zabezpečil
jednotnosť jeho výkladu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p.. V odvolacom konaní nebol úspešný navrhovateľ, úspešný bol odporca, ktorý si však náhradu
trov odvolacieho konania postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, resp. ani mu žiadne trovy
nevznikli, preto rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.