Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714203159
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714203159.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, P. O. BOX 41, 810 11
Bratislava, proti odporcovi: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX M., za účasti vedľajšieho
účastníkanastraneodporcu:ObčianskezdruženieVŠEOBECNÁOCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOV,
so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Patrikom Podhorským,
advokátom so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, v konaní o zaplatenie 1 255,18 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa zo dňa 08.12.2013 sa zamieta.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania 139,60 € na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Patrika Podhorského do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom,ktorýbolsúdudoručenýdňa12.03.2014,navrhovateľžiadal,abysúdzaviazalodporcuzaplatiť
dlhzozmluvyorevolvingovomúverevsume1255,18€spríslušenstvom.Uviedol,žeodporcoviposkytol
úver vo výške 697,07 € a odporca sa ho zaviazal zaplatiť 36 mesačnými splátkami vo výške 39,27 €.
Tento záväzok si odporca riadne a včas neplnil, a preto navrhovateľ uplatnil svoje právo podľa § 565
Občianskeho zákonníka a vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlhu z úverovej zmluvy vo výške 1 255,18

€, a to na dňa 25.05.2010.

Odporca sa k návrhu vyjadril svojim podaním zo dňa 23.07.2014 a uviedol, že s odporcom zmluvu
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX neuzatvoril, a preto nebol povinný záväzky z tejto zmluvy
navrhovateľovi plniť. Odporca ďalej uviedol, že pravdepodobne spornú úverovú zmluvu uzatvorila jeho
manželka, ktorá zomrela v decembri minulého roku. Odporca namietal aj to, že sporná úverová zmluva
je uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi a napĺňa znaky úžery, a to najmä ročná úroková sadzba vo
výške 69 % a zmluvná odmena 716,- €.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 22.01.2015 odporca vypovedal, že spornú zmluvu, ktorú mu
súd predložil na nahliadnutie, neuzatvoril a podpis na tejto zmluve nie je jeho podpisom. Za tým

účelom sa viacnásobne podpísal pred súdom a jeho podpisový vzor je súčasťou súdneho spisu. Je
očividné, že tento jeho podpis je rozdielny od podpisu na spornej úverovej zmluve. Či spornú úverovúzmluvu podpísala jeho manželka, povedať nevedel, pretože zomrela v decembri 2012. Potvrdil, že
písomnosť navrhovateľa označenú ako zosplatnenie sporného úveru prevzal. Podľa tohto podania zo
dňa 04.05.2010 je odporca v omeškaní s platením splátok úveru viac ako tri mesiace, a preto po uplynutí

pätnástich dní od doručenia tohto oznámenia sa stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa
majú stať splatnými až v budúcnosti. Podľa poštovej doručenky bola táto písomnosť doručená odporcovi
dňa 07.05.2010 a pätnásťdňová lehota uplynula dňa 22.05.2010, čím sa celý dlh z úveru stal splatný.
Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania z dlžnej sumy 1 255,18 € až od 25.05.2010.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že spornú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX

zo dňa 04.09.2009 uzatvoril odporca a z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie súd návrh navrhovateľa
zamietol.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 22.01.2015, odporca vzniesol voči uplatnenému nároku námietku
premlčania, pretože tento nárok bol podľa navrhovateľa splatný dňa 25.05.2010 a premlčacia lehota
už uplynula. Premlčanie uplatneného nároku uplatnil aj vedľajší účastník, a to Občianske združenie,
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV A SPOTREBITEĽOV, ktorý do konania vstúpil podaním zo dňa

13.11.2014. Vedľajší účastník vo svojom podaní zo dňa 08.01.2015 poukázal na to, že výška ročnej
úrokovej sadzby sporného úveru prevyšuje 30 % (68,89 % ročne) a má za to, že takáto dohoda o výške
úrokov alebo o odmene za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom a je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatná. V tejto súvislosti sa vedľajší účastník odvolával na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, č. k. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009. Vedľajší účastník poukázal aj na to,

že sporná úverová zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré
sú vymenované v § 4 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z týchto dôvodov sa
podľa vedľajšieho účastníka považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Vedľajší účastník
namietol aj premlčanie uplatneného nároku, pretože uplatnená pohľadávka sa stala splatnou dňa
25.05.2010 a navrhovateľ podal na súd návrh až dňa 12.03.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej

lehoty. Z týchto dôvodov vedľajší účastník žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a aby mu
priznal aj právo na náhradu trov konania vo výške 139,60 €.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná, plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že uplatnená pohľadávka sa stala splatnou dňa 22.05.2010.

Podstatapremlčaniaspočívavtom,žepokiaľsaurčitéprávopozákonnomstanovenúdobunevykonáva,
alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde, či u príslušného orgánu, nemôže už byť po

jej uplynutí veriteľovi priznané. To znamená, že dlžník po uplynutí zákonom stanovenej doby sa môže
úspešne brániť s poukazom na to, že toto právo bolo už premlčané. Zmyslom inštitútu premlčania
je najmä stimulácia veriteľa, aby svoje nároky uplatnil včas, aby sa vzhľadom na plynutie času
predchádzalo dôkaznej núdzi. Cieľom premlčania je aj prispieť k právnej istote účastníkov.

Odporca ako spotrebiteľ má právo na ochranu, a to podľa ustanovení v tom čase platného Zákona

číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a
na základe ustanovení § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník obsahuje úpravu
občiansko-právnych vzťahov, pokiaľ tieto vzťahy neupravujú iné zákony, alebo medzinárodné zmluvy,
ktorými je Slovenská republika viazaná (článok I ods. 2 Ústavy SR). Občiansky zákonník je všeobecným
predpisom vo vzťahu ku všetkým ostatným právnym predpisom z oblasti súkromného práva. Osobitným

(špeciálnym) predpisom vo vzťahu k Občianskeho zákonníku je aj Obchodný zákonník. Normy
Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať tak, aby bol naplnený účel zákona, t.j. ochrana a rozvojobčianskych práv a slobôd, najmä s ohľadom na ochranu osobnosti fyzických osôb a ochranu a
nedotknuteľnosť vlastníckeho práva.

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie bola podstatným spôsobom rozšírená aj ochrana práv

občanov ako spotrebiteľov.

Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy SR právne záväzné akty ES a EÚ majú prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky, teda aj prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Základom pre právnu úpravu
ochrany spotrebiteľa na Slovensku je smernica Rady 93/13 EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých
podmienkach spotrebiteľských zmlúv. Podľa článku 2 písm. b/ tejto smernice, je spotrebiteľ akákoľvek
osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom

a podnikaniu. Cieľom tejto smernice je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho partnera v zmluvnom vzťahu.
Z uvedených ustanovení tejto smernice vyplýva, že jej cieľom je aj zabrániť riziku, že spotrebiteľ môže
byť zbavený ochrany na základe zákona, alebo práva uplatniteľného na spotrebiteľskú zmluvu. V zmysle
týchto cieľov a účelu tejto smernice je potrebné vykladať aj všetky vnútroštátne predpisy na ochranu
spotrebiteľa. S týmto cieľom harmonizuje aj ustanovenie § 54 ods. 2 v tom čase platného Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôže odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie platí pre všetky
typy spotrebiteľských zmlúv, teda aj pre spotrebiteľské zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku,

ako je napríklad zmluva o úvere. Z týchto hľadísk je záver o tom, že sa ustanovenia právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa vzťahujú len na niektoré spotrebiteľské zmluvy, neudržateľný.
Neexistuje žiadny logický dôvod konštatovať, že predpisy na ochranu práv spotrebiteľa sa v prípade
uzatvorenia úverovej zmluvy podľa ustanovení Obchodného zákonníka na účastníkov nevzťahujú, alebo
že ochrana spotrebiteľa je v týchto prípadoch obmedzená. Vylúčenie ochrany spotrebiteľa v prípade

úverovej zmluvy uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka neobstojí aj preto, že všetky ustanovenia
Obchodného zákonníka o úverových zmluvách majú dispozitívny charakter (okrem ustanovenia § 499
o administratívnom poplatku za spracovanie zmluvy).

Tvrdenia odporcu o aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka, najmä čo sa týka všeobecných
ustanovení (tretia časť hlava I), a to zvlášť ustanovení o zabezpečení záväzkov, o ručení a uznaní

záväzku, ustanovenia o odstúpení od zmluvy, o omeškaní dlžníka, o premlčaní, ktoré výrazným
spôsobom zhoršujú postavenie spotrebiteľa ako účastníka úverovej zmluvy v porovnaní s ostatnými
spotrebiteľmi, je nelogické a je v rozpore s európskymi zásadami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s
ustanoveniami tuzemského spotrebiteľského práva.

Zo smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že

ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov rovnako. Ani z tuzemských predpisov na
ochranu spotrebiteľa nevyplýva, že časť spotrebiteľov je chránená viac a druhá menej (spotrebitelia pri
poskytovaní finančných služieb).

Aj z ustanovenia § 5 Zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že pri poskytovaní
spotrebiteľských úverov sa všeobecné ustanovenia tretej časti prvej hlavy obchodného zákonníka

nepoužijú. Podľa § 5 citovaného zákona, ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru,
aleboposkytnutieslužby,veriteľjeoprávnenýodzmluvyodstúpiť,akjespotrebiteľvomeškanísplatením
jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace, alebo dvoch splátok. V súvislosti s právom
odstúpiť od úverovej zmluvy sa odkazová poznámka číslo 9 pod čiarou odvoláva na použitie § 48
Občianskeho zákonníka.

Aplikácie ustanovení § 387 až § 401 Obchodného zákonníka o premlčaní, na spotrebiteľský vzťah nie
je možná, pretože postavenie spotrebiteľa zhoršuje, sťažuje a neslúži na jeho ochranu.Podľa § 397 Obchodného zákonníka, je všeobecná premlčacia lehota štyri roky a podľa § 101
Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia lehota trojročná.

Ustanovenia Obchodného zákonníka § 497 až § 507 sú na úverový vzťah, ktorého účastníkom je

spotrebiteľ, použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľského práva uvedenej v Občianskom
zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie (Zákon o spotrebiteľských úveroch, Zákon
na ochranu spotrebiteľa). Na spotrebiteľský vzťah by sa mal v prvom rade aplikovať špeciálny právny
predpis akým je napríklad Zákon o spotrebiteľských úveroch a ak ten určitú otázku nerieši, alebo rieši len
čiastočne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva obsiahnutá v Občianskom zákonníku, a to
nielen ako doplnková právna úprava, ale ako korektív pre prípadné ďalšie použitie noriem obchodného

práva. To znamená, že ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú len v tom prípade, ak nie sú
v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov k nemu, ktoré slúžia
ochrane spotrebiteľa. Ustanovenia tretej časti prvej hlavy Obchodného zákonníka vhodným spôsobom
upravujú postavenie podnikateľov a ich obchodno-záväzkové vzťahy, ale na vzťahy zo spotrebiteľských
zmlúvsanehodia,pretoževoväčšineprípadovspotrebiteľaznevýhodňujú.Ztohtodôvodubolopotrebné

v danom prípade postupovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní (§ 100 ods. 1 a §
101 Občianskeho zákonníka).

Bolo preukázané, že uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 22.05.2010 a trojročná premlčacia lehota
uplynula dňa 22.05.2013. Navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 12.03.2014, t. j. po uplynutí premlčacej
lehoty.

Pretože odporca ako dlžník a vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane uplatnili námietku premlčania,
súd návrh navrhovateľa, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť sumu 1 255,18 € spolu s 9 %
ročným úrokom z omeškania od 25.05.2010 až do zaplatenia, zamietol.

O trovách konania vo vzťahu k odporcovi súd rozhodol podľa § 140 ods. 1 v spojení s § 151 O.s.p..
Odporcovi, ktorý úspešne bránil svoje právo, by vzniklo právo na náhradu trov konania. Toto právo si

však odporca neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Súd priznal právo na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane odporcu,
ktorý si úspešne bránil svoje právo, a preto mu priznal náhradu trov konania 139,60 €. Náhradu trov
konania zaplatí navrhovateľ na účet právneho zástupcu JUDr. Patrika Podhorského do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Priznaná náhrada trov konania pozostáva z trov právneho

zastúpenia, ktoré súd vedľajšiemu účastníkovi priznal na základe vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
advokátov, a to za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie vo veci
samej po 61,41 € a dvakrát režijný paušál po 8,39 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd

Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).