Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/273/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114225372
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114225372.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa: Y.
B., P..B.., B. B.F. V. X, XXX XX A., J. XX XXX XXX, práv. zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom: Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673,proti odporcovi:
T. W., N.. XX.X.XXXX, A. W. XXXX/XX, XXX XX Ž., Y. B., o zaplatenie 188,28 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 18,28 eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 18,28 eur od 28.6.2013 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 8.7.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.7.2014 domáhal súdneho
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi zaplatiť mu sumu 188,28 eur spolu s 8,50 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 188,28 eur od 28.6.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania spolu vo výške
79,62 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 63,12 eur.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvu č. A6786289, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ zriadil odporcovi
prístup s telefónnym číslom 0413958363, ktorý umožňoval odporcovi využívať telekomunikačné služby
poskytované navrhovateľom. V zmysle dodatku k zmluve č. A6786289 aktivoval navrhovateľ odporcovi
prístup k službe TV Extra, Mobilná TV s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 170,- eur. Pri stanovení
výšky zmluvnej pokuty navrhovateľ vychádzal z výhod poskytnutých odporcovi v dodatku k zmluve,
ako aj z výšky mesačného poplatku za služby, ktorý sa odporca zaviazal platiť počas dohodnutej doby
viazanosti. Pri určení výšky zmluvnej pokuty navrhovateľ zohľadnil aj časové hľadisko, teda to kedy
odporca prestane plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty.
Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfaktúrovaných v období od 2/2013 do
3/2013, čím porušil zmluvné povinnosti a v zmysle dodatku k zmluve č. A6786289 je preto povinný
zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 170,- eur. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa
13.6.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty
a vyzval ho na ich úhradu v dodatočne stanovenej lehote. Odporca na jeho výzvu nereagoval a dlžnú
sumu ani čiastočne neuhradil. Navrhovateľ si uplatňuje aj úrok z omeškania v súlade so Všeobecnými

podmienkami čl. 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie
uvedenej v pokuse o pokonávku, tj. od 28.6.2013.

K návrhu navrhovateľ pripojil zmluvu o poskytovaní služby Lite Tv, dodatok z tejto zmluve, prílohu č. 1
k dodatku, pokus o pokonávku, faktúru č. 2185987082, faktúru č. 2189622012 a všeobecné podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s účinné od 26.9.2012.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Podľa ust. § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), na prejednanie veci samej
nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a
ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci
s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné
prejednanie veci vzdali.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p,. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur,
od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 O.s.p. prejednal vec
bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 29.10.2014.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu
a na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ s odporcom uzavrel dňa 3.2.2013 zmluvu o poskytovaní služby Lite TV č. A6786289, na
základe ktorej bol odporcovi zriadený prístup k verejnej sieti a za týmto účelom mu bolo poskytnuté
telefónne číslo 0413958363, a to za účelom užívania služby Lite TV. Na základe zmluvy boli odporcovi
poskytnuté služby TV Extra a Mobilná TV. Spolu so zmluvou o poskytovaní služby Lite TV uzatvorili
navrhovateľ a odporca dňa 3.2.2013 aj dodatok k zmluve o poskytovaní služby Lite TV, č. zmluvy:
A6786289. Predmetom dodatku bola dohoda zmluvných strán na aktivácii služby TV Extra a Mobilná
TV. Dohoda o poskytovaní predmetných služieb bola na dobu viazanosti 24 mesiacov. Súčasťou tejto
dohody nebol prenájom zariadenia Set-Top-Box.

Využívaním telekomunikačných služieb odporcom vznikla navrhovateľovi celková pohľadávka v sume
18,28 eur ako nezaplatené mesačné poplatky za využitie predplatených služieb v období od 2/2013 do
3/2013. Odporcovi navrhovateľ zaslal pokus o pokonávku zo dňa 13.6.2013 s rozpisom neuhradených
faktúr. Odporca na písomný pokus o pokonávku nereagoval.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len
zákon): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona, Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,

b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,

2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)

3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,

6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,

f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich
s koncovými zariadeniami,

g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,

h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,

i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a/ zákona: Podnik má právo

a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,

Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 písm. a/, b/ zákona: Účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

V konaní mal súd za nesporne preukázané, že odporca porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy č.
A6786289 a dodatku k nej tým, že riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby.
V dôsledku uvedeného vznikla odporcovi v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi pohľadávku za neuhradené služby v sume 18,28 eur, pričom cena za služby bola
odporcovi vyúčtovaná nasledovnými faktúrami:

- faktúra č. 2185987082, splatná dňa 11.3.2013 v sume 11,28 eur,

- faktúra č. 2189622012, splatná dňa 8.4.2013 v sume 7,- eur,

Keďže v konaní nebolo preukázané, že by odporca uhradil pohľadávku spolu vo výške 18,28 eur
uplatnenú titulom nezaplatenej ceny za služby využívané na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní
verejných služieb a dodatku k nej, na ktorých úhradu je odporca povinný v zmysle zmluvy a
vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami priznal
navrhovateľovi sumu 18,28 eur vzhľadom na to, že dlh bol riadne a dostatočne preukázaný.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len OZ): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka : Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. (Sadzby sú uverejnené na internetovej stránke NBS).

Súd taktiež priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z tejto sumy v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to vo výške 8,50 % ročne (ako úrokovú sadzbu ECB
0,50 % zvýšenú o 8 percentuálnych bodov), a to odo dňa 28.6.2013, ako dňa nasledujúceho po dni
uvedenom v pokuse pokonávku ako dátum splatnosti (27.6.2013) až do zaplatenia.

Ďalej si navrhovateľ uplatňoval sumu 170,- eur spolu s príslušným úrokom z omeškania titulom zmluvnej
pokuty dojednanej v ust. čl. 2.13 dodatku k zmluve, a to z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti, t.j.
riadne a včasné nezaplatenie ceny poskytnutých služieb.

V zmysle čl. 2.13 dodatku k zmluve, si je účastník vedomý, že právo na zvýhodnenia dohodnuté v
Prílohe č. 1 (pokiaľ je príloha č. 1 súčasťou tohto dodatku) ako aj možnosť prenajať si zariadenie a výška
celkového mesačného nájomného (pokiaľ je predmetom dodatku nájom zariadenia) boli účastníkovi
poskytnuté len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať službu poskytovanú mu prostredníctvom

prístupu v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu viazanosti dohodnutú v tomto dodatku, pričom
nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bodoch 2.11. a 2.12.) by
spôsobilo, že podniku vznikne škoda. V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety sa strany
dohodli, že v prípade, ak je doba viazanosti dohodnutá na dlhšiu dobu ako je 0 mesiacov, účastník je
povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto
bode uvedených povinností nasledovne:

a) ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo
povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a
riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný
záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku),

alebo

b) ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom
podľa zmluvy v znení jej dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom
prístupu, ktorého SN je uvedené v záhlaví tohto dodatku, alebo účastník poruší svoju povinnosť
neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť
ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to či skutočne
dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy)

je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 170,- eur,

pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby
viazanosti (ďalej tiež „druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa
nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť
doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a
okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej
zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť, výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel
uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokruhľuje na celé eurocenty nadol.

Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9).

Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom po 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom po 1.1.2008, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom po 1.1.2008, spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom po.1.1.2008, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom po.1.1.2008, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou
v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako kompenzáciu.

Pokiaľ ide o uplatnenie nároku vo výške 170,- eur s prísl. titulom zmluvnej pokuty, tento si navrhovateľ
uplatňoval na základe ustanovenia čl. 2.13. dodatku k zmluve, nakoľko v zmysle čl. 2.13. písm. a)

dodatku navrhovateľ neuhradil cenu služieb, ktoré mu boli poskytnuté na základe zmluvy uzatvorenej
dňa 3.2.2013.

Na tomto mieste súd musí poukázať na to, že na záväzkovo-právny vzťah medzi navrhovateľom
a odporcom založený predmetnou zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa bez akýchkoľvek
pochybností vzťahuje úprava spotrebiteľských zmlúv zakotvená v právnom poriadku SR platnom v
čase uzavretia zmluvy v ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. v spojení s ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (ust.
§ 52 a nasl.) zaradená novelou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č.
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru
súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim
spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z
27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo
Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades,
José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná
ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je
podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný
čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť
zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať
nečestným zmluvným podmienkam.

Ust. § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné
(uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/2011- „pokiaľ je však zmluvná podmienka v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“). Ide o podmienky,
ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje
absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 4, v súčasnosti ods. 5, Občianskeho zákonníka). Vyjadruje
snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými
mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby
ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok,
ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich
rozsiahlosť nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. V praxi je totiž zmluva
predkladaná navrhovateľom vo formulárovej podobe s vopred určenými podrobnými podmienkami a
nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť
znenie zmluvy, ak chce s dodávateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu. Tento fakt je ešte viac umocnený
skutočnosťou nedostatočného časového priestoru pri samotnom akte uzatvárania takejto zmluvy a
použitia nevýrazného malého písma hraničiaceho s čitateľnosťou, ktorým sú zobrazené významovo
závažné ustanovenia zmluvy. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv (v aplikačnej praxi
súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Ako vyplýva z ust. § 544 Občianskeho zákonníka, účastníci si môžu pre prípad porušenia povinnosti
dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich
zo zmluvy. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a vyjadruje peňažnú sumu,
ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dojednanie výšky zmluvnej
pokuty, či spôsobu jej určenia je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná,
nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže
byť v rozpore s dobrými mravmi.

V danom prípade navrhovateľ, ako to skutkovo vymedzoval v návrhu, tak zmluvná pokuta vo výške 170,-
eur predstavuje sankciu za neuhradenie ceny poskytnutých služieb, na ktorú sa odporca zaviazal, za
čo mu bola zo strany navrhovateľa poskytnutá zľava z ceny mesačného poplatku poskytovanej služby.
S určitosťou teda išlo o poskytnutie určitého benefitu odporcovi spočívajúceho práve v zľave z ceny
poskytnutej služby.

Súd na tomto mieste však považuje za potrebné uviesť, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky
treba hodnotiť v zmysle výkladového pravidla obsiahnutého v platnom znení ust. § 53 ods. 11
Občianskeho zákonníka. Z tohto vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva
pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa
okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky. Toto
výkladové pravidlo s poukazom na znenie ust. čl. 6 ods. 1 a 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z
5. apríla 1993, ako aj na citovanú časť rozsudku Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených
prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció
Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano
Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, možno použiť aj v prejednávanej veci.

Podstatným pri posudzovaní prijateľnosti tejto zmluvnej podmienky je tak podľa názoru súdu to, že
takto dojednaná zmluvná podmienka zaväzovala odporcu (ako aj ostatných spotrebiteľov v zmluvnom
vzťahu s navrhovateľom založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe) k zaplateniu zmluvnej
pokuty v prípade naplnenia podmienok uvedených v čl. 2.13. dodatku k zmluve na zaplatenie sumy
nezodpovedajúcej doposiaľ poskytnutej zľave z ceny poskytnutých služieb. Ako bolo totiž vyššie
uvedené, poskytnutá zľava predstavovala pre odporcu benefit za uzavretie zmluvy na dobu viazanosti
24 mesiacov.

Neprijateľnosť zmluvnej podmienky spočíva práve v neprimeranosti zmluvnej pokuty uvedenej v čl. 2.13.
dodatku. V tomto prípade totiž k porušeniu zmluvnej povinnosti došlo druhý mesiac po uzavretí zmluvy,
a teda napriek tomu, že odporca využíval predmetnú službu po zľave iba dva mesiace (február a marec
2013), v zmysle ust. bodu 2.13 dodatku je povinný uhradiť zmluvnú pokutu v plnej výške 170,- eur.

Zmluvná pokuta tak napriek poskytnutiu zľavy iba za dva mesiace poskytovania služby je neprimerane
vysoká vzhľadom k výške poskytnutej zľavy, ktorá v tomto prípade predstavuje čiastku 18,79 eur. Súd
preto považuje takto formulovanú zmluvnú podmienku s odkazom na už vyššie uvedené argumenty za
neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu jej neprimeranosti.

Taktiež súd poukazuje na to, že v prípade zmluvnej pokuty dohodnutej, ktorá nebola individuálne
dohodnutá (teda ak na túto vzťahuje ust. § 53 Občianskeho zákonníka) je pojmovo vylúčené, aby mohlo
byť využité moderačné právo súdu podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka, t. j. aby súd znížil zmluvnú
pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ako aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Ust.
§ 53 ods. 4 v spojení s ust. prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e)
totiž dohodu o neprimeranej zmluvnej pokute v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nebola individuálne
dojednaná, sankcionuje priamo absolútnou neplatnosťou. Nie je tak možné, aby súd následne v zmysle
ust. § 545a Občianskeho zákonníka moderoval výšku neplatne dojednanej zmluvnej pokuty.

Vzhľadom k vyššie uvedenému a s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia preto súd návrh
navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 170,- eur s prísl. výrokom č. II. rozsudku zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle vyššie citovaných ust. § 142 ods.1 a § 151 ods. 1 veta
prvá O.s.p. Odporca ako úspešný účastník má právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli
v súvislosti s účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti navrhovateľovi. Odporca si však nárok
vyplývajúci z tohto práva na náhradu trov konania neuplatnil, a preto súd rozhodol o trovách konania
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.