Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/341/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113210166
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113210166.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom vo
Švajčiarskej konfederácii, Industriestrasse 13C, 6300 Zug, IČO: CHE-100.023.266, zastúpený JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Karadžičova 8, proti odporkyni: S. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Súča XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: K.
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom v Skalici, ul. Petrovská 10, zastúpený JUDr. Jozefom
Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 358,24 eur
s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.04.2013 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh pôvodného navrhovateľa, Profidebt
Slovakia, s.r.o., ktorým sa proti odporkyni domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporkyne
zaplatiť navrhovateľovi sumu 358,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
261,28 eur od 05.10.2012 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Tento
návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 19.12.2007 bol odporkyni poskytnutý úver
splatný v 48-tich mesačných splátkach vo výške 32,23 eur. Odporkyňa si túto povinnosť nesplanila,
čím porušila zmluvu. Spoločnosť GE Money, a.s. preto vypovedala zmluvu dňa 27.09.2010. Odporkyňa
pohľadávku navrhovateľa do dňa spísania návrhu na začatie konania neuhradila ani čiastočne.
Pohľadávka navrhovateľa predstavuje sumu 358,24 eur, ktorú tvorí istina úveru vo výške 261,28 eur
a poplatky vo výške 96,96 eur. Dňa 27.09.2012 uzavrel navrhovateľ ako postupník so spoločnosťou
GE Money, a.s. ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola navrhovateľovi
postúpená splatná pohľadávka voči odporcovi zo zmluvy o úvere vo výške 358,24 eur s príslušenstvom.
Postúpenie pohľadávky oznámil postupca odporkyni listom zo dňa 26.10.2012.

Na základe výzvy súdu pôvodný navrhovateľ návrh doplnil písomným podaním zo dňa 21.08.2013, v
ktorom uviedol, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 261,28 eur s príslušenstvom bola vyčíslená ku
dňu 04.10.2012, preto sa v petite návrhu uplatňuje úrok z omeškania z nesplatenej časti úveru od daného
dátumu. Spoločnosť GE Money, a.s. však vypovedala zmluvu dňa 27.09.2010, vtedy sa odporkyňa
dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. K podaniu ďalej pripojil aj platobnú históriu k úverovej

zmluve, obchodné podmienky úverových produktov verzia 4/2007 a sadzobník poplatkov k produktom
GE Money, a.s.

Odporkyni bol návrh na začatie konania spolu s prílohami doručený dňa 28.01.2014, pričom na tento
návrh odporkyňa žiadnym spôsobom nereagovala.

V priebehu konania podaním zo dňa 07.10.2013 vstúpil do konania vedľajší účastník, Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, a to na stranu odporcu. Vedľajší účastník je združenie
pôsobiace na ochranu práv spotrebiteľov. Hlavnou náplňou činnosti tohto združenia je zastupovanie
spotrebiteľov a ich podpora formou vedľajšieho účastníctva v konaní, zastupovanie spotrebiteľov v
konaní správnych a kontrolných orgánov, urovnávanie a riešenie spotrebiteľských sporov mediáciou,
podávania návrhov na zdržanie sa protiprávneho konania vo veci ochrany spotrebiteľov. Vstup
vedľajšieho účastníka bol navrhovateľovi aj odporkyni oznámený, pričom títo na toto oznámenie súdu
žiadnym spôsobom nereagovali. Dňa 06.02.2014 bolo súdu doručené podanie vedľajšieho účastníka,
obsahom ktorého je jeho vyjadrenie, obsahom ktorého je vznesenie námietky premlčania pohľadávky
navrhovateľa. Má za to, že navrhovateľ si uplatnil svoje právo po uplynutí dvojročnej premlčacej doby,
lebo navrhovateľ vypovedal zmluvu dňa 27.09.2010. Vypovedanie zmluvy je v skutočnosti odstúpením
od predmetnej zmluvy. Ide o vydanie bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ mohol svoje právo na
zaplatenie žalovanej sumy vymáhať dňa 28.09.2010, avšak žalobu podal až dňa 19.04.2013. Preto
navrhuje, aby súd návrh zamietol. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov konania a požiadal súd,
aby rozhodol v jeho neprítomnosti.

Dňa 19.06.2014 bol súdu doručený návrh na zmenu účastníka na strane navrhovateľa z pôvodného
navrhovateľ na súčasného navrhovateľa. Súd zmenu navrhovateľa pripustil uznesením zo dňa
10.09.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2014.

Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože vo veci ide o drobný spor a podľa
názoru súdu vo veci možno rozhodnúť bez pojednávania. Súd sa oboznámil s návrhom, vrátane jeho
doplnenia, Zmluvou o úvere zo dňa 19.12.2007 uzavretej medzi odporkyňou a právnym predchodcom
navrhovateľa, predloženými obchodnými podmienkami úverových produktov, oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 05.10.2012 a obidvoma zmluvami o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012, resp.
zo dňa 31.01.2014. Po tomto oboznámení sa s návrhom a listinnými dôkazmi má súd za preukázané,
že právny predchodca navrhovateľa, obchodná spoločnosť GE Money a.s. s odporkyňou uzatvorila
dňa 19.12.2007 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol odporkyni spotrebiteľský úver v sume
30.000,-Sk, ktorú sa odporkyňa zaviazala uhradiť v 48 pravidelných mesačných splátkach vo výške
971,-Sk. Podmienky splácania úveru, resp. podmienky úverovej zmluvy, boli uvedené v Obchodných
podmienkach úverových produktov. Presné termíny splátok ani presne určená konečná splatnosť úveru
v úverovej zmluve neboli uvedené. V úverovej zmluve bol uvedený počet splátok a deň splatnosti každej
zo splátok, k 19. dňu v mesiaci. Takisto bola v zmluve uvedená celková cena úveru a RPMN na úver vo
výške 22,17 %. Ďalej je v nej uvedené, že v ostatnom určujú obsah zmluvy OP a Sadzobník poplatkov
GE, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Podľa samotného tvrdenia navrhovateľa sa
odporkyňa dostala do omeškania so zaplatením žalovanej sumy dňa 27.09.2010, odkedy si uplatnil aj
právo na úroky z omeškania zo žalovanej sumy v dôsledku vypovedania zmluvy. Vychádzajúc z tohto
tvrdenia navrhovateľa si navrhovateľ mohol uplatniť svoje právo na žalovanú sumu od tohto dňa.

Podľa § 52 ods. 1, ods.2, ods.3, ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v účinnom znení, ďalej len "zákon o
ochrane spotrebiteľa" orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 1 ods.1, ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a
povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj
výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie
súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 2 písm.a/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Podľa § 2 písm.b/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Podľa § 2 písm.zd/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie produktom výrobok
alebo služba vrátane nehnuteľnosti, práva alebo záväzku.

Podľa § 582 ods.1 Občianskeho zákonníka ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom
je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť
určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať
v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Podľa § 48 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 53 ods.11 Občianskeho zákonníka ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu
neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z
vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu,
sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod,
ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto
zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy
bez zbytočného odkladu písomne informuje spotrebiteľa.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko,
čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol
premlčanie namietať.

Podľa § 2 písm.a/ zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
zmluvou o spotrebiteľskom úvere dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o
úvere ( § 497).

Podľa § 324 ods.1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 365 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že navrhovateľ je právnym nástupcom
pôvodného veriteľa odporkyne v zmluvnom záväzkovom vzťahu, ktorý bol založený Zmluvou o úvere zo
dňa 19.12.2007, teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

Úverová zmluva, ktorú uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ s odporkyňou ako
spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri ich uzatváraní právny predchodca navrhovateľa
konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporkyňa je fyzickou osobou a nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu
navrhovateľa otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú
základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných zásad občianskeho súdneho
konania, sa prioritne zaoberal vznesenou námietkou premlčania vedľajším účastníkom na strane
odporkyne. Úspešné vznesenie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti
nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo
existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť. Skúmanie ďalších skutočností, od ktorých
navrhovateľ odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu, by v prípade premlčania tohto práva bolo bez
právneho významu pre výsledok konania, teda rozhodnutie súdu.

Aj napriek skutočnosti, že námietku premlčania nevzniesla odporkyňa, ale vedľajší účastník vystupujúci
v konaní na jej strane, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľa, súd sa touto námietkou zaoberal
tak, ako keby ju vzniesla samotná odporkyňa. Zmyslom účasti vedľajšieho účastníka v občianskom
súdnom konaní na strane spotrebiteľa je ochrana jeho práv. Ochrana spočívajúca vo vznesení námietky
premlčania je typickým prostriedkom na dosiahnutie tohto účelu, a preto nemožno mať pochybnosti o
práve vedľajšieho účastníka namietať premlčanie v mene spotrebiteľa. Súd považuje za potrebné v tejto
súvislosti uviesť aj to, že s účinnosťou od 01.05.2014 sú súdy povinné z úradnej povinnosti prihliadať na
premlčanie práva, nároku voči spotrebiteľovi podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Od uvedeného dňa teda nie je nevyhnutné vznesenie námietky premlčania odporcom, resp. vedľajším
účastníkom.

Navrhovateľ tvrdí, že úverovú zmluvu uzavretú s odporkyňou vypovedal dňa 27.09.2010. Z ustanovenia
citovaného § 582 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vypovedať možno zmluvu dojednanú na
dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok
zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť. Táto skutočnosť takisto vyplýva aj z citovaného
ustanovenia § 53 ods.11 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje práve dodávanie finančných služieb
na dobu neurčitú. V danom prípade však o zmluvu na dobu neurčitú nešlo. Vypovedanie predmetnej
zmluvy by tak odporovalo kogentnej úprave Občianskeho zákonníka. Preto, ak právny predchodca mal
vôľu úverovú zmluvu zrušiť, je potrebné takýto právny úkon posúdiť podľa jeho obsahu ako odstúpenie
od zmluvy, ktoré má za následok zrušenie zmluvy. Ustanovenie bodu 4.24 Obchodných podmienok
nie je možné aplikovať na zmluvný vzťah založený Zmluvou o úvere zo dňa 19.12.2007, z ktorého
plnenia sa navrhovateľ od odporkyne domáha, pretože táto zmluva sa netýka revolvingového úveru,
teda tzv. "kreditnej karty", ale "riadneho" úveru podľa čl. II Obchodných podmienok, pre ktorý bod 4.24
Obchodných podmienok neplatí. Zmluvu o revolvingovom úvere je možné považovať za zmluvu uzavretú
na dobu neurčitú, avšak nie Zmluvu o úvere zo dňa 19.12.2007.

Predmetná úverová zmluva je spotrebiteľská zmluva, preto sa na posúdenie existencie premlčania práva
navrhovateľa vzťahujú na daný záväzkový vzťah ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle tejto úpravy sa na daný záväzkový vzťah vzťahuje
premlčacia doba v trvaní dvoch rokov podľa ustanovenia § 107 ods.1, ods.3 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka. Jedným z právnych následkov zrušenia zmluvy o úvere je,
že veriteľ na základe tejto zmluvy je oprávnený požadovať vrátenie toho, čo na jej základe odporkyni
ako dlžníkovi poskytol, teda úver. Toto právo sa však premlčuje podľa ustanovenia § 107 ods.1, ods.3
Občianskeho zákonníka v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka rovnako ako právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia, napr. z plnenia na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol. Premlčacia
doba začala v danom prípade plynúť dňa 28.09.2010, pretože celý dlh odporkyne sa stal splatným dňa
27.09.2010. Navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca si právo na žalovanú sumu mohol uplatniť prvý
krát dňa 28.09.2010, avšak uplatnil si ho až dňa 19.04.2013 (deň doručenia návrhu na začatie konania
súdu). Uplatnil si ho teda po uplynutí dvoch rokov (po 28.09.2012). Jeho právo je tak premlčané, pričom
podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľovi nemožno premlčané právo priznať. Preto súd
návrh navrhovateľa zamietol.

Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti (posúdenie premlčania pohľadávky navrhovateľa) uviesť
to, že pri svojom rozhodnutí sa riadil ustanovením § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je

spotrebiteľom. Záväzkový vzťah založený zmluvou o úvere je obchodným záväzkovým vzťahom. Ide o
tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka).
Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého
záväzkové vzťahy patrí aj vzťah založený zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka).
Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však
v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad,
je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa
spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu
k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou
úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č.
102/2014 Z.z.) precizoval dovtedy účinné ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu aj v súčasnosti účinná
právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak
uvedenou novelizáciou sa akákoľvek pochybnosť (možnosť iného výkladu, iného pochopenia znenia
tohto ustanovenia) o tom odstránila.

Súd záverom považuje za potrebné uviesť, že z predloženej platobnej histórie vyplýva, že odporkyňa
od navrhovateľa čerpala úver na základe zrušenej úverovej zmluvy v celkovej výške 995,82 eur a vrátila
mu na základe zrušenej zmluvy celkovo sumu 1.195,88 eur. Takisto z predloženej úverovej zmluvy
vyplýva, že výška úroku v nej nebola uvedená. Úverová zmluva odkazuje na Sadzobník poplatkov GE,
po posúdení ktorého súd konštatuje, že ročná úroková sadzba v nej nie je takisto uvedená.

Okrem toho, že úrok nie je možné považovať za poplatok, ako je uvedené v predloženom sadzobníku,
tak sú v ňom uvedené úrokové sadzby vzťahujúce sa na viacero úverových produktov (čo je samo
osebe zmätočné). Pri úverových zmluvách (ktoré nie sú zmluvami o revolvingovom úvere) sú podľa
tohto sadzobníka úrokové sadzby určené takto: "Zákazník berie na vedomie, že výška úrokovej sadzby
a RPMN závisí od zvoleného splátkového režimu. Konkrétna výška RPMN je uvedená v Zmluve." Z takto
uvedenej výšky úrokovej sadzbe nie zrejmé, aká je výška úroku. Navyše súd konštatuje, že RPMN nie je
možné zamieňať s úrokom, ako odplatou za poskytnutý úver. Takéto neurčité, resp. žiadne dojednanie
o výške úroku je neplatné. V takom prípade podľa § 4 ods.5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ
nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky z tohto spotrebiteľského úveru.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania odporkyne súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože
odporkyňa bola v konaní plne úspešná. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa si v konaní právo na náhradu
trov konania neuplatnila a z obsahu spisu jej žiadne trovy konania ani nevyplývajú, súd odporkyni
náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupoval aj vedľajší účastník na strane odporkyne a vzhľadom na
úspešnosť odporkyne v konaní, bolo potrebné rozhodnúť aj o práve vedľajšieho účastníka na náhradu

trov konania, ktoré si uplatnil. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi
sa súd riadil nasledujúcou právnou úvahou:

Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a
povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach §
93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania
popri navrhovateľovi alebo odporkyni buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou
konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak
ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona,
zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie §
93 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník.
V konaní však koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v
konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver,
že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom
tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto
úkony majú v konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v
konaní vystupuje. Občiansky súdny poriadok potom v ustanoveniach § 153d a § 201 špecifikuje procesné
postavenie vedľajšieho účastníka, a to v prípadoch práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu
prvého stupňa. V týchto prípadoch právo vedľajšieho účastníka obmedzuje tak, že právo podať odvolanie
má iba v prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom. Logickým argumentom a contrario možno vyložiť, že pri ostatných, zákonom
inak pre vedľajšieho účastníka neupravených procesných právach a povinnostiach, má vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania. Žiadne iné ustanovenie v Občianskom súdnom
poriadku, ktoré by upravovalo odlišné postavenie vedľajšieho účastníka neexistuje. Naopak, zákon
celkom jasne ustanovuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Právny
názor, ktorého dôsledkom je limitácia práv, ale i povinností vedľajšieho účastníka, nemá oporu v žiadnom
z ustanovení zákona. Výklad noriem, ustanovení zákona súdom, nemôže byť v rozpore so samotným
znením ustanovení zákona. V opačnom prípade by súd prebral na seba úlohu normotvorcu, ktorým nie
je.

Zhrnúc vyššie uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má
aj vedľajší účastník. V danej veci, ak má odporkyňa právo na náhradu trov konania, má toto právo aj
vedľajší účastník na strane odporkyne.

Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na
ochranu spotrebiteľa, je účelné. Túto skutočnosť musí pri rozhodovaní o trovách konania súd vždy
posúdiť. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne je ochrana práv spotrebiteľov.
Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto účelom aj existuje. Vedľajší účastník je zo
svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné
zastupovanie nie je možné chápať ako účelné. Je samozrejmé, že relevantnú, skutočnú ochranu práv
spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych
predpisov a judikatúry súdov. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v
občianskom súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné. V danom konkrétnom prípade vedľajší
účastník splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta. Ten urobil v konaní, ohliadnuc od vlastného
podnetu na vstup do konania, jediné podanie, a to vyjadrenie k návrhu zo dňa 31.01.2014, obsahom
ktorého bola aj námietka premlčania. Práve po posúdení právnej náročnosti prípadu, obsahu tohto
vyjadrenia a po uvážení skutkových okolností prípadu súd konštatuje, že zastúpenie vedľajšieho
účastníka advokátom v konaní nebolo účelné.

Súd pripúšťa, že zastúpenie združenia ako vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní
advokátom nemusí byť v každom prípade neúčelné. Malo by však ísť o právne zložitejší prípad,
kedy by ani personálne vybavenie združenia na ochranu spotrebiteľa nemuselo postačovať na riadne

a plnohodnotné zastupovanie združenia. Ako je uvedené aj vyššie, pri rozhodovaní o náhrade trov
konania musí súd vždy posúdiť aj účelnosť vzniknutých trov, pričom na tejto skutočnosti nič nemení
právo účastníka, resp. vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť advokátom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.