Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 10, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/685/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111200605
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3111200605.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa N.. N. I., Z. G. X. XX, H.,
zastúpeného JUDr. Andreou Šupákovou, advokátkou so sídlom Cukrová 14, Bratislava proti odporcovi
ERSON Recycling, s.r.o., so sídlom Soblahovská 3479, Trenčín, IČO 36 331 201, zastúpenému JUDr.
Jánom Kanabom, advokátom so sídlom J. Zemana 3141/101, Trenčín, o zaplatenie 5.006,02 Eur istiny
a prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. mája 2013, č.k.
26C/97/2011-153, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh na začatie konania. Vyslovil, že o trovách bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom
vykonaných dôkazov, z ktorých vyvodil záver o tom, že odporca ako dlžník uzavrel 29.05.2009 s veriteľmi
LMM spol. s r.o., MAN - ÚŽITKOVÉ VOZIDLÁ - SLOVAKIA, s.r.o., Metso Minerals, s.r.o., TERRASTROJ
spol. s r.o., TechScreen, s.r.o. zmluvu o pôžičke. Navrhovateľ vystavil odporcovi dňa 10.07.2009 faktúru
č. 360/2009 splatnú dňa 20.07.2009 v sume 4.760 Eur za právnu pomoc v súvislosti s pôžičkou LMM
s.r.o. a spol. a súvisiace právne úkony. Po dohode účastníkov konania navrhovateľ túto faktúru stornoval
a uplatňoval voči odporcovi odmenu 1.000 Eur, ktorú mu aj odporca uhradil. Ďalej citoval jednotlivé

úkony účastníkov, resp. tretích osôb, týkajúce sa zabezpečovania úveru, ktorým mal odporca splatiť
pohľadávkuvočiveriteľom.Vyslovilnázor,žepodmienkouplatnostizmluvyoposkytnutíprávnychslužieb
nie je dodržanie písomnej formy, t.j. možné ju dojednať aj ústne. Z výpovedí účastníkov konania a
listov navrhovateľa zo dňa 24.07.2009 a 17.02.2010, ako aj z listu odporcu zo dňa 09.04.2010 zistil, že
účastníci uzavreli zmluvu o poskytnutí právnych služieb vo veci pôžičky odporcovi od spoločnosti LMM
s.r.o. tak, že si dojednali odmenu pre navrhovateľa vo výške 1.000 Eur, ktorú odporca navrhovateľovi
aj zaplatil. Poukázal na list zo dňa 09.04.2010, v ktorom odporca vyslovil jednoznačný názor, že

navrhovateľa na úkony v jeho mene nesplnomocnil a že navrhovateľa nežiadal o účasť na stretnutiach,
s tým, že na stretnutí sa navrhovateľ zúčastňoval na podnet V.. W.. Konštatoval, že spoločnosť LMM,
spol. s r.o., v zastúpení V.. N. W. a N. U. W. zložili do úschovy notárky N. vyhlásenie obsahujúce
potvrdenia spoločnosti LMM, spol. s r.o. o zániku pohľadávky zabezpečenej záložným právom a výpis z
obchodného registra spoločnosti LMM, spol. s r.o., ktoré má notársky úrad vydať budúcemu príjemcovi
H. K. za splnenia podmienky, že H. K. zloží do notárskej úschovy sumu 186.000 Eur. Splnomocnením
zo dňa 24.11.2009 V.. N. W. a N. U. W. splnomocnili navrhovateľa na zastupovanie pri riešení zmlúv o

pôžičke uzavretých s odporcom zo dňa 29.05.2009 s tým, že ho splnomocnili najmä na všetky právne
úkony v uvedenej veci, vrátane podpísania zmluvy o pôžičke s odporcom a H. K. a prípadnú zmenu
zápisnice o úschove vyhlásení č. 135/2009, KNÚ 7/2009 a konanie pred úradmi. Odporca v zastúpení
konateľkou I.. Z. I. ako dlžník, H. K. ako veriteľ a spoločnosť LMM spol. s r.o. ako súčasný veriteľuzavreli zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola pôžička v sume 206.520 Eur s tým, že časť pôžičky
v sume 19.920 Eur odovzdá veriteľ dlžníkovi pri podpise zmluvy a časť pôžičky v sume 186.600 Eur
odovzdádonotárskejúschovynotárkyN.zaúčelomvyplateniafinančnýchpôžičiekprespoločnosťLMM,

spol. s r.o. Vyvodil z toho záver, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o pôžičke medzi veriteľom H. K.
a odporcom ako dlžníkom vystupoval ako splnomocnený zástupca dovtedajšieho veriteľa spoločnosti
LMM spol. s r.o., pričom z e-mailovej komunikácie medzi navrhovateľom, odporcom, H. K., N.. I. a N.. I.
H. jednoznačne nevyplynulo, že navrhovateľ vo veci uzavretia zmluvy o pôžičke medzi H. K. a odporcom,
ktorej účastníkom bola aj spoločnosť LMM, spol. s r.o., poskytoval odporcovi právne služby a konal v

jeho záujme. Z predložených plnomocenstiev V.. N. W. a N. U. W. pre navrhovateľa a z výpovede svedka
H. K. a I. X. vyplynulo, že pri uzatváraní zmluvy o pôžičke navrhovateľ vystupoval ako splnomocnený
zástupca konateľov spoločnosti LMM spol. s r.o. a nie ako advokát poskytujúci odporcovi právne služby.
Výpoveď svedka V.. N. W. považoval za nevieryhodnú, s úmyslom privodiť navrhovateľovi priaznivejšie
rozhodnutie vo veci, vzhľadom na dlhoročný priateľský pomer k navrhovateľovi. Samotná okolnosť, že
odporca preposielal navrhovateľovi e-maily od spoločnosti SOS Financ, I. B. a N.. I. bez príkazu na

vykonanie úkonu právnej služby nezakladá predpoklad, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
zmluvy o poskytnutí právnej pomoci. Navrhovateľ tak v konaní nepreukázal, že by mu odporca ako
klient dával príkazy na poskytnutie právnych služieb, a preto nemal za preukázané, že navrhovateľ ako
advokát poskytol odporcovi ako klientovi predmetné právne služby a konal podľa jeho pokynov.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu a vyhovenie

návrhu v celom rozsahu, prípadne zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
Uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., písm. c/, d/, f/ O.s.p. Zotrval na
stanovisku, že preposielanie e-mailov zo strany odporcu, konkrétne riaditeľa odporcu p. I. X. preukazuje,
že došlo k uzatvoreniu zmluvy o právnej pomoci medzi účastníkmi. Zdôraznil, že preposielaniu e-
mailov predchádzalo množstvo telefonických rozhovorov, kde bol inštruovaný, aby posúdil návrhy zmlúv,

ktoré mu budú následne poslané e-mailovou správou. Nevykonanie dôkazov výpisom telefonických
rozhovorov, čo nebolo možné pre časový odstup, nemôže byť na jeho ujmu. K preposielaniu e-mailov
zo strany odporcu nedošlo náhodou, ale tieto emaily boli výsledkom ústnej dohody medzi účastníkmi o
tom, že ich spolupráca bude pokračovať a že bude odporcovi poskytovať právne služby aj pri pôžičke od
ďalšieho subjektu. Poukázal na ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého s prihliadnutím

na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo
s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť
súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu. V tom prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď
sa úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu. V prejednávanom
prípade malo dôjsť k prijatiu návrhu na uzatvorenie zmluvy o právnej pomoci práve vykonaním úkonov

právnej služby zo strany navrhovateľa, ktoré úkony vykonal v nadväznosti na pokyn riaditeľa odporcu
oznámený telefonickým rozhovorom. Ďalej poukázal na ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je
prejav vôle určený známy alebo jej musel byť známy. Mal za to, že vzhľadom na telefonické rozhovory
s riaditeľom odporcu, ktorý mu pred zaslaním predmetných zmlúv oznámil, že mu posiela návrh zmluvy

od potenciálneho veriteľa a požiadal o revíziu tohto návrhu a podľa toho aj postupoval je zrejmé, že
úmysel konajúcej osoby mu bol známy. Ďalej vyčítal súdu prvého stupňa, že neaplikoval ust. § 266 ods.
2, 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri výklade vôle sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti
súvisiacesprejavomvôle,včítanerokovaníauzavretízmluvyapraxe,ktorústranymedzisebouzaviedli,
ako aj následného správania strán. V tejto súvislosti uviedol, že už pred riešením prípadu, ktorý je

predmetom konania, odporcovi poskytoval právne služby v súvislosti so zmluvou o pôžičke od združenia
podnikateľských subjektov a spol. LMM s.r.o. a že po obdržaní e-mailu odporcu s ponukou z SOS
Finance p. I. B. od odporcu obdržal aj ďalší návrh zmluvy o pôžičke od H. K., z čoho má byť zrejmé, že
posielanietýchtosprávnebolovýsledkomnáhody,aledohodysodporcomotom,žemubudeposkytovať
právne služby v súvislosti so zmluvami o pôžičke od rôznych subjektov. Spoločnosť LMM s.r.o. nebola

v tomto vzťahu účastníkom, a preto, ak by zastupoval túto spoločnosť ako tvrdil odporca, nemalo by
zmysel, aby v tomto vzťahu akokoľvek vystupoval. Ďalej súdu prvého stupňa vyčítal, že sa nevysporiadal
s listom odporcu zo dňa 09.04.2010, ktorý mu konateľka odporcu zaslala a v ktorom výslovne uznala,
že pokiaľ ide o zmluvy prefinancovanie dlhu zo strany p. K., tieto zmluvy si dal vypracovať p. K. sám a
navrhovateľ si zmluvu len pozrel a odobril ju, čiže tam je ochotná zaplatiť odmenu maximálne 71,92 Eur.

Tam uznala, že sa na pripomienkovaní zmluvy podieľal a bola za túto činnosť ochotná zaplatiť odmenu
hoci aj nesprávne vypočítanú. Ďalej spochybnil záver súdu prvého stupňa, ktorý považoval výpoveďsvedka V.. W. za nevieryhodnú, vzhľadom na priateľský pomer medzi svedkom a navrhovateľom, s tým,
že pri takejto konštrukcii by mal súd rovnakým spôsobom hodnotiť aj výpovede svedkov navrhnutých
odporcom, ktorých pomer k odporcovi a ich vierohodnosť by sa mali považovať za problematické.

Odporca vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Vo vyjadrení poukázal na to, že navrhovateľ nepredložil
písomnú plnú moc, čo ako dlhoročný advokát musí vedieť, že bez takejto listiny nie je možné vykonávať
úkony v prospech splnomocniteľa. Ďalej uviedol, že navrhovateľ menil vystavené faktúry, nevedel, aké
úkony chce fakturovať, čo je ich obsahom a v akých sumách. Zasielal odporcovi faktúry, ktoré následne

sám stornoval, aby následne faktúry opätovne vystavoval, pričom jedenkrát sa malo jednať o faktúry
v súvislosti s pôžičkou pána K., inokedy v súvislosti s pôžičkou LMM, aby následne bola vystavená
konečná faktúra, podľa ktorej ide o úkony v súvislosti s pôžičkou od p. K.. Ďalej zdôraznil, že úkony, za
ktoré sa podaným návrhom domáhal odmeny, vykonal navrhovateľ ako splnomocnenec od iných osôb,
a to najmä od p. W. a p. W..

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu

je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého o odvolaní možno rozhodnúť
aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p.odôvodniťlenokolnosťamiuvedenýmipodpísmenamia/ažf/citovanéhozákonnéhoustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.). V tejto súvislosti za vadu považuje, že súd
prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).

Z odôvodnenia odvolania nie je zrejmé aké ustanovenia, ktorého právneho predpisu mal súd prvého

stupňa na vec aplikovať a neurobil tak, pričom v dôsledku toho by nebol dostatočne zistil skutkový
stav. Pokiaľ ide o otázku aplikácie právneho predpisu a zistenie skutkového stavu, tak v súvislosti s
posudzovaním dôvodov na odvolanie sa tieto skutočnosti zisťujú v kontexte s dôvodmi na odvolanie
podľa § 205 ods. 2 písm. c/, f/ O.s.p. Pokiaľ je uplatňovaný dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p., tak zákonodarca má na mysli zistenie procesných vád, vyplývajúcich z ust. § 221 ods.

1 písm. a/ až g/ O.s.p. Navrhovateľ však neuvádza akého procesného pochybenia sa mal súd prvého
stupňa pri svojom rozhodovaní dopustiť, v dôsledku čoho by bolo možné konštatovať, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., a preto dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
nepovažuje odvolací súd za daný.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) je daný v
prípade, ak účastník konania navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý
treba odstrániť. Navrhovateľ pritom neuvádza, o aký dôkaz, ktorý by bol navrhol a súd ho nevykonal,
sa malo jednať, s výnimkou vykonania záznamu telefonických hovorov s konštatovaním, že tieto nie

je možné vykonať z objektívnych dôvodov (uplynutie lehoty). Zo zápisnice o pojednávaní súdu prvého
stupňa, ktoré sa konalo 26. apríla 2013 a na ktorom právni zástupcovia účastníkov predniesli záverečné
prednesy vyplýva, že bolo zo strany súdu dané poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a právni zástupcovia
účastníkov nenavrhli vykonanie ďalších dôkazov.

Vzhľadom na túto skutočnosť treba konštatovať, že dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/

O.s.p. nie je daný.Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe
vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam)spočívapredovšetkýmvnesprávnompostupe
súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne že neprihliada
na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá

postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov
by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo

vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo
vieryhodnosti je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135
O.s.p. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. teda možno napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako

k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani
polemizovať s jeho skutkovými závermi.

Navrhovateľ v konaní vychádza z odlišných skutkových záverov než prvostupňový súd a robí z
vykonaných dôkazov vlastný skutkový záver, týkajúci sa skutočnosti, či došlo k uzavretiu zmluvy o
právnej pomoci medzi účastníkmi, prípadne či boli so súhlasom odporcu vykonané úkony, za ktoré

navrhovateľ návrhom na začatie konania uplatňuje zaplatenie odmeny.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku hodnotil
dôkazy, a to ako listinné dôkazy, tak aj výpovede svedkov, postupom, ktorý je v súlade s ust. § 132 O.s.p.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že navrhovateľ neopodstatnene vyčíta súdu prvého stupňa nesprávne
hodnotenie výpovede svedka V.. N. W.. Vyplývajú z nej totiž podklady pre záver, ktorý aj súd prvého

stupňa z vykonaného dokazovania vyvodil, t.j. že prvotným záujmom a dôvodom akýchkoľvek vzťahov
medzi účastníkmi bola tá skutočnosť, že spoločnosť LMM, ktorú nepochybne zastupoval navrhovateľ,
bolaveriteľomodporcu,pričomtátospoločnosťmalaprirodzenýzáujemnatom,abyjejúverbolsplatený.
Zaujímala sa preto, spolu s odporcom, o zabezpečenie zdrojov, z ktorých mal byť úver vrátený. Uviedol
však, že zmluvy o pôžičkách od ďalších veriteľov mal vypracovať navrhovateľ, čo netvrdil ani samotný

navrhovateľ. Tiež aj z ďalšej časti výpovede svedka, týkajúcej sa angažovania sa v otázkach pôžičky
od iných subjektov, a to najmä H. K., s ktorým napokon zmluva o pôžičke bola uzavretá vyplýva, že
navrhovateľ u notárky zastupoval spoločnosť LMM a nie odporcu. Taktiež zmluvu o pôžičke zo dňa
18.11.2009, na základe ktorej došlo k zabezpečeniu finančných prostriedkov, ktoré pôvodne odporca
dlhoval spoločnosti LMM s.r.o., vypracoval iný právnik, a to N.. I. I.. Výpoveď svedka V.. N. W. preto súd

prvého stupňa opodstatnene vyhodnotil ako nevieryhodnú z hľadiska preukázania tej skutočnosti, ktorá
je zásadne významná pre rozhodnutie v danej veci, t.j. či bola uzavretá zmluva o poskytnutí právnej
pomoci medzi účastníkmi aj ústne, resp. či so súhlasom odporcu navrhovateľ pre neho vykonával právne
služby, za ktoré uplatňuje v tomto konaní odmenu.

Súd prvého stupňa tak z vykonaných dôkazov dospel ku správnemu skutkovému zisteniu o tom, že

medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí právnych služieb, týkajúcich sa zmluvy o
pôžičke medzi odporcom a H. K., pričom navrhovateľ nevykonal v prospech odporcu úkony právnej
služby, za ktoré si uplatňuje návrhom na začatie konania odmenu podľa § 24 zákona č. 586/2003 Z.z.

Odvolacísúdnapokonnezistilaniopodstatnenosťdôvodunaodvolaniepodľa§205ods.2písm.f/O.s.p.
(rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Za nesprávne

právne posúdenie veci sa považuje podľa súdnej praxe mylná aplikácia a výklad právnej normy nazistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Súd
prvéhostupňanavecsprávneaplikovalustanoveniazákonač.586/2003Z.z.,vykonalichsprávnyvýklad
a správne ich na zistený skutkový stav aplikoval.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté v uznesení súdu prvého stupňa, pretože napadnutým
rozsudkom nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. (§ 224
ods. 4 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .