Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/153/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413010405
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1413010405.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. C. P. a spol.,

na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. augusta 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku súd obžalovaných

X/ C. P., T.. XX.XX.XXXX/XXXX D. H., U. H. H., B.
O..Č.. XX, U..Č.. Ú. W.,

X/ I. C., T.. XX.XX.XXXX/XXXX D. H., U. H. H., B. XX,

U..Č.. H. XX I. I., H. XX XGH, X., X. U., T.
V.,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1Pv 702/10, zo dňa 06.11.2013,

pre zločin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1, ods. 3 písm.
b/ Tr.zák.č. 300/2005 Z.z. v znení zák.č. 576/2009 Z.z. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák.č. 300/2005 Z.z. v znení zák.č. 576/2009 Z.z. spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr.zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zák.č. 576/2009 Z.z., ktorého sa mali dopustiť tak,

ž e

dňa 30.08.2010 v Bratislave, na Opletalovej ulici, pri dome č. 60, kde sa v tom čase nachádzali členovia

rodiny C., pochádzajúci z Rómskej etnickej skupiny a to prinajmenšom poškodení F. C., D. N., V. C.,
I. C., Z. Z. Z. F., pochádzajúci z Rómskej etnickej skupiny, ktorí sa tam nachádzali z dôvodu pietnej
spomienky na zosnulých členov tejto rodiny, ktorí boli v uvedený deň zastrelení v Devínskej Novej Vsi,
sa obvinení vykrikujúc vyhrážali zabitím Rómov, hovorili o potrebe pozabíjania Rómov, pričom taktiež
vulgárnymi výrazmi nadávali na Rómov a obžal. C. P. uchopil za odev poškodenú Z. F., ktorú stiahol na
zem, nadával jej do špinavých Cigáňov a vyhrážal sa zabitím na uvedenom mieste sa nachádzajúcim
osobám rómskeho pôvodu

a obžal. I. C. taktiež vulgárnymi výrazmi útočil na poškodenú Z. F. v súvislosti s jej rómskym pôvodom
a poskakujúc na mieste naznačoval snahu o fyzický útok a po následnom predvedení na Obvodné
oddelenie Policajného zboru Devínska Nová Ves obžal. C. P. pokračoval vo verbálnych vulgárnych
útokoch na príslušníkov Rómskej etnickej skupiny a vykrikoval, že keď bude prepustený z polície
pozabíja M. C.,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného F. C., T.. XX.XX.XXXX, H. H., B. XX,
s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci proti obžal. C. P. a spol. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne
dokazovanie výsluchom obžal. C. P., B.. I. C., D. G. Z. F., F. C., D. N.Č., I. H., V. C., I. C., I. C., G. C., Q.
N., N. C., I. P., H. C., C. G., N. C., Q.Y. H., H. G., U. D., I. D., C. D., prečítaním výpovedí neprítomných
svedkov, oboznámením znaleckých posudkov a listinných dôkazov.

Obžalovaný C. P. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť

nevinným zo spáchania žalovaného skutku. Následne využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať.
Preto súd prečítal jeho výpoveď z predsúdneho konania.
Dňa 03.09.2010 na č. l. 47-48 uviedol, že Cigánom sa nevyhrážal s vedomím, že chcel niekomu ublížiť,
možno niečo povedal v rozčúlení, keď videl, že mu zbili synovca. Nevyhrážal sa Cigánom že obmedzí
ich práva a slobody ani ich práva slobody neobmedzoval, ani nikoho k tomu nepodnecoval. V čase

incidentu nemal v rukách žiadne zbrane. V presile boli v čase skutku Cigáni, bolo ich tam 20-30. Voči
takejto presile by určite neútočil. Útok vyprovokovali Cigáni. Po útoku nebol nikto z Cigánov zranený.
Jeho zranil Cigán, ktorý mal vlasy do copu. Nepamätá sa, že by sa Cigánom vyhrážal po predvedení
na políciu. Z. F., Z. F. C. na polícii ani nevidel.
Dňa 01.09.2010 na č.l. 80-87 uviedol, že dňa 30.8.2010 bol s obžal. C., jeho bratom N. Z. I. D. v bare

„U Alda“ a po odchode z baru, nakoľko sú fanúšikovia Slovana, vykrikovali slovanistické heslá, pričom
prechádzali okolo domu, kde videli skupinu Rómov, asi 20-30. Ako prešli za túto skupinu a boli od nich
asi metrov, videl ako dvaja, alebo traja Rómovia idú smerom k N. C.. On mal pocit, že mu idú niečo
spraviť a tak k nemu rýchlo dobehol a kričal, nech mu dajú pokoj, presne si na slová nepamätá, ale
nie si je vedomí, že by im nadával. Tí Rómovia na to išli k nemu a tak zakričal na Mária, aby zavolal

políciu. Jeden z Rómov, v bielom tričku s dlhými vlasmi do copu ho tri krát udrel do pravej časti tváre
päsťou, na čo on spadol na zem a cítil, ako doňho niekoľkokrát kopli. Potom si pamätá, že ho zobrali
do policajného auta a odviezli na políciu.
Po vykonaní dokazovania výsluchmi svedkov využil svoje právo a vo veci vypovedal aj na hlavnom
pojednávaní, kde uviedol, že po odchode z krčmy U Alda mali dobrú náladu a nakoľko všetci boli

fanúšikovia Slovana vykrikovali „Slovan do toho“. N. C. išiel k C. prejaviť úprimnú sústrasť, pričom on
videl, ako k N. C. išla skupina Rómov a z výrazu ich tváre pocítil o N. C. strach. Hovoril, aby nechali
Jozefa Pelana na pokoji a vznikla medzi nimi slovná zvada. Na slová si nepamätá. Rómovia boli
v prevahe a tak vylučuje, že by niekoho z nich napadol. On dostal bitku od jedného vyššieho, chudšieho
Róma s copom a potom ho ešte kopali na zemi. Poprosil I. C. aby zavolal políciu, čo u útočníkov vyvolalo

ešte väčšiu agresivitu. Je možné, že po príchode polície použil nejaké vulgarizmy, lebo nechápal, prečo
polícia zakročila voči nim a nie voči Rómom. Na presné slová ktoré pri incidente padli si nepamätá, ale
určite to neboli vyhrážky ako sú uvedené v obžalobe. Po predvedení na políciu vykrikoval na policajta,
lebo bol zranený a nechceli ho odviezť na ošetrenie. Poškodených na polícii nevidel.
Uviedol, že v detstve vyrastal s Rómami, pracoval u Vietnamca, v rodine má Indiánku a nikdy s nimi

nemal problém, nemal voči nim rasový odpor. Po odchode z reštaurácie U Alda nemali žiadnu chuť sa
s niekým pobiť, bavili sa o futbale. Pri skutku on nikoho nenapadol, len sa bránil, utekal. Po skutku mal
narazené rebrá a oko zaliate krvou. Na I. C. videl, že má oblečenie od krvi a na tvári mal možno nejaký
škrabanec. Uvedenú komunitu pozná, nemal s nimi v minulosti zásadnejší problém, vie, že niektorí boli
v base, sú zavalitejší a preto by ani nemal odvahu na nich zaútočiť.

Obžalovaný I. C. hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinným
zo spáchania žalovaného skutku. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa Cigánom nevyhrážal ich
zabitím, alebo spáchaním iného zločinu. Nevyhrážal sa Cigánom že obmedzí ich práva a slobody ani
ich práva slobody neobmedzoval, ani nikoho k tomu nepodnecoval. V čase incidentu nemal v rukách
žiadne zbrane. V presile boli v čase skutku Cigáni, bolo ich tam 20. Voči takejto presile by určite neútočil.

Po útoku nebol nikto z Cigánov zranený. On bol zranený, bol celý od krvi a zranil ho niekto z tej skupiny
Cigánov. Nevyhrážal sa Cigánom ani po predvedení na políciu. Z. F., Z. F. C. na polícii ani nevidel. V
uvedený deň bol s obžal. P., H. N. Z. I. D. v bare „U Alda“ a po odchode z baru, asi okolo 20.00 hod. po
ceste, vykrikovali slovanistické heslá. Žiadne rasistické prejavy nehovorili. Po ceste prechádzali okolo
skupiny Rómov, bolo ich 20-30 a boli na druhej strane cesty. Títo Rómovia na nich niečo pokrikovali,

ale nevie čo. Nejaká osoba zo skupiny Rómov išla k jeho bratovi a dvaja, alebo traja z Rómskej skupinysa rozbehli za strýkom. Strýko na to odbehol k Milošovi títo Rómovia sa rozbehli k nemu a začali ho
biť päsťami do tváre, do hlavy. Potom spadol na zem a jeden z nich ho tri krát kopol do slabín. On mal
celú tvár od krvi. Keď povedal že zavolal políciu, jeden z Rómov ho ešte udrel päsťou do tváre. Potom

volal ešte raz na políciu. Nevie prečo ho Rómova napadli, on počas bitky nič nehovoril. Nikoho slovne
nenapadol, ani sa nikomu nevyhrážal. Už šesť rokov žije v zahraničí, kde žije v spoločnosti ľudí inej
farby pleti a nemá s nimi žiadny problém. Obvinenie je voči nemu vykonštruované, je nelogické, aby oni
napadli skupinu 20 poškodených. Ak by ich napadli, zranenia by mali mať poškodení a nie oni. Keď prišla
polícia chcel im vysvetliť čo sa stalo, ale tí ho len opreli o auto. Po ich predvedení na políciu bol on v inej

miestnosti ako Weinreb, poškodených na polícii nevidel. Žiadne vyhrážky na adresu Rómov na polícii
nepočul. Počas incidentu sa ani on, ani Weinreb nedostal do fyzického kontaktu so žiadnou ženou.

Svedkyňa D. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si na skutok vôbec nepamätá, pamätá si len, že bola
v dome, kde býva jej otec a bola tam vonku nejaká hádka a ona volala políciu. Na hlavnom pojednávaní
bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania, ktorá bola vykonaná zákonným spôsobom.

Výpoveď svedkyne zo dňa 26.2.2013 pre hrubé porušenie zákona súd z dokazovania vypustil.
Dňa 31.08.2010 na č.l. 129-131 svedkyňa uviedla, že počula ako jeden muž povedal, „že keď skapal
jeden C., tak skapú všetci C. a vystrieľa všetkých Cigánov. Ona na to bez slova odišla do domu k otcovi.
Potom ani nevie prečo všetci vyšli z domu von. Muž v hnedej mikine začal strkať rukou do Z. F., nadával
jej do kuriev, do Cigánov,

do cigánskych kuriev, že celú ich rodiny vyvraždia, lebo sú Cigáni. To isté vykrikoval aj muž v bielom.
Ona sa zľakla a išla aj s priateľom, sestrou a otcom do domu a zavolala políciu.
Dňa 26.05.2011 na č.l. 168-171 uviedla, že si nespomína kto nadával, ani čo presne nadával, ale bolo
to v duchu proti Cigánom a vyzabíjaní Cigánov. Nespomína si na nejaký fyzický konflikt.

Po prečítaní procesných výpovedí svedkyne z prípravného konania, táto na hlavnom pojednávaní
dodala, že nevie, či tie výrazy o zabití Cigánov počula ona, alebo jej to povedal niekto zo svedkov. Na
otázku, či videla, že by niekto z obžalovaných útočil na poškodených uviedla, že si matne pamätá na
nejaký konflikt s Z. F., ale myslí si, že to skôr ona rýpala do obžalovaných.
Svedkyňa nevedela vysvetliť, prečo uvádzala, že vyhrážky vykrikoval muž v bielom, keď ostatní

svedkoviauvádzajú,žemužvbielomžiadnevyhrážkynevykrikoval.Uviedla,ženevie,čibolapocelýčas
vonku, vyšla von keď prišla polícia. Myslí si, že nikto z tam prítomných nebol od krvi. Nevedela vysvetliť,
ako to, že obžalovaný Pelan bol v skutočnosti celý od krvi. Nepamätá sa či počula nejaké verbálne
útoky zo strany poškodených na obžalovaných, nadávky do gádžov, bielych gádžov a podobne. Nevie
vysvetliť, prečo uvádzala napadnutie Z. F., Y. G. Z. F. poprela, že by bola napadnutá. Potom uviedla, že

to bola skôr Z. F., ktorá sácala obžalovaných.
Uviedla, že je polovičná Rómka ale necíti sa byť vo veci poškodená

Svedok I. H. na hlavnom pojednávaní uviedol že v inkriminovaný deň boli na návšteve na pietnej akcii.
Nejako po ôsmej išli po ulici nejakí dvaja a viac si nepamätá. Následne bola prečítaná výpoveď svedka

z prípravného konania.
Dňa 27.10.2011 na č.l. 193-196 uviedol, že pred domom počul že dvaja bieli, nevie ani čo mali oblečené
vykrikovali niečo v tom duchu, že mali ste všetci skapať, mal vás všetkých vystrieľať. Po slovných
urážkach, sácaní prišli prvé facky. Videl ako prvý biely udrel niektorého z nich päsťou do tváre. Druhý
biely bol pasívny, snažil sa prvého ukľudniť. Ten biely dostal naspäť jednu, ale nevie od koho. Nevie či

bieli napadli aj nejakú ich ženu. Nepočul, že by sa bieli im vyhrážali smrťou alebo likvidáciou.
Dňa 26.02.2013 odmietol vypovedať, lebo by spôsobil trestné stíhanie D. N..
Po prečítaní týchto výpovedí svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď je uvádzané označovanie
osôb biely, čierny, tak to mu bolo podsunuté. On bol po celý čas konfliktu vonku, ale nevie koľko ľudí
sa počas konfliktu navzájom napádalo.

Nevidel, že by niekto z obžalovaných napadol nejakú ženu z pietnej akcie. Pelan bol počas konfliktu
pasívny,skôrbrániltohovyššieho.Keďobžalovanýkráčalipouliciišlidosťnaširoko,aleskôrkopačnému
chodníku, nie k domu poškodených. Konflikt sa neodohral na mieste kde stáli poškodení, lebo tam stál
on.
Uviedol, že v skutočnosti nepočul žiadne vyhrážky smrťou. Ak je to uvedené v prípravnom konaní, tak

to tak položil vyšetrovateľ.
V čase keď biely udrel niektorého z poškodených, stáli títo od domu, kde stáli ostatní poškodení, asi
vo vzdialenosti 12 metrov.Po príchode polície na nikom nevidel, že by bol od krvi. Nespomína si, že niekto počas konfliktu hovoril
vyhrážky na bielych, na gádžov.
On nie je Róm a necíti sa byť vo veci poškodený.

Svedok Q. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku on bol vo vnútri domu, nebol vonku.
Okolo 19.30 až 20.00 hod. bol pri okne a vonku bola nejaká bitka, ale kto koho bil uviesť nevie. Spolu
s ním bola doma aj dcéra Veronika, ktorej povedal aby zavolala políciu. On nič nevidel, ani nepočul.
Nepočul ani žiadne výkriky, vie, len že potom prišla polícia. On slová o vystrieľaní Cigánov nepočul počas

incidentu, počul ich od druhých po incidente.

On je Cigán, ale necíti sa byť vo veci poškodený. Jeho nikto neurazil. Rodinu C. pozná, normálne sa
spolu bavia a nikdy nemali medzi sebou žiadne problémy.

Svedok I. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že z pubu na Opletalovej ulici vychádzali traja chalani,

jeden z nich je I.Á. C. a vykrikovali slová „zabijeme vás Cigáni“. On v tom čase stál pred barákmi so
sesternicami. Potom vošiel do domu, takže žiadny konflikt nevidel. Vie, že účastníkov pietnej akcie bolo
viacej a títo mali tých troch chalanov naháňať, ale kto konkrétne uviesť nevie. Títo muži sa vyhrážali aj
jemu, ale nie priamo do očí, vyhrážky kričali z diaľky 20-30 metrov. On z domu potom vyšiel až keď prišla
polícia. Prvý krát vo veci vypovedal na polícii po dvoch rokoch. Pokiaľ v prípravnom konaní uvádzal, že

videl bitku, nie je to pravda. Po príchode polície na nikom nevidel žiadne zranenia, ani nepočul žiadne
vyhrážky.
Uviedol, že je Róm, ale necíti sa byť poškodený v danej veci.

Svedkyňa Z. F. na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, nakoľko by mohla sebe a blízkym osobám

privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Súd prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania, kde
bola riadne a zákonne poučená.
Výpoveď svedkyne zo dňa 31.08.2010 na č.l. 99-102 súd z dokazovania vypustil pre absenciu jej
zákonného poučenia, nakoľko je zrejmé, že svedkyňa má v danej veci právo odmietnuť vypovedať, lebo
konanie jej osoby a minimálne svedkov F. Z. V. C. s ktorými je svedkyňa v blízkom príbuzenskom pomere

vykazuje znaky trestného činu.
Dňa 31.08.2010 na č.l. 104-108 uviedla, že v inkriminovaný deň bola okolo 20.00 -20.30 hod. vonku s
niekým z rodiny, koho nepozná, zozadu k nej pristúpil neznámy muž v hnedej, alebo do zelena sfarbenej
mikine, mal fúziky, chytil ju za ramená odzadu a začal jej nadávať “Ty Cigánka špinavá, smradľavá a
škaredá“, pričom ju mykal za mikinu. Ona zakričala o pomoc. Na to pribehol jej druh a ten muž ušiel.

Po 20 metroch zastal a nadával do prašivých Cigánov, že ich treba vyzabíjať ako na tej bytovke. Ona
videla, že pri ňom stojí ešte jeden, bol v bielom a hovoril že „vyfajči mi“ a že je kurva. Skákal na mieste,
potom k nemu prišiel ďalší a hovoril mu aby to nechal tak, z rečí vyrozumela, že to bol jeho brat. Potom
prišla polícia. Na polícii na ňu a na jej druha tí dvaja nadávali, že ich treba vyzabíjať.
Dňa 26.05.2011 na č.l. 161-167 uviedla, že si pamätá, že tam padli nejaké nadávky, slová špinaví

smradľaví Cigáni. Povedal ich jeden z dvoch bielych, bol dosť ďaleko, nevie čo mal oblečené. Ten v
bielom jej vôbec nenadával. Incident sa stal tak, že ten čo jej nadával ju chytil za mikinu, ale neublížil
jej, len jej potom nadával. Ona nevidela, že by sa bieli s účastníkmi pietnej akcie bili. Potom keď bola na
polícii, len počula nadávky, ale nevidela kto nadáva, lebo bol v inej miestnosti, podľa hlasu spoznala, že
to ten, čo kričal vonku na Opletalovej ulici v zelenej mikine. Na polícii povedal, že treba vyzabíjať tých

C., tých hnusných špinavých Cigáňov. Na viac si nepamätá, vlastne sa nič vtedy nestalo.
Dňa 01.03.213 odmietla vypovedať, lebo by spôsobila trestné stíhanie svojmu druhovi.
Dňa 01.03.2013 na č.l. 356-359 pri konfrontácii so svedkom G. uviedla, že starší ju chytil za bundu a
povedal niečo ako špinavá Cigánka. Potom nadával, že špinaví Cigáni, treba ich pozabíjať. Na polícii
tiež nadával. Ten mladší ani vonku, ani na polícii nenadával.

Svedok V. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený deň boli vonku na dvore a obžalovaný
Weinreb išiel aj s C. zo šenku a vykrikovali, že treba zabiť všetkých C. rovnako. Potom sa tam strhla
hádka a obžalovaný Weinreb buď chytil Z. F. za sveter, alebo jej dal facku, presne si to nepamätá,
vonku bolo šero a nebolo dobre vidieť. Angela vykríkla, tak vyšli von, kde sa strhla hádka a obžalovaní

vykrikovali, že ich treba pozabíjať ako ten R.. Obžalovaný P. hovoril, „Cigáni špinaví, treba vás vystrieľať
ako ten R., idem si pre pištoľ.“ Aj ten druhý C.vykrikoval, že treba Cigánov vystrieľať, ale nehovoril, že ide domov pre pištoľ. Do príchodu polície bola
lenhádka,kfyzickémunásiliumedzinimineprišlo.NevieakodošlokzraneniuC..Počasceléhoincidentu
mal obžalovaných na očiach, videl ich.

S obžalovanými nemal doposiaľ žiadny problém. On nevidel žiadny fyzický incident, ani naháňačku.
Pre rozpory jeho výpovede s výpoveďou v prípravnom konaní, bola jeho výpoveď z prípravného konania
na hlavnom pojednávaní prečítaná.
Dňa 31.01.2012 na č.l. 207-209 uviedol, že traja muži vyšli z pohostinstva a začali nadávať im všetkým
do Cigánov, vulgárne sa správali k Angele. Jeden z nich vysoký nadával Angele do kuriev cigánskych.

On nevidel, že by jej dal facku ale od Angely vie, že jej dal facku. Ten najvyšší s tým druhým hovorili, že
pôjdu domov a zoberú si zbrane a postrieľajú ich. Preto volali políciu.
K odstráneniu rozporov svedok uviedol, že pravda je to, čo hovoril v prípravnom konaní, vtedy si na
skutok pamätal lepšie ako na hlavnom pojednávaní.

Svedok G. C. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. Preto súd

prečítal jeho výpoveď z prípravného konania.
Svedok na č.l. 238-240 dňa 31.7.2012 a na č.l. 336-340 dňa 27.2.2013 uviedol, že nevie k veci nič
povedať, on pri skutku nebol, bol v dome, nič nevidel, bol opitý.

Svedok F. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že on bol vonku a počul za rohom volanie Z. F.. Prišiel

k nej a videl ako traja chalani, ktorí mali vypité utekali k zastávkam. Obžalovaný P. predtým stiahol Z. F.
dole a nadával jej do cigánov a že je kurva. Vyhrážal sa, že keby mohol, on by to postrieľal. Bol napitý
a tak to aj on bral. Potom asi po minúte prišli kukláči a tí zbili toho druhého z chlapov. Po predvedení na
políciu sa mu obžalovaný P. vyhrážal za prítomnosti policajtov. On bol so F. v kancelárii a obžalovaný
P. bol od nich asi 8 metrov a počul ako nadával do špinavých Cigánov a že keď sa vráti z basy, tak sa

im pomstí. Ten druhý obžalovaný na polícii nič nerobil. Potom následne na to povedal, že nevie, kto z
obžalovaných na polícii nadával a vyhrážal sa im. Uviedol, že obžalovanému C. na mieste činu keď ho
dobehol hovoril, že prečo nadáva do Cigánov a jeho snúbenici do kuriev. Okrem týchto nadávok tento
druhý obžalovaný na nich neútočil.
Následne na hlavnom pojednávaní uviedol, že predtým, ako ho Z. F. zavolala nepočul žiadny krik.

Uviedol, že nevidel, ako niekto z obžalovaných Z. F. stiahol na zem, videl len ako je Z. F. na zemi a všetci
traja muži utekali. K žiadnemu fyzickému kontaktu medzi nimi a obžalovanými vtedy neprišlo.
Pre rozpory vo výpovediach svedka bola prečítaná jeho výpoveď z predsúdneho konania.
Na č.l.109-115 dňa 31.8.2010 uviedol, že v inkriminovaný deň asi osem osôb z ich akcie vyšlo pred
dom. Z. F. stála s neterou pri ceste. On stál pred bránou a videl, ako z bistra idú traja chlapci a pospevujú

si. Potom počul ako Angela kričí „Dodo“ a pomoc. Chlap v hnedej bunde začal utekať kričal Vy kurvy
cigánske, aj vás vyzabíjam ako to bolo v Devínskej. Na Angelu ten chlap kričal kurva cigánska. Druhý
chlap oblečený v bielej súprave kričal na Angelu vyfajči mi kokot. Potom prišli policajti a zobrali ich. Na
polícii ten v hnedej mikine nadával na Cigánov a hovoril že ich vyzabíja. On ale bol na polícii v inej
miestnosti. Ten v bielom sa nevyhrážal ničím.

Na č.l. 200-206 dňa 31.10.2011 uviedol, že jeden z mužov, ten vyšší stiahol Angelu za mikinu na zem.
Ako utekal reč kričal „mal vás postrieľať ten R.“. Ten druhý sa Angele nevyhrážal, len jej nadával do
cigánskychkuriev.Napolíciipočulakoniekto,neviekto,leboosobunevidelkričívyjebanékurvycigánske
a ešte niečo, ale čo, si už nepamätá. Počul, že hovoril, že keď vyjdem z basy, tak sa pomstím.
Na č.l. 229-234 dňa 25.6.2012 nič podstatné neuviedol.

Na č.l. 360-363 pri konfrontácii so svedkom G. dňa 6.3.2013 uviedol, že na polícii im nadával a vyhrážal
sa im len ten v hnedej mikine, ten v bielej mikine nie. Ale je pravda, že ho na polícii nevidel. (potom
odmietol vypovedať)
K rozporom vo výpovedi svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevidel, že by niekto z

obžalovaných stiahol Z. F. za mikinu na zem. V čase keď sa mala odohrať streľba v Devínskej nevedeli
ako sa strelec volal.
Ako poškodený sa v prípravnom konaní pripojil k trestné mu konaniu s nárokom na náhradu škody vo
výške 1.000,-Eur, ktorý bližšie neodôvodnil, ani nešpecifikoval.

Svedok N. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň bol s obžalovanými v bare a
keď išli domov prechádzali okolo C., pričom kričali heslá „Slovan, belasá Bratislava, ŠK Slovan“. On sa
zastavil pri V. C., aby mu poprial úprimnú sústrasť a zrazu mu dal V. C. facku. Keď to videli obžalovaní,
tak mu išli na pomoc. Keď k nemu obžalovaní prišli, tak sa strhla mela, bitka a on sa snažil ujsť, pričomza ním utekal nejaký muž. Okolo domu C. bolo asi 10 ľudí. Nevie čo kto počas bitky rozprával, on sa
snažil dostať k bratovi, ktorý bol celý od krvi. Počas bitky žiadne vyhrážky, alebo nadávky neodzneli,
pripustil, že mohli také slová odznieť po bitke.

Pre rozpory vo výpovediach svedka bola prečítaná jeho výpoveď z predsúdneho konania.
Na č.l.123-128 dňa 31.08.2010 svedok uviedol, že išiel spolu s bratom I., G. C. P. Z. I. D. po Opletalovej
ulici, pričom Mário a Patrik išli pred ním asi 10 metrov. On sa zastavil pri skupinke ľudí popriať im úprimnú
sústrasť. Mohlo ich byť asi 10. Z tejto skupinky vystúpili viacerí muži a pobrali sa smerom k nemu na
protiľahlý chodník. Jeden z nich kričal aby si pakoval kamarátov preč. Na to mu dal bez príčiny jeden z

týchto mužov facku. Toto videli jeho brat Mário a strýko Patrik a išli ho brániť. On medzi tým ustupoval
útekom preč. Jeden zo skupiny sa za ním rozbehol a druhý naznačoval rukou zvretou v päsť úder
smerom na jeho tvár. On sa bál, že ho udrie, navzájom sa chytili za ruky, golier a niekoľko sekúnd sa
zvierali. Nejaká mladá žena z tej skupiny potom zasiahla a ten muž ho pustil. Počas incidentu k žiadnym
nadávkam ani vyhrážkam ani z jednej, ani z druhej strany nedošlo. Potom počul ako jeho brat telefonuje
na políciu a videl, že je celý od krvi. Tí ľudia z tej skupiny na nich verbálne útočili, nadávali im do gadžov,

aj brat sa neudržal a povedal na ich adresu pojebaní Cigáni. Cigáni potom začali narážať na ich farbu
pleti. Nepočul, že by sa jeho brat alebo niekto iný vyhrážal zabitím, išlo o slovné doťahovanie sa. Ako
došiel brat k svojmu zraneniu nevidel. Potom priši na miesto policajti. Tá skupina ľudí sa rozpŕchla. Jeho
strýko bol šokovaný z toho, že zatkli jeho.
Na č.l. 188-192a dňa 23.5.2011 uviedol, že oni stáli na jednej strane cesty a Rómovia prechádzali

smerom k nim. V. C. zakričal aby poslal do piče Mária, Patrika a Miloša. Títo traja pokračovali a on ostal
stáť, aby im vyjadril úprimnú sústrasť. V. C. mu dal bez výstrahy facku na ľavé ucho. Keď to videl jeho
brat a strýko, otočili sa a išli smerom k nemu. On po facke začal utekať preč. Potom I. C. ho dobehol
a chcel ho udrieť. Potom sa s I. C. ťahal za mikinu. Po slovnom zásahu nejakej baby ho I. C. pustil.
Vtedy zbadal brata, ktorý bol celý od krvi, ale kto ho udrel to nevie. Strýka nevidel. Brat volal políciu.

Pred bitkou nikto nikomu nenadával, padli len slová „Slovan“ a „belasí“. Pri bite kričala nejaká Rómka,
nadávala im do bielych gadžov.

SvedokC.G.nahlavnompojednávaníuviedol,žepopredvedenínaOOPZI.C.Z.C.P.H.C.umiestnený
do cely a P. bol umiestený do zasadačky. Obaja tvrdili, že ich napadli Rómovia. Potom prišli na oddelenie

Z. F. Z. F. C., ktorí boli umiestnení do kancelárie referentov, ktorá je na konci chodby, od cely asi 10-15
metrov. C. sa dotazoval z akého dôvodu je na polícii, nepoužíval žiadne vulgarizmy, po chvíli zaspal,
bol kľudný a bezproblémový. P. nebol agresívny, vykrikoval že prečo je tu, že keď Cigán niečo spraví,
tak sa mu nič nestane
a bieleho hneď zoberú na políciu. Neustále tvrdil, že oni sú poškodení. P. kričal len slová kurvy cigánske,

nadával vo všeobecnosti nikoho nekonkretizoval. Žiadnou fyzickou likvidáciou, prípadne smrťou sa vo
svojich prejavoch nevyhrážal. Obžalovaní nevedeli o tom, že na oddelení sú aj poškodená so svojim
druhom, takže ani im neadresovali žiadne nadávky. Hoci nebol celú službu vo fyzickej prítomnosti
s obžalovanými, obžalovaného P. počul aj vtedy keď sa pohyboval mimo stanovišťa stálej služby. Z
miestnosti kde boli poškodení nebol výhľad na miesto, kde boli umiestnení obžalovaní.

Svedok I. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený deň bol s obžalovanými a S. C. sa zabávať.
Ako prechádzali okolo domu C. spievali a kričali Slovan. Z ich strany neboli žiadne provokácie. On išiel
s I.M. C. a za nimi išiel P. G. N. C.. N. C. chcel prejaviť nejakú sústrasť, z domu C. vybehlo asi 10
ľudí, mali v rukách pajsery. N. C. dostal facku a potom sa strhla mela. Počas toho žiadne pravicové ani

neonacistické reči neodzneli. Počul len nadávky, ale nič rasistické. V čase príchodu polície videl, že I.
C. bol celý krvavý a krvavý bol aj N. C..

Svedok H. C. uviedol, že počas sledovania televízie počul z ulice hluk, nevenoval tomu pozornosť. Keď
hluk pokračoval, išiel sa pozrieť z okna von a videl, že pred jedným domom stojí hlúčik Rómov bolo ich
tam 15 až 20 a traja mladí chlapci a medzi nimi prebiehala slovná hádka. Navzájom niečo po sebe kričali,
nevie aké slová. Jeden zo skupiny Rómov sa zrazu rozbehol smerom k mladým chlapcom stojacim na
ceste, na čo on hneď volal políciu. Potom vyšiel von a videl, že chlapci, ktorých chcel Róm napadnúť sú

bratia C. a bol s nimi ešte jeden mladý muž. Sledoval situáciu a videl, že jeden Róm dal facku jednému
z bratov C.. On to potom prestal sledovať a išiel smerom do dvora. Žiadne vyhrážky zabitím nepočul,
ani nepadli žiadne hanlivé výrazy na rómske etnikum. I. C. mal zakrvavenú bundu. Nevšimol si, že byniektorí z mladých chalanov nejakým spôsobom fyzicky napadol niekoho zo skupiny Rómov. Mal pocit,
že Cigáni atakovali tých bielych.

Svedok N. C. uviedol, že počul nejaký hluk a išiel na dvor, pričom vonku pred domom videl C., bolo
ich viacej a nejakí traja ľudia kričali, že Cigáni budú žrať káble. Na tieto slová išiel späť do domu a asi
po 15-30 minútach vyšiel von a videl ako tí traja čo kričali slová o kábloch sa prechádzali po chodníku.
On žiadnu bitku nevidel, tých troch mužov nevie popísať, incident nesledoval. Vonku bola tma. Nedá sa
povedať, kto z tých troch mužov kričal najviac, nepamätá sa či muž v bielej súprave bol najagresívnejší.

Možno kričali aj „bodaj by skapali“, ale už si to nepamätá. On nevidel žiadny fyzický konflikt, ani bitku,
ani príchod polície. Na nikom nevidel žiadne zranenia. Uviedol, že nosí okuliare do diaľky, vonku bola
tma, viditeľnosť bola asi na 20 metrov. Sluch má dobrý. Žiadne vyhrážky on v ten deň vonku nepočul.
Keď tí traja kričali, slová „že budú žrať káble“, C. nerobili nič, len sa rozprávali.

Svedok Q. H. uviedol, že v uvedený deň vozil C.. Stretnutie C. prebiehalo v kľude, keď počuli nejaký

hukot z ulice. On stál pri svojom aute, C.i vybehli von na ulicu. On videl troch mladíkov, ktorí boli opití a
hulákali. Potom sa tam strhla bitka a nadávali si jeden na druhého. Tí traja nadávali na Cigánov, hovorili,
že ako skončil Vinco, tak môžu skončiť aj oni. Malo to taký podtón. Najviac nadával obžalovaný P.. Potom
sa strhla bitka. On stiahol mladšieho z C., aby ho nezbili. Jeden z C. dal mladšiemu C. facku. Bitku
začali obžalovaní.

V prípravnom konaní na č.l.119-122 dňa 31.08.2010 uviedol, že keď vyšiel pred dom počul krik „kurvy
cigánske,pozabíjamevás,takistoskončíteakotenCigánnabytovkáchnasídlisku“.Nevidelvšakosobu,
ktorá to kričala. Potom spoza rohu vybehli tri osoby, dobehli K Z. F., pričom kričali ty kurva cigánska,

vyfajčíš nám kokoty. P. dobehol k F. a táto spadla na zem. Nevie či ju udrel, alebo strhol. P. kričal,
pozabíjame vás, vypálime vám barák keď budete spať. Následne uviedol, že nevie či F. spadla na zem.
P. sa potom zahnal na druha F., F. C., Z. F. G. F. na P. a udrel ho. Tí dvaja sa medzi sebou naťahovali.
Potom ostatní príbuzní C. povyskakovali z áut, vybehli z domu. P. sa zľakol a utekal preč. Potom prišli
policajti. Na polícii počul, ako P. kričí cigánske kurvy a že ich pozabíja.

Na č.l. 184-187 dňa 26.5.2011 dodal, že ten najstarší kričal že pozabíjajú všetkých Rómov, Hitlera na vás
apodobne.VidelakoZ.F.padánazem,alenevieprečospadla.NiektorýzRómovdalmladémuC.facku.
Žiadny fyzický kontakt medzi zúčastnenými nevidel. Len hulákanie špinavý Cigáni a špinavý gádžovia.
Nikto nikoho nenaháňal, navzájom sa hecovali aj bieli aj Rómova si navzájom nadávali na diaľku.
K svojim výpovediam dodal, že si nepamätá, či F. spadla, alebo nespadla na zem. Nevedel vysvetliť

prečo F. C. Z. Z. F., ktorí boli predvedení na políciu nepočuli na polícii P., ako hovoril že pozabíja Cigánov.
Nepamätá sa či v čase incidentu počul meno Hitler. Nepamätá sa ani, či po incidente videl niekoho
krvavého.

Svedok C. D. uviedol, že v uvedený deň počul ako vonku niekto huláka. Keď vyšiel von videl, ako kukláči

niekoho dávali do auta. Vonku vtedy nikto nekričal, bola tma. Na neho nikto neútočil, ani mu nikto nič
nespravil. Nie je pravda, že by ho niekto naháňal a roztrhol mu retiazku. To mu roztrhla jeho žena, keď
ho ťahala dovnútra. On nevie čo sa odohralo vtedy vonku. Vonku nepočul žiadne urážlivé nadávky.

Svedkyňa I. D. na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, lebo by mohla F. C. Z. V. C. spôsobiť

nebezpečenstvo trestného stíhania.
V prípravnom konaní na č.l. 210-212 dňa 31.1.2012 uviedla, že v uvedený deň bola v dome na B. O.
XX, vyšla z domu až keď prišli kukláči. Predtým z domu počula nejaký krik, ale nevie o čo sa jednalo.
Počula len niečo v tom duchu málo Cigánov umrelo a tak. Nevie povedať kto to kričal a na koho.

Svedkyňa H. G. uviedla, že na krik vonku vybehla na dvor a zistila, že o štyri domy ďalej sa bijú nejaké
osoby, videla len siluety a bili sa Rómovia čo bývajú v tom dome, ale s kým nevie. Potom vybehol pred
jej dom jeden muž, ktorý žiadal aby zavolala políciu. Ona len upozornila osoby, ktoré sa bijú aby boli
ticho, a potom volala políciu. Tieto osoby si nadávali, ale nevie reprodukovať tie nadávky. Nevie kto ju
žiadal aby volala políciu.

Svedkyňa I. C. uviedla, že si na nič nepamätá. Vie, len že jej strýkovia sa hádali s nejakým mladým
chlapcom. Obžalovaného P. nepozná. Ona nič nevidela, bola v baráku.V prípravnom konaní na č.l. 331-335 dňa 27.02.2013 uviedla, že na podrobnosti si nepamätá. Ako
boli pred domom, išli po chodníku traja alebo štyria chlapci, nadávali na Cigánov, kričali „aby vás zabili
všetkých ako ste“ . Na iné nadávky si nepamätá. Nepamätá sa ani na žiadny fyzický konflikt. Nepamätá

sa ani čo mali oblečené, nepamätá sa že by napadli Z. F..
Po prečítaní tejto výpovede, svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že pokiaľ v prípravnom konaní
uviedla, že počula slová o zabití, povedala to preto, lebo tak ľudia v Devínskej na Rómov všeobecne
hovoria takým spôsobom. Nevedela odstrániť rozpory vo výpovediach. V čase incidentu nebola vonku,
bola v dome.

Svedok U. D. uviedol, že z ulice počul krik a volal políciu. Policajt mu do telefónu povedal, že už o tom
vedia. Vonku boli nejakí dvaja mladí chlapci a susedia Rómovia. Nepamätá si kto čo kričal. Na balkón
vyšiel až keď prišli kukláči, ktorí niekoho opreli o auto. Bolo tam veľa ľudí.
V prípravnom konaní uviedol na č.l. 153-156 dňa 04.05.2011, že v čase skutku bol doma, z ulice počul
krik a videl vľavo od krčmy Alda skupinu Rómov 7-10 a ako idú dvaja bieli muži okolo, jeden z tých

bielych niečo kričal, ale nepočul čo. Druhý biely ťahal toho prvého preč od Rómov. Ten prvý sa vrátil k
tejto skupine Rómov, rozprával sa s jedným z nich, ale nepočul o čom. Nevidel medzi nimi žiadnu bitku,
videl len naháňačku tých dvoch. Róm naháňal bieleho. Nikto nebol, vtedy keď to sledoval od krvi. Potom
prišli policajti, on ich volal.
Sú po splnení zákonných podmienok prečítal výpovede neprítomných svedkov z prípravného konania.

N.G.nač.l.150-152 dňa22.02.2011uviedol,žeakohľadalsautomcestu,kautupriskočilneznámymuž,
ktorý sa ich snažil zastaviť a kričal, aby zavolali pomoc, že ich napadli Cigáni. Následne on volal políciu.
I. I. na č.l. 147-149 dňa 22.2.2011 uviedla, že išla s priateľom G. v aute, zablúdili a ako išli autom pred
ich autom sa vynoril neznámy muž, bol to beloch, žiadal o pomoc. Oni potom volali políciu.
I. D. na č.l. 210-212 dňa 31.1.2012 uviedla, že v uvedený deň bola v dome na B. O. XX, vyšla z domu

až keď prišli kukláči. Predtým z domu počula nejaký krik, ale nevie o čo sa jednalo. Počula len niečo v
tom duchu málo Cigánov umrelo a tak. Nevie povedať kto to kričal a na koho.
J. H. Z. N. Q. nič podstatné k veci neuviedli.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní obsah znaleckých posudkov

MUDr. Evy Balážovej, ktorá k obžalovanému I. C. uviedla, že v čase skutku sa nachádzal v stave
prostej opitosti na rozhraní ľahkej až stredne ťažkej ebriety, alkohol na neho pôsobil euforicky, zvyšoval
aktivitu,sebavedomieaoslabovaldodržiavaniesociálnychpravidiel.Nezistilaunehodôvodnaukladanie
ochranného opatrenia. K obžalovanému C. P. uviedla, že tento sa v čase skutku nachádzal v stave
ľahkej až stredne ťažkej opitosti, čo sa u neho prejavovalo zvýšenou aktivitou, zvýšeným sebavedomím,

uvoľňovaním spoločenských noriem a sebakontroly. Nezistila u neho dôvod na ukladanie ochranného
opatrenia.
Z listinných dôkazov súd oboznámil lekársku správu o zranení C. P. z ktorej vyplýva, že tento mal po
útoku pomliaždenie tváre vľavo okolo oka, pomliaždenie líca, nosa, úst, pomliaždenie hrudníka vľavo,
ktoré boli spôsobené opakovanými údermi a kopancami. Z protokolu o dychovej skúške na alkohol

vyplýva, že u I. C. Z. C. P. H.ola zistená v dychu hladina alkoholu 0,69 mg/l. Zo správy z hovorov
vyplýva, že na polície incident oznamovali obžalovaný I. C. Z. G. C., N.Č., C., D., G., H.. Z pracovného
posudku na obžal. P. vyplýva, že tento je zamestnávateľom hodnotený kladne. Z registra trestov a
správ na obžalovaných vyplýva, že obžalovaný I. C. nebol doposiaľ súdne trestaný ani prejednávaný za
spáchaniepriestupku.ObžalovanýC.P.mávregistritrestovsedemzáznamov,dožalovanéhoskutkubol

dvakrát riešený za spáchanie priestupku na úseku dopravy. Súd tiež oboznámil posledné rozhodnutia
o odsúdení obžalovaného C. P., z ktorých konštatuje, že vo vzťahu k týmto rozhodnutiam neprichádza
do úvahy ukladanie súhrnného trestu.
V predmetnej trestnej veci bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými
dostupnými a vykonateľnými dôkazmi v zmysle Trestného poriadku.

Vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že vykonaným
dokazovaním sa nepodarilo mimo akúkoľvek pochybnosť preukázať, že sa žalovaný skutok, ktorý je
určovaný určitým konaním a následkom popísaným v obžalobe stal.
Obaja obžalovaní popreli že sa skutok uvedený v obžalobe stal. Vypovedali celé konanie identicky a

ich výpovede potvrdili aj svedkovia H., I. C., G., I. P., H. C.Í., C. D., I. D., H. G., U. D., I. D.. Obaja
obžalovaní popísali spôsob odchodu z baru a prechod po ulici zhodne. Uviedli, že len spievali a kričali
futbalovéheslá,žiadneurážkynaadresuRómov,anižiadnevyhrážky.Zhodestvrdenímsvedkovuviedli,
že napadnutí boli oni. Zhodne uviedli, že zranenia z útoku poškodených mali oni. Zhodne popísali ajich správanie sa na polícii po ich predvedení, čo potvrdil aj svedok G.. Ich výpovede sú logické a jasné
a zrozumiteľné.
Z vykonaného dokazovania nevyplýva žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval rasovú nenávisť a

neznášanlivosť obžalovaných voči Rómom, práva naopak. Obžalovaní s touto etnickou skupinou
nikdy nemali žiadny problém, hoci bývajú v ich okolí, práve naopak, vychádzali vždy dobre. Konanie
obžalovaných popísané v obžalobe postráda akúkoľvek logiku.
Obžaloba opiera svoje tvrdenie že sa stal skutok pre ktorý podala obžalobu a že ho spáchali obžalovaní
o takzvaných poškodených a svedkov, ktorí by mali tvrdenie obžaloby potvrdzovať. Súd však poukazuje

na značné rozpory v týchto jednotlivých výpovediach, ktoré nevedeli svedkovia na hlavnom pojednávaní
hodnoverne vysvetliť a už vôbec nie odstrániť. Tieto rozpory sú jednak v jednotlivých výpovediach
konkrétnych svedkov, ale aj vo výpovediach medzi svedkami navzájom. Sú to také rozpory, ktoré značne
spochybňujú vierohodnosť tvrdení týchto osôb a spochybňujú aj to, či sa vôbec skutok tak ako je
popísaný v obžalobe stal.
V prvom rade súd poukazuje na absolútne rozdielne tvrdenia svedkov v tom, čo jednotlivý svedkovia mali

od obžalovaných v čase skutku a na mieste skutku počuť. Ak vychádzame z predpokladu, že svedkovia
boli skutočne očitými svedkami konania obžalovaných a boli v čase skutku vonku na mieste činu, mali by
zhodne popisovať to, čo obžalovaní na adresu poškodených hovorili. Takáto zhoda však nebola zistená
ani len z ďaleka.
Svedkyňa D. N. uviedla, že počula slová „ keď skapal jeden C., tak skapú všetci C. a vystrieľa všetkých

Cigánov“ „celú ich rodinu vyvraždia, lebo sú Cigáni“ Potom zase uviedla, že takéto slová nepočula,
počula len niečo v duchu proti Cigánom a vyzabíjaní Cigánov. Následne uviedla, že nevie či uvádzané
výrazy o zabití Cigánov počula.
Svedok H. uviedol, že obžalovaní vykrikovali niečo v tom duchu, že mali všetci skapať, mal vás všetkých
vystrieľať. Na to uviedol, že nepočul, že by sa bieli vyhrážali smrťou alebo likvidáciou. Uviedol, že slová

o zabití mu podsunul vyšetrovateľ, lebo on žiadne vyhrážky smrťou nepočul.
Svedok I. C. uviedol, že počul slová „zabijeme vás Cigáni“.
Svedkyňa Z. F. uviedla, že počula slová a to nadávky do prašivých Cigánov, že ich treba vyzabíjať ako
na tej bytovke. Portom už uviedla, že počula len nejaké nadávky, slová špinavý smradľavý Cigáni, teda
žiadne vyhrážky.

Svedok V. C. počul slová, že treba zabiť všetkých C. rovnako. Cigáni špinavý, treba vás vystrieľať ako
ten Harman, idem si pre pištoľ, že obžalovaní pôjdu domov, zoberú si zbrane a postrieľajú ich. ( V
čase žalovaného skutku nebolo vôbec meno strelca z Devínskej Novej Vsi vôbec známe, takže svedok
nemohol vedieť, že strelec sa volal Harman).
Svedok F. C. počul nadávky a vyhrážky, slová obžalovaného P., že keby mohol, on by to postrieľal.

Svedok N. C. zase počul slová že Cigáni budú žrať káble, žiadne vyhrážky nepočul.
Q. H. zase počul odlišné slová a to, že ako skončil Vinco, tak môžu skončiť aj oni a dodal, že to malo taký
podtón. V inej výpovedi zase uviedol, že počul slová kurvy cigánske, pozabíjame vás tak isto skončíte
ako ten Cigán na bytovkách na sídlisku. Nevie však kto to kričal. Potom zase počul slová pozabíjame

vás, vypálime vám barák keď budete spať. Potom zase počul úplne iné slová a to že pozabíjajú všetkých
Rómov, Hitlera na vás. Potom zase uviedol, že si nepamätá či počul meno Hitler.
Svedkyňa I. C. uviedla že počula slová aby vás zabili všetkých ako ste. Následne uviedla, že tieto slová
povedala len preto, lebo tak všeobecne hovoria ostatní ľudia na Rómov.

To, že obžalovaný P. mal v útokoch voči etnickej skupine pokračovať aj na polícii je len nepotvrdeným
klamstvom poškodených, ktoré obžaloba nekriticky prevzala do skutkovej vety obžaloby. Z. F. uviedla,
že na polícii počula len nadávky, nevidela kto nadáva, spoznala ho podľa hlasu a mal to byť P. a tento
mal na polícii hovoriť, že treba vyzabíjať tých C., tých hnusných špinavých Cigánov. F. C. zase uviedol,
že počul ako P. nadával do špinavých Cigánova že keď sa vráti z basy, tak sa im pomstí. Potom zase

uviedol, že nevie kto z obžalovaných nadával a vyhrážal sa im. Je teda zrejmé že obaja údajní svedkovia
týchto vyhrážok nevypovedajú zhodne a každý popisuje inak slová, ktoré mali údajne na polícii odznieť.
Tvrdenia týchto svedkov obžaloby jednoznačne vyvracia nezainteresovaný svedok o hodnovernosti
ktorého nemá súd pochybnosti a to svedok C. G., ktorý jednoznačne vyvrátil tvrdenia vyššie uvedených
svedkov o používaných verbálnych útokov na poškodených.

Z citácie slov, ktoré uvádzali vyššie uvedení svedkovia jednoznačne vyplýva, že títo svedkovia nehovoria
identicky, ako by mali hovoriť, ak by boli skutočne prítomní žalovaného skutku a ak by sa skutočne
žalovaný skutok stal. Ak to tak nie je, svedkovia nehovoria pravdu, čím vyvracajú tvrdenie obžaloby
o vyhrážkach uvedených v podanej obžalobe. Títo svedkovia, ktorí tak nezrozumiteľne, rozporuplnepopisujú výrazy, ktoré údajne počuli nie sú pre súd dostatočne hodnoverní. Potvrdzuje to aj fakt, že bolo
zistené, že výrazy im boli podsúvané políciou, že výrazy len dedukovali z toho, že tak o Cigánoch hovoria
aj ostatní ľudia v Devínskej. Svedkovia si celkom jasne vymýšľajú. Ivan C. spomínal meno Harman, ktoré

v čase skutku nemohol vôbec poznať, lebo nikto v tom čase nevedel identitu strelca z Devínskej Novej
Vsi. H. raz hovoril, že počul meno Hitler, potom že si nepamätá, či počul meno Hitler. Je zaujímavé, že
nikto z svedkov neuvádza, že by takéto meno v čase skutku počul.
Skutočnosť, že obžalovaní v čase skutku nepoužili žiadne hanlivé, urážlivé výrazy, ani sa etnickej
skupine nevyhrážali tak, ako to tvrdí obžaloba, potvrdzujú svedkovia Q. N., G. C., N. C., C. G., I. P.,

H. C., C. D., I. D., H. G., U. D. I. D..
Svedkovia N. G., I. I., J. H., N. Q. nepotvrdzujú nič z toho, čo uvádza obžaloba v skutkovej vete.
Ďalší je rozpor, ktorý nevedeli svedkovia obžaloby potvrdiť a ktorý bol nielenže spochybňuje, ale aj
vyvracia tvrdenie obžaloby v tom, obžalovaný Weinreb mal uchopiť za odev Z. F. a stiahnuť ju na zem.
Z. F. raz hovorí, že ju mal obžalovaný chytiť za ramená, mykal ju za mikinu, ale nehovorí nič o tom,
že by ju mal stiahnuť na zem. D. N. hovorí, že P. I. S. F. len strkať, nie že by ju mal stiahnuť na zem.

Potom uviedla, že to bola práve Z. F., ktorá rýpala do obžalovaných a ktorá do obžalovaných sácala.
V. C. uviedol, že P. buď
chytil F. za sveter, alebo jej dal facku, nepamätá si to, nebolo dobre vidieť. Potom uviedol, že nevidel, že
by F. dal obžalovaný facku. O žiadnom stiahnutí F. na zem nič nehovoril. F. C. uviedol, že P. G. Z. F. dole.
Potom uviedol, že nevidel, že by niekto z obžalovaných stiahol F. na zem. Nikto z ostatných svedkov

žiadne stiahnutie Z. F. na zem nevidel. Je teda otázne ako obžaloba prišla k takémuto tvrdeniu, ktoré
uvádza v obžalobe, ktoré nepotvrdil nikto, dokonca ani sama Z. F..
Ďalšia nepreukázaná skutočnosť uvádzaná v obžalobe je to, že obžalovaný I. C. mal verbálne útočiť a
naznačovať snahu o fyzický útok. Z. F. raz uviedla, že I. C. jej mal nadávať a potom skákal na mieste,
potom zase uviedla, že I. C. jej vôbec nenadával. I. C. uviedol, že I. C. mal kričať slová o zabití Cigánov,

ale toto jeho tvrdenie vyvrátili ďalší svedkovia. H., N., F. C.. N. nepotvrdila žiadne C. vyhrážky ani žiadne
naznačovanie snahy o fyzický útok. Ostatní svedkovia tiež nepotvrdili tvrdenie obžaloby v tomto smere.
Ďalšianezrovnalosťanelogickosťobžalobyjetá,žeakovyplývazdokazovania,bolitopráveobžalovaní,
resp. jeden člen z ich skupiny a to N. C., ktorý bol ako prvý napadnutý a to práve údajnými poškodenými.
Je teda celkom zrejmé, že konflikt začali tzv. poškodení. Je nelogické, aby dvaja obžalovaní napadli

značne početnú skupinu Rómov, korí boli v značne presile. Z lekárskej správy a z výpovedí svedkov a
obžalovaných jednoznačne vyplýva, že zbití boli obžalovaní a nie poškodení zranenia mali obžalovaní
a nie poškodení. Krvaví boli obžalovaní a nie poškodení. Je teda otázka kto na koho v čase incidentu
útočil. Súd je presvedčený, že útočníkmi boli poškodení a nie obžalovaní, ako to vyplýva z celého
kontextu vykonaných dôkazov. Takzvaní svedkovia obžaloby pokiaľ tvrdili, že nevideli na nikom že by

bol od krvi, že nevideli žiadny fyzický kontakt medzi poškodenými a obžalovanými nehovoria pravdu. Je
celkom jednoznačne preukázané, že obžalovaní mali po útoku poškodených na sebe aj krv aj zranenia.
Samosudca v tejto veci bol činný v prípravnom konaní aj ako sudca pre prípravné konanie a pri výsluchu
obvineného I.Á. C. jednoznačne videl, že jeho odev bol kompletne celý od krvi. Nakoľko sa jednalo o
bielu teplákovú súpravu, krv bola jednoznačne veľmi dobre viditeľná. Ak svedkova hovorili, že krv na

obžalovaných nevideli, tak nehovoria pravdu a klamnú. Je zarážajúce, že polícia vôbec nevzala I.M. C.
na ošetrenie a nezabezpečila do spisu lekársku správu o jeho zraneniach.
Je zrejmé, že aj tzv. poškodení si neskôr uvedomili, že ich konanie napĺňa znaky trestného činu a preto
sa snažili celú situáciu zľahčiť, uvádzali, že k ničomu nedošlo, že k žiadnemu fyzickému kontaktu medzi
poškodenými a obžalovanými a teda k žiadnej bitke neprišlo, že sa vlastne nič nestalo. Popierali, že

došlo k naháňačke obžalovaných, že ich prenasledovali, nadávali im do gadžov a dokonca ich výrazy
mali rasistický podtón, kedy ich nazývali bielymi gadžami. Je zrejmé, že si tzv. poškodení uvedomili
že im hrozí nebezpečenstvo trestného stíhania a preto aj čiastočne využívali právo vo veci odmietnuť
vypovedať.
Súd v toto smere poukazuje aj na vyslovený právny názor Krajského súdu v Bratislave uvedený v

uznesení sp.zn. 1Tpo 1002/2010, zo dňa 08.09.2010, ktorý sa stotožnil s právnym názorom vtedy sudcu
pre prípravné konanie a konštatoval, že vznesenie obvinenia obom obvineným za predmetný skutok a
na uvedenom skutkovom základe je prinajmenšom značne predčasné a nie dostatočne odôvodnené,
skupina dôkazov v neprospech obvinených je značne nejednotná a rozporuplná. Od tohto rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave sa vykonaným dokazovaním rozpory vo výpovediach svedkov obžaloby len

prehlbovali, dôkazná situácia od vznesenia obvinenia jasne nasvedčovala tomu, že skutok z ktorého sú
obaja obžalovaní obvinení sa nestal. Obžaloba a orgány činnév trestnom konaní neobjektívne vyhodnocovali vykonané dôkazy prehnanou jednostranne orientovanou
iniciatívou na nesprávnom mieste z útočníkov spravila poškodených a naopak.
Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa sta

skutok, ktorý je predmetom trestného konania. To platí tým skôr, keď vierohodnosť jediného priameho
svedka je pochybná (č. 14/1964).
Hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods. 6 Tr.por. musí súd vykonať tak, že uváži všetky okolnosti prípadu
jednotlivo aj v ich súhrne, teda skúma, či výpoveď svedka je logická, či sa svedok prípadne aj v
okolnostiach menej podstatných neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade

odchýliek musí súd zisťovať prečo k tomu dochádza( č. 30/1966-I).
Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby úd oprel svoje zistenia o vine a treste o jednoznačne zistené
a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá bezpečne zistiť, ktorý z
variantov skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných
dôkazov ten, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší ( č.46/1963, č. I/1966).
Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach dôležitých

pre zavinenie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného /in dubio pro reo / č. 22/1968-II).
Súd v predmetnej veci po vykonaní rozsiahleho kontradiktórneho dokazovania a po náležitom
vyhodnotení vykonaných dôkazov, ak chcel rozhodnúť spravodlivo a podľa zákona musel rozhodnúť
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a nakoľko nebolo preukázané, že skutok, ktorý
je popísaný v obžalobe a ktorý je charakterizovaný určitým konaním a následkom sa skutočne aj stal,

musel oboch obžalovaných spod obžaloby oslobodiť.
Nakoľko boli obžalovaní spod obžaloby oslobodení, odkázal súd v zmysle zákona poškodeného F. C. s
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

oznámenia cestou Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd
v Bratislave.