Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113214048
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113214048.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: M. B., nar. X.XX.XXXX,
bytom XXX XX M. V. č. XXX/XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Leškovou, so sídlom
Plzenská 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska
2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zastúpeného advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, so sídlom
Němcovej 22, 040 01 Košice, o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15.10.2013, č.k. 16C 127/2013-207, a proti uzneseniu zo dňa
26.11.2013, č.k. 16C 127/2013-219, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

O d m i e t a odvolanie proti výroku, ktorým rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

P o t v r d z u j e uznesenie zo dňa 26.11.2013, č.k. 16C 127/2013-219.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa zo dňa 15.10.2013, č.k. 16C 127/2013-207 Okresný súd Prešov (ďalej
len súd prvého stupňa) odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice
sp. zn. 2C 2770/2012 z 19.1.2012, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, zrušil rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C 2770/2012 z 19.1.2012,
a v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Svojerozhodnutieodôvodniltým,žežalobcasažalobnýmnávrhomdoručenýmsúdu15.5.2013domáhal
toho, aby súd zrušil rozhodcovské rozsudky Arbitrážneho súdu Košice vydané dňa 19.1.2012 pod sp. zn.
2C/2933/2012, 2C/1342/2012 a 2C/2770/2012 a aby taktiež uložiť žalovanému zaplatiť mu náhradu trov
s konaním mu vzniknutých. Žalobca mal so žalovaným ako poistiteľom uzatvorené tri poistné zmluvy.
Poistné zmluvy boli zmluvami spotrebiteľskými, žalobca preto podanie žaloby odôvodňoval tým, že pri
rozhodovaní v rozhodcovskom konaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
jeho práv spotrebiteľa, namietal tiež platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou.

Súd mal za to, že žalobný návrh podaný bol dôvodne a včas len čo sa týka rozhodcovského rozsudku,
ktorý bol vydaný pod sp. zn. 2C/2770/2012. Tento rozsudok bol žalobcovi doručený 18.4.2013 ažalobu podal na súde 15.5.2013. Čo sa týka rozhodcovských rozsudkov vydaných Arbitrážnym súdom
Košice pod sp. zn. 2C/2933/2012 a 2C/1342/2012, obidva tieto rozhodcovské rozsudky žalobca prevzal
31.1.2013. Žalobu na súde podal 15.5.2013, t. j. po uplynutí lehoty, v ktorej mohol v zmysle citovaného

ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. podať na súde bez hrozby, že bude pre oneskorené
podanie zamietnutá.

Čo sa týka rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom Košice pod sp. zn. 2C/2770/2012, z
jeho odôvodnenia vyplýva, že záväzkovým vzťahom, ktorý bol základom pre posúdenie veci rozhodcom

bola poistná zmluva č. 4364700164 z 27.12.2007. Predmetná poistná zmluva je spotrebiteľskou
zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu bolo v konkrétnom
prípade uvedenie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou, t. j. neplatnou
podmienkou. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodoval, je formulovaná
vo všeobecných poistných podmienkach žalovaného v čl. XV. Podľa tejto doložky všetky vzájomné spory
a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak

znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu znemožňuje brániť si svoje práva v konaní pred všeobecným
súdom.

Rozhodcovskými doložkami žalovaného zaoberal sa aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich

rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo 1/2012, 5Cdo 61/2012, 6Cdo 13/2013, a to práve v kontexte s tvrdením
žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných
podmienok malo dôjsť k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložke. Najvyšší súd mal za to, že
rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve, ktorú uzatvára žalovaný so spotrebiteľmi v
časti všeobecných obchodných podmienok, resp. osobitných zmluvných podmienok nie je spotrebiteľom

osobitne dojednaná.

Zvykonanýchdôkazovmalsúdzajednoznačnepreukázané,žerozhodcovskádoložkavpoistnejzmluve
č.4364700164nebolaindividuálnedojednaná.Individuálnymdojednanímnebolopodpísanieosobitných
zmluvných dojednaní ako súčasti všeobecných podmienok žalovaného a individuálnosť dojednania

nevyplýva ani z toho, že v tlačive o záznamoch a potrebách klienta je vopred predformulovaná
všeobecná informácia o možnosti riešiť spory v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené je podľa
názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského súdu boli pri rozhodovaní porušené všeobecne
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom
zákonníku.Porušenábolataktiežzásadarovnostiúčastníkov(§40ods.1písm.h)zákonač.244/2002Z.

z.), a to už pri výbere rozhodcu. Rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená platne, z uvedených dôvodov
súd na základe ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z. z. v žalobe v časti vyhovel
a rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2770/2012 z 19.1.2012 zrušil, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku; na návrh žalobcu v súlade s ustanovením § 40 ods. 2 zákona č.
244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení jeho vykonateľnosti.

Dôvodom zamietnutia žalobného návrhu v prevyšujúcej časti je to, ako už bolo uvedené, že žalobca, čo
sa týka rozhodcovských rozsudkov vydaných Arbitrážnym súdom Košice pod sp. zn. 2C/2933/2012 a
2C/1342/2012 z 19.1.2012 žalobu na ich zrušenie nepodal včas, keďže rozhodcovské rozsudky prevzal
31.1.2013 a od času ich prevzatia do dňa podania žaloby na súd, t. j. do 15.5.2013 uplynula dlhšia ako

30 dňová lehota.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej pre kumuláciu návrhov,
o ktorých rozhodoval (§ 151 ods. 3 O. s. p.).

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný vo všetkých výrokoch s
výnimkou výroku, ktorým súd žalobný návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Ako dôvod uviedol, že vo veci
sa nedostatočne objasnil skutkový stav a vec nebola správne právne posúdená. Žalovaný už vo svojom
vyjadrení označil listinný dôkaz, a to záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách
klienta. Tento dôkaz vôbec nebol vyhodnotený.

Žalovaný v celom doterajšom konaní rovnako ako v konaní rozhodcovskom i naďalej zotrval a zotrváva
na svojej žalobe voči žalobcovi a žiada, aby súd o merite veci konal až do jej právoplatného skončenia.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodovpodľa § 40 písm. a/, c/ pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe. Vzhľadom k tomuto zneniu zákona vo výrokovej časti rozsudku mal byť
uvedený i samostatný výrok o pokračovaní v ďalšom konaní.

Ďalej poukázal, že až po platnom uzavretí poistnej zmluvy nastala fáza dojednávania Osobitných
zmluvných dojednaní, ktorých obsahom bola rozhodcovská doložka. Osobitný odstavec, obsahujúci
rozhodcovskú doložku, je graficky oddelený od samotných VPP miestom na podpis klienta potvrdzujúci
prevzatie VPP a nepochybne sa nejedná o súčasť VPP. Rozhodnutie súdu je nesprávne aj pre právny

záver o tom, že rozhodcovská doložka nebola platne individuálne dojednaná. Je názoru, že táto bola
jednoznačne individuálne dojednaná a je potrebné ju považovať za platný právny úkon v spore.

Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil, vec vrátil na
ďalšie konanie a predtým, aby prerušil odvolacie konanie do rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 382/2012, pretože v tomto konaní sa po prijatí ústavnej sťažnosti odporcu rozhoduje o porušení

jeho ústavných práv v konaniach, v ktorých sa rieši dôležitá právna otázka, ktorá bude mať podstatný
význam pre danú vec.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a uznesenie spolu s konaním, ktoré im predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a

zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne vyvodil právne závery a vo veci aj
správne rozhodol. Na jeho zisteniach sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania a odvolací
súd v plnom rozsahu na jeho zistenia a právne závery odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa

ktorej účastníci v roku 2007 uzatvorili poistnú zmluvu, pričom jej súčasť tvoria všeobecné poistné
podmienky. Právna úprava poistných zmlúv je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v 8. časti.

Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sa za
spotrebiteľské zmluvy považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v

8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa tohto ustanovenia je to, že je pre spotrebiteľa vopred
pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva
uzatvorená so žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek

pochybností všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už
vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky ( časť XV Všeobecných
poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných poistných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná

a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky
v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len

opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz
dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva,
aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV. všeobecných poistných
podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobca osobitné
zmluvné dojednania podpísal alebo nie, jeho povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných

podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo
všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako
za zavádzajúcu a mätúcu.V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,

ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne

opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda so vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
na mieste.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobca osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s

ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm.
r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na iné vyhodnotenie takejto
neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník
účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter
neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Občianskyzákonníkstakýmitoneprijateľnými

podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na

ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná,
v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a
rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov

uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému
súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy
žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným

súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ingnorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu
v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere
jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú

odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a
teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany
spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti

mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobcovi poskytol jasné
a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Za
dôkaz opaku sa nedá označiť ani žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách klienta
spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti využitiainštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovských a
súdnym konaním.

Nedôvodným je i poukaz žalovaného na potrebu rozhodnúť o pokračovaní v ďalšom konaní vo výrokovej
časti rozsudku. Platí totiž ustanovenie § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a/ a c/ pokračuje
v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Zákonným dôsledkom úspešného popretia platnosti rozhodcovskej zmluvy ( § 40 ods. 1 písm. c/ zákona

č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) je pokračovanie v konaní vo veci, a preto o tejto
povinnosti priamo vyplývajúcej z právneho predpisu nie je potrebné rozhodovať osobitným výrokom.

Vo vzťahu k návrhu žalovaného na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 382/2012 má odvolací súd za to, že jeho návrh nie je dôvodný.

Podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie
prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu
alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Uvedené ustanovenie upravuje možnosť a nie povinnosť konanie prerušiť. Posúdenie možnosti

prerušenia konania závisí od toho či v inom prebiehajúcom spore môže byť vyriešená otázka majúca
vplyv pre rozhodnutie súdu. Hoci vo veci II. ÚS 382/2013 sa pred tým istým senátom Ústavného súdu SR
rieši obdobný prípad ako vo veci II. ÚS 499/2012, z nálezu Ústavného súdu SR z 10.07.2013 vydaného
vo veci II.ÚS 499/2012 nevyplýva, aby v ňom Ústavný súd SR vyslovoval stanovisko k platnosti alebo
neplatnosti rozhodcovskej doložky. V tomto rozhodnutí sa konštatovalo porušenie práv žalovaného, ak

súdy vykonali určitý rozhodujúci dôkaz bez toho, aby dali žalovanému akúkoľvek možnosť sa k nemu
vyjadriť.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. rozsudok s
výnimkouvýrokuozamietnutínávrhuvprevyšujúcejčastiakovecnesprávnypotvrdilanávrhžalovaného

na prerušenie konania zamietol.

Vo vzťahu k výroku, ktorým súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, mal odvolací súd za to, že odvolanie žalovaného smeruje proti výroku
rozhodnutia, proti ktorému odvolanie prípustné nie je.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o
trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie
§ 166 sa nepoužije.

Ustanovenia odsekov 1
a platia primerane s tým,
že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa§202ods.3písm.a/O.s.p.odvolanieniejeprípustnéprotiuzneseniu,ktorýmsaupravujevedenie

konania.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení odmietol odvolací súd odvolanie proti napadnutému výroku
rozhodnutiu, pretože zákon voči nemu odvolanie nepripúšťa (§ 218 ods. 1 písm. c) O.s.p.).

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa 26.11.2013, č.k. 16C 127/2013-219, uložil
žalovanému zaplatiť súdny poplatok vo výške 331,50 Eur za podané odvolanie. Rozhodnutie odôvodnil

aplikujúc položku č. 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.Žalovaný v odvolaní namieta nesprávnosť výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie,
pretože podľa jeho názoru mal byť súdny poplatok stanovený s poukazom na inú položku označeného
sadzobníka, t.j. pol. 1 písm. b/.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie
nie je opodstatnené.

Podľa § 6 ods. 2 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. sa poplatok podľa rovnakej sadzby vyberá i v
odvolacom konaní vo veci samej.

Podľa položky 3 písmena c/ sadzobníka, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov, z návrhu na začatie konania o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom sa platí 331,50 Eur.

Predmetom poplatkového úkonu je odvolanie žalovaného voči rozsudku súdu prvého stupňa zo
dňa 15.10.2013, č.k. 16C 127/2013-207, ktorým odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C 2770/2012 z 19.1.2012, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej, zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C

2770/2012 z 19.1.2012, a v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol.

Je zrejmé, že za podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa platí súdny poplatok podľa
položky 3 písmena c/ sadzobníka, teda súdny poplatok určený pevnou sumou 331,50 Eura. Keďže
sa podľa rovnakej sadzby vyberá poplatok i v odvolacom konaní vo veci samej, súd prvého stupňa

postupoval správne, ak určil, že súdny poplatok za predmetné odvolanie je vo výške 331,50 Eur.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne a zákonné potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.