Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/107/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107011257
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šuťak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8107011257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.

mája 2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Q. W. Z. K. Á. T., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom A., L.. X. Č..XXX/X,

j e v i n n ý, ž e

18.8.2006 v čase o 19.05 hod viedol v smere na M. N. C. po ceste č. X/XX v klesajúcom úseku kopca
zv. W., okr. W., nákladné motorové vozidlo značky Mercedes Benz, EVČ: A.-XXX P. s návesom značky
Schmitz, EVČ: A.-XXX O., v pravobočivej zákrute, prešiel s ľavým zadným rohom návesu do oblasti
stredodeliacej čiary, kde narazil do ľavej prednej a bočnej časti protiidúceho vozidla značky Škoda
Felícia, EVČ: W.-XXX A., ktoré pri stredovej deliacej čiare viedol V. M., nar. XX.X.XXXX, pričom V.

M. utrpel vykĺbenie ľavej kľúčnej kosti a lopatky, zlomeninu tela ľavej lopatky, hlboké rezné rany na
hornej vonkajšej ploche ľavého ramena a mnohopočetné drobné rany na hornej vonkajšej ploche ľavého
ramena s dobou liečenia a práceneschopnosťou od 18.8.2006 do 1.5.2007 a Š. M., nar. X.X.XXXX
otvorenú trieštivú zlomeninu hlavice ľavej ramennej kosti s jej vykĺbením dopredu, zlomeninu krčka ľavej
lopatky a dve rezné rany ľavej strany krku s dobou liečenia a práceneschopnosťou od 18.8.2006 do
20.12.2006 ,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný
trest vo výške 300,- € /tristo Eur/.Podľa § 57 od. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Prešove podal dňa 14.11.2007 obžalobu na Q. W. pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Q. W., svedkov V. M., Š.
M., Z. J., znalca Ing. Q.Á. B., prečítaním svedeckej výpovede J.. W. S., znaleckého posudku z odboru
zdravotníctva MUDr. M., dopočutím znalca Ing. B. a prečítaním a oboznámením ďalších listinných a

iných dôkazov.

Obžalovaný Q. W. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený deň išiel s
kamiónom do Vranova nad Topľou na vykládku tovaru a v poslednej pravotočivej zákrute zaregistroval
vozidlo v protismere, s ktorým sa minuli a následne išlo ďalšie vozidlo a keď sa minuli predkami, počul

nejaké puknutie a všimol si, že v zadnej časti sa niečo leje a preto zastavil na parkovisku, kde mu
nejaký pán oznámil, že nejaká Felícia je na zvodidlách. Nevšimol si, že došlo k zrážke a až po odstavení
vozidla si všimol, že má poškodenú debňu na náradie a aj nárazník bol poškodený. Určite jazdil vo
svojom jazdnom pruhu, lebo náves je vybavený blokovacím systémom EST, ktorý zabezpečuje, aby
kolesá návesu kopírovali prednú časť. Povrch vozovky bol šmykľavý a išiel rýchlosťou 50-60 km/hod. a

uvedené vozidlo podľa jeho názoru rezalo zákrutu a preto ho vynieslo k stredovej čiare a z toho dôvodu
došlo k zrážke. Asi hodinu pred zrážkou mal zastávku na motoreste v E. N. M. a cíti sa byť čiastočne
vinný z toho dôvodu, že mu je ľúto, že poškodení utrpeli zranenia v dôsledku dopravnej nehode, ktorej
bol účastníkom.

Svedok V. M. uviedol, že sa vracali z A., kde boli na rybačke a následne začalo pršať a išiel rýchlosťou
asi 70 km/hod., keď zbadal kamión, ktorý išiel vo svojom jazdnom pruhu a náves bol v jeho jazdnom
pruhu asi 1 m. Nestihol strhnúť volant a pocítil náraz do stĺpika, kde mu strhlo riadenie a volant a stočilo
ho do protismeru a šmýkal sa popri zvodidlách. Podľa jeho názoru jazdil v prostriedku svojho jazdného
pruhu a jeho vzdialenosť od stredovej čiary bola asi 80 cm.

Svedok Š. M. uviedol, že sedel ako spolujazdec a vracali sa do W. a narazili do kamiónu a na ďalší
priebeh sa nepamätá z dôvodu šoku. Spôsobu jazdy nevenoval pozornosť a videl pred zrážkou náves v
ich jazdnom pruhu a oni jazdili asi 30-40 cm od stredovej čiary. Podľa jeho názoru nevidel časť návesu,
alevichjazdnompruhuvidelcelýnáves.ĎalšísvedokZ.J.nahlavnompojednávanívypovedal,ževaute

sedel na mieste spolujazdca a zbadal kamión, ktorého zadná časť bola na ich strane. Pred zrážkou išli
vo svojom jazdnom pruhu a počul až náraz. Pred zrážkou videl kabínu a keď ju míňali, zbadal náves a
potom došlo k nárazu a určite nebolo vidno strednú deliacu čiaru.

Znalec J.. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z

analýzy predložených výpovedí overených príslušníkmi PZ, zistených stôp na mieste činu, rozsahu
poškodenia vozidiel, dodatočnej ohliadky miesta činu, polomerov zákrut, spádových pomerov vozovky
a rozhľadových pomerov vozidla. Na základe uvedeného dospel k záveru, že k zrážke došlo v oblasti
stredovej súvislej čiary, ale nedá sa jednoznačne určiť, či to bolo naľavo alebo napravo, alebo v blízkom
okolí stredovej čiary pri posudzovaní štýlu jazdy jedného a druhého účastníka. Poukázal na skutočnosť,

že keby obaja vodiči jazdili vo svojom jazdnom pruhu približne pol metra vľavo od vodiacej čiary v smere
jazdy vozidla, ku kolízii by nebolo došlo. Pri zdokumentovanej technike jazdy zadný ľavý roh návesu
jazdnej súpravy, ktorú riadil obžalovaný, sa pohyboval v blízkosti súvislej stredovej čiary, ale nedostal
sa do časti vozovky vyhradenej pre protismer. Ak vozidlo Škoda Felícia by dodržiavala rovnaký odstup,
od stredovej čiary by sa nachádzalo približne 1,2 metra. Z rozsahu poškodenia návesu vylúčil stav,

aby tento bol v bočnom šmyku. Vychádzal taktiež z predloženého náčrtku, kde sú zadokumentované
úlomky črepín vlasov a jeden elektrický spínač a nie sú zadokumentované stopy o pohybe ani jedného
vozidla. Overil kritickú rýchlosť na prejazd uvedenej záhradu vozidla jazdiaceho v smere do Prešova,
kde porovnávaním kritickej rýchlosti s rýchlosťou odčítanou z tachografu konštatoval, že náves nebol
privedenýdobočnéhošmyku,zdôvoduprekročeniamedznejkritickejrýchlosti.Obžalovanýdouvedenej

zákruty nenadchádzal z dôvodu, že to nebolo technicky možné, lebo miesto zrážky sa už nachádzaza vrcholom oblúka zákruty a nie pred jeho vrcholom, čiže to bolo prípustné na začiatku zákruty a nie
pri výjazde z nej. Príčinou dopravnej nehody bol nesprávny spôsob jazdy oboch vodičov. K rozsahu
poškodenia návesu poškodenia Škody Felícia a najmä konečnej polohy vozidla Škoda Felícia uviedol,

že keby bol náves v protismere, vozidlo by skončilo vpravo mimo cesty a rozsah poškodenia by bol
iný. Zranenie vodiča a následne stočenie volantu má čiastočný vplyv na smerovanie vozidla, ale nie
bezprostredne po výmene nárazových síl pôsobiacich na jednotlivé vozidla, kde pri zohľadnení rozdielu
hmotnosti návesu a vozidla Škoda Felícia uvedené stočenie volantom by malo vplyv až vo väčšej
vzdialenosti za zrážkou.

Z prečítanej výpovede svedka J.. W. S. vyplýva, že vodič bol vyslaný na riadnu služobnú cestu a došlo
k poškodeniu vozidla, ktoré je však havarijne poistené.

Zo znaleckých posudkov V.. W. M. ohľadne poranení poškodení V. M. a Š. M. vyplýva, že poškodený
V. M. utrpel stredne ťažké poranenia a to vykĺbenie skĺbenia ľavej kľúčnej kosti a lopatky, zlomeninu

tela ľavej lopatky, hlboké rezné rany na hornej vonkajšej ploche ľavého ramena, mnohopočetné drobné
rany na hornej vonkajšej ploche ľavého ramena a práceneschopnosť ohľadne najzávažnejších poranení
sa pohybuje v trvaní 8 až 10 týždňov a uvedené poranenia boli v príčinnej súvislosti s uvedenou
dopravnou nehodou. Poškodený Š. M. utrpel ťažké poranenie a to otvorenú trieštivú zlomeninu hlavice
ľavej ramennej kosti s jej vykĺbením dopredu, zlomeninu krčka ľavej lopatky a dve rezné rany na ľavej

stranekrkuapráceneschopnosťvtomtoprípadetrvala8až16týždňovaajtietoporaneniapoškodeného
môžu byť v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou.

Z oboznámených listinných dôkazov je zrejmé, že žiadny z účastníkov dopravnej nehody nemal požitý
alkohol, ako aj zo záznamového kotúča vyplýva, že pred nehodou mal obžalovaný prestávku.

Na základe rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a z neho vyplývajúceho názoru odvolacieho súdu,
vykonal prvostupňový súd doplnenie dokazovania vypočutím znalca Ing. Q. B., ktorý uviedol, že pri
vyhodnocovaní miesta zrážky v priečnej alebo pozdĺžnej polohe vychádzal, zohľadňoval polohu menších
črepín skiel, ktoré majú nižšiu kinetickú energiu a je technicky menší predpoklad ich výraznejšieho

možného posunu vplyvom jazdy vozidiel v uvedenom smere. Z uznesenia Krajského súdu vyplýva
povinnosť stanoviť priebeh nehodového deja, bez pripustenia možnosti posunu niektorých úlomkov a
črepín. Vzhľadom k tomu, že uvedený úsek je pomerne frekventovaný, nie je možné počítať s tým, že
uvedeným úsekom neprešlo žiadne vozidlo v čase dopravnej nehody až do doby dokumentovania. Už z
výpovede vodiča Q. W. vyplýva, že uvedeným úsekom prešlo minimálne jedno auto. Zdokumentovaná

poloha jednotlivých stôp, poloha menších úlomkov môže, ale nemusí byť ich skutočnou polohou, ako
ostali po zrážke vozidiel. Nakoľko nie je možné jednoznačne potvrdiť rýchlosť jazdy iného vozidla, príp.
vozidiel, ktoré v uvedenom úseku prešli, teda typ auta, tvar karosérie, čelný profil, pneumatiky, prípadne
nejaké spojlery, nie je známa hmotnosť týchto dielov, nedá sa ani technicky presne určiť, o koľko sa tieto
diely mohli, ale nemuseli posunúť. V čase stretu bola bočná vzdialenosť čelných častí vozidiel minimálne

20 cm až pol metra, ak ťahač jazdil vo svojom vyhradenom pruhu. K zrážke oboch vozidiel následne
došlo z dôvodu, že ide o pohyb o bok vozidiel na polomere zatáčania a náves nebol v bočnom šmyku.

Na základe zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Prešove bola znalcovi J.. B. uložená povinnosť
dopracovať znalecký posudok v naznačenom smere, kde na základe podaného doplnku znalec J.. B. na

hlavnom pojednávaní uviedol, že predmetom doplnku bolo spresnenie priečnej polohy vozidiel v čase
ich zrážky a bola vytvorená simulácia alternatívneho priebehu nehodového deja bez posunu úlomkov a
ak by nedošlo k posunu úlomkov a ostali by v takej nezmenenej podobe ako boli zamerané fotograficky
zadokumentované, je možné pripustiť, že ľavý zadný roh návesu počas jazdy v pravotočivej zákrute
prešiel do protismeru asi vo vzdialenosti 20 až 23 cm. Uvedené tvrdenie vychádza z výpovedí svedkov a

s poukázaním na tvar vozidiel najväčšiu výpovednú hodnotu môže mať rámček ľavého hmlového svetla
ačrepinynavozovkeoznačenéč.4asvyužitímtýchtoúlomkovvyhodnotilpriečnupolohumiestazrážky.
K posunu úlomkov by nedošlo vtedy, ak by bola vylúčená jazda akýchkoľvek vozidiel, ako aj činnosťou
osôb, ktoré sa pohybovali na mieste zrážky napr. záchranári. V danom prípade charakter vozovky nemal
vplyv na stabilitu jazdnej súpravy a keď došlo k míňaniu predných častí, zadný obrys návesu presahoval

maximálne 25 cm predný obrys ťahača.

Svedok V. M. uviedol, že jeho práceneschopnosť trvala od nehody t.j. od 18.8.2006 až do 1.5.2007 a
predložil aj posudok pre poisťovňu K. a má aj trvalé následky, jazvy, bolesti ľavého ramena a lopatky atrpnú mu prsty a nepomáhajú už žiadne rehabilitácie a v prípade bolesti berie lieky proti bolesti a podľa
jeho názoru náves bol vproti smere viac ako 25 cm a možno viac ako meter a narazil mu do ramena
a nemal kde strhnúť volant.

Nazákladetaktoustálenéhoskutkovéhostavusúduzatvoril,žedošlokzrážkemedzivozidlomMercedes
Benz s návesom Schmitz a osobného motorového vozidla Škoda Felícia. Z fotodokumentácie z miesta
dopravnej nehody vyplýva, že došlo k zrážke, keď zadná ľavá časť návesu narazila do stredového stĺpika
Škoda Felícia, ktoré sa následne dostalo do šmyku a vodič vozidla V. M. utrpel ťažkú ujmu na zdraví a

aj Š. M. taktiež utrpel ťažkú ujmu na zdraví.

Pri hodnotení dôkaznej situácie súd vychádzal z výpovedi osádky osobného motorového vozidla Škoda
Felícia, ktorí však vypovedali rozdielne, keď V. M. vypovedal, že náves bol v jeho jazdnom pruhu asi
1 meter. Š. M. vypovedal, že v ich jazdnom pruhu bol celý náves a Z. J. vypovedal, že sa zrazili v
blízkosti stredovej čiary. Boli podstatné rozpory ohľadne miesta zrážky, kde ohľadne miesta zrážky bol

dopracovaný znalecký posudok, kde znalec uviedol, že pokiaľ nedošlo k posunu úlomkov, miesto zrážky
bolo 20 až 25 cm za stredovou čiarou v smere jazdy obžalovaného.

Na základe uvedeného doplneného dokazovania mohol súd jednoznačne ustáliť, že skutok sa stal a je
trestným činom, nakoľko dôvodom nehody bol nesprávny spôsob jazdy obžalovaného, ktorý so svojím

ťahačom jazdil príliš blízko stredovej čiary, v dôsledku čoho pri prechádzaní zákruty vybočil náves v
polomere zatáčania za stredovú čiaru, kde narazil do tam idúceho motorového vozidla poškodeného.
Obžalovaný tak z nedbanlivosti naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1 Tr. zákona.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať najmä na ustanovenie § 7 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z. Z., podľa
ktorého motorové vozidlá na ceste jazdia vpravo a ak tomu nebránia osobitné okolnosti, pri pravom
okraji vozovky.

Obžalovaný W. je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a konal formou vedomej nedbanlivosti, lebo

vedel, že svojim konaním, t. j takým spôsobom jazdy, kde sa náves pohyboval v oblasti stredovej čiary
môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a to bezpečnosť cestnej premávky a
spoliehal sa, že porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

Taktiež medzi jeho konaním a následkom, t.j. spôsobením ťažkej ujmy poškodeným V. M. a Š. M. a

medzi konaním a následkom bol jednoznačne preukázaný kauzálny nexus ( príčinná súvislosť).

Obžalovaný Q. W., je ženatý, zamestnaný v spoločnosti S. s.r.o. ako vodič medzinárodnej kamiónovej
dopravy. K svojim pracovným povinnostiam má aktívny prístup, vykonáva ich v určenom čase,
dodržiavajúc pracovnú disciplínu na základe príkazov nadriadeného. Uložené úlohy si plní bez

problémov. Doposiaľ sa nedopustil porušenia pracovnoprávnych predpisov a pracovného poriadku
spoločnosti.

Podľa odpisu z registra trestov bol v minulosti raz súdne trestaný v roku 1990, na obžalovaného sa však
hľadí, ako keby nebol odsúdený. Taktiež z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že nemá evidované žiadne

trestné činy na úseku dopravy.

U obžalovaného bral súd do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť to, že viedol pred spáchaním trestného
činu riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti súd nezistil žiadne.

Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného Q. W. dospel k záveru, že na
prevýchovu obžalovaného nie je potrebné uložiť trest, ktorý je spojený s obmedzením jej osobnej
slobody. Súd je toho názoru, že vzhľadom na závažnosť trestného činu, riadne vedenie života
obžalovaného, doterajší beznehodový výkon povolania vodiča kamiónu, postačí uložiť aj peňažný trest.
Ztohtodôvodumusúduložilpeňažnýtrestvovýške300,-€(tristoEur),ktorýpovažovalnazabezpečenie

generálnej ako aj individuálnej prevencie za dostatočný.

Pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu stanovil súd podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona náhradný
trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov, ktorý považoval za primeraný. Súd sa zaoberalaj otázkou, či nie je na mieste aj uloženie trestu zákazu činnosti, nakoľko k trestnému činu došlo v
súvislosti s výkonom jeho činnosti, ale mal za to, že keď obžalovaný si činnosťou vodiča zabezpečuje
živobytie, uloženie trestu zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel by bolo preňho

neprimerane prísne a nespravodlivé.

Pokiaľ ide o povinnosti obžalovaného na náhradu škody, v tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť,
že poškodení si majú uplatniť škodu najneskôr do skončenia vyšetrovania aj keď boli zastúpení
splnomocnencami advokátmi a túto si neuplatnili riadne a včas, teda výrok o náhrade škody nemohol súd

poňať do výroku rozsudku a obdobne postupoval aj v prípade nároku na náhradu škody voči spoločnosti
S. s.r.o., ktorá si škodu voči obžalovanému riadne a včas neuplatnila.

Na základe uvedených okolností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.