Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/24/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2103899639
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2103899639.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcov: X. Š. Á., Q..

XX.XX.XXXX, U. W. XX, R., X. Y. Á., Q.. XX.XX.XXXX, U. W. XX, R., obaja zastúpení JUDr. Alenou
Korpášovou, advokátkou, Rázusova 11, Piešťany, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s.
so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Trnava trovy štátu 858,57 eur titulom znalečného a
5,10 eur titulom svedočného, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podaným návrhom domáhali voči žalovaným zaplatenia čiastky 43.575.000 Sk v prospech
žalobcu v 1. rade, čiastky 26.025.000 Sk v prospech žalobcu v 2. rade, v prospech žalobcu v 1.
rade náhrady straty na zárobku, náklady spojené s pohrebmi a stratu na zárobku ku dňu podania
žaloby. Žaloba bola zdôvodnená tým, že pôvodný žalovaný v 1. rade je prevádzkovateľom vozidla
LIAZ, P.. Dňa 9 10. 2001 v čase asi o 17,00 hod. pôvodný žalovaný v 2. rade viedol toto vozidlo,
absolvoval odborný praktický výcvik, pôvodný žalovaný v 3. rade bol inštruktorom. Pri vychádzaní z

vedľajšej cesty nerešpektoval dopravnú značku daj prednosť v jazde. V dôsledku toho došlo k nehode,
pri ktorej manželka žalobcu v 1. rade J. a syn W. utrpeli smrteľné zranenia. Žalobca v 1. rade utrpel
rozsiahle zranenia, rovnako žalobkyňa v 2. rade. V priebehu konania bol upravený petit návrhu tak, že
žalobcovia žiadali od odporcov zaplatenie čiastky - žalobcovi v 1. rade 1.331,91 eur náhradu bolestného,
1.331.905 eur z titulu mimoriadneho zvýšenia náhrady škody za bolesť, ako aj sumu 597,49 eur z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia a čiastky 114.500 eur náhrady mimoriadneho zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia. U žalobkyne v 2. rade žiadali spoločne zaviazať žalovaných na zaplatenie

bolestného v sume 1.568,41 eur, sumy 784.205 eur ako mimoriadne zvýšenie náhrady škody za bolesť,
sumu 756,82 eur - náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy 79.665 eur ako náhradu
mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

V priebehu konania došlo k späťvzatiu časti návrhu ohľadne nároku na pohrebné náklady a stratu na
zárobku po dobu práceneschopnosti aj po jej ukončení, preto súd v tejto časti s poukazom na ust. § 96
O. s. p. konanie zastavil.

Naposledy súd vo veci rozhodol Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 23. 6. 2011 č. k. 16C 24/2003-516,
pôvodného žalovaného v 1. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi 1 bolestné 6.667,53 eur, sťaženie
spoločenského uplatnenia 2250,47 eur, v prospech žalobkyne 2 bolestné 4705,23 eur a sťaženiespoločenského uplatnenia 2750,45 eur, vo zvyšku návrh zamietol. Voči pôvodným žalovaným 2, 3 návrh
zamietol. Odvolací súd toto rozhodnutie v časti zamietnutia žaloby voči pôvodným žalovaným 2, 3
potvrdil, v časti povinnosti žalovaného 1 zaplatiť náhradu škody žalobcom 1, 2 a v časti zamietnutia

zvyšku nároku, ako aj trov konania rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 12. 11. 2012 č. k. 16C 24/2003-615 bola pripustená úprava petitu
návrhu.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,svedkovznaleckýmdokazovaním,dokazovaniedoplnil
v nadväznosti na právny názor odvolacieho súdu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Žalobca v 1. rade v konaní uviedol, že odporca bol prevádzkovateľ vozidla, ktorým spôsobil odporca v
2. rade 9. 10. 2001 nehodu, pri ktorej utrpeli manželka a syn navrhovateľa v 1. rade smrteľné zranenia,

žalobcovia utrpeli ťažké zranenia. Z nehody si nepamätá nič. Po nehode pracuje len na denné zmeny,
v priebehu konania je na výsluhovom dôchodku. Zranená noha ho bolí stále, pri zmene počasia užíva
lieky. Bojí sa jazdiť na aute, má obavu, ak keď ho niekto vezie. Mal zranené pľúca, podľa vyjadrenia
lekára môže mať chronickú bronchitídu. Nepoužíva pomôcky na chôdzu, chodí na kúpeľnú liečbu. Pred
nehodou viedol riadny rodinný aj pracovný život, vzhľadom na pracovné zaradenie mal každoročne

fyzické previerky, bol teda fyzicky výkonný, nemal zdravotné problémy. Venoval sa turistike, jazdil na
bežkách,rekreačnesavenovalfutbalu,pracovalokolodomu.Tietoaktivitynemôževykonávať,venujesa
len rybárstvu, plávať môže. Po nehode mu zostala na starosti domácnosť, musel si platiť pani, ktorá mu
upratovala a dcéra mu už dospievaním čiastočne pomáha. Má priateľku, ktorá s ním nebýva v spoločnej
domácnosti. S dcérou zostali sami. Dcéra si nehodu pamätá, preto okolnosti znáša horšie, matka jej

chýba, nenaučila sa bez nej žiť. V sanitke sa viezla s bratom a matku videla mŕtvu, myslela si, že spí.
Bývajú v dome po rodičoch. Dcéra má jazvy a chce plastiku tváre. U oboch navrhovateľov sa jednalo o
ťažké zranenia, poškodenie orgánov, v dôsledku ktorých mohlo dôjsť k ohrozeniu života a ku smrti. Bola
potrebná aj pľúcna ventilácia, došlo k poškodeniu a opuchu mozgu. Všetky zákroky a zranenia oboch
pacientov, vrátane liečby, boli bolestivé. Navrhovateľ nemôže dlhšie vykonávať domáce práce, nemôže

dlhostáť,musímudcérapomáhať.Kvalitajehoživotaponehodesazmenilatým,žezostalsdcérousám,
musela mu pomáhať matka, kým žila a sestra, zabezpečil si pani na upratovanie. Po úraze má jazvy,
skrátenú nohu, ostatní si to všímajú, pýtajú sa ho aj na jazvy. Po poškodení sánky mu robili novú korunku
na zuboch. Pri zmene počasia musí užívať lieky proti bolesti. Má zablokovanú časť mozgu, nepamätá si
sny a iné veci, má oslabenú pamäť, všetko si musí zapisovať. Jeho pôvodné pracovné miesto sa zrušilo

a vzhľadom na starostlivosť o dcéru po nehode nemohol pracovať na smeny. Bol 1,5 roka na PN, bol v
kúpeľoch v Piešťanoch a Trenčianskych Tepliciach. Následne pracoval ako justičná stráž - mal sedavé
zamestnanie, po zrušení OS Piešťany znova pracoval vo väznici v Leopoldove na smeny, potom robil v
kancelárii. Pracoval aj 10 hodín, o maloletú sa po smrti rodičov nemal kto starať. Primeraná práca pre
neho nebola. Na invalidný dôchodok nešiel pre doporučenie lekárky, mal byť v spoločnosti ľudí. Pred

nehodou pracoval na smeny a mal vyšší príjem. Pred nehodou sa rekreačne venoval športu, turistike
behu, futbalu, lyžovaniu, čo po úraze nemôže. S manželkou chodili na plesy, dovolenky. Po nehode
občas ide na ryby, na huby nemôže chodiť, lebo sa rýchlo unaví. Pred nehodou jazdil denne na aute, po
nehode má strach a jazde sa vyhýba. Ak ho niekto vezie, sedí vzadu. Pred nehodou pracoval do večera
a keď bol doma, pomáhal manželke s varením, robil okolo domu. Po nočnej doobeda spal, manželka

bola v práci, deti v škole. Keď mal voľno, chodili k starým rodičom, do prírody, na opekačky, do kina s
deťmi, stanovať na ryby. Na ples chodili 3-4-krát ročne, radi s manželkou tancovali. V zime chodili na
bežky. Keď mali spolu voľný víkend, vždy chodili na výlety. Po nehode sa zadýcha, do kopca sa unaví,
došľapuje na nohu, pri skoku ho pichá v krčku. Niekedy ho bolí pravá ruka tak, že ju nemôže zdvihnúť.
Dlho používal barle, trikrát do týždňa za ním chodila rehabilitačná sestra. Pomáhala mu mama, sestra,

potom chodila jedna pani, ktorá žehlila, upratovala, varila alebo mu navarila sestra. Dcéru starostlivosť o
domácnosť nemal kto naučiť. Sestra mu stále pomáha. On sám nevládze veľa robiť, nemôže dlho stáť,
musí si odpočinúť. Má priateľku, ktorá má dve deti a keď príde, cez víkend mu pomôže. Fyzické testy
robil pred nehodou každý rok. Užíva Ibuprofen podľa potreby asi každý druhý deň na utlmenie bolesti
zlomenín. Po nehode chodil na kontroly do Trnava pol roka.

Žalobca v priebehu konania svoju výpoveď doplnil a upresnil. Uviedol, že keď sa zobudil v nemocnici,
nepamätal si, čo sa stalo. Keďže mal zavedenú sondu, nemohol rozprávať, musel písať. Mal veľké
bolesti, pýtal si niečo proti bolesti, dávali mu injekcie a infúzie. Bolesti mal vždy, keď som sa zobudil,po každej operácii. Dva alebo tri roky aj po ukončení liečby často bral Ibuprofen, bolela ho noha, krčok,
rameno a kľúčna kosť. Zlomené zuby mu ošetrovali iba tak, aby prežil a potom začal chodiť k zubárke
MUDr. F. vysekávala mu zlomené korene a bral vtedy dva alebo tri mesiace lieky od bolesti. Po tom,

ako sa v nemocnici prebudil, mu prišli kolegovia z práce darovať krv a keď mu išli dávať do nohy titánovú
tyč, nemohli ho už uspať, iba lokálne umrtviť, necítil bolesť, ale počul, ako mu sekali a vŕtali do nohy.
Potom mal veľké bolesti a museli mu dávať morfium, iné lieky mu nezaberali. Pamätá si , že ho previezli
na nejaké oddelenie, kde mu dali tri injekcie. Potom prišiel nejaký muž, ktorý mu povedal čo sa stalo.
Tam sa dozvedel, že manželka a syn zomreli. Usúdil, že to bol psychiater. Potom za ním ešte dva

alebo trikrát prišiel na oddelenie. Po prepustení z nemocnice chodil k obvodnej lekárke J.. Domov s
ním chodili cvičiť asi trikrát do týždňa, medzitým chodil do nemocnice na rehabilitačné centrum. Doma
cvičili mesiac alebo dva a na rehabilitácie chodil asi mesiac. Obvodná lekárka ho poslala do kúpeľov,
obvodnej lekárke chodil každý druhý týždeň po dobu pol až trištvrte roka. Predpisovala mu lieky proti
bolesti, dva alebo tri druhy. PN bol 15 mesiacov. K lekárke už potom chodil len keď sa mu minuli lieky.
Keď mu vybrali materiál z nohy a neskôr z ramena, mal tiež bolesti a analgetiká užíval dlhšie. Doteraz

pri zmene počasia, prudšom pohybe alebo dlhšej chôdzi si musí dať Ibuprofén. Nie je to už tak často.
Niekedy nemá bolestí dva až tri týždne a niekedy týždeň nepretržite. Od úrazu nemá sny, psychiater mu
to vysvetlil ako zablokovanú časť mozgu. Zabúda, musí si písať, rýchlo sa unaví pri chodení aj práci.
Má veľa jaziev. V nemocnici ležal 5 týždňov, nohu mal vyvýšenú, cievkovali mu moč, veľkú potrebu
robil na posteli pomocou sestričiek do misy, krmili ho. Mal dekubity, natierali mu ich sestričky aj mama.

Museli ho polohovať a to bolo bolestivé. Trvalo to asi 3 týždne. Po prepustení z nemocnice k psychiatrovi
nechodil a iba keď bol u dr.X. na kontrole, prišiel tam psychiater, ktorý sa s ním rozprával a povedal,
prečo nemá sny. Chodil k neurologičke, MUDr. A. ho poslala neurológovi do Hlohovca - k MUDr. E.. Bol
tam asi dva alebo trikrát. Muž, ktorého označil za psychiatra, sa mu představil,ale meno si nepamätá.
Nikto mu nepovedal, že je to psychiater, iba to tak vydedukoval. Bol to ten istý muž, ktorý mu pri kontrole

povedal, prečo nemá sny. Keď bol u dr.., nepovedali mu, či je to psychiater alebo psychológ.

Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že pred nehodou sa venovala disco-tancu na ZUŠ. Rodičia mali veľmi
dobrý vzťah, k matke aj bratovi mala silný citový vzťah. Matka jej bola bližšia tak, ako to býva bežné. Jej
neprítomnosť pociťuje o to viac, že by sa potrebovala poradiť a porozprávať o veciach, o ktorých sa dá

hovoriť len s matkou. Pamätá si priebeh nehody, ale nechce s nikým o nej hovoriť. Z nehody si pamätá
náraz, potom ako všetci ležali v aute, ako ju a brata nakladali do sanitky. Bola v šoku, nevedela, čo sa
s rodičmi stalo. Obaja s bratom boli silne zakrvavení. Keď už ležala po operácii na izbe, oznámili jej, že
matka a brat zomreli. Rozplakala sa a dali jej niečo na upokojenie. O niekoľko dní ju prepustili, otca však
o mesiac neskôr a bála sa o jeho život. Podstúpila dve operácie nohy a čela. Po operácii dva dni spala,

ale aj potom mala bolesti. Keď ju prepustili, nechodila na poschodie, kde predtým bývali, radšej bola
na prízemí u starých rodičov. Za otcom do nemocnice sa bála chodiť, bola tam asi dvakrát. Od úrazu
má často veľké bolesti hlavy. Nemôže cvičiť ani na telesnej, bolievajú ju nohy. Bolesti má aj pri zmene
počasia. S nikým nechce o svojom psychickom prežívaní rozprávať, mama jej stále chýba. Na čele má
jazvy, rovnako na nohách. Nosí ofinu a nechodí v plavkách ani krátkych nohaviciach. Podľa vyjadrenia

lekárov jazvy celkom nie je možné odstrániť. Pred nehodou sa venovala gymnastike, chodila na tanečné
krúžku - aktívne. Chodili na dovolenky do Tatier, venovali sa turistike, chodili aj k oru. Aktivitám sa po
nehode nevenuje, má bolesti nohy, aj jazvy, rovnako na čele, preto sa vyhýba kúpalistkám. Po nehode
mala aj bolesti hlavy, mala vybité dva zuby, robili jej bolestivé zákroky. V nemocnici užívala silnejšie lieky
proti bolesti a doma Ibalgin alebo Ibuprofen. Pri zmene počasia má bolesti nohy, musí užívať lieky a pre

jazvynačelenosíofinu.Ponehodeimvdomácnostipomáhalastarámatka,táalebolachorá,platilijednu
paninaupratovanieavarenie.Asitrirokymáotecpriateľku,ktorásaodomácnosťstarácezvíkendy.Ona
sa snaží práce vykonávať, ale skôr sa unaví, rovnako ako otec, ktorý skôr varí ako upratuje. Študuje na
hotelovej akadémii odbor kuchár-čašník, je väčšinou v kuchyni, lebo nemôže dlho chodiť. Nevykonáva
žiadne fyzické aktivity, na telesnej výchove nemôže robiť ťažké cviky ani behať. Je čiastočne oslobodená

od gymnastiky a behania. Diskotancom sa venovala v umeleckej škole, gymnastike v rámci krúžku na
škole, ktorú reprezentovala. Máva bolesti nohy pri zmene počasia, dlhšej chôdzi, preto sa tomu vyhýba.
Po nehode raz za polrok chodila na kontroly do Bratislavy, teraz navštevuje lekára len v prípade choroby.
Bola operovaná aj pre zranenie hlavy. Laserom sa jej na plastickej chirurgii snažili jazvy na čele odstrániť
a viac to už odstrániť nejde.

V priebehu konania svoju výpoveď doplnila a uviedla, že ako následky zranení má jazvy, na čele
a na nohách. Mávala časté bolestí hlavy, preto navštívila očného lekára, má poruchu zraku, čo je
zrejme dôsledok úrazu, bude nosiť okuliare. Tento problém začala riešiť v tomto roku, pretože študujev zahraničí. Bolievala ju nielen hlava, ale aj čelo. Po zlomenine nohy sa nemôže venovať žiadnym
aktivitám. Pred nehodou navštevovala tanečný krúžok. Nemôže sa venovať športu. Skúšala aj v
súčasnosti športovať, ale po nejakom čase ju bolí stehenná kosť. Po nehode často užívala lieky proti

bolesti hlavy, nohy, ale hlavne hlavy, očí a čela, čo pretrváva aj teraz, hlavne v letnom období. Často
doteraz užíva lieky proti bolesti hlavy. Má problémy s učením, nemôže dlho čítať, bolí ju hlava. Keď mala
v nohe drôty, bolo to bolestivé a dosť bolestivé to bolo aj po ich vybratí. Často si musela pre bolesti
ľahnúť a vymeškávala školu. Najvýraznejšie sú pretrvávajúce bolesti hlavy. Bolesti prídu spontánne a
sú také silné, že si musí ľahnúť. K tomu sa pridružili bolesti očí. Pokiaľ bola hneď po úraze v nemocnici

v Bratislave, stále ležala, mala bolesti, bola odkázaná na tretiu osobu. Od bolesti často plakala a bolesti
jej tlmili liekmi. Ležala ešte aj na detskej chirurgii, kým nedostala barle. Sťažovala sa na bolesti, preto jej
barle nedali hneď, chodiť teda nechcela, nevie, ako dlho to trvalo. Bolesti mala aj po príchode domov,
nechcela chodiť, lebo ju bolela noha. Donútiť sa musela, až keď chodila na rehabilitácie. Lekári chceli,
aby chodila, ale mala strach pre bolesti. Po úraze mala krvavé oko, chodila na očné vyšetrenie, už vtedy
malabolestioka. ŠtudujeprvýročníkVŠvBrne.Prednehodounemalažiadneúrazyanipoškodeniatela.

Po nehode trpí duševnými poruchami, došlo k zmene v sebahodnotení a sebavedomí, má kozmetické
defekty v podobe jaziev, prežila traumatizujúci zážitok, stratila matku a brata. Trpí bolesťami hlavy, nohy.
Pred nehodou navštevovala tanečnú školu, po nehode sa už nevenuje žiadnemu športu ani rekreačne,
nemôže sa silovo namáhať a zaťažovať dolnú končatinu, má problémy so zrakom.

Žalovaný žiadal návrh žalobu zamietnuť. Namietal znalecký posudok predložený navrhovateľmi z
dôvodu, že posudok uvádza len súhrnne počet bodov po zvýšení, nie základný počet bodov.
Nebolo preukázané uplatňované zvýšenie odškodnenia. Z vykonaného dokazovania nevyplývajú žiadne
komplikácie, bolesti neboli mučivé. U navrhovateľky 2 sa jedná len o následky kozmetického charakteru,
ktoré sú odstrániteľné a nejedná sa o následky, ktoré by mali vplyv na funkčnosť tela. U navrhovateľa v

1. rade je okrem jaziev ako trvalý následok skrátenie končatiny, naďalej pracuje. U psychiatra sa nelieči.
Nie je možné vychádzať z posudkom Dr. R., nakoľko boli vypracovaný posudok a dodatky od MUDr. T.,
ktorý tieto spracoval podľa vyhl. č. 32/65 Zb. a jeho zrejmé chyby môže odstrániť súd. Navrhovatelia
žiadajú uhradiť aj čiastky, ktoré boli vyplatené. Navrhovateľovi 1. vyplatili odškodnenie bolestné spolu
6.210,18 eur, z toho sumu 1.331,91 eur (40.125 Sk) - to je bolestné. 54.166 Sk je strata na zárobku,

5396,13 eur je plnenie na základe rozsudku č.3 v tomto spore - bolestné a SSU, bolestné z toho bolo
4.878,27 eur a SSU 517,86 eur. Navrhovateľke 2. bolo vyplatených 2.462,15 eur na základe rozsudku
číslo 3. Z toho 2.322,74 eur je bolestné a 139,41 eur bolo SSU. Okrem týchto platieb bolo vyplatené
navrhovateľke 2. bolestné 17.100 Sk dňa 12.3.2003 a SSU vo výške 4.800 Sk dňa 25.6.2004. Uhradili
teda navrhovateľovi 1. celkom bolestené 6.210,18 eur, to je 1039,375 bodov x 60 Sk x trojnásobok,

navrhovateľovi 1 sme uhradili SSU celkovo 746,90 eur, to je za 125 bodov krát 60 Sk krát trojnásobok,
navrhovateľke 2 uhradili k dnešnému dňu spolu sumu bolestné 2.890,36 eur, výpočet 483,75 bodov krát
60 krát trojnásobok a SSU spolu 298,74 eur, teda 50 bodov krát 60 krát trojnásobok. Body boli v zmysle
posudku dr. T. a jeho dodatkov. Pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie pri bolestnom poukázal na to, že ani
znalec nezvýšil všetky položky, u mal zvýšil 3 zo 6-ich, u navrhovateľa v 1. rade 5 z 11-ich. Operácie

boli zohľadnené pri výbere konkrétnej položky, vyhláška zohľadňuje aj operačné riešenie, resp. to bol
dôvod zvýšenia. V posudku sa neuvádzajú závažné komplikácie, ktoré by zvýšili dĺžku alebo bolestivosť,
neboli reoperácie. Podľa posudku navrhovateľka 2 bolesti t.č. nepociťuje. Pri mimoriadnom zvýšení SSU
- samotné základné odškodnenie vyžaduje nepriaznivé dôsledky pre život poškodeného v zmysle § 4
vyhlášky. V časti psychických následkov vzniesol námietku premlčania, rozhodujúci je moment, kedy sa

ustálil zdravotný stav poškodeného - podľa vyjadrenia znalkyne 6 mesiacov po nehode. Navrhovatelia
sú sebestační, bez potreby asistencie, nie sú vyradení z bežného života. V žiadnych aktivitách neboli
pred úrazom mimoriadne zapojení. V zmysle znaleckých posudkov nie sú dôvody pre bodové zvýšenie,
neboli zistené žiadne závažné komplikácie v liečbe.
Z doplneného dokazovania nevyplýva, že by sa vyskytli mimoriadne okolnosti, komplikácie, nie sú

teda dôvody na mimoriadne zvýšenie nárokov. Všeobecná nebezpečnosť a bolestivosť zranení je
zahrnutávsamotnejbodovejhodnote,vyhláškanavyšeumožňujeprivybranýchzraneniachurčiťbodové
hodnotenie z bodového rozpätia, a tak zhodnotiť závažnosť zranenia v porovnaní so štandardnými
poraneniami rovnakého druhu, znalcovi umožňuje navýšiť bodové hodnotenie patričným násobkom. V
prípade SSU už základné odškodnenie zohľadňuje skutočnosť, že poškodený bol následkom úrazu

obmedzený vo svojich možnostiach a zvýšenie je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch
hodných mimoriadneho zreteľa, kedy sa poškodení v dobe pred úrazom v mimoriadnej miere zapájali
do niektorej oblasti spoločenského života, čo bolo následkom vytrpeného zranenia celkom stratené.Svedok MUDr. R. uviedol, že obaja žalobcovia boli resuscitovaní, žalobkyňa v 2. rade bola prevezená
na ARO do Bratislavy. Vzhľadom na odstup času vychádza z dokumentácie. U žalobcu 1 sa jednalo
o veľmi vážny stav, ktorý vyžadoval hospitalizáciu na oddelení akútnej a intenzívnej medicíny, bol

napojený na umelopľúcnu ventiláciu, mal zavedenú hrudnú drenáž a bol opakovane operovaný. Jednalo
sa o zranenia veľmi bolestivé, je potrebná dlhodobá rehabilitácia. Od začiatku bol preto v umelom
spánku a po zobudení dostával silné analgetiká. Väčšina zákrokov bola robená v narkóze, po prebudení
boli bolestivé. Pacient musel mať dlhodobo bolesti, užíval silné analgetiká. Bolestivosť je individuálna.
Žalobkyni boli urobené nevyhnutné vyšetrenia a ošetrenia aj na operačnej sále, bolo urobené CT, sono,

neurologické, očné vyšetrenie, bola stabilizovaná a prevezená na ARO v Bratislave. Jednalo sa o
bolestivý stav v čase úrazu aj po zákrokoch, dajú sa predpokladať veľké jazvy, ktoré pretrvávajú. Aj
u detí sa podávajú lieky proti bolesti aje nutná dlhodobá rehabilitácia. Zranenia žalobcu v 1. rade boli
takého charakteru, že ho ohrozovali priamo na živote. Mal prasknuté pľúca, krvácania do hrudníka,
mnohopočetné zlomeniny ktoré môžu priviesť smrť. Bol opakovane hospitalizovaný aj operovaný. Pri
prijatí bola hrudná drenáž, na to tracheostómia, po stabilizácii operácia stehennej kosti, pravého lakťa

a ramena, osteosyntéza stehennej kosti - operačné ošetrenie kostí. Vonkajší fixátor sa dáva vtedy, keď
nie je možná operácia, potom sa robí zaklincovanie, tie sa väčšinou vyberajú, zrejme aj u žalobcu. Patril
medzi najťažších pacientov, ktorí sú na umelej pľúcnej ventilácii, majú prísne intenzívne sledovanie
a liečbu. Umelú ventiláciu mal preto, lebo mal prasknuté pľúca, krvácanie do hrudníka, pohmoždené
pľúca, mal zavedené hrudné drenáže, bez nej by sa zadusil. V umelom spánku nemá bolestivý podnet.

Na umelom spánku bol od 9. 10. Do 17. 10, potom ho postupne vysádzali z umelej pľúcnej ventilácie
na spontánnu, čo trvá 2-3 dni. Pokiaľ býva pacient uspaný, dostáva lieky podobné narkóze a zároveň
na tlmenie bolesti. Sú to zmesi, ktoré sa musia podávať stále. Okrem stehennej kosti mal zlomené
obidve ruky, dlhodobo bol na lôžku a nemohol používať barle. Rehabilitácia pri zlomení stehennej kosti
je minimálne 3 mesiace. Jednalo sa o komplikované zlomeniny. Neboli vykonávané reoperácie pre

komplikácie, ale štandardné operácie vzhľadom na zranenia. V umelom spánku býva 95% prípadov.
Žalobcovi boli podávané antibiotiká na ťažkú infekciu, ktoré sa dávajú iba na základe kultivačného
vyšetrenia. Výber osteosyntetického materiálu záleží od jeho kvality a obsahu operačného výkonu, typu
zlomeniny. Tento operačný výkon v porovnaní so základnou operáciou je mnohokrát náročnejší ako
samotná operácie. Na ľavej ruke mal žalobca zlomenú kľúčnu kosť. Ľavá horná končatina je kos horného

prstenca ramennej kosti a hojenie trvá 6-10 týždňov.
V priebehu konania svedok doplnil a upresnil svoju výpoveď a uviedol, že nebol ošetrujúcim lekárom ani
jedného z navrhovateľov, pri ošetrovaní sa lekári striedali. Na oddelení však v tom čase už pracoval,
a teda určite prišiel do kontaktu s navrhovateľmi a z dokumentácie vyplýva, že bol aj pri operačných
zákrokoch. Vzhľadomnaodstupčasusitopresne nepamätá. Navrhovateľboloperovanýhneďpriprijatí

dňa 9.10.2001, bola robená obojstranná drenáž pre zakrvácania do hrudníka, 12.10.2001 bola druhá
operácia, bolo to viac zákrokov - zlomenina stehennej kosti, osteosyntéza externým fixátorom, operácia
pravého lakťového kĺbu, vykonaná ťahová serkláž, zlomenina pravého ramena, osteosyntéza skrutkami
a tracheostomia. Všetky výkony robil primár Kuchta. Aj prvú operáciu. Ďalšia operácia bola 23.10.2001
extrakcia osteosyntetického materiálu z pravej stehnovej kosti a bola naložená extenzia. Operatérom

bol znova primár X.. Dňa 2.11.2001 bola operovaná zlomenina stehennej kosti, vykonaná osteosyntéza
kemorálnym klincom. Dňa 24.9.2002 bola vykonaná ďalšia operácia stavu po zlomenine ramennej kosti,
stav po zlomenine stehennej kosti a lakťového kĺbu. Vyberal sa zo zlomenín osteosyntetický materiál.
Tento zákrok robil Dr. E.. Dňa 29.10.2003 bola ďalšia operácia po zlomenine stehennej kosti, vyberal sa
perorálny klinec, robil dr. E.i. Prvotné zranenie bolo život ohrozujúce. Pacient bol dovezený v šokovom

stave, bol to ťažký životohrozujúci stav, jednalo sa o polytraumu, pacient sa musel dať na umelú pľúcnu
ventiláciu a bol opakovane podrobený operačným zákrokom. Pacient musel mať veľké bolesti, dostával
veľké množstvo analgetík, aj po operáciách sa robili zákroky v rámci ošetrenia, ktoré sú bolestivé. U
každého pacienta je individuálne, ako znáša bolesti a dokedy ich má, ale pacient mal veľké množstvo
zlomenín, tie bolesti museli teda dlhodobo pretrvávať. Bol tam aj úraz hrudníka so zakrvácaním a

prasknutím pľúc, trieštivá zlomenina stehennej kosti, trieštivá zlomenina lakťového výbežku, krčka
ramennej kosti s posunom ľavej kľúčnej kosti, zlomenina nadpašku lopatky a rezné rany a pohmoždenia
aúrazhlavy.Pritakýchtoúrazochsadajúpredpokladaťtrvalénásledky. Vznikáobmedzeniepohyblivosti
končatín, znížená sila a bolestivosť. Na kontroly navrhovateľ priamo k svedkovi nechodil. Obdobní
pacienti sa zvyknú dlhodobo sledovať, ale či to vyžadoval aj tento stav, nemôže posúdiť. Prípadné

dlhodobejšie užívanie liekov závisí takisto od stavu pacienta. Myslí, že u navrhovateľ a bol v priebehu
liečby nejaký výstup teplôt, pri pohmoždeniach a zaintubovaní, u polytraumy to býva bežná sprievodná
komplikácia. Z dokumentácie nezistil žiadne iné vážnejšie komplikácie. Povaha zranení vyžadovala
opakované operačné ošetrenie. Jednalo sa o štandardný spôsob liečby a ošetrovania, vzhľadomna odstup času je ťažké uviesť nejaké nové skutočnosti. Svedok asistoval pri operácii 2.11.2001.
Nepamätá si, či bol pri prijímaní pacienta, ale možné to je, ak mal službu. Navrhovateľ mal ťažké
poškodenie hrudníka, jedno je zakrvácania do hrudníka, ďalšie prasknuté pľúca, kedy pľúca skolabujú

a pohmoždenie pľúc je poškodenie pľúcneho tkaniva. Teda pohmoždenie a prasknutie pľúc nie je to
isté. Jednalo sa o zranenie, ktoré ho ohrozovalo n živote. Bol privezený v šokovom stave, mal znížený
tlak a treba začať hneď infúznou protišokovou transfúznou liečbou. Použila sa aj u navrhovateľa. Treba
najprv zabezpečiť ventiláciu a cirkuláciu dýchania, pre prasknuté pľúca a zakrvácania s musí urobiť
drenáž hrudníka, v jeho prípade obojstranná pre dychovú nedostatočnosť sa musel dať zanitovať a dať

na umelú pľúcnu ventiláciu a súčasťou liečby je masívna infúzna a medikamentózna liečba. Drenáž
spočíva v tom, že z rezu sa zavedie do hrudníka hrudný dren a ten sa napojí na aktívne odsávanie.
Je to individuálne, u niekoho stačí 5 alebo 6 dní, u niekoho 14 dní. Nevie, ako to bolo u navrhovateľa,
lebo ležal na oddelenie akútnej intenzívnej medicíny. Po prvej operácie v deň havárie sa musel pacient
zastabilizovať. Až potom sa môžu robiť ďalšie operácie, keď je schopný to zvládnuť, to bolo 12.10. Na
AIM bol od. 9.10. do 23.10.2001. deň alebo dva dni predtým sa zruší umelý spánok. Je možné, že bol

takmer celý čas v umelom spánku, ale nemôže to tvrdiť. Mal zavedenú umelú pľúcnu ventiláciu. Lieky
dostával cez infúzie. Ako lieky dostával antibiotiká, lieky na zlepšenie dýchania, na udržanie krvného
tlaku, umelú výživu, minerály, lieky na uspanie a od bolesti. Dostával to pravidelne každý deň. Operácie
sa robia v celkovej anestéze, teda v umelom spánku. 12.10.2001 boli robené pri jednej operácii všetky
zákroky, ktoré uviedol. Do 26.11.2001 bol navrhovateľ na traumatológii. Vzhľadom na rozsah zranení je

potrebné dlhý čas byť na lôžku, až keď to stav dovolí, môže sa začať pacient stavať, ale nevie, kedy to
bolounavrhovateľa. Pacientjevšakvždydlhodobochodiaciobarliach. Keďsapacientzobudí,sestričky
mu pomáhajú so stravou. Pokiaľ ležal, tiež ho umývali, na posteli robil aj hygienu a potreby a natierali
prípadné preležaniny. Určite bola použitá aj transfúzia. Nevie, či bol pri navrhovateľovi bol psychiater, ak
je to nutné, psychiatra k pacientovi volajú. V dokumentácii nie je záznam o stomatológovi, opisované je

poradenie hlavy, nie chrup. Pri privezení bol pravdepodobne navrhovateľ pri vedomí, na hlave mal rezné
rany a pohmoždenie tvárovej oblasti. Pri operáciách nedošlo k zákrokom na hlave. Pokiaľ došlo aj k
vyberaniu materiálu zo zlomením bolo to v lokálnej anestézii a je potrebné aj tam dávať analgetiká. Pri
takýchto úrazoch sa analgetiká užívajú dlhodobo, niekto musí užívať lieky aj dva tri mesiace po zákroku,
je to individuálne. Stretol sa v praxi aj s inými prípadmi takejto polytraumy. U navrhovateľa sa jednalo

v podstate o štandardný prípad, je dôležité, že sa mu zachránil život, končatiny aj funkcie. Je to prípad
porovnateľný so zraneniami s inými prípadmi.
Svedok ďalej uviedol, že zomrieť sa dá aj pri zlomenine stehennej kosti, ak sa takýto stav neošetrí,
pacient môže vykrvácať, prepichnúť sa mu kosť, môže prísť o celú končatinu, vzniknúť zápaly. Pri
danej kombinácii, teda početných zlomeninách a pohmoždení hrudníka sa jedná o polytraumu, ktorá

je život ohrozujúca. Aj kombinácia zlomením bez vnútorného krvácania mohla navrhovateľa ohroziť
na živote. Pokiaľ hovoril o trieštivej zlomenine, existujú zlomeniny jednoduché, s medzivýlomkom, sú
ich tisíce. V trieštivej je väčšie množstvo úlomkov. Vzhľadom na závažnosť stavu a množstvo zranení
sa na zlomeninu dal najprv vonkajší fixátor, ktorým sa úlomky zafixovali. Operácia trieštivej zlomeniny
je závažnejšia, ako jednoduchšej. Ale aj pri jednoduchej zlomenine môže byť operácia ťažká. Nevie,

ako to bolo v tomto prípade. Stehennú kosť u navrhovateľa operovali tak, že do dutiny stehennej kosti
sa zavedie klinec, po nareponovaní úlomkov, ktoré boli posunuté, teda vrátia ich do pôvodnej polohy.
Potom zavedú zaisťovacie skrutky na zvýšenie stability. Dĺžku trvania operačných zákrokov nevie uviesť.
Zranenie lopatky môže mať vplyv na ohybnosť. Pri prijatí navrhovateľa sa nedala odobrať krv, vzhľadom
na jeho stav, teda nevie, či mal poškodenú pečeň. Užívanie analgetík síce môže ovplyvniť funkciu

pečene, ale to posúdiť nemôže.

O zákrokoch predložil svedok MUDr. I. záznamy - a vyplývajú aj z priloženej dokumentácie.

Svedkyňa MUDr. G. uviedla, že pracuje ako anestéziológ vo FN Trnava a navrhovateľ bol

hospitalizovaný, nepamätá si ho, takže môže vychádzať len z dokumentácie. Navrhovateľ bol
hospitalizovaný od 9. do 23.10.2001, bol privezený po autohavárii, diagnózy sú zrejmé zo spisu. Najprv
bol na operačnej sále, kde mu drenovali hrudník. Pri tom nebola a potom bol prevezený na ich oddelenie.
Bolo to ťažké zranenie život ohrozujúce. Navrhovateľ bol privezený v šokovom stave a jeho zranenia sú
bolestivé. Na ich oddelení bol hneď uvedený do umelého spánku, ktorý trval asi 2 týždne, teda bolesti

by cítiť nemal. Po prebudení bol u nich asi 2 dni a potom bol na traumatológii. Aj počas hospitalizácie na
ich oddelení bol operovaný na končatiny, stále však bol umelom spánku. Pacient v takomto stave, teda
aj navrhovateľ, dostával silné analgetiká, opiáty proti bolesti. U navrhovateľa bolo po privezení potrebné
zaistiť životne dôležité funkcie. Pacient sa uvedie do umelého spánku, zaistí sa priechodnosť dýchacíchciest, napojí sa na umelú pľúcnu ventiláciu a zaisťujú sa mu vstupy - žilné riečište a kateriálne, močový
katéter a žalúdočná sonda. Vtedy už ale pacient spí. Ďalej podľa záznam u pacienta nevykonávala nič,
resp.ajkeďmalaslužbu,jednásaotímovúprácu.Aždoodpojeniabol pacientnaprístrojoch aurčitemu

stále boli podávané analgetiká, výživa a boli sledované jeho životné funkcie. Pacient sa v tomto prípade v
umelom spánku postupne zlepšoval. Bezprostredne po nehode navrhovateľovi zlyhávali životne dôležité
orgány. 3 alebo 4 dni bola podporovaná cirkulácia, teda nemožno uviesť či došlo aj po nasadení do
umelého spánku k zlyhávaniu. Cirkulácia sa robila preto, že pacient bol v šoku. Jedná sa o zabezpečenie
krvného obehu. Došlo aj k strate krvi a transfúzii. Bez umelej ventilácie by pacient neprežil. Na ich

oddelení ležia pacienti v kritických stavoch, tento prípad určite nebol výnimočný a komplikácie prináša
sám úraz.

Svedok MUDr. JG., uviedol, že bol účastný pri liečbe navrhovateľky, ktorá mala úraz 9.10.2001. Najprv
bola hospitalizovaná na traumatológii v Trnave a potom prevezená do ich nemocnice. 10.10.2001 bola
preložená na kliniku intenzívnej medicíny-DKIM. Pri prijatí mala zlomeninu ľavej stehennej kosti, tržno-

pohmoždené rany na hlave, impresívnu fraktúru čelovej kosti, tieto zranenia bezprostredne neohrozujú
život, ale sú to ťažké zranenia. Na chirurgické oddelenie bola preložená 22.10. a tam sa zúčastňoval
liečby. Predtým mala 11.10. zavedený osto-syntetický materiál do zlomeniny stehennej kosti a s tým
bola preložená aj na ich oddelenie. U nich sa v podstate doliečovala a posudzovala sa zlomenina
čelovej oblasti, kde nebolo indikované operačné riešenie. K tomu sa vyjadril MUDr. S. - oftalmológ. Ak

vznikla prípadná bolesť, bola tlmená analgetikami. Nebolo zachytené, že by sa jednalo o mimoriadnu
bolestivosť, ale pri každej zlomenine bolestivosť síce je, ale keď sa stabilizuje a dajú sa analgetiká, tak
ustúpi. Vzhľadom na to, že sa jednalo o úraz pri autonehode, bol to úraz primeraný až ľahší, pretože
mohli nastať oveľa horšie zranenia. Pokiaľ ide o zlomeninu čelovej kosti, vyjadril sa aj neurochirurg,
ktorý doporučil prehodnotiť plastiku, teda operáciu. Neurochirurg vypustil aktuálne od takého riešenia.

Navrhovateľka prišla aj vo februári 2002 na vybratie materiálu a medzitým sa ani nič neudialo také, aby
bola nutná operácia hlavy. Očný lekár sa musel vyjadrovať preto, lebo zranenie bolo pri očnici. Keď je
v zázname uvedené, že neurochirurg. indikuje plastiku prednej lebečnej jamy, je otázne prečo potom
operáciu nerobil, ale k tomu sa môže vyjadriť on, vždy sa zvažuje, čo je pre pacienta najlepšie. Volí
sa vždy cesta najmenšieho rizika. Pokiaľ ide o záznam impresia fragmentov, je to vtlačenie kostných

úlomkov, miera vtlačenia je rôzna, môže sa jednať o mierne preliačenie a niekedy to môže vadiť
očnej guli. Oftalmolóf sa ale 27.10. vyjadril, že nie je nutný zákrok. Doporučil iba sledovanie. Zlomenina
stehennej kosti podľa dokumentácie bola zatvorená. Navrhovatelka nebola napojená na prístroje, bola
pri plnom vedomí, orientovaná. Ležala po zavedení materiálu v nohe, nedávali ju ani na barle, kým sa
nevyjadril neurológ, tohto o posúdenie požiadali 25.10. a neurológ doporučil postupnú vertkalizáciu,

teda chodenie na barlách. Pokiaľ ležala, starali a o ňu zdravotné sestry a rovnako aj neskôr, ale nie
do takej miery. Zápaly u pacientky neboli. Zo záznamu nevyplývajú ani analgetiká proti bolesti, užívala
antibiotiká (Clinicín a Gentamicín), lieky na zníženie opuchu. Gentamicín 23. 10. vysadili, Clinicín bol
ďalej podávaný. Antibiotiká boli podávané, pretože prišla z intenzívnej starostlivosti s teplotami, Clinicín
nasadili teda ešte ako poistný. Antibiotiká prestala navrhovateľka užívať 28.10. Antibiotiká sa užívajú

pri takýchto zraneniach podávajú štandardne, aby nevznikol zápal. Otras mozgu navrhovateľka mala,
ale stupeň nerozlišujú, je to pri takomto zranení bežné. Zranenia navrhovateľky nazývajú ako združené.
Šokový stav nastáva pri ohrození života. Polytrauma je zranenie minimálne dvoch dôležitých systémov,
v tomto prípade noha a hlava. Z intenzívnej starostlivosti navrhovateľku prekladala na ich oddelenie
MUDr. T.. Po tom, ako vybrali pacientke materiál z nohy, nebola ďalej u nich hospitalizovaná, na ich

oddelení už absolvovala iba vybratie materiálu.

Svedok MUDr. S. uviedol, že bol krátkodobo ošetrujúcim lekárom vtedy maloletej Y., asi štyri dni. Z
dokumentácie zistil, že to bolo asi dva mesiace po úraze - 31.1. a 4.2.2001. Mala zlomeninu stehennej
kosti, táto bola už predtým počas hospitalizácie fixovaná železným materiálmi a po zahojení bola k nim

prijatá na vybratie týchto materiálov, čo bolo aj vykonané. Prijal ju, ošetroval a prepustil. Nepamätá
si a ani z chorobopisu nevyplýva, že by mala nejaké bolesti. Vie, že pri úraze utrpela aj zlomeninu
čelovej oblasti ( z dokumentácie) ,a preto bola pôvodne hospitalizovaná aj na oddelení JIS. Zlomenina
stehennej kosti je patrične bolestivá. Sú to najbolestivejšie zranenia. Tesne po úraze sa určite podávajú
utišujúce lieky, po zafixovaní sa bolestivosť zmierňuje a do týždňa by mala bolesť výraznejšie prestať.

Následky u pacienta môžu byť, ale obyčajne sa noha riadne zhojí. Trvalým následkom u pacientky
v tomto prípade bola dosť viditeľná jazva, je vystúplá, a preto je výraznejšia, vie to len z poznámky v
karte. Ak sa noha zhojí normálne, nemusia byť žiadne následky, ale stať sa to môže. Ak sa zlomenina
dobre zhojí, nie je pacient nijakým spôsobom obmedzovaný vo fyzickej činnosti. Môžu nastať bolesti prizmene počasia, u detí to nebýva obvyklé, ale stáva sa to. Môže byť porucha hybnosti, nedostatočná
rehabilitácia, zlomenina sa môže stať so skrátením. V chorobopise nenašiel žiadny záznam, že by došlo
k vybočeniu z bežného rámca. Vie o jednej poznámke, že ich ambulantne navštívila, ale nie svedka,

vtedy ešte nemali evidenciu v počítači, táto je až od roku 2004, teda nevie, či k nim chodila dlhšie. Zákrok
navrhovateľke nerobil, pacientku prijal, ošetroval a prepustil. Operačný zákrok robil pokiaľ vie MUDr. W.,
ktorý pracuje na klinike. Svedok zariaďoval prijatie, vyšetrenie a ošetrovanie na oddelení, príprava na
operáciu, drobné prevezy. Pred operáciou zabezpečoval interné vyšetrenie, interný obraz. Pokiaľ vie,
zákrok bol robený v celkovej anestézie, tak sa to aj robí. Mala veľké prúty v stehne, bolo to železo,

titán ešte nemali, boli tam dva kusy. K rehabilitácii sa môže vyjadriť ambulantný lekár. Rehabilitovať je
možné až po úplnom zahojení rany, najskôr o dva týždne. Infúzie sú bežné tesne po operácii, pokým
nemôže pacient po operácii prijímať stravu. Predpokladá, že keď zlomenina bola zahojená, bola mobilná
už keď prišla a po operácii je pacient pripútaný iba nevyhnutne na lôžko do doznenia anestetík, potom je
už mobilný. Nepredpokladá, že by pri takejto operácii bola infekcia a či bola neskôr po prepustení, nevie.
Každá zlomenina stehennej kosti vo všeobecnosti je veľmi bolestivá len po úraze, až do zafixovania.

Potom sa zmierňuje. Myslí, že u pacientky bola spomínaná jazva na čele. O iných následkách, teda
noha a čelo, neviem. Nevylučuje trvalé následky a môže sa vyjadriť len ohľadne hospitalizácie počas
uvedených štyroch dní.

Svedkyňa J. uviedla, že pracovala v ZVJS Leopoldov ako zubný lekár, 5 rokov je na dôchodku. Po

nahliadnutí na č.l. 782 udiedla, že 5.10.2011 bola robená navrhovateľovi extrakcia - vytrhnutie zuba.
Aj ostatné zákroky, ktoré sú na zázname uvedené, sú bežné zákroky, ktoré myslí nesúvisia nejako s
nehodou. Dňa 7.1.2003 mal ošetrenie sliznice, jedná sa o bežné ošetrenie v súvislosti s hygienou alebo
paradentózou. Dňa 27.1.2003 sa mu robil odtlačok na celoplášťovú korunku, vpravo dole zub č.36.
Zo záznamu nie je zrejmé, či je súvislosť s úrazom a nevie to určiť. Navrhovateľ po úraze nemohol

byť ošetrený na ich ambulancii, ale na vyššom oddelení. Už pred úrazom má v zázname uvedené, že
navštevuje viaceré zubné ambulancie. Extrakcia - jeden záznam 11.12.2001 bol po úraze - navrhovateľ
tvrdil,žemáradixy-porane,tedazbytkováčasť,ktorámohlabyťpriúrazepoškodená. Preňuakolekára
to však bol bežný zákrok. Korunku mohol mať zlomenú pri úraze, ale jej výkon je bežný. Tieto zákroky
sú nepríjemné pre každého pacienta. Všetky tieto zákroky robí každému pacientovi pod anestéziou,

to sú 2ml anestetického roztoku v zázname. Na vyberanie koreňom má každý zubár nástroje, na
vypáčenie a uchytenie koreňa, vypáčenie zbytkovej časti zuba a uchytenie kliešťami. Sú to bežné
zákroky. Odstraňovala sa zlomená korunková časť. Zub sa nerekonštruoval /navrhovateľ k tomu dodal,
že si ho dal rekonštruovať u iného lekára/.

Svedkyňa G. uviedla, že navrhovateľov ošetrovala osobne pani MG.. Za služby poskytnuté
navrhovateľom poisťovňa výkony preplácala. Revízny lekár im dáva rozsah a dĺžku starostlivosti a na
základe toho služby poskytujú. Ošetrovateľská rehabilitácia je zameraná na zlepšenie hybnosti a nácvik
samoobsluhy pacienta. V rámci ošetrovateľského výkonu sestra poskytla v rámci rozhovoru určitú
psychologickú pomoc, keďže nemali psychológa. Nie je to však špecialista psychológ. Pokiaľ by pacient

mal nejaké komplikácie alebo zhoršenie zdravotného stavu, o tom iba informujú lekára. Pokiaľ ide o
hodnotenie pohyblivosti - čiastočné, úplné a podobne, toto hodnotí sama sestra, nie sú na to žiadne
smernice a čiastočná pohyblivosť môže znamenať napr. nejaký iný handicap. Pani X. tom období robila
obchodného zástupcu.

Svedkyňa MUDr. J.á uviedla, že v UVTOS Leopoldov pracuje od 1.2.2002 ako lekárka. Navrhovateľ
chodil ku nej na kontroly po úraze trpel bolesťami po ťažkých zlomeninách, mal problémy s chôdzou.
Dostával určite analgetiká. Bola tam aj ťažká psychická trauma. Navrhovateľ bol už pred nehodou
diabetik. Myslí, že mal aj arteriálnu hypertenziu, ktorá bola stabilizovaná. Hepatopatia bola aj tým, že bol
silnejší, jednalo sa o miernu obezitu. Dochádza k stukovateniu pečene. Hepatopatia sa mohla zhoršiť

tým, že navrhovateľ užíval veľké množstvo analegetík. MUDr. Y. - diabetológ tiež žiadal toto vyšetrenie.
Nevie, či ho MUDr. Y.a posielal na vyšetrenia aj pred úrazom. Navrhovateľ chodil pravidelne, ordinovala
mupotrebnúliečbunadiabetes,prípadnebolesti.Psychickétraumyriešilahlavnepohovorom.Pracovala
ako onkológ a mala s tým skúsenosti. Zo začiatku mu predpisovala niečo na spanie. Sám navrhovateľ
sa ale liekom bránil. Psychická trauma spočívala v strate manželky a syna a vysvetľovala mu, že musí

žiť pre dcéru. Navrhovateľ sa vyjadril, že radšej mal zomrieť on. Snažila sa ho psychicky podporiť.
Svedkyňa M. pracovala v NVÚ Leopoldov, navrhovateľ bol po úraze dva roky PN, potom bol prevelený.
Nepamätá si nič bližšie, s MUDr. A. sa striedali, a teda mohol navštíviť ju.Svedkyňa MUDr. P. uviedla, že navrhovateľa si nepamätá, súkromne začala vykonávať prax
od novembra 2002, teda len odvtedy má vedenú evidenciu v počítači. Navrhovateľa v evidencii
nemá. Predtým, ako si otvorila súkromnú prax, pracovala na poliklinike v F.i. Liečila pacientov po

traumatologickomporanení,robilakonzíliá.Akbybolzdravotnýstavnavrhovateľavýraznehoršíakostav
bežných pacientov, s určitosťou by si ho pamätala. Po nahliadnutí do lekárskych záznamov uviedla, že
sa jednalo o bežné problémy s chrbticou, zachytený bol vyšší tlak krvi, čo mohlo spôsobovať problémy s
bolesťouhlavy,závratí,ajťažobuodžalúdka. Maldoporučenúbežnúliečbu,analgetiká,maldoporučenú
rehabilitáciu. Nejednalo sa o žiadny mimoriadny stav pacienta. Mal robený röntgen lebky, krčnej chrbtice

25.7.2002, kde bol nález úplne v norme. Nemožno vylúčiť, že tieto problémy sú spojené s polytraumou
po nehode. Bola tam blokáda krčnej chrbtice, aj RTG nález bol negatívny, dôkazy môžu byť rôzneho
druhu. Môže sa jednať o stuhnuté svalstvo krčnej chrbtice, môže to byť psychika, ktorá spôsobuje túto
stuhnutosť, môžu to byť prežité traumy a stresy. Nemôže však uviesť, či sa jedná o priamu súvislosť
so zranením, ak by tento nález bol počas hospitalizácie, povedali by mu to. Bolo by to v nálezoch. Jej
vyšetrenie bolo dosť dlho po nehode, dosť dlhá doba, poúrazový stav môže mať aj trvalé následky, ale

nemôže tú súvislosť potvrdiť, musel by byť taký nález v nemocnici, podľa jej záznamu to tak nebolo.

Svedok MUDr. G., fyzioterapeut, po nahliadnutí do záznamov uviedol, že u navrhovateľa sa jedná
zrejme o stredne ťažký stav. Predtým to bol určite ťažký stav, ale pokiaľ bol u nich, jednalo sa o
stredne alebo skôr stredne ťažký stav. Pre nich to bol bežný stav a doliečovanie. Patril do kategórie

poúrazových, s nemocničnou liečbou, takže bol viac sledovaný. Bolestivosť tam určite bola bolestivosť
ramena a poúrazová artróza ľavého lakťa. Čo sa ďalej dialo na pravom bedrovom zhybe, sa dalo ťažko
predpokladať, mohla sa vyvinúť poúrazová artróza. Takýchto pacientov majú v ústave stále, asi desatina
z celkového stavu. Diagnóza, s ktorou bol navrhovateľ prijatý, znamená ochorenie chrbtice. Zmeny,
ktoré boli pred samotným úrazom, zaktivizovali, dostali sa do popredia, navrhovateľ bol imobilný, a na

povrch vyplávali aj ťažkosti s chrbticou. Mohli alterovať zmeny na chrbtici, ktoré už boli pri úraze a
imobilitou sa to výrazne zvýraznilo, alebo zhoršilo. Bolo to aj tým, že pacient dlho ležal. Ak sa niekto
nehýbe, na pohybovom aparáte dochádza k zhoršeniu. Artróza pravého lakťa súvisí s úrazom. Je to
trvalý následok do budúcnosti. Toto sa odstrániť nedá, iba zlepšiť rozsah. Záleží to na štruktúre úrazu,
poúrazových zmenách. Niekedy to je stuhnuté a tak zhojené, že pohyb už nie je možný. Artróza

obmedzuje v rozsahu zohnutia lakťa, funkcii ruky, napr. dvíhanie, sila ruky je slabšia a teda funkcia
hornej končatiny je oslabená. Môže spôsobovať to, že sa človek rýchlejšie unaví a môže obmedzovať v
bežnej dennej činnosti. Jednalo sa pravú ruku. Pacient bol u nich asi tri týždne. Procedúry sú v zázname
a jednalo sa o bežnú kúpeľnú liečbu pre takéto stavy. Jedná sa balneu, perličkové kúpele, individuálny
telocvik na rozhýbanie, bicykel na nohu, plávanie. Aj po zlomenine nohy bol pohyb obmedzený, čo

nebolo síce výrazné, ale postupne mohlo dôjsť k vývoju artrózy. Či sa to stalo nevie, ale v tom čase
tam artróza nebola. Pokiaľ bol u nich, určité obmedzenie nohy mal a mohlo to súvisieť s úrazom a
na 100% aj súviselo. U lakťa a ramena sa jednalo o ľahší stupeň zníženia pohyblivosti, aj noha na
dolnej hranici zníženia pohyblivosti. V zázname je aj to, že navrhovateľ podstúpil akupunktúru. Túto
indikujú v prípadoch, keď chcú ovplyvniť bolestivosť, znížiť ju a v jeho prípade to mohli v prípade

pravej dolnej končatiny na lepšenie prekrvenia a mohli to pichať aj na chrbticu, nepamätá si to. Asi sa
navrhovateľ sťažoval na bolesti. Pri prijatí určite navrhovateľa bolela noha, lakeť, rameno, chrbtica. V
rámci skupiny, v ktorej bol navrhovateľ ako nemocničný, by navrhovateľa zaradil do strednej skupiny,
mávajú jednoznačne určite horšie stavy. Bolestivosť je u tejto strednej skupiny určite bežná. Pokiaľ ide o
bolesti chrbtice, nevie sa vyjadriť k tomu, aké zmeny tam mohli pre úrazom byť, ale úraz to určite mohol

zhoršiť. Zranenie artróza lakťa predpokladá zhoršenie stavu v budúcnosti a artróza je pri podobných
zraneniach bežná, je to následok úrazu. Výnimočne tým, že utrpel úraz, bez toho by nemal artrózu.
Predpoklad zhoršenia stavu je dosť veľký.

Svedok MUDr. H. uviedol, že navrhovateľa si nepamätá. Pracoval súbežne v Omšení a v Trenčíne.

Pacient bol prijatý s polytraumou, každá polytrauma znamená poškodenie viacerých systémov, od
pohybových cez vnútorné, dýchacie. Pacient si nosia iba vypísaný dokument o návrhu na kúpeľnú
liečbu, neskôr žiadal aj zdravotné karty. Poranenie muselo byť v správe z ARA, resp. traumatológie.
Mal poranené pravé rameno a bedrový kĺb. Subjektívne sa cítil lepšie, bol dober motivovaný. Počas
rehabilitácie sa jeho stav zlepšil. Mal aj zranenie hlavy, zlomenú stehennú kosť, trieštivá zlomenina.

Jeho stav stačí na komplikovanú kúpeľnú liečbu, mal zlomenú aj ramennú kosť, zlomený lakeť, mal
narazený hrudník, kedy býva narazené aj srdce, mal obojstranne poškodený hrudník, krvácanie do
hrudníka, výraznejšie na pravej strane, mal pneumotorax, mal zlomenú klavikulu, lopatku. Navrhovateľ
musel mať bolesti. Aj keď bol u nich, sám to aj udával. Kov z tela už mal asi odstránený. Liečba bolakomplexná, teda protibolestivá, uprednostňovali aktívne procedúry, ako plávanie, cvičenie, strečing,
cviky na chrbticu. Mal skrátenú končatinu, jazvy boli pevne zhojené. Obmedzený bol výrazne v krížovej
chrbtici. Sila bola oslabená na pravej strane. Mal obmedzenú rotácie. Navrhovateľ mal zranené plece,

tak že sa jedná o trvalý stav, ktorý sa bude zhoršovať pokiaľ ide o jeho pohyblivosť a obmedzenie, mal
zlomenú lopatku, kľúčnu kosť a ramennú kosť, teda celý pletenec. Jedná sa o traumatizmus pletenca.
To isté u dolnej končatiny. Pri úraze tento pletenec bol zrejme posunutý. Nastane tam predčasne
artróza a zostane endoprotéza vo veku 60 až 65 rokov, je to stav istý. Zmenili sa všetky anatomické
funkcie nohy. Všetky väzy a svaly menia úpony a funkciu. Navrhovateľovi boli doporučené len cvičenia

ako plávanie tak, aby sa neunavil. Mal tracheotómiu a dýchacie cesty môžu zostať zúžené. Mal teda
dýchacie ťažkosti, súviselo to s úrazom. Keď sa po 3 mesiacoch zdravotný stav pacienta nezlepší,
poisťovňa nič nepreplatí a navrhovateľovi bola poskytnutá nadštandardná služba. Znížená pohyblivosť
pravejrukynavrhovateľajestavtrvalý,zlepšiťsatodáibamikrooperáciou.Konštatovalteda,žemožnosti
sú vyčerpané. Navrhovateľ nemal urobené plné pľúcne vyšetrenie. Preto to doporučil urobiť. Plné
vyšetrenie pľúc žiadal urobiť, aby sa zistilo, či pacient klame alebo nie. Pri úraze hlavy je vždy poranená

krčná chrbtica. Tá sa má prvá stabilizovať. Doteraz musí mať bolesti v šiji, ramene a hlavy. Ak nebol
krk stabilizovaný aspoň na 3 týždne, nezahoja sa trhliny. Nepochybne problémy navrhovateľa súvisia s
uvedenými zraneniami. Rovnako trpel závratmi. Boli mu nasadené veľmi silné lieky, Naprosin, Miolesten
na noc. Sú to protizápalové a protibolestivé lieky, zo skupiny brufénu alebo aspirínu. Liek na noc bol na
uvoľnenie svalstva. Lieky, ktoré užíval, môže užívať ten, kto nepracuje. V zázname lekárka uviedla, že

ide o poúrazové bolesti šije a hlavy, bolo to 8.8.2002. Liečebné procedúry, ktoré absolvoval navrhovateľ
u nich, boli primerané stavu navrhovateľa a možnostiam a vybaveniu zariadenia. Takú starostlivosť ako
dostal vtedy, by už dnes nedostal. Navrhovateľ mal nadštandardnú liečbu, každý deň mal termálnu vodu,
ostatní si to platili. Spravidla títo pacienta chodia do národného rehabilitačného centra do Kováčovej,
ktorá je špičková. O tom ale rozhoduje traumatológ, úrazový chirurg. Tam mal ísť hneď z lôžka. Ak by

chcel navrhovateľ priaznivo ovplyvniť svoje následky, každý rok by mal chodiť do kúpeľov. Proces sa dá
mierne spomaliť. Vyliečiť sa to nedá, stav sa bude zhoršovať. Musel by si platiť individuálnu rehabilitáciu,
kúpiť artroskop. Ak navrhovateľ na nohu napádal, je vhodné ju šetriť alebo chodiť paličkou, alebo dvomi.
Prípade ortopedickú obuv, ktorú treba hradiť, doporučovali sústavnú liečebnú starostlivosť. Degenerácia
chrbtice začína už od 18 rokov. Takže určite mal navrhovateľ pred úrazom chrbticu poškodenú, nielen

vekom, ale aj jeho povolaním a fyzickou prípravou, pri jeho povolaní musel byť pripravovaný na súboj.
Bolestivosť je individuálna, lieky, ktoré užíval, boli primerané. Navrhovateľovi chôdzu s palicou najprv
zakázali, svedok mu ju doporučil, nerešpektoval to, lebo sa hanbil.

Svedkyňa MUDr. ĽI. uviedla, že v čase prvej hospitalizácie navrhovateľky 2 vykonávala zástupcu

prednostu našej kliniky - detskej anesteziológie a intenzívnej medicíny. O liečbe navrhovateľky vie zo
zdravotnej dokumentácie. Bola privezená v akútnom stave z FNsP Trnava. Závažnosť klinického stavu
vyžadovala hospitalizáciu na ich klinike. Úraz považovali za ťažký, u nich bola iba počas akútneho
stavu po dobu 13 dní a preložená bola na kliniku detskej chirurgie. Mala mozgolebežné poranenie, s
páčením kosti v čelovej oblasti smerom do mozgu, početné rany na hlave a otvorenú zlomeninu ľavej

stehennej kosti. Nebola privezená pri vedomí, ale v umelom spánku. Krátko po privezení ju mohli odpojiť
a prebudiť. Zranenia navrhovateľky sú bolestivé a počas celej hospitalizácie musela brať analgetiká
na tlmenie bolesti. Trvalé následky je možné posúdiť až po ukončení liečby. Z ich oddelenia bola
prevezená pri plnom vedomí, komunikovala a vzhľadom na okolnosti všetko riešili so psychológom.
Navrhovateľku sledoval neurológ, ale nemôže sa vyjadriť k tomu, či následky mala. Pokiaľ ide o

vonkajšie časti, mala veľkú ranu na hlave, z toho mohla zostať jazva. Vyšetrení robili navrhovateľke
viacero, museli vylúčiť ďalšie poranenia, mala infúznu liečbu, antibiotiká, analgetiká. Deň po prijatí
podstúpila operáciu zlomeniny stehennej kosti. Komplikácie neboli. Bolestivosť je tam vždy a podávajú
analgetiká proti bolesti. Po prepustení u nich už navrhovateľka nebola. Vec uzavreli ako otras mozgu,
pohmoždenia zistené neboli, závažné z toho bolo páčenie lebečnej kosti, ktoré zasahovalo smerom do

očnice. Neurotické konzíliá doporučili sledovať bežnú liečbu s tým, že to neskôr prehodnotia, nevie, či
sa tak stalo. Vpáčenie môže byť také, že nespôsobuje žiadne problémy, v jej prípade to bola lokalita,
kde zasahovala očnicu a bolo podozrenie, že to ovplyvní aj mozog. Bol tam výtok. Mohlo tam byť hlbšie
poraneniemozgu,zistenéalenebolo. NaJISkepacientinechodia.Navyšemalazlomenústehennúkosť.
Dĺžka pobytu na ich oddelení je individuálna, od troch dní až o mesiace. Stav pacientky bol primeraný

zraneniam. Na JISke bola odkázaná na pomoc, čo je na tomto oddelení bežné.

Svedok MUDr. JG. uviedol, že navrhovateľa 1 dvakrát vyšetroval v rámci internej ambulancie, do roku
2002. Bolo to 13.8.2002 a 17.9.2002, čo vie podľa záznamov. Sťažoval sa na závrate a točenie hlavy,zrejme to súviselo s úrazom pri nehode. Zistil hraničné hodnoty krvného tlaku, doporučil diétny režim.
Dňa 17. 9. mu robil predoperačné vyšetrenia, tlak bol normálny, nebola istená kontraindikácia pred
operáciou. Pacient mal nadváhu vážil 108 kg, mal poruchu lipidového - tukového metabolizmu, mal

zvýšenú hladinu cholesterolu. Bola zistená pečeňová porucha chronického charakteru. Príčinu však
nezistil. Ani užívanie analgetík a iných liekov nemusí, i keď môže mať, vplyv na výsledky pečene.
Výsledky však nebránili operácii a viac navrhovateľa nevidel. Na pečeň má vplyv dlhodobé užívanie
liekov, ale pacient môže byť citlivý na niektoré lieky. Pod pojmom chronické má na mysli to, že pečeň
bola poškodená už dávno, ale z tohto vyšetrenia nevie určiť, ako dávno, ani či bola pečeň poškodená

pred nehodou. Podľa vyšetrení predpoklad zlepšenia stavu pečene bol možný. Výsledky boli také, že
by malo dôjsť k normalizácii.

Svedkyňa Mgr. Z. uviedla, že na detskej onkológii ako psychológ, v prípade potreby bola prizývaná na
konzultácie aj na iné oddelenia. S navrhovateľkou sa strela iba raz, bol to prvý kontaktný rozhovor, bolo
to asi 9 dní po nehode. Bolo treba posúdiť, do akej miery je zasiahnutá, či trpí závažnou psychickou

traumou, teda aktuálny psychický stav. Bol to iba rozhovor, nie použitie psychologických metód v trvaní
asi 20 až 25 minút. Z rozhovoru sa dalo usúdiť, že pacientka nepotrebuje psychiatra. Nebol tam nikto
z príbuzných, ale mala prísť stará matka, ktorú mali poslať za svedkyňou. Rozpomína sa, že asi prišla.
Výsledkom malo byť, ako majú maloletej oznámiť úmrtie matky a brata. Teda keď hovorila s maloletou,
reagovala primerane prostrediu, nakoľko o následkoch nevedela. Starej matke doporučila, aby jej to

oznámili najbližší príbuzní, aby ju nenechali samotnú aby si všímali jej správanie. Na ďalšie zrejme ako
v iných prípadoch doporučila navštíviť psychológa.

Súdu boli predložené lekárske správy, záznamy z hospitalizácie a dôkazy o priebehu liečby. Tieto súd
nešpecifikuje jednotlivo v odôvodnení rozhodnutia, nakoľko k týmto okolnostiam boli vypočutí svedkovia

a citovanie jednotlivých záznamov by samo osebe nebolo účelné, keď odborné vyjadrenia svedkov k
týmto dôkazom sú relevantné a objasňujú ich obsah.

Z potvrdenia spoločnosti IMAG spol. s. r. o. Veľké Orvište vyplýva, že navrhovateľom poskytovala
domácu ošetrovateľskú starostlivosť zameranú na zlepšenie mobility rehabilitáciou s psychologickým

prístupom - u navrhovateľa 1 na rozhýbanie pravej hornej končatiny v ramene, lakti s cieľom vrátiť ho
po fyickej a psychickej stránke do riadneho života, zlepšiť celkovú mobilitu po ťažkom úraze v domácom
prostredí, u navrhovateľky 2 s cieľom zlepšiť mobilitu, obnoviť chôdzu bez barlí s psychologickým
prístupom vzhľadom na stratu matky a brata a otec po ťažkom úraze.
U navrhovateľa 1 /hospitalizovaný od 9. 10. 2001 do 26. 11. 2001 na traumatologickom oddelení FNsP

Trnava/ sa ošetrovateľská služba poskytovala od 12. 12. 2001 do 11. 3. 2002, výkony boli poskytnuté v
dňoch 12. 12. 2001, 14. 12. 2001, 17. 12. 2001, 19. 12. 2001, 21. 12. 2001, 28. 12. 2001, 31. 12. 2001,
2. 1. 2002, 4. 1. 2002, 7. 1. 2002, 9. 1. 2002, 11. 1. 2002, 14. 1. 2002, 16. 1. 2002, 18. 1. 2002, 21. 1.
2002, 23. 1. 2002, 25. 1. 2002, 28. 1. 2002, 30. 1. 2002, 1. 2. 2002, 4. 2. 2002, 6. 2. 2002, 8. 2. 2002,
11. 2. 2002, 13. 2. 2002, 15. 2. 2002, 18. 2. 2002, 20. 2. 2002, 22. 2. 2002, 25. 2. 2002, 27. 2. 2002, 1.

3. 2002, 4. 3. 2002, 5. 3. 2002, 8. 3. 2002, 11. 3. 2002, pravá horna končatina v lakti bola po operácii -
pohyb silne obmedzený, chôdza obmedzená len pomocou barlí. Bola mu poskytovaná ošetrovateľská
rehabilitácia na lôžku a nácvik chôdze s barlami.
U navrhovateľky 2 /hospitalizovaná od 22. 10. 2001 do 8. 11. 2001 na DFNP Bratislava, predtým
traumatologické oddelenie Trnava/ boli výkony poskytované od 12. 12. 2001 do 31. 1. 2002 v dňoch

12. 12. 2001 12. 12. 2001, 14. 12. 2001, 17. 12. 2001, 19. 12. 2001, 21. 12. 2001, 28. 12. 2001, 31.
12. 2001, 2. 1. 2002, 4. 1. 2002, 7. 1. 2002, 9. 1. 2002, 11. 1. 2002, 14. 1. 2002, 16. 1. 2002, 18. 1.
2002, 21. 1. 2002, 23. 1. 2002, 25. 1. 2002, 28. 1. 2002, 30. 1. 2002, pacientka bola po úraze hlavy,
chôdza obmedzená len s pomocou barlí. Starostlivosť jej bola poskytnutá v rozsahu rehabilitácia dolných
končatín, chôdza s barlami.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod číslom 6T 324/02 boli žalovaní a v 2. a 3. rade uznaní
vinnými z toho, že 9. 10. 2001 v čase okolo 17,10 hod. na križovatke cesty 1/51 v km 128.900 cesty
I/51-JVO a cesty I-61 medzi obcami W. viedol pôvodný odporca v 2. rade ako vodič - žiak autoškoly
pôvodného odporcu v 1. rade vozidlo LIAZ TT-900 AU, inštruktorom bol pôvodný odporca v 3. rade.

Pri vychádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú cestu vodič nerešpektoval dopravnú značku „Daj prednosť
v jazde“ a nedal prednosť vozidlu Škoda Felícia Combi, ktoré prichádzalo zľava, riadil ho navrhovateľ
v 1. rade. V dôsledku toho došlo k zrážke, pri ktorej utrpela manželka navrhovateľa v 1. rade J. a syn
TK. smrteľné zranenia, navrhovatelia zranenia. Vzhľadom na vykonané dokazovanie v trestnom konaní,rovnako ani z dokazovania v tomto konaní, sa nejavilo potrebným a hospodárnym vykonávať ďalšie
dokazovanie, nakoľko bolo preukázané, akým spôsobom a zavinením došlo ku vzniku nehody. Trestné
konanie bolo právoplatne ukončené.

V zmysle znaleckého posudku MUDr. W.a vyplýva, že u žalobcu došlo k polytraume, šoku ťažkého
stupňa, otrasu mozgu, rezným ranám na hlave v hodnotení 3-ín podľa vyhlášky, zhmoždenie pľúc
v celej výške, penumomothorax vpravo, drenáž, hemotorax vľavo drenáž, zl. výbežku lakťovej kosti,
kľúčnej kosti vľavo, zl. zobák. výbežku lopatky vľavo, zl. stehnovej kosti vpravo v hodnotení 3_ín.

Plošné jazvy po poraneniach boli ohodnotené v počte bodov 100, skrátenie pravej dolnej končatiny
v počte bodov 25. Dôsledok po operácii sú viacpočetné jazvy. Podľa jeho vyjadrenia pri operácii
prihliadolnabolestivýprípad,tržnáranavyžadujetiežoperačnýzákrok.Uvšetkýchzraneníbolipotrebné
zákroky, liečba, čo nemožno porovnávať s bežným chirurgickým zákrokom. Chirurgické ošetrenia bolo
potrebné posudzovať v kontexte všetkých vážnych zranení. Zlomenina čelnej kosti je výrazovo totožná
s nadočnicou. U oboch žalobcov sa jednalo o veľmi ťažké zranenia. Mali poškodené viaceré orgány,

mohlo byť ohrozenie života. Poškodenie pľúc môže viesť k smrti pacienta, vyžaduje pľúcnu ventiláciu, čo
sa stalo aj v tomto prípade. Žalobca bol v bezvedomí, mal poškodený mozog a mohla nastať situácia, pri
ktorej sa javilo, že neprežije. Všetky zranenia a zákroky, ako aj liečba bola u oboch žalobcov bolestivá.
Bolestné ohodnotil počtom bodov 1472,50 b, SSU 240 b. Dodatkom znížil počet bodov za bolestné o
100 b, t. j. 1372,50 b s poukazom na § 9/7/Z. z. 437/04, keď bodové hodnotenie nesmie presiahnuť 260

b odňatie končatiny.

V prípade žalobkyne 2. rade táto urpela polytraumu, šok ťažkého stupňa, otras mozgu III. stupňa, rezné
rany na hlave, zl. čelovej kosti vpáčená s potrebou operácie, tržnú ranu pravého kolena hodnotené v
3-inách, zl. stehnovej kosti vpravo vrátane operácie hodnotená v celom rozsahu. V dôsledku zranení

má viacpočetné jazvy. Bolestné ohodnotil počom bodov 702,5, SSU 100 b. Bolestné dodatkom znížil o
100 b na 602,5O b s poukazom na § 9/7/Z. z. 437/04, keď bodové hodnotenie nesmie presiahnuť 260
b odňatie končatiny.

Znalec k posudku a dodatkom uviedol, že u navrhovateľky 2 zvýšil položku 189 d z dôvodu operácie,

jedná sa o bolestivý zásah a operáciu, i keď operácia je v základnej položke a prihliadol na ňu ako
na bolestivý prípad. U všetkých zranení konštatoval, že ošetrenia si vyžadovali zákroky, liečbu, čo
nemožnoporovnávaťsbežnýmchirurgickýmzákrokom.Chirurgickéošetreniejesíceošetrením,aleajto
zvažoval v kontexte všetkých vážnych zranení. Zlomenina čelnej kosti je výrazovo totožná s nadočnicou.
Vychádzal zo slovenskej anatómie. Pri zlomenine znížil bodovanie. Obaja navrhovatelia mali poškodené

viaceré orgány, v dôsledku toho mohlo ísť o ohrozenie života.

Dodatkom zo dňa 19. 9. 2006 určil znalec MUDr. T. bolestné u navrhovateľa 1 počtom bodov 1056,25,
SSU 125 bodov, bolestné u navrhovateľky 2 počtom bodov 483,75 a SSU počtom bodov 100.
Pochybeniespočívajúcevposúdenípodľanovejprávnejúpravyznalecodstránil. Vdodatkukposudkom

znalec odstránil rozpory pod položkou 189d „zlomenina tela stehnovej kosti liečená operáciou“ -
predmetná operácia je už zahrnutá v počte bodov za uvedenú položku a operácia nemôže byť použitá
ako dôvod zvýšenia /bola by hodnotená dvakrát/. Odstránil tiež navýšenie položky 2 - rezné rany, súbeh
dvoch dôvodov, z ktorých jedným bola operácia - písmená b, c §-u 9, v odatku už správne hodnotenie
nezvýšil u oboch navrhovateľov. V pôvodnom posudku u navrhovateľky 2 navýšil body v položke 162

„tržná rana pravého kolena/ z dôvodov operácie, hoci vykonanie operácie nevyplývalo zo žiadnych
dôkazov, dodatkom navýšenie správne odstránil. U navrhovateľa 1 pôvodne navýšil 8 položiek, z toho
dvojnásobne a 3 o polovicu, v dodatku navýšil 5 položiek, z toho jedna na dvojnásobok a ostatné na
polovicu. U navrhovateľky 2 pôvodne navýšil 5 položiek, z toho 3 na dvojnásobok a dve o polovicu, po
doplnení sú navýšené len 3 položky o polovicu. Ako bolo uvedené, chyby pripísaní a matematické chyby

znalec odstránil dodatočne.

Znalec MUDr. J. v posudku č. 074/03 zo dňa 19. 6. 2003 ohodnotil bolestné počtom bodov 1337,50 a
trvalé následky počtom bodov 115 u navrhovateľa 1, v prípade navrhovateľky 2 bolestné počtom bodov
787,50, trvalé následky 80 bodov. Ako bolo uvedené, tento posudok súd neakceptoval, znalec bolestné

zvýšil na dvojnásobok základnej sadzby v rozpore s vyhl. č. 32/65 Z. z.

Súd pri hodnotení dôkazov vychádzal z posudku MUDr. T., ktorý posudok vypracoval v rámci konania,
keď s jeho závermi sa stotožnil a mal za to, že s prihliadnutím na pribratie znalca súdom je posudokobjektívnejší, pričom znalec sa vysporiadal dostatočne so zadanými úlohami. Posudok doplnil i
dodatkami a súd má za to, že vyčerpávajúco zhodnotil celkovo zranenia oboch navrhovateľov, liečbu
a následky. Znalec vypracoval posudok po vyšetrení navrhovateľov, oboznámení sa so zdravotnou

dokumentáciou a objektívne zhodnotil ako bolestné, tak aj sťaženie spoločenského uplatnenia. Zrejmé
chyby v písaní, resp. počítaní boli odstránené.

Podľa znaleckého posudku PhDr. M.j č. 9/2009 vyplýva, že žalobca v 1. rade do úrazu v roku 2001
nemal závažnejšie zdravotné ťažkosti, pri nástupe do zamestnania bol aj psychologicky vyšetrený.

Nepamätá si na okolnosti havárie, vcelku spáva dobre, Je citlivý na zmeny počasia, častejšie sa objavujú
bolesti a rýchlejšie sa unaví, zadýcha, pretože nemá dostatočnú kapacitu pľúc, Nešoféruje, pretože má
strach, čo sťažuje jeho život. Obával sa o dcéru, sám mal zdravotné ťažkosti. Pokiaľ ide o pamäť a
pozornosť, často zabúda, musí si písať, nevie sa dostatočne sústrediť. Globálne celkové skóre kapacity
pamäťových schopností sa nachádza v pásme subnormy, čo je vzhľadom na intelekt mierne horší
výsledok. Slabší je výkon v oblasti auditívnej vštiepivosti, kde je výkon výraznejšie podpriemerný. Možno

hodnotiť krátkodobú auditívnu vštiepivosť. Prítomná je amnézia na okolnosti autonehody, znalkyňa
nevylučuje i podiel kompenzačných mechanizmov psychiky, nakoľko išlo o závažnú emocionálnu
traumu. Prítomná je zvýšená hladina úzkosti, ktorá sa manifestuje pri menej známych situáciách a
podnetoch, čo ovplyvňuje možný výkon. Labilita emocionalitiy sa prejavuje aj vo vyššej potencii reagovať
impulzívnejšie. Prítomné je napätie, nekľud, prežívanie starostí, malá uvoľnenosť, nízka miera „šťastia“,

zvýšená unaviteľnosť, malá sviežosť, strata bezstarostnosti a spokojnosti.
Žalobkyňa v 2. rade máva bolesti hlavy, točieva sa jej hlava, zo škody býva unavená a keď sa naučí,
na druhý deň si to nepamätá, rovnako ani kam si položí veci. Nepamätá si dátum narodenia. Máva
bolesti nohy, prestala chodiť na tanečnú. Po úraze jej zostala jazva na čele a nohe, chce plastiku.
Má strach z cestovania, zhoršuje sa to pri väčšej rýchlosti alebo predbiehaní vozidiel. Pamätá si

okolnosti nehody, matka jej veľmi chýba, nič jej ju nenahradí. Keď sa jej o mame sníva, zobudí sa a
plače. V lete nemôže byť dlho na slnku, musí si dávať čiapku. V asociačnom prísune je zablokovaná.
Pamäťový výkon sa aktuálne nachádza v dolnom pásme priemeru. V emocionalite je prítomná labilita
a nízka frustračná tolerancia, ľahká iritabilita a potencie k rýchlemu vzplanutiu emocií. Prítomná je
aj zvýšená emocionálna zraniteľnosť, sebavedomie je dosť krehké a menej stabilné. V popredí je

prežívanie nekľudu, napätia, smútku a obáv z neúspechu. Nízka je miera sebadôvery, prítomná je
ustráchanosť.. V popredí je unaviteľnosť, pocity na plač, nerozhodnosť, časté pocity smútku, pocit, že
nie je taká šťastná ako iní. Výkonnosť kognitívnych funkcií je výrazne ovplyvnená emočnými faktormi.
Sebavedomie a sebahodnotenie je znížené, prítomný je pocit starosti a trápenia v živote, neobvyklé
pre tento vek, sebavedomie je negatívne ovplyvňované aj kozmetickým defektom v podobe jaziev

na tvári a nohe. Má dané smútkové reakcie, slabú odolnosť na záťaž, zmeny v sebavedomí môžu
súvisieť s prežitou traumou autonehody a stratou matky ako dôležitej identifikačnej figúry, i brata.
Spomienka na traumatický zážitok oživuje negatívne emočné prežívanie - smútok, strata radosti.
Znalkyňa nepredpokladá, že príde k úplnému vymiznutiu následkov straty, k strate blízkych došlo
v malom veku. Doteraz sa neobjavila žiadna ženská osoba, ktorá by mohla sekundárne suplovať

materskú figúru. Spracovanie zážitku je o to ťažšie, že sa jedná o rovnaké pohlavie, i o to, že po
nehode otec bol dlhodobo mimo jej blízkosti. Rovnako bol v ohrození života a nebola jej poskytnutá
psychoterapeutická starostlivosť. Strach z cestovania ako špecifická fóbia nebola diagnostikovaná,
prítomné je však negatívne prezívanie pocitov pri jazde v aute. Za danej situácie bol a je stále psychický
a osobnostný vývin viac ohrozený prežitými udalosťami než u otca, čo je dané aj vekom v čase nehody.

Emocionálny vývin bol negatívne ovplyvnený aj bolestivým dlhým priebehom liečenia, chirurgickými
zákrokmi, obmedzením bežného života, čo sa jasne odráža v jej aktuálnej výkonnosti v živote. Pri
nehode utrpela nielen závažné somatické poranenia ohrozujúce jej život, ale aj emocionálny stres,
stratu najbližších osôb a strach o otca, ktorý zvýšil intenzitu stresu. Uzatvorila sa pred príbuznými s
témami straty blízkych, pretože nebola v psychoterapeutickej starostlivosti. Boli zistené odchýlky vo

vývine osobnosti, ktoré sú vo vzájomnej súvislosti s prežitým úrazom hlavy a traumatickou skúsenosťou
straty príbuzných. Prítomná je vyššia unaviteľnosť a subjektívne prežívaná nevýkonnosť kognitívnych
procesov. Výkonnosť poznávacích procesov je zhoršovaná akcentáciou osobnosti hlavne v oblasti
emotivity, prítomná je výrazná emocionálna labilita, tendencie reagovať na záťaž psychosomaticky,
vysoká je hladina úzkostlivosti, pretrvávajúce smútenie za matkou, ktoré nebolo doteraz spracované

a spôsobuje zhoršenú adaptabilitu, zmeny v sebahodnotení a sebavedomí. Aktuálne zmeny osobnosti
sú spôsobené prekonanou závažnou polytraumou a posttraumatickou stresovou poruchou. Dôsledky
sú spôsobené v danom rozsahu v súvislosti s nízkym vekom v čase nehody. Liečba maloletej bola
zanedbaná, bola možná psychoterapeutická liečba, vzhľadom na odstup času prognózu nemôže určiť.Dá sa čiastočne očakávať zlepšenie, ale emočná labilita a tendencia reagovať na psychosomatické
reakcie na záťaž sú trvalejšie záležitosti v osobnosti, odstránenie jaziev to nezmení. Za pozitívne
v prospech maloletej je to, že otec sa vyliečil, prežil a tvoria rodinu. Ak by bola liečená, nedá sa

predpovedať, či by došlo k zlepšeniu. Deti po strate rodičov mávajú ťažkosti a zmeny v psychike. Stav
navrhovateľov možno hodnotiť ako trvalý a ustálený, trvalý stav možno hodnotiť po šiestich mesiacoch,
dovtedy to môže byť prechodná záležitosť. Pri posudzovaní následkov zranení použila údaje z vyhlášky,
resp. najbližšie. Pokiaľ ide o zranenia hlavy, použila položku podobnú, poranením hlavy je aj otras
mozgu, po ktorom vznikajú aj funkčné poruchy, nie je organicky porušená hmota mozgu, ale výkonnosť

funkcií a poznávacích procesov je horšia bez ohľadu na to, či sa jedná o ľahký alebo ťažký otras mozgu.
K tomu môže dôjsť aj po anestézii, u navrhovateľa k tomu došlo v dôsledku traumy, pretože pri nástupe
do práce tomu tak nebolo.

Vážne duševné poruchy, vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých
psychologických činiteľov a tiesnivých situácii ohodnotila znalkyňa počtom bodov, vážne mozgové alebo

duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy počtom bodov 200, vážne duševné poruchy vzniknuté
pôsobením otrasných zážitkov, alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií
1 - 100 bodov.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti. Podľa § 429 Obč. zák. prevádzkovateľ zodpovedá okrem iného za škodu spôsobenú na
zdraví.
Podľa ust. § 427 ods. 1 Obč. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky, ods. 2 rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ
motorového vozidla, motorového vozidla ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Obč. zák. svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možné požadovať.
Podľa § 429 Obč. zák. prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich

opatrovať.
Podľa § 431 Obč. zák. ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o
vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Podľa § 444 Obč. zák. pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 450 Obč. zák. z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži.
Vezme pri tom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj osobné a majetkové pomery fyzickej
osoby, ktorá ju spôsobila. Prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie
nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Podľa ust. § 7 vyhl. č. 32/1965 Zb. /účinného v rozhodnom období/ o odškodňovaní bolesti a sťaženia

spoločenského uplatnenia výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
určuje sumou 60 Sk za jeden bod, celková výška z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť
sumu 240.000 Sk /7.966,54 eur/, z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000
Sk /2.389,90 eur/ . V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu uvedenú v odseku 1,2.

Bolestným sa rozumie odškodnenie za bolesti, ktoré boli vytrpené nielen pri úraze, ale aj pri jeho liečení
a odstraňovaní. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytne, ak ide o trvalé poškodenie
zdravia poškodeného, ktoré má nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb, môže spočívať v zúžení možnosti voľby povolania, v nemožnosti
zúčastniťsaniektorýchaktivít/šport,kultúra/,vnedostatkuosobnéhouplatnenia. Podmienkoupriznania

bolestného je, aby bolesti nastali buď pri poradení, či pri jeho liečení alebo odstraňovaní následkov, a
to aj v prípade, že sa bolesti prejavili v časovom rozmedzí medi jednotlivými liečebnými opatreniami /
viď R 29/1979/. Bolestné sa priznáva aj v prípade, ak došlo po skončení liečenia k operácii, ktorá
má svoju príčinu v pôvodnom zranení. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje v
prípade, kedy s poškodením zdravia boli spojené nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného

pre životné úkony poškodeného, pre uspokojenie jeho životných potrieb, pričom nemusia byť viditeľné.
Sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť určité obmedzenie alebo stratu možnosti, ktorá sa
prejavuje vo voľbe povolania alebo jeho výkone, v strate alebo obmedzení účasti na iných formách
uplatnenia - kultúra, šport alebo iná záujmová činnosť, uplatnenie v osobnej sfére. Povinnosťou súdu je,aby sa zaoberal predpokladmi, ktoré mal poškodený pre uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré sú v
dôsledku poškodenia zdravia obmedzené alebo vylúčené. Občiansky zákonník nevymedzuje ani pojem
bolesť, ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia, ani to, v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto

práva priznávajú. Tieto otázky sú upravené vo vyhl. č. 32/1965 Zb., platnej a účinnej v čase udalosti.
Bolesť je v zmysle zákona ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním
jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré
má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného. Na tomto základe rozhodne
súd o výške odškodnenia.

Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sú relatívne samostatné zložky náhrady
škody na zdraví, i keď sú upravené spoločne v ust. § 444 O.z. Výška plnenia za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia je odôvodniteľná v zmysle ust. § 7 vyhlášky č. 32/65 Zb. v znení noviel,
kde je uvedený spôsob a miera jej úpravy. Suma zodpovedajúca zákonnému počtu bodov zisteného
lekáromsaprimeranezvýšiažnadvojnásobok.Podľapredpokladov,ktorépoškodený,voveku,vktorom
mal poškodenie na zdraví, mal uplatnenie v živote a v spoločnosti, ktoré sú dôsledkom poškodenia

obmedzené alebo stratené. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemajetkovej ujmy a majú slúžiť
na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežívaných utrpení v praxi a
kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Priznanie nároku o náhradu škody za bolesť
nie je podmienené priznaním nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zvýšenie odškodnenia
u oboch nárokov v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/65 Zb. treba posudzovať jednotlivo, v

každom nároku zvlášť. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhrada za preukázanie
nepriaznivých následkov pre život a životné úkony pre poškodeného, a preto pre správne určenie výšky
tohto odškodnenia je nevyhnutné najprv zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie
v spoločnosti a v živote pred vznikom a po vzniku škody. Primerané zvýšenie prichádza do úvahy
vtedy, keď konkrétny výsledok v porovnaní zdravotného stavu pred a po zranení opodstatňuje záver, že

základné odškodnenie postačuje ku kompenzácii v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, zodpovedá
za zvýšenie na dvojnásobok podľa § 6 ods. 2 vyhlášky. Treba sa však zaoberať tým, o aký ide
u poškodeného prípad hodný osobitného zreteľa, kedy možnosti jeho zaradenia do spoločenského,
kultúrneho, športového života boli pred úrazom nadpriemerné a v dôsledku čoho sú teraz malé. Rovnako
aj pri mimoriadnom odškodnení za bolesť sa má súd zaoberať tým, pri posúdení obzvlášť vysokého

stupňa utrpených bolestí, aký následok majú tieto bolesti po nehode, akých lekárskych prehliadok sa
zúčastňovali poškodení, akou formou bolesti postupovali, aké podstúpili operácie, aké spôsoby utíšenia
týchto bolestí v súvislosti s následkami úrazu mal.
Ust. § 7 ods. 3 vyhlášky je možné aplikovať v prípade mimoriadnych okolností spojených s bolestivosťou
liečenia konkrétnych zranení. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia je možné mimoriadne

zvýšenie priznať vtedy, ak sú dané prípady hodné osobitného zreteľa a teda je výrazný rozdiel uplatnenia
poškodenéhovoblastispoločenského,rodinného,pracovnéhoživotavčasepredpoškodenímapoňom.
Mimoriadne zvýšenie pre prípad hodný osobitného zreteľa možno priznať s poukazom na nezvratné a
trvalé následky poškodenej osoby napr. v dôsledku znefunkčnenia jednoho z najvýznamnejších orgánov
v ľudskom tele. Táto súdna prax vychádza z potreby apelovania, aby výška náhrady bola založená

na objektívnych dôvodoch a aby medzi priznanou výšou a spôsobenou škodou existoval vzťah reálnej
primeranosti. Priznanie odškodnenia SSU podľa § 4 ods. 1 vyhl. prichádza do úvahy v prípadoch, kedy
sú objektívne obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Peňažnú sumu
zodpovedajúcu základnému počtu bodov možno primerane zvýšiť /§6 ods. 2/ až na dvojnásobok, a to v
závislosti od výsledku posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený pe ďalšie uplatnenie v živote a v

spoločnosti, a za ktoré sú v dôsledku tohto poškodenia zdravia obmedzené alebo stratené. Toto zvýšene
už predpokladá existenciu skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenia poškodeného nemožno
vyjadriť len základným odškodnením.

Z výpovedí svedkov vyplýva, že zranenia boli bolestivé, u navrhovateľa 1 život ohrozujúce, avšak v

rámci liečebného procesu sa nevyskytli žiadne mimoriadne okolnosti, komplikácie. Jednotlivé zákroky a
liečba sú v pripojenej zdravotnej dokumentácii a nebolo by hospodárne a účelné tieto všetky špecifikovať
v tomto rozhodnutí, keď sú zhrnuté v znaleckom posudku a výpovediach lekárov. Rehabilitácia
prebiehala primerane a bolesti boli primerané k vzniknutým zraneniam.
Z výpovede svedka MUDr. I. vyplýva, že u navrhovateľa 1 sa jednalo o komplikované zlomeniny. Neboli

vykonávané reoperácie pre komplikácie, ale štandardné operácie. Navrhovateľ bol operovaný hneď pri
prijatí dňa 9.10.2001, bola robená obojstranná drenáž pre zakrvácania do hrudníka, 12.10.2001 bola
druhá operácia, bolo to viac zákrokov - zlomenina stehennej kosti, osteosyntéza externým fixátorom,
operácia pravého lakťového kĺbu, vykonaná ťahová serkláž, zlomenina pravého ramena, osteosyntézaskrutkami a tracheostomia. Ďalšia operácia bola 23.10.2001 extrakcia osteosyntetického materiálu z
pravej stehnovej kosti a bola naložená extenzia. Dňa 2.11.2001 bola operovaná zlomenina stehennej
kosti, vykonaná osteosyntéza kemorálnym klincom. Dňa 24.9.2002 bola vykonaná ďalšia operácia stavu

po zlomenine ramennej kosti, stav po zlomenine stehennej kosti a lakťového kĺbu. Vyberal sa zo
zlomenín osteosyntetický materiál. Dňa 29.10.2003 bola ďalšia operácia po zlomenine stehennej kosti,
vyberal sa perorálny klinec. Prvotné zranenie bolo život ohrozujúce. Pacient bol dovezený v šokovom
stave, bol to ťažký životohrozujúci stav, jednalo sa o polytraumu, pacient sa musel dať na umelú pľúcnu
ventiláciu a bol opakovane podrobený operačným zákrokom. Pacient musel mať veľké bolesti, dostával

veľké množstvo analgetík, aj po operáciách sa robili zákroky v rámci ošetrenia, ktoré sú bolestivé.
Z výpovede svedkyne MUDr. T. takisto vyplýva, že u navrhovateľa 1 sa jednalo o ťažké zranenie život
ohrozujúce. Navrhovateľ bol privezený v šokovom stave a jeho zranenia sú bolestivé. V umelom spánku
bolasi2týždne,tedabolestibycítiťnemal.Poprebudeníbolunichasi2dniapotombolnatraumatológii.
Aj počas hospitalizácie na ich oddelení bol operovaný na končatiny, stále však bol umelom spánku.
Pacient v takomto stave, teda aj navrhovateľ, dostával silné analgetiká, opiáty proti bolesti. Až do

odpojenia bol na prístrojoch a určite mu stále boli podávané analgetiká, výživa a boli sledované jeho
životné funkcie. Bez umelej ventilácie by neprežil. Na ich oddelení ležia pacienti v kritických stavoch,
tento prípad určite nebol výnimočný a komplikácie prináša sám úraz.
Z výpovede svedka MUDr. U. vyplýva, že u navrhovateľky 2 nebolo zachytené, že by sa jednalo o
mimoriadnu bolestivosť, ale pri každej zlomenine bolestivosť síce je, ale keď sa stabilizuje a dajú sa

analgetiká, tak ustúpi. Vzhľadom na to, že sa jednalo o úraz pri autonehode, bol to úraz primeraný až
ľahší, pretože mohli nastať oveľa horšie zranenia.
Z výpovede svedka MUDr. F. vyplýva, že v prípade navrhovatelky 2 ani z chorobopisu nevyplýva, že
by mala nejaké bolesti. Zlomenina stehennej kosti je patrične bolestivá. Sú to najbolestivejšie zranenia.
Tesne po úraze sa určite podávajú utišujúce lieky, po zafixovaní sa bolestivosť zmierňuje a do týždňa

by mala bolesť výraznejšie prestať. Následky u pacienta môžu byť, ale obyčajne sa noha riadne zhojí.
Môžu nastať bolesti pri zmene počasia, u detí to nebýva obvyklé.
Z výpovede svedkyne MUDr. F. vyplýva, že jeden zákrok 11.12.2001 bol po úraze - navrhovateľ tvrdil,
že má radixy - po rane, teda zbytková časť, ktorá mohla byť pri úraze poškodená. Pre ňu ako lekára
to však bol bežný zákrok. Korunku mohol mať zlomenú pri úraze, ale jej výkon je bežný. Tieto zákroky

sú nepríjemné pre každého pacienta. Všetky tieto zákroky robí každému pacientovi pod anestéziou, to
sú 2ml anestetického roztoku v zázname.
Svedkyňa MUDr. A. potvrdila, že navrhovateľ chodil ku nej na kontroly, po úraze trpel bolesťami po
ťažkých zlomeninách, mal problémy s chôdzou. Dostával určite analgetiká. Bola tam aj ťažká psychická
trauma. Navrhovateľ bol už pred nehodou diabetik. Myslí, že mal aj arteriálnu hypertenziu, ktorá

bola stabilizovaná. Hepatopatia bola aj tým, že bol silnejší, jednalo sa o miernu obezitu. Dochádza
k stukovateniu pečene. Hepatopatia sa mohla zhoršiť tým, že navrhovateľ užíval veľké množstvo
analegetík. Navrhovateľ chodil pravidelne, ordinovala mu potrebnú liečbu na diabetes, prípadne bolesti.
Psychické traumy riešila hlavne pohovorom.
Svedkyńa MUDr. E. uviedla, že u navrhovateľa 1 sa jednalo o bežné problémy s chrbticou, zachytený

bol vyšší tlak krvi, čo mohlo spôsobovať problémy s bolesťou hlavy, závratí, aj ťažobu od žalúdka. Mal
doporučenú bežnú liečbu, analgetiká, mal doporučenú rehabilitáciu. Nejednalo sa o žiadny mimoriadny
stav pacienta. Nemožno vylúčiť, že tieto problémy sú spojené s polytraumou po nehode. Nepotvrdila, či
sa jedná o priamu súvislosť so zranením, jej vyšetrenie bolo dosť dlho po nehode.
Svedok MUDr. S., ktorý poskytoval navrhovateľovi 1 kúpeľnú liečbu, potvrdil, že navrhovateľ bol prijatý

s ochorením chrbtice. Zmeny, ktoré boli pred samotným úrazom, zaktivizovali, dostali sa do popredia,
navrhovateľ bol imobilný, a na povrch vyplávali aj ťažkosti s chrbticou. Mohli alterovať zmeny na chrbtici,
ktoré už boli pri úraze a imobilitou sa to výrazne zvýraznilo, alebo zhoršilo. Bolo to aj tým, že pacient
dlho ležal. Artróza pravého lakťa súvisí s úrazom. Je to trvalý následok do budúcnosti, ktorý sa odstrániť
nedá, iba zlepšiť rozsah. Artróza obmedzuje v rozsahu zohnutia lakťa, funkcii ruky, napr. dvíhanie, sila

ruky je slabšia a teda funkcia hornej končatiny je oslabená. Môže spôsobovať to, že sa človek rýchlejšie
unaví a môže obmedzovať v bežnej dennej činnosti. Jednalo sa pravú ruku. Aj po zlomenine nohy bol
pohyb obmedzený, čo nebolo síce výrazné, ale postupne mohlo dôjsť k vývoju artrózy. V čase liečenia
tam artróza nebola. U lakťa a ramena sa jednalo o ľahší stupeň zníženia pohyblivosti, aj noha na dolnej
hranici zníženia pohyblivosti. Pri prijatí určite navrhovateľa bolela noha, lakeť, rameno, chrbtica. V rámci

skupiny, v ktorej bol navrhovateľ ako nemocničný, by navrhovateľa zaradil do strednej skupiny, mávajú
jednoznačne určite horšie stavy. Bolestivosť je u tejto strednej skupiny určite bežná.
Z výpovede svedka MUDr. F.a /takisto sa vyjadril k rehabilitácii navrhovateľa 1/ vyplýva, že navrhovateľ
bol prijatý s polytraumou - poškodenie viacerých systémov, od pohybových cez vnútorné, dýchacie.Mal poranené pravé rameno a bedrový kĺb, zranenie hlavy, zlomeniny a zranenie hrudníka. Počas
rehabilitácie sa jeho stav zlepšil. Liečba bola komplexná, teda protibolestivá, uprednostňovali aktívne
procedury. Zranenie pleca je trvalý stav, ktorý sa bude zhoršovať pokiaľ ide o jeho pohyblivosť

a obmedzenie, mal zlomenú lopatku, kľúčnu kosť a ramennú kosť, teda celý pletenec. Jedná sa
o traumatizmus pletenca. To isté u dolnej končatiny. Nastane tam predčasne artróza a zostane
endoprotéza vo veku 60 až 65 rokov, je to stav istý. Zmenili sa všetky anatomické funkcie nohy. Všetky
väzy a svaly menia úpony a funkciu. Znížená pohyblivosť pravej ruky navrhovateľa je stav trvalý, zlepšiť
sa to dá iba mikrooperáciou. Doteraz musí mať bolesti v šiji, ramene a hlavy. Nepochybne problémy

navrhovateľa súvisia s uvedenými zraneniami. Užíval silné lieky. Ak by chcel navrhovateľ priaznivo
ovplyvniť svoje následky, každý rok by mal chodiť do kúpeľov. Proces sa dá mierne spomaliť. Vyliečiť
sa to nedá, stav sa bude zhoršovať. Degnerácia chrbtice začína už od 18 rokov, teda navrhovateľ mal
určite pred úrazom chrbticu poškodenú, nielen vekom, ale aj jeho povolaním a fyzickou prípravou.
Z výpovede svedkyne MUDr. R. vyplýva, že úraz navrhovateľky bol považovaný za ťažký, stav bol
primeraný zraneniam. Na JIS-ke bola odkázaná na pomoc, čo je na tomto oddelení bežné. Počas

hospitalizácie na ich oddelení podstúpila operáciu stehennej kosti /bez komplikácií/ a mala vážne
zranenie -vpáčenie lebečnej kosti, ktoré zasahovalo smerom do očnice. K následkom okrem jazvy sa
vyjadriť nevedela.

Z výpovede svedka MUDr. Y. vyplýva, že tohto navštívil navrhovateľ 1 rok po nehode. Bola zistená

chronická pečeňová porucha, svedok však nevie určiť, kedy táto vznikla a užívanie liekov mohlo, avšak
nemuselo mať na to vplyv. Z jeho výpovede je však predpoklad zlepšenia stavu.

SvedkyňaMgr.IN.sakvecisamejvyjadriťnevedela,ibapotvrdila,žedaladoporučenierodinenaspôsob
oznámenia straty blízkych navrhovateľke, ktorá v čase rozhovoru so svedkyňou o tejto skutočnosti

nevedela, a teda jej psychický stav bol vtedy primeraný.
Rehabilitácia bola u navrhovateľa v období od 12. 12. 2001 do 11. 3. 2002, u navrhovateľky 2 od 12.
12. 2001 do 31. 1. 2002.

Zo znaleckého posudku MUDr. T. a jeho výpovede vyplýva, že v posudku zohľadnil vážnosť zranení

vrátane zákrokov, prihliadol na náročnosť a bolestivosť, teda tieto skutočnosti sú zohľadnené v bodovom
ohodnotení. Neboli zistené žiadne komplikácie a mimoriadne okolnosti.

Zo svedeckých výpovedí je teda zrejmé, že zranenia si vyžiadali zákroky, u navrhovateľa v 1. rade
opakované, avšak nenastali žiadne mimoriadne okolnosti a komplikácie. Bolestivosť zranení a zákrokov

je zohľadnená v znaleckom posudku, keď v rámci rozpätia umožneného vyhláškou znalec zahrnul do
bodového ohodnotenia práve bolestivosť zákrokov a zranení, tieto teda v posudku zohľadnil. Taktiež
základné odškodnenie SSU zohľadňuje skutočnosť, že poškodený bol práve v dôsledku úrazu určitým
spôsobom obmedzený vo svojich možnostiach či už spoločenského, rodinného, kultúrneho života.

V danom prípade nebolo možné konštatovať, že by nad rámec znalcom určeného a odporcom
uhradeného bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia boli dané okolnosti na jeho mimoriadne
zvýšenie. Ako bolo uvedené, bolestivosť bola zohľadnená v znaleckom ohodnotení, rovnako opakované
zákroky navrhovateľa 1. V rámci SSU neboli zistené také okolnosti, ktoré by výrazným spôsobom
znamenali rozdiel v spôsobe života navrhovateľov v tom smere, že títo by sa aktívne a mimoriadne

zapájali do spoločenského, kultúrneho, športového života. Ich obmedzenie je obsiahnuté v základnom
ohodnotení SSU. Navrhovateľ sa nestal neschopným práce, je sebestačný, sebaobslužný, vytvoril
si vzťah, rovnako navrhovateľka 2, ktorá študuje na vysokej škole a je zaradená v bežnom
živote. Obmedzenia, ktoré určitým spôsobom majú /fyzická námaha, jazvy, obmedzenie rekreačných
športových aktivít/ nemožno považovať za mimoriadne okolnosti pre navýšenie nárokov. Navrhovatelia

utrpeli i podľa ich vyjadrení nepochybne psychickú traumu spočívajúcu v strate blízkych, neuplatňovali
si však nemajetkovú ujmu v zmysle § 11 a nasl OZ. Neboli pritom zistené skutočnosti, pre ktoré by
im odškodnenie za túto stratu a traumu mohli byť priznané nároky v rámci bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia, neliečia sa u psychológa, psychiatra. Taktiež je potrebné uviesť, že
navrhovatelia po absolvovaní základnej liečby /i keď časovo náročnej predovšetkým u navrhovateľa 1/

nenavštevujúčastoapravidelnelekáravdôsledkuspôsobenýchzranení.Liekyužívajú,nievšakdennea
pravidelne. Poškodenie pečene u navrhovateľa 1 bolo dané už pred úrazom a pokiaľ aj došlo k zhoršeniu
stavu užívaním liekov, nejedná sa o trvalý a neodstrániteľný následok /v prípade správnej životosprávy/.Odporca poskytol navrhovateľom plnenie v zmysle znaleckého posudku MUDr. T., so závermi ktorého sa
stotožnilajsúd,atotrojnásobnýmnavýšenímvzmysle§7ods.3vyhl.Č.32/65Z.z. Vprospechžalobcu
tak uhradil čiastku 6.210,18 eur titulom bolestného, čiastku 746,90 eur titulom SSU, vychádzajúc pri

bolestnom z počtu bodov 1039,375 b po oprave položky č. 148, a to čiastku 1.331,91 eur dňa 7. 11.
2005, 4.878,27 eur dňa 7. 9. 2011 /ohodnotenie bolesti 1.039,375 bx60 Sk=62.362,50 Sk, t. j. 2070,06
EURx3 =6.210,18 eur/. SSU v počte 125 bodov x 60 Sk/bod = 7500 Sk, t. j. 248,95 eurx3=746,85 eur,
ktorú uhradil žalovaný v sume 229,04 eur dňa 7. 11: 2005 a v sume 517,86 eur dňa 7. 9. 2011.
V prospech navrhovateľky 2 uhradil žalovaný bolestné za 483,75 bodov x 60 Sk = 29.025 Sk, t. j. 963,45

eurx3=2.890,35 eur, keď sumu 567,62 eur uhradil 12. 3. 2003 a sumu 2.322,74 eur uhradil 7. 9. 2011.
SSU v počte bodov 50 po oprave položky č. 431c x 60 Sk/bod = 3000 Sk, t. j. 99,58 eur x 3 = 298,74 eur,
žalovaný uhradil 159,33 eur dňa 25. 6. 2004 a sumu 139,41 eur dňa 7. 9. 2011. Bolestné teda žalobkyni
2 uhradil vo výške 2890,36 eur, SSU vo výške 298,74 eur.

Nárokmi súvisiacimi so psychickými následkami, posúdenými v znaleckom posudku PhDr. J., sa súd

ďalej nezaoberal s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného. Z hľadiska
plynutia premlčacej lehoty je rozhodné, kedy došlo k ustálenému zdravotnému stavu natoľko, že bolo
zrejmé, či je a v akom rozsahu došlo k SSU. Znalkyňa v konaní uviedla, že k ustálenému stavu došlo
približne 6 mesiacov po nehode /ktorá sa stala 9. 10. 2001/. Najneskôr od skončenia trestného konania
sa dá odvodiť vedomosť o osobe, ktorá za škodu zodpovedá. Rozsudok tun. súdu 6T 324/02 nadobudol

právoplatnosť dňom 27. 5. 2004. K uplatneniu tejto časti nároku došlo až na základe znaleckého
dokazovania vykonaného psychologičkou v roku 2009 /posudok bol súdu doručený 8. 7. 2009, nárok bol
uplatnený 13. 10. 2009/, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 106 Občianskeho
zákonníka. Z tohto dôvodu bolo v tejto časti potrebné nárok zamietnuť.

V danom prípade je potrebné konštatovať, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno. V podstate
nešpecifikovali pohľadávku v tom smere, aby bolo zrejmé, akým spôsobom žiadajú navýšenie /
výpočtom/ bodového ohodnotenia. Vychádzali z posudku MUDr. R. s ktorým sa súd s poukazom na
uvedené nestotožnil a pre posúdenie nároku použil súd posudok MUDr. T.a. Tento zohľadnil všetky
zranenia navrhovateľov, vrátane priebehu ich liečby a bolestivosti v rámci rozpätia v zmysle vyhlášky.

Z výpovedí svedkov - lekárov - nevyplynula mimoriadna bolestivosť ani komplikácie, rovnako tieto
skutočnosti nevyplývajú zo zdravotnej dokumentácie. Rovnako skutočnosť, že žalobcovia boli po určité
obdobie odkázaní na pomoc inej osoby, je obsiahnutá v bodovom ohodnotení a súvisí bezprostredne
so zraneniami, ktoré žalobcovia utrpeli. Z výpovedí svedkov vyplýva, že i bolestivosť bola primeraná
zraneniam a bola odstraňovaná, resp. tlmená analgetikami, ktoré už sústavne nemusia žalobcovia

užívať a ani neužívajú. Teda bolestivosť i keď čiastočne pretrváva, nie je neúmerná a trvalá. Treba tiež
prihliadnuť na skutočnosť, že od nehody uplynulo dlhé časové obdobie, a teda prípadné iné úrazy alebo
ochorenia nie sú v príčinnej súvislosti s nehodou. U žalobcu 1 naviac zmeny na chrbtici boli dané už
pred nehodou, v dôsledku zranenia sa iba dostali do popredia - vyplýva to z výpovede svedka MUDr.
S.. Rovnako poškodenie pečene bolo dané už pred nehodou - potvrdila to MUDr. A. MUDr. HG. potvrdil,

že degenerácia chrbtice bola už pred nehodou, tento svedok zároveň potvrdil trvalé následky zranení,
avšak tieto boli zohľadnené v posudku a v zmysle ohodnotenia i vyplatené zo strany žalovaného. MUDr.
I.potvrdilštandardnosťzákrokovpriobdobnomzranení.Užalobkyne2nebolizraneniatakézávažnéako
u žalobcu 1, liečba prebiehala štandardne a na bolestivosť boli použité lieky. Vzhľadom na jej vek však
následky podľa výpovede svedkov nie sú z hľadiska bolestivosti obvyklé. S prihliadnutím na uvedené

je potrebné konštatovať, že sa nejednalo o mimoriadne, útrapné a neznesiteľné bolesti a pokiaľ aj
bolestivosťboladaná,bolaprimeranázraneniamatlmenáanalgetikami,naktoréužsústavnežalobcovia
odkázaní nie sú. Nenavštevujú lekárov nad rámec bežných kontrol a návštev. U navrhovateľky 2 sa
nejedná o trvalé následky takého charakteru, ktoré by odôvodňovali mimoriadne navýšenie nárokov.
Nie sú tým popreté psychické následky, ktorých odškodnenie bolo zamietnuté z dôvodu premlčania.

Následky nie sú dané do tej miery /úplná strata pohyblivosti, odkázanosť na opateru inej osoby a
podobne/, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zvýšenie bolestného. Všetky zranenia a s tým spojená
bolestivosť a liečba boli zohľadnené v znaleckom posudku a následnej výplate nárokov.

Žalobcoviasadomáhalimimoriadnehozvýšeniasumyodškodneniazabolesť,ktorésavšakuskutočňuje

zo základného počtu bodov a nie z už zvýšeného počtu bodov. Súdna prax vo všeobecnosti priznáva
odškodnenie vo forme násobku sumy zodpovedajúcej počtu bodov zistených lekárom. Ak pristúpi súd
k mimoriadnemu zvýšeniu, za základ zvyšovania sa vezme do úvahy základný počet bodov zistený
lekárom, nie zvýšený počet bodov určený znalcom. Žalobcovia nepreukázali, že zranenia, ktoré utrpeli,boli 500-násobne bolestivejšie /taký násobok je v podstate uplatnený/ ako pri prípadoch obdobných
zranení. Aj znalec zvýšil len niektoré položky v posudku o bolestnom /niektoré dvojnásobne, niektoré o
polovicu. V danom prípade sa jednalo o relatívne nekomplikovaný priebeh liečenia, pričom pre nárok na

mimoriadne zvýšenie bolestného nemožno len predpokladať, že liečebný proces býva spravidla spojený
s bolestivými útrapami, prežívaním a podobne, do tej miery, aby odôvodňovali automaticky mimoriadne
navýšenie nároku. V časti SSU sa u oboch žalobcov jedná o plošné jazvy, ktoré znalec ohodnotil. U
žalobkyne 2 sa jedná o následky kozmetického charakteru, ktoré nemajú vplyv na funkčnosť častí tela.
U žalobcu 2 sa jedná o skrátenie končatiny, pričom nepoužíva žiadnu pomôcku pri chôdzi. Nárok SSU

nie je odškodnením pozostalých v súvislosti s úmrtím člena rodiny.

Žalovaný uhradil žalobcom trojnásobok ohodnotenia určeného znalcom MUDr. T., a teda žalobcom bolo
už zo strany žalovaného priznané mimoriadne navýšenie.
Ani u jedného zo žalobcov neboli zistené také mimoriadne skutočnosti, ktoré by ich vylúčili alebo
mimoriadne obmedzili v bežnom živote . Nebolo preukázané, že by sa pred nehodou aktívne venovali

akýmkoľvek činnostiam či už športovým, spoločenským alebo iným, pričom čiastočné obmedzenie po
úraze je zohľadnené v ohodnotení SSU. Žalobcovia sa pred úrazom venovali len rekreačným aktivitám,
nie však aktívne /u žalobkyne 2 sa jednalo o tanečný krúžok, nie aktívny šport/. Jednalo sa o bežné
aktivity - výlety do prírody, rekreačné lyžovanie, ples a podobne tak, ako sú obvyklé a štandardné. V
týchto sú žalobcovia čiastočne obmedzení a práve toto obmedzenie je pokryté v rámci ohodnotenia

SSU. Nie sú však vylúčení absolútne z takýchto aktivít. Pokiaľ poukazujú žalobcovia na jazvy, súd má za
to, že sa nejedná o také následky, ktoré by vyžadovali mimoriadne navýšenie a psychické zážitky s tým
súvisiace je možné odstrániť odbornou pomocou /v rámci vyčíslených nárokov znalkyňou MUDr. MZ.
boli zamietnuté v dôsledku premlčania/. I tu je však potrebné uviesť, že sa nejedná o také mimoriadne
okolnosti, ktoré by odôvodňovali mimoriadne navýšenie SSU.

V predchádzajúcom rozhodnutí súd žalobe čiastočne vyhovel, avšak s poukazom na doplnené
dokazovanie výsluchom lekárov v spojení s pripojenou zdravotnou dokumentáciou dospel k záveru, že
plneniezostranyžalovanéhosajavíakoprimeranéadostačujúceažalobujepotompotrebnézamietnuť.
Pokiaľ aj žalovaný plnil niektoré úhrady až v priebehu plnenia, stalo sa tak v nadväznosti na znalecký

posudok MUDr. T., keď sám žalovaný a v konečnom dôsledku ani súd sa nestotožnili so závermi MUDr.
R., zo záverov ktorého žalobcovia vychádzali.
K tvrdeniu navrhovateľov v rámci odškodnenia pozostalých- odkaz na Rozsudok Súdneho dvora EZVO,
resp. čl. 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS, resp. zákon č. 381/2001 Z. z. súd udáva:
S použitím eurokonformného výkladu pojmov „náhrada škody, škoda na zdraví“ v ust. § 4 ods. 1, §

4 ods. 2, 4, § 15 ods. 1 zákona č. 381//2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného
zmluvného poistenia, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby,
vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma
spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody /ako poškodeným/, z a ktorú možno priznať náhradu /

zadosťučinenie/ peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a 3 OZ - ktorú v širšom ponímaní treba považovať
za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a zák. č. 381/2001 Z. z. Takáto náhrada spadá do rozsahu
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Analogické použitie ust. § 420 ods.2 a §
427 a nasl. OZ sa v takom prípade uplatní len pri určení osoby zodpovednej za zásah proti osobnosti
fyzickej osoby vyvolaný osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov, avšak pri skúmaní

predpokladov tejto zodpovednosti treba postupovať podľa § 13 OZ.
O taký prípad v danej veci nejde, a teda nemožno použiť uvedenú judikatúru. Navrhovatelia neuplatňujú
svoj nárok o zadosťučinenie v zmysle § 11, § 13 ods. 2, 3, ku ktorému sa i súdna prax prikláňa v súvislosti
s odškodňovaním pozostalých po obetiach dopravných nehôd v rámci poistného plnenia z povinného
zmluvnéhopoisteniaosobnýchmotorovýchvozidiel.Navrhovateliasadomáhajúmimoriadnehozvýšenia

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, nie však nemajetkovej ujmy v zmysle § 11 a nasl. OZ.
Nie je sporné, že strata blízkych výrazným spôsobom zasiahla do života žalobcov, súd však nemohol
túto náhradu priznať v rámci bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko sa jedná o iné
nároky a tieto neboli v konaní uplatnené v rámci žaloby. Je však potrebné uviesť, že žalobcovia za
účelom zmiernenia psychických následkov nenavštevovali ani nenavštevujú žiadnu odbornú pomoc.

Za daného stavu je potrebné konštatovať, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení a nároku, a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
Podľa § 148 O. s. p. zaviazal súd žalovaného zaplatiť trovy štátu titulom znalečného a svedočného.
Na zaplatenie týchto trov zaviazal súd žalovaného z dôvodu, že žalobcovia sú oslobodení od plateniasúdneho poplatku a pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu súd prihliadol i na skutočnosť, že
žalobcovia boli v konečnom rozhodnutí v konaní síce neúspešní - žaloba bola zamietnutá, avšak
žalovaný poskytol plnenie nad rámec základného ohodnotenia až v priebehu konania, a teda žaloba

nebola celkom nedôvodná od počiatku. Tiež treba prihliadnuť na dôvody rozhodnutia v časti trov konania
s použitím § 150 ods. 1 O. s. p.

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Toto ustanovenie umožňuje súdu,
aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých prípadov a
má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného
zreteľa je potrebné prihliadať k majetkovým sociálnym osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov
konania a v tejto súvislosti sú tiež významné okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoju

účastníkov v priebehu konania a podobne. V súlade s citovaným ustanovením zákona súd rozhodol, že
účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, keď žalobcovia sú oslobodení od platenia súdneho
poplatku a s prihliadnutím na okolnosti a dôvody uplatnenia nároku by zaplatenie trov úspešného
žalovaného predstavovalo neprimeranú tvrdosť. Naviac žalobca znáša trovy štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal

odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1
písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie
nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd
prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.