Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 5, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/32/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309203573
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2309203573.23

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou, v právnej veci
navrhovateľa 1/ U. D., W. P., T. XX, 2/P.. X. O., W. P., Š.S. XX, 3/X. Š., W. H., Q., K. XX, a 4/ T. Š., W. T. A.
Q. XXX O., všetci zastúpení JUDr. Silviou Jakubcovou, advokátkou so sídlom v Modre, Štúrova 34, proti
odporcovi, AGROSTAAR KB, s.r.o., IČO: 36229156, so sídlom Kráľov Brod, Hlavná 2, zastúpený JUDr.
Evou Skačániovou, advokátkou so sídlom Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, o zaplatenie
3319 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovatelia v 1. až 4. rade sú povinní zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 798 EUR a
náhradu trov právneho zastúpenie vo výške za z 1569,19 EUR do troch dní k rukám právneho zástupcu
odporcu.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. až 4. rade návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 19. 3. 2009 žiadali, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. a 4. rade sumu 2452,91 euro so 6 percentným ročným
úrokom z omeškania zo sumy 863,55 eura od 1. 4. 2008 do zaplatenia, zo sumy 1106 euro od 1. 2. 2009
do zaplatenia, zo sumy 416,10 eura od 1. 2. 2010 do zaplatenia, zo sumy 67,26 eura od Od 1. 3. 2010 do
zaplatenia a trovy konania s tým, že plnením jedenej z navrhovateľov v rozsahu plnenia zaniká povinnosť
voči ostatným navrhovateľom. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že navrhovatelia v 1. až 4. rade
sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie O. W.
ako parcela číslo XXXX/X o výmere 1220 metrov štvorcových - zastavané plochy a nádvoria, parcela
číslo XXXX/X o výmere 323 metrov štvorcových - zastavané plochy a nádvoria, a parcela číslo XXXX/
X o výmere 51 metrov štvorcových - zastavané plochy a nádvoria. Na týchto pozemkoch sú postavené
stavby evidované na liste vlastníctva číslo XXXX vo vlastníctve odporcu. V októbri osobnou návštevou
u odporcu sa snažili užívanie pozemkov pod stavbami odporcov navrhovatelia doriešiť mimosúdne.
Predložili znalecký posudok ohodnocujúci obdobné nehnuteľnosti v danej lokalite, išlo znalecký posudok
G.. P. B. a G.. Š. W.. Odporca bol vyzvaný na zaplatenie nájomného za užívanie nehnuteľností vlastníctve
navrhovateľov, a to za obdobie troch rokov dozadu nakoľko navrhovatelia majú zato, že sa na ich úkor
bezdôvodne obohatil.
Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho v plnom rozsahu zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie: znaleckým posudkom číslo XXX/XXXX, listom vlastníctva číslo
XXXX, listom vlastníctva číslo k XXXX, listom vlastníctva číslo XXXX, návrhom na uzatvorenie kúpnej
zmluvy, výpisom z obchodného registra, návrhom na uzatvorenie kúpnej zmluvy, geometrickým plánom,
návrhom na uzavretie kúpnej zmluvy zo strany odporcu, kúpnou zmluvou z X. X. XXXX, listom vlastníctva

číslo XXXX, listom vlastníctva číslo XXXX, listom vlastníctva číslo XXXX, znaleckým posudkom číslo
X/XXXX, fotodokumentáciou, znaleckým posudkom číslo XX/XXXX, kúpnymi zmluvami, znaleckým
posudkom číslo XX/XXXX, v doplnení znaleckého posudku číslo XX /., znaleckým posudkom číslo
XXX/XXXX, znaleckým posudkom číslo XX/XXXX, v ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami, a
dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
Z návrhu na začatie konania, v priebehu konania doplneného, ako aj z vyjadrenia právnej zástupkyne
navrhovateľov vyplynulo, že návrhom sa v podstate domáha vydania bezdôvodného obohatenia ku,
ktorému došlo zo strany odporcu na úkor navrhovateľov v 1. a 4. rade a to z dôvodu že odporca mal
užívať pozemky v spoluvlastníctve navrhovateľov, a to plynule počas v návrhu uvedeného obdobia,
pričom tieto pozemky doposiaľ užíval bezodplatne. Navrhovatelia sa s odporcom snažili v minulosti
dohodnúť mimosúdne, a to predovšetkým formou predaja pozemkov zo strany navrhovateľov odporcovi,
avšak vzhľadom na neexistenciu konsenzu ohľadne kúpnej ceny pozemkov k prevodu vlastníckeho
práva vo vzťahu k pozemkom doteraz nedošlo. K výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia v konečnej
sume 2452,91 eura došlo tak, že ide o väzobné obohatenie za obdobie od XX. X. XXXX do XX.
XX. XXXX z výmery 1220 metrov štvorcových + 323 metrov štvorcových + 51 metrov štvorcových,
čo je spolu 1594 metrov štvorcových krát 25, čo je spolu 39 850 SK v, ktorá suma predstavuje ročné
plnenie a zodpovedá sume 1106 eura. Denné plnenie bolo vyrátané ako 3,03 eura z celej plochy a teda
denné nájomné za meter štvorcový je 0,00190 euro na meter štvorcový. Podľa vyjadrenia navrhovateľov
odporca v roku 2007 užíval celú plochu, tak ide o 285 dní krát 3,03 euro, čo je spolu 863,55 euro.
Za rok 2008 ide o sumu 1106 euro a za rok 2009 ide o výmeru 323 metrov štvorcových + 51 metrov
štvorcových čo sú budovy + 277 metrov štvorcových ako priľahlý pozemok. Od 1. 1. 2009 do 31. 12.
2009 ide o 365 dní krát 0,00 19 eura krát 600 metrov štvorcových, čo je spolu 416,10 eura. Pozemok
a budovy za obdobie od 1. 1. 2010 do 28. 2. 2010, to je 59 dní krát 0,00 19 eura krát 600 metrov
štvorcových, čo je spolu 67,26 euro. Súhrnné plnenie za obdobie od 20. 3. 2007 do 28. 2. 2010 je
spolu 863,55 eura + 1106 eura + 416,10 eura + 67,26 euro, teda spolu 2452,91 euro. Zároveň si uplatnili
príslušenstvo k istine, a to 6 percentný ročný úrok z omeškania zo sumy 863,55 eura od 1. 4. 2008
do zaplatenia, zo sumy 1106 eura od 1. 2. 2009 do zaplatenia, zo sumy 416,10 eura od 1. 2. 2010 do
zaplatenia, zo sumy 67,26 euro od 1. 3. 2010 do zaplatenia. Povinnosť zaplatiť príslušenstvo s istinou
žiadala odporcovi uložiť tak že plnením jednej z navrhovateľov v rozsahu plnenia zaniká povinnosť voči
ostatným navrhovateľom. Právna zástupkyňa navrhovateľov poukázala na to, že požadované plnenie
zodpovedá mesačnej platbe 68 eura. Odporca má na pozemku navrhovateľov vybudované stavby, mala
za preukázané, že ich užíva. Právne návrh odôvodnila § 128 občianskeho zákonníka, teda navrhovatelia
ako osoby, ktoré musia strpieť, že ich veci užíva cudzia osoba, majú právo na priznanie náhrady za
užívanie cudzej veci. Za rozhodujúci vo vzťahu k výpočte výšky bezdôvodného obohatenia považuje
znalecký posudok G.. B. ktorý náhradu vypočítal na 3,03 euro ročne za meter štvorcový. Za spôsobilé
listinné dôkazné prostriedky súvisiace priamo s prejednávanou vecou považuje aj ostatné znalecké
posudky ňou v priebehu konania predložené, ktoré síce neboli vypracované pre konkrétne konanie,
avšak boli vypracované v podobných veciach, pričom pozemky tam ohodnocované sú porovnateľné s
pozemkami v tomto konaní. Poukázala na to, že v priebehu konania navrhovatelia predložili 7 kúpnych
zmlúv, kde kúpna cena sa pohybovala od 7,96 eura po 8,29 eura za meter štvorcový, pričom tieto
kúpne zmluvy sú rovnako spôsobilým dôkazným prostriedkom v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Znalecký posudok G.. F. X., ktorý bol vypracovaný pre potreby v tomto konaní,
nepovažuje za rozhodujúci pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia, nakoľko uvedený znalec v
rámci znaleckého dokazovania nevyužil vhodnú metódu, v, ktorom metódou je metóda porovnávacia.
Navrhovatelia v 1. a 4. rade sa plne stotožnili s vyjadrením ich právnej zástupkyne, rovnako ako so
znením návrhu na začatie konania v znení jeho dodatočných opráv a doplnení, ak veci nemali viac čo
dodať.
Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že návrh žiada v plnom rozsahu zamietnuť, prípadne konanie
zastaviť. Poukázala na to že návrh trpí procesnými nedostatkami, nakoľko vzhľadom na predmet sporu
nebola správne vymedzená aktívna legitimácia v tomto konaní. Uvedený záver vyslovil v priebehu
konania aj Krajský súd v Trnave. Navrhovatelia netvoria nerozlučné spoločenstvo účastníkov, pretože
každý z nich má určitý spoluvlastnícky podiel na pozemkoch a naviac ani vlastnícke práva k týmto
pozemkom respektíve k spoluvlastníckym podielom nevznikli naraz. Z listu vlastníctva číslo XXXX ktorým
bol aktualizovaný k XX. XX. XXXX vyplýva, že pani T. Š. ako jediná z navrhovateľov bola kov XX.
X. XXXX podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti. Táto tiež nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel
v troch šestnástinách na základe darovacej zmluvy X. X. XXXX. Zvyšní navrhovatelia nadobudli svoje
vlastnícke podiely až po tomto dátume, pani O. a pán U. D. nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely a XX.
X. XXXX. Už samotná skutočnosť nadobudnutia vlastníckych práv k spoluvlastníckym podielom vylučuje

nejaké nerozlučné spoločenstvo a solidárny návrh navrhovateľov. Uvedený procesný nedostatok nebol
v priebehu konania odstránený a návrh teda ani nie je dôvodný už len z tohto hľadiska. Návrh
doposiaľ zostal neurčitý a nejasný, nakoľko v priebehu celého konania právna zástupkyňa navrhovateľov
neobjasnila, čoho a prečo sa domáha práve od odporcu a prečo práve za obdobie od XX. X. XXXX
do XX. X. XXXX, nakoľko počas celého konania bolo vedené dokazovanie len ohľadne výšky nájmu
konkrétnych pozemkov, ktorej by sa mala vyrovnať aj výška bezdôvodného obohatenia. Navrhovatelia
však mali odôvodniť nielen toho, na základe čoho dospeli k výške bezdôvodného obohatenia, ale
mali predovšetkým preukázať a zdôvodniť akú časť výmery pozemkov užíva odporca bez právneho
titulu, ktorý výpočet rozhodne chýba, neuviedla, ku ktorým konkrétnym parcelám sa bezdôvodného
obohatenie viaže, jednoducho len určila cenu a svoj návrh pokladá za dôvodný. Rovnako nepovažuje
ani obdobie bezdôvodného užívania pozemkov odporcom za správne určené, pretože v priebehu
uvedeného obdobia došlo k zmene z dôvodu, že časť budovy, ktorá je postavená na pozemkoch
navrhovateľov, odporca predal, táto budova bola rozdelená geometrickým plánom na 2 geometrické
časti na bytové a nebytové priestory v, ako to vyplýva z listu vlastníctva, ktorý tvorí súčasť znaleckého
posudku. Zároveň bola predaná požiarna zbrojnica na parcele číslo XXXX/X, preto je správne keď aj
s jednou chybou, že znalec určil 2 obdobia, táto po prvé od XX. X. XXXX T. XX. X. XXXX, ale je
nepochybné, že ide o dátum 19. 4. 2009, keď odporca pozemky navrhovateľov užíval samostatne a
druhé obdobie od 20. 4. 2009 do 28. 2. 2010, kedy odporca už v takomto rozsahu pozemky nevyužíval,
užíval ich len čiastočne, nakoľko v tomto období v určitej časti uvedené pozemky užívala iná osoba.
Vzhľadom na túto skutočnosť nie je odporca v celom rozsahu žiadaného plnenia pasívne legitimovaný.
Namietla, že parcelu číslo XXXX/X o výmere 1220 metrov štvorcových ani v 1. ani v 2. uvedenom
období nevyužíval ani v súčasnosti nevyužíva. Čo sa týka samotnej výšky bezdôvodného obohatenia
v plnom rozsahu sa stotožňuje so záverom znaleckého posudku v znení jeho doplnku, ktorý vypracoval
G.. F. X., znalec, tiež za prvé obdobie od 20. 3. 2007 do 19. 7. 2009, pričom správne malo byť do 19.
4. 2009, ohodnotil parcelu číslo XXXX/X o výmere 1220 metrov štvorcových, parcelu číslo XXXX/X o
výmere 323 metrov štvorcových a parcelu číslo XXXX/X o výmere 51 metrov štvorcových na hodnotu
1511,45 eura. V 2. období od 20. 4. 2009 do 28. 2. 2010 ohodnotil parcelu číslo XXXX/X o výmere
1220 metrov štvorcových, z toho 600 metrov štvorcových sú zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo
XXXX/X o výmere 196 metrov štvorcových a parcelu číslo XXXX/X o výmere 51 metrov štvorcových
na všeobecnú hodnotu nájmu vo výške 245, 65 euro. Jediné námietky ktoré proti znaleckému posudku
odporca má, a to tie, že nie sú správne stanovené hľadiská na výpočet hodnoty nájmu čo do určenia
dotknutých pozemkov i stanovenia doby užívania. V 1. období odporca pozemky navrhovateľov užíval
ako vlastník budov, ktorými sú pozemky zastavané, do času, kým nedošlo k predaju budovy U. W. podľa
doloženej kúpnej zmluvy z X. X. XXXX, ktorej vecnoprávne účinky nastali XX. X. XXXX. Prvé obdobie
musí byť preto stanovená len do XX. X. XXXX. V uvedenom období odporca však neužíval parcelu číslo
XXXX/X, preto nemôže byť nájomné k tejto parcele započítané ani v 2. období. V 1. období odporca
uznal len užívanie parcely číslo XXXX/X o výmere 323 metrov štvorcových a parcelu číslo XXXX/X vo
výmere 51 metrov štvorcových, čo je spolu 374 metrov štvorcových, pri znaleckom stanovení nájmu
0,342 eura za meter štvorcový ročne, ročne čo je ročné nájomné predstavuje výšku 127,908 eura od
20. 3. 2007 do 19. 4. 2009, to je 2 roky a 30 dní. V 2. období od 20. 4. 2009 do 28. 2. 2010 s poukazom
na list vlastníctva číslo XXXX a číslo XXXX predmetom užívania sú pozemky parcela číslo XXXX/X o
výmere 196 metrov štvorcových a parcela číslo XXXX/XX o výmere 127 metrov štvorcových, spolu vo
výmere 323 metrov štvorcových, ktoré sú zastavané budovou súpisné číslo XXX, ktorá bola rozdelená
na byt patriaci U. W. nebytové priestory, ktoré sú v našom vlastníctve a v tomto pomere sú pozemky aj
zastavané a užívané. To znamená, že v 2. období odporca užíval z titulu zastavania budovou parcelu
číslo XXXX/X a číslo XXXX/XX spolu vo výmere 323 metrov štvorcových. Správne treba vychádzať z
ročného nájomného 0,342 eura za meter štvorcový, čo je 323 metrov štvorcových krát 0,342 eura, teda
spolu 110 celé 466 euro ročne, z čoho je podiel odporcu vo výške 607/1000, t. j. 67,0 53 eura. Ide o
obdobie 10 mesiacov 8 dní.
Odporca sa plne stotožnil s vyjadrením svojej právnej zástupkyne a mal zato že vec zo skutkového
hľadiska vyčerpávajúco opísala v, k veci nemá viac čo dodať.
Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bezprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetom návrhu je vydanie bezdôvodného
obohatenia, ku ktorému malo dôjsť zo strany odporcu, a to užívaním pozemkov, ktoré pozemky sú
v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v 1. a 4. rade, na, ktorých pozemkoch, respektíve na
ich častí, má odporca postavené hospodárske budovy, ktoré v minulosti užíval, a ktoré stále užíva.
Navrhovatelia v priebehu konania však nepreukázali, akú presnú výmeru pozemky, ktoré mali byť
v danom období užívané odporcom, nakoľko v tomto smere sa právna zástupkyňa navrhovateľov
v konaní obmedzila len na inak bližšie nešpecifikovaný výpočet nájomného, ktoré má zodpovedať
výške bezdôvodného obohatenia, za obdobie, podľa jej vyjadrenia troch rokov pred podaním návrhu,
pričom samotný rozsah obdobia, preukázanie užívania v tomto období, rovnako ako aj už opakovaný
rozsah užívania, v tom konaní bližšie nešpecifikovala a tieto skutočnosti ani rozhodujúcim spôsobom
nevydokladovala. V tejto časti súd považuje návrh za nezrozumiteľný, neodôvodnený a zmätočný.
Súd stotožňuje s právnym názorom odporcu, ktorý poukázal na nesprávnu formuláciu petitu návrhu,
ktorý petit v priebehu celého konania zo strany navrhovateľov opravený nebol. Podieloví spoluvlastníci
nehnuteľnosti podľa § 137 Občianskeho zákonníka nepredstavujú nerozlučné spoločenstvo účastníkov,
z ktorého dôvodu nie je možné, aby plnenie požadovali uvedenou formou. Na takýto druh nároku
nevykazujú dostatok aktívnej legitimácie. Spoluvlastnícky podiel na veci vyjadruje mieru, ktorou sa
každý zo spoluvlastníkov podieľa na právach a povinnostiach zo spoločnej veci. Preto aj bezdôvodné
obohatenie v súvislosti s vecou, ktorá je predmetom spoluvlastníctva, musí byť vyjadrené sumou
zodpovedajúcou podielu daného spoluvlastníka na výške bezdôvodného obohatenia prislúchajúcej k
veci ako celku. Nie je správnou taká formulácia petitu návrhu, kde plnením jednému z navrhovateľov
v rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť voči ostatným navrhovateľom. Nie je dôvod, aby jeden
z navrhovateľov prijal plnenie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej bezdôvodnému
obohateniu z celej nehnuteľnosti, t.j. celej spoločnej veci. Ak by súd takto priznal jedenému zo
spoluvlastníkov právo na prijatie plnenia bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej celej
veci, ktorá je predmetom spoluvlastníctva navrhovateľov, priznal by mu viac sa k než mu podľa
zákona patrí. Maximálny limit plnenia totiž predstavuje sumu podielu rovnajúcu sa výške jeho
spoluvlastníckeho podielu k celkovej výške bezdôvodného obohatenia. Ak by súd v súlade s
návrhom navrhovateľov priznal jednému z nich právo na prijatie plnenia celého bezdôvodného
obohatenia, došlo by tak k bezdôvodnému obohateniu jedného z navrhovateľov na úkor ostatných
navrhovateľov. Nároky jednotlivých spoluvlastníkov v procesnom postavení navrhovateľov označených
v tomto konaní sú nárokmi samostatnými, to znamená každý z nich si môže jednotlivá uplatniť nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k odporcovi vo výške, ktorá je priamo závislá od
výšky spoluvlastníckeho podielu každého jednotlivého navrhovateľa. Odporca v priebehu konania
nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľov vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu za navrhovateľmi
uvedené obdobie opakovane vytkol, avšak navrhovatelia relevantným spôsobom na uvedenú námietku
nereagovali, petit návrhu v tomto smere nezmenili. Súd považuje za správny právny tento názor
odporcu, avšak nestotožnil sa s názorom odporcu v časti jeho kvalifikácie, teda, že ide o procesný
nedostatok návrhu, neodstránenie ktorého má dôsledok v podobe zastavenia konania. Ak by sa v
danom prípade jednalo o procesný nedostatok návrhu, teda že návrh by nevykazoval všetky podstatné
náležitosti návrhu podľa ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p., súd by musel postupovať podľa § 43
O.s.p. a vyzvať navrhovateľa na odstránenie uvedeného procesného nedostatku návrhu. Zároveň by
navrhovateľov poučil o následku neodstránenia vytknutej vady návrhu v podobe odmietnutia podania.
V danom prípade však nejde o procesný nedostatok návrhu, navrhovaný petit je zrozumiteľný, určitý
a aj vykonateľný. Jeho nedostatok spočíva v tom, že v návrhu označení navrhovatelia nedisponujú
dostatkom aktívne legitimácie, t. j. hmotnoprávneho vzťahu k veci, v priamej súvislosti s právnym
nárokom uplatnením petitom návrhu na začatie konania. Súd teda nemá povinnosť v tomto prípade
na uvedený nedostatok navrhovateľov upozorniť a žiadať jeho odstránenie, ide o dispozitívny úkon
navrhovateľov, ktorý sami určia čoho presne sa podaným návrhom na začatie konania domáhajú.
Právna zástupkyňa navrhovateľov sa k uvedenému vyjadrila len stručne, trvala na tom, že v prípade
navrhovateľov v 1. a 4. rade ide o nerozlučné spoločenstvo účastníkov, a teda v návrhu formulovaný petit
je správny. Svoje tvrdenia sa snažila preukázať rozsudkami Okresného súdu Bratislava, ako aj Krajského
súdu v Bratislave, avšak odhliadnuc od skutočnosti, že rozhodovacia činnosť ako okresných taký i
krajských súdov v iných veciach nie je pre rozhodovaciu činnosť iného okresného súdu záväzná, právna
zástupkyňa navrhovateľov založila do spisu pre porovnanie len prvé strany uvedených rozhodnutí,
z ktorých je možné dočítať sa záhlavia a výroku rozhodnutia, avšak nie je možné vzhľadom na
ich necelistvosť oboznámiť sa s obsahom ich odôvodnení, a teda zhodnotiť, o aký spor v daných
prípadoch išlo. Súd sa môže len domnievať, že pri právnej kvalifikácii nároku navrhovatelia vychádzali
z ustanovenia § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak v prípade návrhom uplatneného nároku

nejde o dispozíciu s predmetom spoluvlastníctva navrhovateľov (právne úkony týkajúce sa veci), ide
o jednotlivé nároky navrhovateľov vyplývajúce a odvodené z vlastníctva jednotlivých spoluvlastníckych
podielov z nehnuteľnosti ako celku. Neexistencia nerozlučného spoločenstva v prípade navrhovateľov
1 a 4 ako podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti, priamo súvisí aj s ďalšou problematikou, a v
to vysporiadaním sa s rozličným obdobím nadobudnutia spoluvlastníckych podielov jednotlivými
navrhovateľmi. Pri petite formulovanom tým spôsobom, akým ho formulovali navrhovatelia v danom
prípade, nemožno zohľadniť skutočnosť že za splnenia ostatných podmienok by v časti uplatneného
časového obdobia mali nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vlani niektorí z navrhovateľov, nie
všetci konkrétne by tak išlo o navrhovateľov v 1. a 2. rade, ktorí sa stali vlastníkmi ich spoluvlastníckych
podielov na nehnuteľnostiach až 3 XX. X. XXXX. Uvedený vyššie opísaný nedostatok (neexistencia
aktívnej legitimácie navrhovateľov v 1. až 4. rade vo vzťahu k právnemu nároku uplatnenému návrhom
na začatie konania) v je hlavným a rozhodujúcim dôvodom pre zamietnutie návrhu v plnom rozsahu.
Ďalšou procesnou povinnosťou navrhovateľov v predmetnom konaní, ktorým bolo vydanie
bezdôvodného obohatenia, bolo preukázanie predovšetkým existencie bezdôvodného obohatenia.
Dôkazné bremeno spočívajúce na navrhovateľoch teda 1/ predstavuje preukázanie skutočností, v akom
rozsahu odporca nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov užíval. Vo výpočte výšky bezdôvodného
obohatenia, ktorú navrhovatelia v priebehu konania niekoľkokrát modifikovali, navrhovatelia predostreli
súdu výpočet výšky bezdôvodného obohatenia, v rámci ktorého výpočtu sa vyskytujú údaje o rôznej
výmere odporcom užívanej nehnuteľnosti. Uvedená výmera však nebola žiadnym spôsobom ani len
odôvodnená, nieto ešte preukázaná. V tomto smere súd konštatuje, že navrhovatelia dôkazné bremeno
neuniesli, a to aj s poukazom na skutočnosti uvedené odporcom, podľa, ktorých v priebehu uplatneného
obdobia odporca nevyužíval celú nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov ale len jej
časť, ktorá výmera sa v priebehu uvedeného obdobia dokonca zmenila, a to s poukazom na predaj
časti Budov z vlastníctva odporcu do vlastníctva tretej osoby s, a to pána U. W. . Uvedenú skutočnosť
preukazuje kúpna zmluva z X.X.XXXX.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. mal odporca ako procesne plne úspešný účastník konania právo na náhradu
trov voči neúspešným navrhovateľom v 1. a 4. rade. Náhrada trov konania tak predstavuje z súdny
poplatok za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 798 eura v a náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 1569,19 eura. Náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva z:
· z 29. 4. 2009 - prevzatie a príprava veci
· k 4. 5. 2009 - odpor proti platobnému rozkazu
· 23. 7. 2009 - účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené
· 14. 1. 2010 - účasť na pojednávaní
· 8. 3. 2010 - účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené
· 29. 4. 2010 - účasť na pojednávaní
· 14. 6. 2010 - účasť na pojednávaní
· 9. 7. 2010 - spísanie otázok pre znalca
· 31. 8. 2010 - vyjadrenie k odvolaniu PZ N
· v 15. 12. 2011 - vyjadrenie k znaleckému posudku
· 29. 11. 2012 - účasť na pojednávaní
· 11. 9. 2013 - vyjadrenie k doplnku znaleckého posudku
· 3. 10. 2013 - účasť na pojednávaní
· 20. 1. 2014 - spísanie vyjadrenia k dokazovaniu a k právnej stránke veci
· z 23. 1. 2014 -účasť na pojednávaní
spolu 1243,93 euro vrátane režijného paušálu
· cestovné náhrady - Dunajská Streda - Galanta - Dunajská Streda 23. 7. 2009 - 15,60 eura
· 14. 1. 2010 - 15,60 eura
· 8. 3. 2010 - 15,78 eura
· 29. 4. 2010 - 15,96 eura
· z 14. 6. 2010 - 16,02 eura
· 29. 11. 2012 - 16,92 eura
· 3. 10. 2013 - 16,92 eura
· 23. 1. 2014 - 14,88 eura
· náhrada za stratu času dňa 23. 7. 2009 2 polhodiny po 11,59 eura - 23,18 eura
· v dňoch 14. 1. 2010, 8. 3. 2010, 29. 4. 2010 a 14. 6. 2010 t. j. 8 polhodín po z 12,02 eura - 96,16 eura
· 29. 11. 2012 2 polhodiny po 12,71 euro - 25,42 eura
· 3. 10. 2013 2 polhodiny po 13,01 euro - 26,02 eura
· 23. 1. 2014 2 polhodiny po 13,40 eura - 26,83 eura

O náhrade trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.