Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/324/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308205853
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6308205853.12

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľa:
1/ N. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. H., Y., C. XXXX/X, štátny občan SR, 2/ V. M., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom Q. H., Y., Poľná XXXX/X, štátna občianka SR, 3/ I. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. H.,
Y., C. XXXX/X, štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Ľudmila Raffáčová, advokátska kancelária so

sídlom Košice, Mäsiarska 4, navrhovatelia 1/ a 2/ zast. zastúpení navrhovateľom 3/, proti odporcovi: N..
M. K., advokát so sídlom AK H., Y. XX, právne zastúpený Advokátska kancelária Gereg & Messingerová,
s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Horná Strieborná 4, IČO: 47253011, o zaplatenie 19 689,54 €, na
odvolanie odporcov zo dňa 14. 01. 2015 proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/1/2011-408
zo dňa 13. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov a zároveň vyslovil, že o náhrade
trov konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 29.09.2008 sa
navrhovatelia na základe skutočností uvedených v návrhu domáhajú, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť

im spoločne a nerozdielne sumu vo výške 593 167,- Sk (po prepočte konverzným kurzom meny Euro 19
689,54 Eur) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne si uplatnili nárok na priznanie náhrady trov
konania spočívajúcich v súdnom poplatku zaplatenom za návrh na začatie konania.
Zaplatenia vyššie uvedenej sumy sa domáhajú titulom náhrady škody. Sú právnymi nástupcami B.
M., rod. Y., zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Za svojho života ich právna predchodkyňa uzavrela zmluvu o
poskytovaní právnej pomoci s odporcom, ktorý titulom výkonu advokácie prevzal jej právne zastúpenie

v súdnom spore vedenom pred Okresným súdom Brezno pod sp. zn. 3C 185/98 proti odporcovi
Harmanecké papierne, a.s. so sídlom Brezno, Padličkovo 2. Na základe zmluvy o poskytovaní právnej
pomoci medzi ich právnou predchodkyňou a odporcom, si ich právna predchodkyňa uplatnila návrhom
podaným na Okresnom súde Brezno nárok na doplácanie náhrady za stratu na zárobku. Konanie
vedené pod sp. zn. 3C 185/98 bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na pojednávaní Okresného
súdu Brezno dňa 05.10.1998. Dôvodili, že ich právna predchodkyňa B. M. vzala žalobný návrh

prostredníctvom svojho právneho zástupcu (odporcu) späť, pričom ani netušila, čo jej právny zástupca v
jej mene učinil, a síce, že späťvzatím žalobného návrhu dôjde k zastaveniu konania. Podľa ich vyjadrenia
odporca uviedol ich právnu predchodkyňu do omylu a poskytol jej právne služby, ktoré sú v hrubom
rozpore s profesionálnou etikou advokáta. Nepoučil ju o následkoch takéhoto konania, resp. ju vôbec
neoboznámil s tým, že späťvzatím žalobného návrhu sa konanie zastaví. Tvrdil jej, že musí doniesť
ešte ďalšie lekárske správy. Ich nebohá matka si tak aj po pojednávaní dňa 05.10.1998 stále myslela,

že súdny spor beží ďalej, čo im stále tvrdila. Odporca si od nej vyžiadal doklady a lekárske správy
tvrdiac jej, že všetko je vybavené. Ich matka pritom nikdy nemienila upustiť od uplatňovania si nárokuvoči žalovanému Harmanecké papierne, a.s. z dôvodu, že ako zamestnankyňa tejto spoločnosti utrpela
dňa 12.01.1995 pracovný úraz na prevádzke tejto spoločnosti. Dňa 05.10.1995 bola uznaná za občana
so zmenenou pracovnou schopnosťou a dňa 01.10.1996 jej bola priznaná plná invalidita z dôvodu

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý jej znemožnil vykonávať sústavné zamestnanie. Tento
dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav bol v priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ktorý ich
matka utrpela dňa 12.01.1995. Už v roku 1998 v čase, kedy sa odporca N.. M. K. zaviazal zastupovať
ich matku B. M. v súdnom konaní, takmer uplynula premlčacia lehota na uplatnenie takéhoto nároku,
pričom späťvzatím žaloby sa nárok ich matky uplynutím času premlčal. V roku 2002 si ich matka Oľga

Rosíková uplatnila nárok prostredníctvom novej právnej zástupkyne na určenie, že jej nárok na náhradu
za stratu na zárobku voči odporcovi Harmanecké papierne, a.s. za obdobie od 08.11.1996 je v plnom
rozsahu opodstatnený. Táto skutočnosť dokazuje, že ich matka nikdy nemienila upustiť od uplatňovania
si svojich práv na náhradu za stratu na zárobku voči Harmaneckým papierňam, a.s. Tento súdny spor bol
ukončený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica v spojení s uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 09.03.2004, ktorým dal súd ich matke za pravdu a určil, že jej nárok na náhradu za stratu

na zárobku je čo do základu opodstatnený. V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie, v ktorom
bolo okrem iného konštatované, že pracovný úraz ich matky zo dňa 12.01.1995 bol hlavnou príčinou
alebo spúšťacím mechanizmom jej neskorších zdravotných problémov, ktoré vo svojom súhrne viedli
k uznaniu ich matky za invalidnú. Poukázali na to, že konajúci súd nemal pochybnosti o uplatnenom
nároku XX.XX.XXXXXXX a konštatoval, že medzi pracovným úrazom zo dňa 12.01.1995 a jej neskoršou

invaliditou existuje príčinná súvislosť, čím je vyriešený základ nároku medzi účastníkmi a predstavuje to
pre nich záväzne vyriešenú prejudiciálnu otázku. V ďalšom konaní sa potom ich matka H. M. domáhala
zaplatenia sumy vo výške 411 609,- Sk titulom náhrady škody za stratu na zárobku a sumy 153 516,-
Sk titulom zaplatenia nákladov spojených s liečením pred Okresným súdom Banská Bystrica v konaní
vedenom pod sp. zn. 12C 101/2005. Počas prebiehajúceho súdneho konania však zomrela. Na miesto

svojej matky vstúpili do konania ako jej právni nástupcovia. Konanie o zaplatenie sumy 593 167,- Sk
s príslušenstvom sa skončilo zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu vznesenej námietky premlčania
nároku zo strany odporcu. Dôvodili, že odporca N.. N. má právnické vzdelanie a na základe licencie SAK
poskytuje právnu pomoc za úhradu svojim klientom. Podľa ich vyjadrenia odporca konal vedome, keď
upravil konanie ich právnej predchodkyne B. M. na pojednávaní dňa 05.10.1998 tak, že v jej mene, avšak

bez jej vedomého súhlasu, vzal žalobný návrh späť. Vedel, že súdne konanie je zastavené, no napriek
tomu im tvrdil a zavádzal ich, že súdny spor stále prebieha. Jeho konaním bola ich právna predchodkyňa
(manželka navrhovateľa 1/ a matka navrhovateľov 2/ a 3/) z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty úplne
zbavená možnosti domáhať sa svojho nároku na náhradu za stratu na zárobku, resp. tento jej nárok bol
uplynutím času oslabený natoľko, že súd v konaní rozhodol vzhľadom na vznesenú námietku premlčania

v jej, a neskôr aj v ich neprospech. Ich manželka a matka si uplatnila nárok na náhradu za stratu na
zárobku a náhradu za náklady súvisiace s liečením, pričom je preukázané, že základ tohto nároku bol
opodstatnený, čo priznal aj Okresný súd Banská Bystrica. Z vyššie uvedených dôvodov si uplatnili proti
žalovanému nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla tým, že ich právna predchodkyňa B. M. bola
neúspešná v predmetnom konaní z dôvodu vznesenej námietky premlčania.

Navrhovatelia pripojili k návrhu listinné doklady a dňa 23.10.2008 zaplatili na účet tunajšieho súdu súdny
poplatok za návrh vo výše 35 586,- Sk (1 181,24 Eur).

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 01.12.2008. V ňom v podstate

uviedol, že skutočnosti uvedené navrhovateľmi v návrhu sú vykonštruované, nepodložené žiadnymi
relevantnými dôkazmi. Hrubo urážajú a osočujú jeho osobu a prácu. Všetci jeho klienti bez výnimky, a
teda aj nebohá B. M., boli vždy poučení o každej právnej skutočnosti týkajúcej sa ich prípadu. Tak to
bolo aj u menovanej. Návrh preto považuje za nedôvodný a ničím nepodložený. Navrhol, aby súd návrh
ako taký v plnom rozsahu zamietol a navrhovateľov zaviazal nahradiť mu trovy konania.

Súd vykonal pojednávanie dňa 13.02.2009, na ktorom vyhlásil rozsudok, ktorým návrh zamietol a
odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti predmetnému rozsudku podali navrhovatelia odvolanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 13Co 86/2009 - 117 zo dňa 26.05.2009 rozsudok
Okresného súdu Brezno potvrdil; odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.Dňa 08.07.2009 podali na tunajšom súde navrhovatelia proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 1Cdo 166/2009 - 152 zo dňa 13.12.2010 zrušil
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co 86/2009 zo dňa 26.05.2009 a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Uviedol, že v prejednávacej veci postup súdu prvého stupňa nebol v súlade s
ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. Navrhovatelia sa na základe výzvy súdu prvého stupňa z 18.11.2008
vyjadrili, že nesúhlasia s tým, aby bolo vo veci rozhodnuté bez nariadenia pojednávania v zmysle §

115a O.s.p. a požiadali súd o termín pojednávania. Súd prvého stupňa vytýčil termín pojednávania
na 13.02.2009. Dňa 12.02.2009 doručil súdu navrhovateľ 3/, zastupujúci tiež navrhovateľov 1/,
2/, svoje ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní z dôvodu plnenia neodkladných pracovných
povinností a požiadal súd o vytýčenie nového termínu pojednávania, na ktorom sa chcú zúčastniť
všetci navrhovatelia. Napriek tejto žiadosti o odročenie pojednávania súd prvého stupňa pojednával
bez účasti navrhovateľov a rozhodol vo veci samej tak, že návrh na začatie konania zamietol.

Odvolací súd mal zato, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď nerešpektoval ospravedlnenie
navrhovateľov a žiadosť o odročenie pojednávania. V odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozhodnutia
krajský súd totiž okrem vyššie citovaného názoru uviedol, že "ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní
so všeobecným poukazom na dôvod kolíze s dôležitými pracovnými povinnosťami nie je skutočnosťou,
ktorá dáva podklad pre záver o skutočnej objektívnej preukážke účasti na pojednávaní; k takémuto

záveru nemožno dospieť ani predložením dokladu s podlhovastou pečiatkou zamestnávateľa a
neidentifikovateľným podpisom, v ktorom sa tak isto hovorí vo všeobecnosti o neodkladných pracovných
povinnostiach; ktorýkoľvek účastník domáhajúci sa rešpektovania svojich práv musí svoje nároky jasne
a zreteľne odôvodniť, pričom akceptovať všeobecne vznesené požiadavky by bolo závažným porušením
práv protistrany; súd nemôže vyhovieť všeobecne odôvodnenej a nedoloženej žiadosti o odročenie

pojednávania bez overených podkladov, pretože ani protistrana za tejto situácie nemôže zhodnotiť, či
nedochádza k porušenie jej práva na spravodlivý proces bez zbytočných prieťahov".

Najvyšší súd SR ďalej uviedol, že podľa jeho názoru je žiadosť o odročenie pojednávania podložená
dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také

skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu
ospravedlniť, t.j. skutočnosti, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť, riadne uplatňovať,
či brániť svoje práva a oprávnené záujmy a súčasne sú vážne, a to ako z hľadísk objektívnych, tak
i subjektívnych. Podľa názoru dovolacieho súdu postupoval súd prvého stupňa proti účelu a zmyslu
úpravy zakotvenej v ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p., keď dôvod uvedený v žiadosti navrhovateľa 3/

a zároveň aj zástupcu navrhovateľov 1/, 2/ o odročenie pojednávania nepovažoval za dôležitý. Dôvod
brániaci mu v účasti na súdnom pojednávaní, ktorý spočíval v plnení dôležitých pracovných povinností
u jeho zamestnávateľa, ako ho v predmetnej žiadosti o odročenie uviedol, a navyše aj doložil potvrdenie
svojho zamestnávateľa, bol totiž dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Spochybňovanie
tohto dôvodu, ktorý bol dostatočne konkrétny, jasný a naliehavý, nižšími súdmi nemalo žiadny skutkový

podklad. Úvahy odvolacieho súdu predstavujú zjavný formalizmus priečiaci sa zásadám, na ktorých
je založené občianske súdne konanie. Vady konania pred súdom prvého stupňa tak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak súd prvého stupňa prijal rozsudok postupom, ktorým účastníkovi
konania odňal možnosť konať pred súdom, následkom takéhoto postupu je vždy nesprávne rozhodnutie
vo veci. Pokiaľ súd prvého stupňa v konaní postupoval v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku tak, že účastníkovi konania odoprel alebo znemožnil uplatnenie procesných práv, odvolací súd
musí jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľom súd prvého stupňa chybnou aplikáciou ust. § 101 ods.
2 O.s.p. odňal možnosť konať pred súdom, a tým aj realizáciu s tým spojených procesných práv.

Tento závažný zásah do ich práv na súdnu ochranu nemal odvolací súd ponechať bez odozvy, ale mal
postupovať vyššie uvedeným spôsobom. Ak tak nepostupoval a namiesto toho dňa 26.05.2009 bez
nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, iba ďalej postupoval v línii pochybenia
súdu prvého stupňa, ktoré znamená odňatie možnosti navrhovateľom konať pred súdom.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13Co 66/2011 - 161 zo dňa 07.03.2011 v nadväznosti na
vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR rozsudok Okresného súdu Brezno zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.Od 01.01.2012 bola predmetná vec pridelená na rozhodnutie zákonnému sudcovi tunajšieho súdu JUDr.
Ondrejovi Kekeňákovi..

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13NcC 626/2012 - 307 zo dňa 30.10.2012 rozhodol, že
sudca JUDr. Ondrej Kekeňák, PhD. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vyššie uvedenej
právnej veci. Návrh na prikázanie veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 4C 1/2011 inému súdu z
dôvodu vhodnosti zamietol.

Najvyšší súd SR uznesením č.k. 1NdC 5/2013 - 339 z 28.06.2013 rozhodol tak, že návrhu na prikázanie
veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 4C 1/2011 súdu mimo obvodu Krajského súdu v Banskej
Bystrici nevyhovel.

Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 26.05.2014, na ktoré predvolal účastníkov.

Na pojednávaní vo vyššie uvedený deň navrhovatelia zotrvali na podanom návrhu v plnom rozsahu.
Žiadali, aby ich súd k veci osobne vypočul a nariadil znalecké dokazovanie.

Odporcaprostredníctvomsvojejprávnejzástupkyneuviedol,žesnávrhomnesúhlasíažiada,abyhosúd
zamietol. Poukázal najmä na to, že nárok uplatnený podaným návrhom je premlčaný. Z toho dôvodu ho

súd ani nemôže priznať. Ďalej namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľov,
keď navrhovatelia 1/ - 3/ sú právnymi nástupcami nebohej B. M.. V priebehu konania navrhovatelia
nepreukázali príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a jej následkom.

Na vyššie uvedenom pojednávaní navrhovateľ 3/, ktorý je súčasne splnomocneným zástupcom

navrhovateľa 1/ a navrhovateľky 2/ v podstate uviedol, že matka navrhovateľov si našla prácu v
Harmaneckých papierňach. Pri výkone pracovnej činnosti v tejto spoločnosti sa stalo, že utrpela úraz.
Zlomila si pravú ruku, ľavú ruku mala silne narazenú. Mesiace bola v bolestiach. Dlhodobo bola uznaná
za práceneschopnú a približne po trištvrte roku jej posudkový lekár potvrdil, že nemá byť zamestnaná v
tejto spoločnosti na tú istú prácu, ktorú tam do tej doby vykonávala. Po istom čase ju lekárska posudková

komisia uznala invalidnou. Podnik, ktorý ju zamestnával, nerešpektoval, že v práci utrpela pracovný
úraz. Keďže jej zamestnávateľ nechcel uznať jej opodstatnené nároky, hľadala si advokáta, ktorý by
jej poskytol potrebnú prácu pomoc v súdnom spore proti zamestnávateľovi. Poradili jej N.. M. K.. V
júli bola podaná žaloba na súde, v októbri bolo vytýčené prvé pojednávanie. Pokiaľ sa dobre pamätá,
pojednávanie bolo vytýčené na 05.10.1998. Pojednávanie sa však neuskutočnilo, pretože ešte pred

pojednávaním právny zástupca jeho matky vzal návrh späť. Poprel, že by jeho matka chcela učiniť
späťvzatie návrhu, pretože nemala na to dôvod. Mala na svojej strane všetky argumenty pre úspech v
predmetnom spore.
Až odstupom času im ich matka povedala, čo sa na pojednávaní udialo, že N.. I. a N.. K. prišli k stolu
sudkyne, niečo sa tam šuškalo, čomu ona nerozumela a v podstate následne jej N.. K. povedal, že

všetko bude v poriadku, len musí doniesť lekárske potvrdenie od ošetrujúceho lekára, že následkom
úrazu sa jej zhoršil zdravotný stav ruky a celkový zdravotný stav. Začiatkom januára nasledujúceho roka
objednal jeho matku lekár I.. Z. na vyšetrenie, kde jej vystavil potvrdenie, že jej stav sa zhoršuje. Potvrdil
jej, že je to súčasť pracovného úrazu a toto potvrdenie zaniesli N.. K.. Vždy keď kontaktovali N.. K., či už
telefonicky, alebo išli za ním osobne, tento im stále opakoval, že treba ešte predložiť ďalšie potvrdenia.

Jeho požiadavky vždy splnili a až postupom času zistili, že ich zavádza. Došlo to až do takého štádia, že
on osobne navštívil N.. K., ktorý bol z jeho návštevy prekvapený. Povedal mu, že to nie je jednoduchá
záležitosť, že musia preukázať príčinnú súvislosť medzi pracovným úrazom a invaliditou. Skončilo to
tak, že od N.. K. si vyžiadal spis, ktorý mal vedený vo veci, v ktorej zastupoval jako advokát jeho matku.
Vyhľadal právnickú firmu v Banskej Bystrici. Návrh bol podaný na Okresný súd Banská Bystrica. Sudca

tamojšieho súdu rýchlo pochopil, že to nie je len právna záležitosť, ale aj záležitosť lekárska a nariadil vo
veci znalecké dokazovanie. Poukázal na to, že jeho matka vôbec netušila, že N.. K., jej právny zástupca,
sa rozhodol vziať návrh, ktorý bol podaný na Okresnom súde Brezno, späť.

Súd na pojednávaní v prítomnosti účastníkov konania oboznámil pripojený spis tunajšieho súdu sp.zn.

3C 185/1998, a to návrh, ako aj zápisnicu, pričom oboznámil, že vo vyššie uvedenej právnej veci
bolo dňa 05.10.1998 vykonané pojednávanie vedené zákonnou sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v
tom čase v senátnej veci s členmi senátu S. H. a S. K., pričom zo zápisnice z pojednávania vyplýva,
že navrhovateľka bola na pojednávaní osobne prítomná, prítomný bol aj právny zástupca N.. K., zaodporcu bol prítomný právny zástupca N.. U. I.. Z obsahu predmetnej zápisnice vyplýva, že pred začatím
pojednávania právny zástupca navrhovateľky N.. M. K. súdu oznámil, že navrhovateľka berie svoj návrh
späť v plnom rozsahu a konanie žiada zastaviť. Právny zástupca odporcu so späťvzatím návrhu súhlasil

a taktiež žiadal konanie zastaviť. V dôsledku vyššie uvedeného postupu súd vo veci vyhlásil uznesenie,
ktorým rozhodol, že konanie zastavuje a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ 3/ I. M. bol súdom poučený, že v predmetnej veci išlo o návrhové konanie a v prípade, ak
navrhovateľ alebo navrhovateľka vezme návrh späť, bol súd v danom prípade povinný tento prejav vôle

navrhovateľky rešpektovať a podľa zákona musel konanie zastaviť.

Navrhovateľ 3/ ďalej pri výsluchu konkretizoval, že jeho matka zápisnicu z pojednávania vo veci vedenej
na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 3C 185/98, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie o zastavení
konania, nepodpísala. Potom, čo dňa 05.10.1998 prišla zo súdneho pojednávania domov, povedala im
ibatoľko,žeN..K.jejsľúbil,ževšetkobudevporiadku.Vzhľadomnajejtvrdeniedalivyhotoviťexpertízne

skúmanie pravosti podpisu jeho matky uvedeného v zápisnici z pojednávania zo dňa 05.10.1998. Je
si jednoznačne istý, že jeho matka na danom súdnom pojednávaní dňa 05.10.1998 nič nepodpisovala.
Podľa vyjadrenia znalca, ktoré predložil súdu, to bolo pravdepodobne tak, že niekto pravdepodobne v
ten deň za jeho matku tento podpis na dotyčnom listinnom doklade v spise sp.zn. 3C 185/98 podpísal.

Sudca v prítomnosti účastníkov konania oboznámil časť zápisnice z pojednávania súdu vedeného vo
veci sp.zn. 12C 101/2005 na Okresnom súde Banská Bystrica (čl. 185 - 187 spisu), pričom z čl. 186
vyplýva, že "z výpovede žalobkyne B. M. vyplýva, že je pravda, že na Okresnom súde Brezno sa viedlo
konanie o mojom odškodnení. Žalovaný sľúbil, že ma odškodní, bolo mu dané aj vyčíslenie. Došlo k
späťvzatiu návrhu. Ja som si to neuvedomila, čo mi dávajú podpisovať. Som podpísala a takto vlastne

mi nebolo vyplatené odškodnenie".

Navrhovateľ 3/ po oboznámení vyššie uvedenej skutočnosti súdu uviedol, že z informácií, ktoré mu
poskytla jeho matka, jednoznačne vyplynulo, že na súde v Brezne dňa 05.10.1998 nič nepodpisovala.
Dôvodil, že by bolo nelogické, aby účastník konania podpisoval ešte aj nejaké vyhlásenie o vzdaní

sa odvolania voči rozhodnutiu. Naďalej preto zotrval na svojich prednesoch a na vyššie uvedených
skutočnostiach, ktoré v priebehu konania tvrdil a žiadal, aby súd nariadil doplnenie dokazovania
vykonaním znaleckého skúmania pravosti podpisu jeho matky v zápisnici o pojednávaní tunajšieho súdu
vedeného vo veci sp.zn. 3C 185/98 zo dňa 05.10.1998.

Právna zástupkyňa navrhovateľa 3/ pri výsluchu uviedla, že do jej nebola doposiaľ známa zápisnica
z konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 12C 101/2005, ktorá je citovaná
vyššie. Navrhla preto, aby súd v ďalšom vykonaní dôkazov nepokračoval, pojednávanie odročil a
poskytol jej tak lehotu na vyjadrenie sa ohľadom vyššie uvedenej skutočnosti a ďalšej dispozície s
návrhom.

Navrhovatelia 1/ a 2/ pri výsluchu na pojednávaní tunajšieho súdu dňa 26.05.2014 v plnom rozsahu
poukázali na výpoveď navrhovateľa 3/, svojho splnomocneného zástupcu, s ktorou sa v plnom rozsahu
stotožňujú.

Právna zástupkyňa odporcu pri výsluchu uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Nie je namieste žiadnym
spôsobom spochybňovať podpis v tom čase navrhovateľky B. M., ktorý urobila v súdnom konaní
vedenom pod sp.zn. 3C 185/98 dňa 05.10.1998 na Okresnom súde Brezno. Poukázala na to, že v tomto
smere rovnako vypovedal aj v trestnom stíhaní N.. I., ktorý bol vypočutý v procesnej pozícii svedka.
Podľa jej názoru je nárok uplatnený predmetným návrhom premlčaný. Na strane navrhovateľov nie sú

žiadne zákonné predpoklady na priznanie náhrady škody, pretože v konaní vedenom na Okresnom súde
Brezno pod sp.zn 3C 185/98 sa navrhovateľka B. M. domáhala práv, ktoré sa vyslovene viažu len na jej
osobu. V predmetnom konaní sa navrhovatelia domáhajú priznania náhrady škody; nepreukázali však
žiadny zo zákonných predpokladov, ktorý by oprávňoval súd rozhodnúť o nároku na náhradu škody v
zmysle podaného návrhu. Z vyššie uvedených dôvodov žiadala, by súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 12.06.2014 navrhovateľ 3/ prostredníctvom svojej právnej
zástupkyneuviedol,žezvyjadreniajehomatkynebohejB.M.jasneazrozumiteľnevyplýva,žepodpísala
dokument, významu ktorého nerozumela, keď podľa vlastných slov si ani neuvedomila, čo jej dávajúpodpisovať. Na pojednávaní súdu bola pod tlakom. Pojednávania vedené vo veci sp.zn. 12C 101/2005
boli časovo náročné a odročované za účelom ďalšieho dokazovania. Je však potrebné poukázať,
že z vyjadrenia citovaného zo zápisnice z pojednávania vo veci sp.zn. 12C 101/2005 nevyplývajú

in concreto také skutočnosti ako sú obsah listiny, ktorú mala B. M. podpísať, miesto, kde sa mala
listina podpísať, kto pripravoval znenie listiny, ktorú mala B. M. podpísať a kto takúto listinu B. M.
predkladal. Takto sa konštatovania odporcu dostávajú do abstraktnej roviny tvrdení oproti znaleckému
posudku spracovaného navrhovateľmi, ktorý jasne odpovedá na otázku autenticity podpisu p. B. M..
Na pojednávaní okresného súdu, na ktorom mala B. M. tvrdiť, že došlo k spävzatiu návrhu, nebola

B. M. konfrontovaná s listinou, ktorú mala podpísať na znak súhlasu so späťvzatím návrhu podaného
na Okresnom súde Brezno. Má preto za to, že prejavu vôle B. M. chýbajú základné atribúty, a to
zrozumiteľnosť a určitosť, pretože zo samotného konštatovania neuvedomenia si, čo je obsahom
podpisu, nie je možné jednoznačne a preukázateľne vyvodiť záver, že vôľa B. M. bola prejavom vôle
smerovaným k zastaveniu konania skutočne daná. Navrhovateľ 3/ preto kategoricky zotrval na vykonaní
znaleckého dokazovania pribratím znalca z odboru písmoznalectva na stotožnenie pisateľa podpisu

z okruhu osôb prítomných na pojednávaní vo veci vedenej na pod sp.zn. 3C 185/98, a to odporcu
N.. M. K., N.. J. X. a N.. I.. Dôvodil, že týmto dôkazom je možné objasniť, či skutočne nebohá právna
predchodkyňa navrhovateľov B. M. svojim podpisom potvrdila procesný úkon a aj svoju vedomosť o
tomto procesnom úkone, a súčasne by sa odstránili pochybnosti o tom, či o späťvzatí žalobného návrhu
nebola len okrajovo informovaná advokátkou, ktorá ju v konaní vo veci vedenej pod sp.zn.12C 101/2005

zastupovala. Navrhovatelia zotrvali na podanom návrhu v celom rozsahu.

Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 13.10.2014, na ktoré predvolal účastníkov konania.

Odporca písomným podaním doručeným súdu dňa 30.07.2014 uviedol, že tvrdenie navrhovateľov, že

ich právna predchodkyňa bola pod tlakom, považuje za nezrozumiteľné. Poukázal na to, že pri podpise
zápisnice o pojednávaní z 05.010.1998 v konaní vedenom pod sp.zn. 3C 185/98 boli na Okresnom súde
okrem právneho zástupcu nebohej navrhovateľky a právneho zástupcu odporcu prítomní aj členovia
senátu p. S. H. a p. S. K., čiže okrem predsedníčky senátu JUDr. Evy Cvengovej a dvoch právnych
zástupcovbolopriúkoneprítomnýchpäťľudí.Priebehúkonuz05.10.1998bolzaznamenanýnadiktafón,

ktorý do zápisnice opísala p. Iveta Kováčová, ktorá sa takto prakticky následne oboznámila s priebehom
konania zo dňa 05.10.1998.

Odporca sa na pojednávaní tunajšieho súdu dňa 13.10.2004 nezúčastnil z dôvodu práceneschopnosti.
Jeho právny zástupca uviedol, že súhlasí, aby súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti odporcu.

Navrhovateľ 3/ uviedol, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Žiadal, aby súd návrhu vyhovel.
V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania. Poukázal na svoje predchádzajúce písomné
vyjadrenie a žiadal súd, aby vo veci vykonal znalecké dokazovanie. Súčasne navrhol, aby súd v konaní
vypočul odporcu. Svoju požiadavku odôvodnil tým, že podľa jeho vyjadrenia je predmetný spor tzv.

zodpovednostný, čo znamená, že vyplýva zo zodpovednostného vzťahu advokáta a klienta. Je potrebné
vypočuť odporcu na okolnosť, ako a kedy ukončil právne zastúpenie jeho matky, či boli dohodnutí
na podaní ďalšieho žalobného návrhu, ako a kedy sa mal tento žalobný návrh podať, ďalej ohľadom
okolností, akým spôsobom bolo ukončené právne zastúpenie, kedy a akým spôsobom bola zúčtovaná
poskytnutá právna pomoc, akým spôsobom a kedy bol klientke (jeho matke) vydaný spis.

Právny zástupca odporcu uviedol, že návrh žiada ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na svoje
predchádzajúce vyjadrenie s tým, že návrh považuje za nedôvodný. Návrhy na vykonanie znaleckého
dokazovania žiadal zamietnuť. V prípade, ak by sa súd stotožnil s návrhmi navrhovateľov na vykonanie
znaleckého dokazovania, bude v konaní navrhovať vypočuť ako svedka N.. I..

Súd návrh navrhovateľov na doplnenie dokazovania zamietol.

Právna zástupkyňa navrhovateľa 3/ v rámci záverečného vyjadrenia uviedla, že návrh na náhradu škody
bol podaný dôvodne. Je preukázaná výška nároku na náhradu škody a má za to, že v konaní bola

preukázaná zodpovednostná rovina odporcu vo vzťahu k uplatnenému nároku. Bol preukázaný vzťah
kauzality medzi nekonaním, resp. konaním odporcu a výsledkom sporu vedeného na Okresnom súde
Brezno pod sp.zn. 3C 185/98. Z dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ 3/, jednoznačne vyplýva, že podpis
na zápisnici z pojednávania Okresného súdu Brezno zo dňa 05.10.1998 nie je pravým podpisom jehoprávnej predchodkyne, matky B. T. Bolo bezpochyby preukázané, že po späťvzatí návrhu vedeného
pod sp.zn. 3C 185/98 nebolo ďalej v tejto veci vedené žiadne ďalšie konanie a urobený ani žiadny ďalší
žalobný návrh. V prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania, ktorú vyčísli v zákonom stanovenej

lehote.

Navrhovateľ 3/ v rámci záverečného vyjadrenia uviedol, že uvedená záležitosť je pre ich rodinu veľmi
citlivá. Zdôraznil, že Harmanecké papierne, a. s. im urobili škodu, ktorá je nenahraditeľná. Ich matku
pripravili o zdravie. Je preto pre neho nepochopiteľné, na akom základe sa až po rokoch dozvedeli, že

odporca N.. M. K. učinil späťvzatie podaného návrhu, keď na to nemal žiadny logický dôvod. Nikto mu
dodnes nepovedal, na akom základe bol návrh vzatý späť. Dôkazná situácia v danej veci bola jasná.
Jeho matke a ich celej rodine bolo ublížené, prišli o vlastné peniaze. Finančný nárok uplatnený v návrhu
na začatie konania v predmetnej veci predstavujú finančné prostriedky, ktoré ako rodina stratili. Žiadal
preto, aby súd návrhu vyhovel.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v rámci záverečného vyjadrenia opakovane
uviedol, že návrh žiada ako nedôvodný zamietnuť. Ohľadom náhrady trov konania navrhol súdu
rozhodnúť tak, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Svoje nesúhlasné stanovisko k návrhu odôvodnil z hľadiska právnej stránky
aj právnym názorom, ktorý bol vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici vynesenom

v predmetnej veci, v ktorom je okrem iného uvedené, že návrh je premlčaný. Poukázal preto na
ním vznesenú námietku premlčania, ktorá bola opakovane vznesená aj predchádzajúcom súdnom
pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, listinných dokladov uvedených v spise, pripojených

spisov Okresného súdu Brezno sp.zn. 3C 185/98, Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 19C 60/2002
a sp.zn. 12C 101/2005, výsluchom navrhovateľov, odporcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu,
pričom na základe vykonaného dokazovania zistil v podstatných okolnostiach tento skutkový stav :

Navrhovatelia 1/, 2/, 3/ sa podaným návrhom domáhajú voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 19

689,54 Eur (predtým 593 167,- Sk). Svoj návrh odôvodňujú tým, že sú právnymi nástupcami p. B.
M., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX. Ešte za svojho života ich právna predchodkyňa
uzavrela zmluvu o poskytovaní právnej pomoci s odporcom, ktorý z titulu výkonu advokácie prevzal
jej právne zastúpenie v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 3C 185/98
proti odporcovi Harmanecké papierne, a.s. Na základe zmluvy o poskytovaní právnej pomoci si ich

právna predchodkyňa uplatnila nárok na doplácanie náhrady za stratu na zárobku. Konanie vedené
na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 3C 185/98 bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na
pojednávaní súdu dňa 05.10.1998.

Navrhovatelia tvrdia, že ich právna predchodkyňa B. M. vzala žalobný návrh prostredníctvom svojho

právneho zástupcu späť, pričom však vôbec netušila, čo jej právny zástupca v jej mene učinil, a síce,
že späťvzatím žalobného návrhu dôjde k zastaveniu súdneho konania. Odporca uviedol ich právnu
predchodkyňu do omylu a poskytol jej právne služby, ktoré sú v hrubom rozpore s profesionálnou
etikou advokáta; nepoučil ju o následkoch takéhoto konania, resp. ju vôbec neoboznámil s tým, že
späťvzatím návrhu sa konanie zastaví. Naopak, stále jej tvrdil, že musí doniesť ešte ďalšie lekárske

správy. Právna predchodkyňa navrhovateľov si tak aj po pojednávaní súdu dňa 05.10.1998 stále
myslela (čo aj všetkým tvrdila), že predmetný súdny spor beží ďalej. Ona sama nemienila upustiť od
uplatňovania si svojho nároku voči Harmaneckým papierňam, a.s. z dôvodu, že ako zamestnankyňa
tejto spoločnosti utrpela dňa 12.01.1995 pracovný úraz. Dňa 05.10.1995 bola uznaná za občana so
zmenenou pracovnou schopnosťou a následne od 01.10.1996 jej bola priznaná plná invalidita z dôvodu

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý bol v priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom.
Už v r. 1998 v čase, kedy sa odporca zaviazal zastupovať B. M. v súdnom konaní o uplatnenie jej
vyššie uvedeného nároku, takmer uplynula premlčacia doba, pričom späťvzatím žaloby sa jej nárok
uplynutím času premlčal. V roku 2002 podala B. M. prostredníctvom svojej novej právnej zástupkyne
návrh, ktorým sa domáhala určenia, že jej nárok na náhradu za stratu na zárobku voči odporcovi

za obdobie od 01.11.1996 je v plnom rozsahu opodstatnený. Toto samo osebe dokazuje, že ich
právna predchodkyňa nikdy nemienila upustiť od uplatňovania si svojich práv na náhradu za stratu na
zárobku voči Harmaneckým papierňam, a.s. Tento súdny spor bol ukončený rozhodnutím Okresného
súdu Banská Bystrica, ktorý určil, že jej nárok na náhradu na stratu na zárobku je čo do základuopodstatnený. V ďalšom konaní sa B. M. domáhala zaplatenia sumy vo výške 411 609,- Sk titulom
náhradyškodyzastratunazárobku,sumy153516,-Sktitulomzaplatenianákladovspojenýchsliečením
návrhom prejednávaným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 12C 101/2005. Ešte počas

prebiehajúceho súdneho konania však zomrela. Namiesto nej vstúpili do konania navrhovatelia ako
jej právni nástupcovia (navrhovateľ 1/ ako jej manžel, navrhovatelia 2/ a 3/ ako ich deti). Konanie o
zaplatenie sumy 593 167,- Sk s príslušenstvom sa skončilo zamietnutím návrhu z dôvodu vznesenej
námietky premlčania uplatneného nároku zo strany odporcu.

Navrhovatelia zhodne dôvodia, že vzhľadom na to, že odporca N.. M. K. má právnické vzdelanie. Konal
vedome, keď upravil konanie ich právnej predchodkyne B. M. na pojednávaní Okresného súdu Brezno
dňa 05.10.1998 tak, že v jej mene a bez jej vedomého súhlasu vzal žalobný návrh späť. Konaním
odporcu bola B. M. z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty úplne zbavená možnosti domáhať sa svojho
nároku na náhradu za stratu na zárobku. Poukazujú na to, že základ tohto nároku bol opodstatnený,
čo priznal aj Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp.zn. 19C 60/02. Z toho dôvodu

si uplatňujú voči odporcovi náhradu škody vo výške 19 689,54 Eur, ktorá vznikla tým, že ich právna
predchodkyňaB.M.bolavďalšomsúdnomkonaníneúspešnázdôvoduvznesenejnámietkypremlčania.

V doplnení návrhu zo dňa 28.10.2008 navrhovatelia poukázali aj na rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 16Co 221/2007, v ktorom krajský súd poukázal na dôvody prvostupňového

rozsudku, ktorý veľmi podrobne a právne zdôvodnil, prečo návrh zamietol. Krajský súd doplnil, že ani
rozsudok okresného súdu vo veci sp.zn. 19C 60/2002 nemohol ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu.
Aksinavrhovateľkatakétonárokynastratunazárobkuchcelauplatňovať,malasiichuplatniťeštevčase
po priznaní invalidného dôchodku. Právna predchodkyňa navrhovateľov tým, že si tento nárok uplatnila v
konaní vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 3C 185/98 a následne však vzala podaný návrh

späť, sama spôsobila premlčanie svojho nároku. Navrhovatelia tvrdia, že nie je pravda, čo sa uvádza
v rozhodnutí krajského súdu, pretože ich právna predchodkyňa B. M. nikdy sama nepožiadala svojho
právneho zástupcu N.. M. K., aby podaný návrh stiahol. On konal na vlastnú päsť a bez jej vedomia;
preto zodpovednosť nesie on ako jej právny zástupca.

Navrhovatelia sa teda v rámci všeobecnej zodpovednosti v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka
domáhajú priznania náhrady škody voči odporcovi. Svoj nárok na náhradu škody zakladajú na tom,
že odporca mal spôsobiť škodu porušením svojich povinností vyplývajúcich mu z postavenia advokáta
pri zastupovaní svojej klientky, ich právnej predchodkyne B. M., v konaní vedenom na Okresnom súde
Brezno pod sp.zn. 3C 185/98. Tvrdia, že odporca N.. M. K. tým, že bez vedomia svojej klientky B. M.

zobral návrh na začatie konania späť, znemožnil pokračovanie v konaní na uplatnenie si jej finančných
nárokov. Keď sa totiž ich právna predchodkyňa B. H. domáhala na Okresnom súde Banská Bystrica
v konaní vedenom pod sp.zn. 19C 60/02 priznania náhrady straty na zárobku, tento jej nárok bol už
premlčaný.

Navrhovatelia sa domáhajú priznania uplatneného nároku na základe univerzálnej sukcesie do práv
svojej právnej predchodkyne, manželky a matky B. M., ktorá zomrela dňa 14.08.2006, o čom svedčí
osvedčenie o dedičstve Okresného súdu Brezno sp.zn. 4D 573/2006, Dnot 165/2006 zo dňa 25.10.2006.
Poukazujú na to, že pokiaľ by v konaní vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 3C 185/98
nedošlo k späťvzatiu návrhu a následnému zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia návrhu, nárok ich

právnej predchodkyne, nebohej B. M., by nebol premlčaný. Tvrdia, že odporca ako právny zástupca B.
M. v jej mene a bez jej vedomého súhlasu vzal podaný návrh na začatie konania späť na pojednávaní
Okresného súdu Brezno dňa 05.10.1998.

Odporca tvrdí, že skutočnosti uvádzané navrhovateľmi sú vykonštruované a nepodložené žiadnymi

relevantnými dôkazmi; okrem toho hrubo urážajú a osočujú jeho osobu a prácu. Nebohá B. M. bola
poučená o každej právnej skutočnosti týkajúcej sa jej prípadu. Na pojednávaní súdu dňa 13.02.2009
okrem iného poukázal aj na to, že navrhovatelia žiadnym spôsobom nezdôvodnili, na základe čoho
mala vzniknúť škoda, akým právnym titulom a kedy začala plynúť objektívna lehota na uplatnenie si
takéhotonároku.Vzhľadomnadĺžkučasuodzastaveniakonaniavedenéhonatunajšomsúdepodsp.zn.

3C 185/98 vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľov. Pokiaľ by zastavením
konania účastníkom bola vznikla škoda, túto si mohli uplatniť voči jeho osobe najneskôr v lehote troch
rokov od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania. Vzhľadom k tomu, že je toho názoru, že
žiadna škoda navrhovateľom nemohla ani vzniknúť, pretože k späťvzatiu návrhu došlo za prítomnostiB. M., ktorej dôsledky späťvzatia návrhu boli riadne vysvetlené, pričom sama B. M. podpísala vzdanie
sa odvolania voči uzneseniu súdu o zastavení konania, musela mať vedomosť o tom, že konanie je
zastavené. Dôvodil, že navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ nie sú ani aktívne legitimovaní v predmetnom súdnom

spore. Ich návrh preto žiadal ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Uplatnil si voči nim nárok na
náhradu trov konania.

Súd pri rozhodovaní o predmetnom návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :

Podľa § 34 Obč. zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku
tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 Obč. zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa
stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Podľa ods. 2 vyššie citované ustanovenia zákona, škoda je spôsobená právnickou osobou
alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto
osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa
pracovno-právnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa ods. 3 vyššie citovaného ustanovenia zákona

zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa§100ods.2Obč.zákonníka,premlčujúsavšetkymajetkovéprávasvýnimkouvlastníckehopráva.
Tým nie je dotknuté ust. § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Obč. zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3

ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1 Obč. zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 Obč. zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak

ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;
to neplatí ak ide o škodu na zdraví.

Vykonaným dokazovaním rozhodujúc na základe vyššie citovaných ustanovení zákona súd dospel k
záveru, že návrhu nemožno vyhovieť.

Zo spisu Okresného súdu Brezno sp.zn. 3C 185/98 vyplýva, že právna predchodkyňa navrhovateľov B.
M. podala návrh voči odporcovi Harmaneckým papierňam, a.s. ohľadom povinnosti zaplatiť jej náhradu
za stratu na zárobku za obdobie od 08.11.1996 do 31.07.1998 vo výške 25 326,- Sk so 17,6 % úrokmi
počítanými od 01.08.1998 až do zaplatenia, ako aj povinnosti doplácať jej mesačne náhradu za stratu

na zárobku vo výške 1 206,- Sk počnúc dňom 01.08.1998 vždy do 15.-teho dňa príslušného mesiaca.

Prvé pojednávanie vo veci bolo vytýčené na deň 05.10.1998. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo
dňa 05.10.1998, na pojednávaní, ktoré začalo o 11.30 hod., bola osobne prítomná navrhovateľka B. M.,
jej právny zástupca N.. M. K., ako aj právny zástupca odporcu N.. U. I.. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že

pred začatím pojednávania právny zástupca navrhovateľky N.. M. Guniš súdu oznámil, že navrhovateľka
berie svoj návrh v plnom rozsahu späť a žiada konanie vo veci zastaviť. Právny zástupca odporcu so
späťvzatím návrhu súhlasil a tiež žiadal konanie zastaviť. Následne bolo súdom vyhlásené uznesenie
o zastavení konaní.

Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.10.1998 jasne vyplýva, že na pojednávaní bola prítomná
navrhovateľka B. M.. V jej prítomnosti bol návrh vzatý späť a konanie bolo zastavené. Ako vyplýva zo
záznamu v zápisnici, právny zástupca navrhovateľky oznámil, že navrhovateľka berie v plnom rozsahu
späť svoj návrh a žiada konanie vo veci zastaviť. Z uvedeného vyplýva, že išlo o vôľu navrhovateľkyB. M.. Po vyhlásení uznesenia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku účastníci zhodne
uviedli,žesavzdávajúprávapodaťvoveciodvolanie,čopotvrdiliajsvojimipodpismi.Natomtopotvrdení
o vzdaní sa práva podať vo veci odvolanie zo dňa 05.10.1998 je zrejmý podpis právneho zástupcu

navrhovateľky, navrhovateľky samej, ako aj právneho zástupcu odporcu. Je teda nepochybné, že B. M.
ako navrhovateľka v konaní vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 3C 185/98 mala vedomosť
o tom, že návrh je vzatý späť a že konanie sa zastavuje. Bola osobne prítomná na pojednávaní súdu
dňa 05.10.1998 a osobne sa aj vzdala práva podať voči uzneseniu súdu o zastavení konania odvolanie,
čo potvrdila svojim podpisom.

Z uvedeného vyplýva, že zo strany navrhovateľov ide len o ich vlastnú domnienku ohľadom toho, že na
pojednávaní tunajšieho súdu dňa 05.10.1998 právny zástupca B. M. bez jej vedomia vzal podaný návrh
späť. Sama B. M. sa vzdala svojho práva podať vo veci odvolanie proti uzneseniu súdu o zastavení
konania, a to pred súdom a v prítomnosti zákonnej sudkyne JUDr. Evy Cvengovej, svojho právneho
zástupcu a právneho zástupcu odporcu. Na základe tejto listiny je nabúraná celá koncepcia návrhu

navrhovateľov ohľadom toho, že B. M. na pojednávaní súdu dňa 05.10.1998 nemala vedomosť a
nevedela o tom, že návrh v predmetnej veci bol vzatý späť a konanie zastavené.

Je potrebné súhlasiť s tvrdeniami odporcu v tom smere, že navrhovatelia nezdôvodnili, na základe čoho
konkrétne im mala vzniknúť škoda. Navrhovatelia 1/, 2/, 3/ nikdy neboli účastníkmi konania vedeného

na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 3C 185/98. Svoj nárok v tomto prebiehajúcom konaní odôvodňujú
len titulom právneho nástupníctva, univerzálnej sukcesie po B. M.. Nárok na náhradu škody však priamo
navrhovateľom 1/, 2/, 3/ nikdy nevznikol. Teoreticky, aj pokiaľ by konaním odporcu bola spôsobená
škoda, takáto škoda by bola spôsobená B. M., a nie priamo navrhovateľom 1/, 2/, 3/. V prípade smrti
B. M. by tento jej nárok automaticky patril do dedičstva. Navrhovatelia 1/, 2/, 3/ teda v predmetnom

konaní nemajú aktívnu legitimáciu na podanie návrhu, ktorým žiadajú priznať náhradu škody, ktorá mala
vzniknúť B. M.. Aj toto predstavuje dôvod, pre ktorý nie je možné ich návrhu vyhovieť tak, ako na to
správne poukázal právny zástupca odporcu.

Pokiaľ by teoreticky späťvzatím návrhu odporcom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 3C

185/98 aj bola spôsobená škoda, o tejto škode by bolo možné uvažovať len ku dňu tohto právneho
úkonu, to znamená k 05.10.1998. Týmto právnym úkonom (späťvzatím návrhu) by škoda musela byť
spôsobená, a teda by mohla byť aj kvantifikovaná len k tomuto dátumu, t.j. k 05.10.1998. Nie je možné
uvažovať tým smerom, že by do budúcna po tomto dátume vzhľadom na zastavenie súdneho konania
bola vznikala z tohto titulu ďalšia škoda, ktorá by sa neustále zvyšovala vzhľadom na plynutie času,

keďže pôvodne sa návrh týkal aj doplácania mesačnej náhrady za stratu na zárobku B. M. vo výške 1
206,- Sk s účinnosťou od 01.08.1998 vždy za príslušný mesiac do budúcna. Takýmto pohľadom na vec
do budúcna by sa škoda vždy zvyšovala až ku dňu smrti B. M., čo nie je možné relevantne priznať.

Ďalšou závažnou skutočnosťou, na ktorú musí súd ex offo prihliadať je to, že odporca v konaní vzniesol

námietku premlčania. Pokiaľ by (teoreticky) škoda vznikla späťvzatím návrhu v konaní vedenom na
Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 3C 185/98, ku dňu späťvzatia žaloby (05.10.1998) by poškodený
mal vedieť, že mu škoda vznikla, aj kto za ňu zodpovedá. Týmto dňom mu teda musela začať plynúť
trojročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie si svojho práva, ktorá uplynula dňa 05.10.2001. Ak
by teda (teoreticky) konaním odporcu aj bola spôsobená škoda, právo na náhradu škody sa premlčalo

uplynutím trojročnej premlčacej doby ku dňu 05.10.2001. Súd musel prihliadnuť aj na túto skutočnosť
a na námietku premlčania vznesenú odporcom, a preto musel návrh už len z tohto samotného dôvodu
zamietnuť. Nie je možné na základe návrhu podaného na súde dňa 29.09.2008 rozhodovať o náhrade
škody (teoreticky) spôsobenej odporcom späťvzatím návrhu v konaní vedenom pod sp.zn. 3C 185/98
dňa 05.10.1998. O desaťročnej premlčacej dobe nie je možné uvažovať, pretože žiadnym spôsobom

nebolo preukázané, že by odporca škodu spôsobil úmyselne s cieľom výslovne poškodiť svojho klienta.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co 86/2009 -
117 zo dňa 26.05.2009, z ktorého okrem iného vyplýva, že Okresný súd Brezno počítal začiatok behu
premlčacej doby dňom 05.10.1998, kedy došlo k späťvzatiu návrhu v pôvodnom konaní. Týmto dňom

začala plynúť objektívna premlčacia doba. Táto začína vždy plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
vznikla škoda, resp. odo dňa, kedy došlo k skutočnosti zakladajúcej právo na náhradu škody. Všeobecná
trojročná premlčacia doba potom márne uplynula dňa 05.10.2001. Krajský súd v Banskej Bystrici sa
však vo svojom rozhodnutí zaoberal aj názorom, že premlčacia doba v tomto konaní mohla začaťplynúť až dňom, keď sa nárok nebohej právnej predchodkyne navrhovateľov p. B. M. stal nedobytný voči
pôvodne zodpovednej osobe za vzniknutú škodu, t.j. voči jej zamestnávateľovi. Vzhľadom k uplatnenej
námietke premlčania spoločnosti SHP Harmanec a.s., Harmanec v konaní vedenom na Okresnom súde

Banská Bystrica pod sp.zn. 12C 101/2005 bolo rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12Co
101/2005 - 168 zo dňa 16.07.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co
221/ 2007 zo dňa 07.02.2008 konštatované, že nároky nebohej B. M. boli nepremlčané do 22.08.2003.
Na uvedené rozhodnutia sa pritom odvolávajú samotní navrhovatelia v návrhu. Uvedené znamená,
že nároky nebohej B. M. voči jej bývalému zamestnávateľovi boli už dňa 23.08.2003 pre vznesenú

námietku premlčania nedobytné. Tento deň mohla potom začať plynúť lehota na uplatnenie nároku na
náhradu škody, ktorú mal nebohej B. M. spôsobiť odporca neodbornou právnou pomocou. Návrh bol
však v predmetnej veci podaný na Okresnom súde Brezno podaný až dňa 29.09.2008, to znamená, že
až po uplynutí subjektívnej dvojročnej a objektívnej trojročnej premlčacej doby upravenej v ustanovení
§ 106 ods. 1, 2 Obč. zákonníka. Krajský súd v Banskej Bystrici poukázal, že je potom bezvýznamné
tvrdenie navrhovateľov, že oni sa subjektívne o vzniku škody dozvedeli až z rozsudku Okresného súdu

Banská Bystrica sp.zn. 12C 101/2005 zo dňa 16.05.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.03.2008.
Tvrdenieosubjektívnomnadobudnutívedomiaopremlčanínárokujetotižprávnebezvýznamné,pretože
už márne uplynula trojročná objektívna premlčacia lehota. Rozhodným okamihom pre určenie začiatku
plynutia objektívnej premlčacej doby je urobenie úkonu, vznik udalosti, atď., bez ohľadu na subjektívnu
vedomosť.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností tunajší súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľov zamietol
jednak z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľov v konaní tak, ako je uvedené vyššie,
ako aj z dôvodu, že odporca vzniesol voči uplatnenému nároku dôvodnú námietku premlčania, na ktorú
súd musí z úradnej moci prihliadať. Za daného stavu súd zamietol návrh navrhovateľov na vykonanie

dokazovania znaleckým skúmaním pravosti podpisu, ako sa domáhajú v písomnom podaní doručenom
tunajšiemu súdu dňa 12.06.2014.

Odporca, ktorý bol v konaní úspešný, si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní

plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku".

Proti rozsudku odvolanie podali všetci navrhovatelia. Zhodne navrhovali rozsudok okresného súdu
zmeniť a žalobe vyhovieť, prípadne ak súd zistí, že nie sú splnené podmienky na rozhodnutie vo veci,
navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

Uviedli, že podriaďujú svoje odvolacie dôvody pod zákonné ust. § 205 ods. 2 OSP písm. c) OSP, pretože

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností; písm. d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.Navrhovateľ 3/ vytýkal okresnému súdu, že odvolaním napadnutý rozsudok bol vydaný na základe
nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu, ktorý následne podmienil nesprávne právne

posúdenie veci. Súd prvého stupňa pristúpil k dokazovaniu formalisticky a toto viedol mimo merita
veci. Napriek návrhom žalobcov nebolo vykonané dokazovanie smerujúce k objasneniu či žalovaný mal
súhlas klientky B. M. k späťvzatiu žalobného návrhu v konaní vedenom pred Okresným súdom Brezno
sp. zn. 3c/185/98. V tejto súvislosti poukazoval navrhovateľ 3/ na ust. § 157 ods. 2 OSP a viac menej
citoval jeho znenie.

Odvolateľ napáda rozhodnutie súdu prvého stupňa tiež z dôvodu, že ho považuje za nepreskúmateľné.
Poukazuje na judikatúru, z ktorej vyplýva, že za porušenie práva na spravodlivý proces sa považuje
i nedostatok vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Navrhovateľ 3/ dôvodí, že súd bez
objasnenia uvedeného nemôže s istotou ustáliť, či návrh na začatie konania bol podaný dôvodne v 10
ročnej objektívnej lehote na podanie návrhu na začatie konania pre prípad úmyselne spôsobenej škody.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku podrobne poukazuje na plynutie aj uplynutie všeobecnej
3 ročnej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody, pričom vo svojich myšlienkových úvahách
nepripúšťa, že by k vzniku škody mohlo dôjsť úmyselným konaním žalovaného, hoci na uvedenú
okolnosť nevykonal žiadne dokazovanie. Navrhovatelia žiadali v konaní odporcu vypočuť, k výsluchu
odporcu však súd nepristúpil, nakoľko na nariadených pojednávaniach sa nezúčastňoval. Účastnícka

výpoveď žalovaného je pre náležité objasnenie skutkového stavu potrebná. Výpoveď žalovaného v
konaní vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 4C/114/2008 nie je použiteľná, nakoľko vec
bola vrátená na dovolanie žalobcov Najvyšším súdom SR z dôvodu, že postupom súdu bola žalobcom
odňatá možnosť konať pred súdom.

Rozhodovanie súdu prvého stupňa vykazuje stupeň formalizmu a arbitrárnosti, keď v odôvodnení
rozhodnutia absentujú úvahy, ktorými by sa súd vyporiadal aspoň s tou časťou dokazovania, kde dôkazy
navrhovateľa vyvracajú záver o predpoklade, že R. M. vedela o späťvzatí žalobného návrhu, najmä s
odborným stanoviskom I.. I. F. z odboru grafológie a písmoznalectva, obsahom odpovede právneho
zástupcu Harmaneckých papierní zo dňa 04. 11. 1999 a účastníckymi výpoveďami žalobcov. V tejto časti

navrhovateľ 3/ zdôrazňuje, že bola jednoznačne preukázaná nespochybniteľná vôľa B. M. pokračovať
v konaní.

Odvolateľ namieta aj závery súdu prvého stupňa k zamietnutiu žalobného návrhu z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na zistení, že navrhovateľovi 3/

nevznikla konaním odporcu škoda, a pokiaľ by aj škoda vznikla, navrhovateľ 3/ sa nedomáhal určenia,
že žalovaná suma patrí do dedičstva po nebohej B. M.. Súd postupoval nezákonne, ak nie priam
protiústavne, keďže navrhovatelia a medzi nimi aj navrhovateľ 3/ sa na odporcovi nedomáhali náhrady
straty na zárobku, ale toho, o čo sa v dôsledku konania odporcu zmenšil majetok B. M..

Záver prvostupňového súdu ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa 3/ ako aj
ostatných navrhovateľov nie je správny.

K podanému odvolaniu sa odporca vyjadril. Uviedol, že rozsiahle dôvody odvolania navrhovateľov, ktorí
sa označujú ako žalobcovia sú neakceptovateľné a z hľadiska predmetu celého konania nemenia nič na

právnom postavení odporcu tak ako to bolo v čase konania prvostupňového súdu, z ktorých dôvodov sa
odporca ani bližšie k týmto odvolaniam nevyjadruje. Odporca preto trvá na takom procesnom postupe,
aký uviedol v predchádzajúcich prednesoch a písomných podaniach.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a roszudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vo výroku vecne správne.

Odvolací súd považuje pre posúdenie veci za podstatné preukázané skutočnosti, ktoré svedčia o
premlčaní nároku žalobcov. Súd prvého stupňa ich podrobne rozviedol vo svojom rozhodnutí (str. 14

ods. 3 rozsudku a str. 15 ods. 1 a 2 rozsudku).

V tejto časti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom navrhovateľa
3/ krajský súd naviac dodáva.

Odvolací súd považuje rozsudok okresného súdu za zrozumiteľný a teda aj preskúmateľný a
presvedčivý. Sudca verejne vyhlásil rozsudok a v písomnom vyhotovení uviedol všetky právne
relevantné skutočnosti tak, aby v konečnom dôsledku bol rozsudok presvedčivý. Rozsudok nemusí byť
nutne presvedčivý pre účastníkov (jeho potenciálnych „čitateľov"), ale musí byť jasný, zrozumiteľný a

presvedčivý. Účastníci totiž často, či už z nedostatku osobných dispozícií, alebo z iných čisto osobných
pohnútok, odmietajú akceptovať správne a zákonné súdne rozhodnutie. Neúspech v konaní nemali
jednoducho preto, že nemali „pravdu" ale zavinil ho súd.
Otázka, či pri súdnom rozhodovaní je potrebné zaoberať sa základom uplatňovaného nároku v prípade,
ak je uplatňovaný nárok evidentne premlčaný, bola v praxi súdov už jednoznačne vyriešená. Slovenský
Najvyšší súd závery k tejto otázke už judikoval a boli uverejnené vo výbere rozhodnutí a stanovísk súdov

pod č. R 2983. Najvyšší súd SR tu vyslovil jednoznačný záver, že pokiaľ ide o evidentne premlčané
právo, je potrebné návrh zamietnuť a nie je potrebné preukazovať základ nároku.

Rozhodovanie v tomto duchu prešlo plynule do rozhodovacej praxe súdov a bez výhrad sa uplatňuje
dodnes.

Okresný súd nespochybniteľne dospel k záveru, že uplatňovaný nárok žalobcov je premlčaný a preto
ho nepriznal.

Za tohto stavu veci nebolo potom potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie ohľadom pravosti podpisu

nebohej matky žalobcov v zápisnici o späťvzatí návrhu, prípadne či matka žalobcov mohla alebo
nemusela vedieť čo podpisuje a najmä nebolo potrebné preukazovať ďalšie indície vychádzajúce zo
skutočností, čo mala matka navrhovateľom tvrdiť.

Navrhovateľ 3/, aj keď mal v priebehu konania dostatočne široký priestor na svoje vyjadrenia, nikdy

netvrdil, že odporca spôsobil žalobcom škodu úmyselne a preto treba uvažovať o 10 ročnej objektívnej
lehote na podanie návrhu s poukazom na ust. § 106 ods. 2 OZ. Na potvrdenie verzie o úmyselnom
konaní odporcu navrhovateľ 3/ neponúkol súdu žiadne dôkazy a nebolo povinnosťou súdu z vlastnej
iniciatívy zisťovať, či odporca spôsobil navrhovateľom škodu úmyselne, keď zatiaľ nebolo preukázané,
že by vôbec odporca svojím konaním nejakú škodu žalobcom spôsobil.

Bolo povinnosťou navrhovateľov, prípadne navrhovateľa 3/, aby na svoje tvrdenie o úmyselne
spôsobenej škode predložil súdu dôkazy a v tom prípade by bolo na mieste, aby sa súd prvého stupňa
touto otázkou zaoberal.

Účastníci boli poučení podľa ust. § 120 ods. 4 OSP naposledy na pojednávaní dňa 13. 10. 2014.
Skutočnosti, ktoré evokujú, že odporca mal škodu spôsobiť úmyselne, nemožno preto použiť ako
odvolací dôvod s poukazom na ust. § 205a ods. 1 písm. c) a d) OSP. Účastníci nepreukazovali, že k
späťvzatiu pôvodného návrhu došlo preto, že odporca chcel ich nebohej matke škodiť.

V súvislosti s úmyslom a úmyselným konaním možno ešte poukázať, že úmysel je jednou z foriem
zavinenia, ktorý je definovaný v trestnom zákone. Pri posudzovaní náhrady škody túto definíciu preberá
aj občianske právo. Z definície vyplýva, že skutok je spáchaný úmyselne, ak škodca
a) chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným
zákonom,

b) vedel, že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ich
spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Úmysel sa teda vzťahuje k porušeniu alebo k ohrozeniu záujmu chráneného zákonom, pričom sa musí
vzťahovať na „spôsob uvedený v zákone". Vo všeobecnosti ide o všetky skutočnosti, ktoré možno

podradiť pod formálne znaky konkrétneho trestného činu (t. j. konanie, použité prostriedky, predmet
útoku a účinok na ňom, atď.). Ide o znaky deskriptívne (popisné) a normatívne (vyjadrujúce právny
pojem).Aby bol úmysel odporcu preukázaný, museli by žalobcovia, na ktorých je dôkazné bremeno, dokázať, že
odporca chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, alebo
vedel, že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ich spôsobí,

bol s tým uzrozumený.

Iba pri preukázaní úmyselného skutku odporcu by bolo možné uvažovať o 10 ročnej premlčacej lehote.

O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie o týchto si vyhradil súd

prvého stupňa (§ 224 ods. 4 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.