Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 12, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/144/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614212086
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614212086.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej, v právnej veci
žalobcu ABONEX, s.r.o., so sídlom Markušovská cesta 1, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 210 315,
zast. JUDr. Silviou Hricovou, advokátkou, so sídlom Dudvažská 37, 821 07 Bratislava, IČO: 42 226 279
proti žalovanému I.T.R., s.r.o., so sídlom Fiľakovská cesta 288, 984 01 Lučenec, IČO: 36 033 294, zast.
JUDr. Danielom Přibylom, advokátom, so sídlom Ul. Dr. Vodu 18, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 1.388,-
Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb 7/2015 - 40 zo
dňa 6. februára 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb 7/2015 - 40 zo dňa 6. februára 2015 potvrdzuje.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.388,- Eur s 9,25
% - ným úrokom z omeškania z jednotlivých dlžných súm a nahradiť mu trovy konania v sume 83,- Eur
za zaplatený súdny poplatok z návrhu a 238,23,- Eur trovy právneho zastúpenia.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom domáhal zaplatenia žalovanej sumy na tom
skutkom základe, že objednávkou č. 23102077 si žalovaný u žalobcu objednal prepravu nábytku
z Talianska na Slovensko, ktorá nakládka sa mala uskutočniť dňa 18. 10. 2013. Objednávkou č.
23102086 si žalovaný objednal u žalobcu prepravu tovaru z Talianska na územie Slovenska. Na základe

objednávky č. 23102077 vystavil žalobca faktúru č. 432055 dňa 29. 10. 2013 na sumu 624,- Eur, splatná
dňa 12. 11. 2013 a na základe objednávky č. 23102086 faktúru č. 432113 na sumu 1.164,- Eur, splatná
dňa 19. 11. 2013. Žalobca uviedol, že žalovaný si svoj záväzok voči žalobcovi splnil len čiastočne,
a to úhradou vo výške 200,- Eur dňa 18. 12. 2013 a úhradou vo výške 200,- Eur dňa 28. 1. 2014,
v dôsledku čoho žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 1.388,- Eur. Spolu s
istinou žiadal žalobca priznať aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z jednotlivých dlhovaných
čiastok. Okresný súd ďalej uviedol, že žalovaný na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu

namietal, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu nakoľko nemá právny dôvod na uplatňovanie si nároku,
z dôvodu, že sa domáha zaplatenia prepravy tovaru, tzn. odplaty za prepravu, avšak prepravu vykonala
fyzická osoba - podnikateľ T.F., ako to vyplýva z medzinárodného nákladného listu CMR, tzn. že odplatu
za prepravu si môže uplatňovať jedine tento dopravca. Tvrdil, že žalobca preňho vykonal špedičnú
službu v zmysle zmluvy o zasielateľstve, podľa ktorej má nárok na odmenu, avšak nie za prepravu,
ale za sprostredkovanie prepravy, čo však nevyčíslil. Čiastočné úhrady dlhu sú vyvrátiteľnou právnou
domnienkou, takisto podpis splátkového kalendára, keďže žalovaný sa domnieval, že prepravu vykonalžalobca, avšak následne zistil, že prepravu nevykonával žalobca. Okresný súd mal z vykonaného
dokazovania za preukázané, že žalobca v pozícii zasielateľa obstaral pre žalovaného ako príkazcu
prepravu v dohodnutej sume a v dohodnutom čase. Túto prepravu vykonal dopravca P. T. E. - A. ako

to vyplýva z medzinárodných nákladných listov predložených v spise, pričom išlo o prepravu tovaru v
rámci medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy, na ktorú sa vzťahuje dohovor o prepravnej zmluve v
medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, Vyhláška č. 11/1975 Zb.. Žalovaný namietal tú skutočnosť,
že žalobca má nárok len na odplatu, nakoľko išlo z jeho strany len o obstaranie prepravy, a teda
uzavretie zasielateľskej zmluvy a vykonanie tzv. špedičných služieb. Žalobca vyúčtoval žalovanému

odmenu za prepravu v dohodnutej výške. Keďže v objednávke prepravy bola dohodnutá cena prepravy,
táto pre žalovaného bola zabezpečená zo strany žalobcu, žalobca ju vyúčtoval žalovanému, iný subjekt
ju žalovanému neúčtoval, preto mal súd za to, že cena prepravy bola v rámci poskytnutia zasielateľských
služieb dohodnutá ako odplata za poskytnutie týchto služieb, čím došlo k vykonania prepravy na účet
žalovaného tým, že zasielateľ vyúčtoval túto cenu prepravy príkazcovi. Súd bol toho názoru, že právny
nárok žalobcu na zaplatenie dlhovanej čiastky je dôvodný aj s prihliadnutím na splátkový kalendár, ktorý

uzavreliúčastnícikonania,aktorýsúdpovažovalzauznaniezáväzkuvzmysle§323ods.1Obchodného
zákonníka. Keďže žalovaný plnil čiastočne svoj záväzok, a to úhradami zo dňa 18. 12. 2013 vo výške
200,- Eur a 28. 1. 2014 vo výške 200,- Eur, pričom išlo o plnenie na základe uvedeného splátkového
kalendára, je možné podľa názoru okresného súdu dovodiť, že v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3
Obchodného zákonníka malo toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu.

Spolu so zaplatením istiny priznal súd žalobcovi aj úrok z omeškania a o trovách konania rozhodol súd
podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech žalobcu, ktorý bol v konaní úspešný.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe toho
napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že žalobca vo svojom

mene neobstarával prepravu tovaru ako to vyplýva z dokladov CMR, v ktorom sú uvedení jednotliví
dopravcovia a žalovaný má za to, že odplata za vykonanie obstarania prepravy tovaru nezodpovedá
cene dopravy, t. j. nákladom prepravy ale odmene za obstaranie prepravy pričom žalobca od žalovaného
žiada úhradu ceny za prepravu, aj keď na základe zmluvy CMR nie je zmluvnou stranou a teda nemá
právny nárok na zaplatenie ceny za prepravu, nakoľko túto nevykonal. Z uvedených dôvodov navrhol

aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k tvrdeniu žalovaného uviedol, že žalobca neobstarával prepravu vo svojom
mene ako to vyplýva z dokladov CMR. Právny zástupca žalovaného vychádza z nesprávnych údajov
a podkladov. Doklad CMR slúži na dokladovanie prevzatia a odovzdania určeného tovaru, ktorý je
prevážaný v medzinárodnej nákladnej doprave a vo svojej podstate slúži ako dodací list, nie je

teda dokladom, ktorý preukazuje zmluvné vzťahy. Dokladom CMR sa preukazuje kto odovzdal tovar
na prepravu dopravcovi a kedy odovzdanie tovaru nastalo, tzn. je dokladom, že uvedený tovar bol
prevzatý od odosielateľa a doručený príjemcovi uvedeným dopravcom. Vzhľadom k tomu, že žalobca
sám priamo prepravu tovaru pre žalovaného nevykonával, nemohol byť uvedený v doklade CMR.
Na preukázanie zmluvného vzťahu slúži objednávka prepravy - na podklade ktorej následne vzniká

prepravná (zasielateľská) zmluva, ktorú upravujú bližšie Všeobecné zasielateľské podmienky žalobcu
zo dňa 18. 2. 2011. Pre platnosť zasielateľskej zmluvy v zmysle článku 2.3 platných VZP sa vyžaduje
písomná forma, pričom za písomnú formu sa považuje napísanie zmluvy na listine, ktorá tvorí jednotný
technický celok, prejavy strán výmenou listín, korešpondencie, telegrafické a ďalekopisné správy,
telefax,prejavyelektronickýmiprostriedkami.Žalobcauskutočňujeobjednávkyprostredníctvomemailov.

V zmysle článku 5.2.2 VZP je zasielateľ oprávnený organizovať prepravu, vrátane voľby spôsobu
prepravy a voľby dopravcu, pokiaľ nebolo dohodnuté inak. Článok 12 VZP upravuje fakturáciu a
spôsob platenia. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si u žalobcu objednal prepravu tovaru a nie jej
sprostredkovanie žalobcom, tzn. žalobca má právny nárok na zaplatenie dohodnutej ceny za prepravu
tovaru pre žalovaného. Zároveň poukázal na to, že žalovaný predmetný záväzok splnil čiastočne, a

to úhradou zo dňa 18. 12. 2013 vo výške 200,- Eur a zo dňa 28. 1. 2014 vo výške 200,- Eur, čím
podľa ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, možno usudzovať, že dlžník uznáva aj zvyšok
záväzku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 180/2003 anavrhol aby odvolací súd odvolanie zamietol v plnom rozsahu a uložil žalovanému nahradiť žalobcovi
trovy konania v odvolacom konaní.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ustanovenia §

212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 28. 7.
2014 domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 1.388,- Eur s prísl. na tom skutkovom základe, že si
žalovaný u žalobcu objednal objednávkou č. 23102077 prepravu nábytku z Talianska na Slovensko,
ktorej nakládka sa mala uskutočniť dňa 18. 10. 2013 a vykládka dňa 21. 10. 2013 s tým, že podľa

medzinárodného nákladného listu bol tovar žalovaným prevzatý dňa 21. 10. 2013. Objednávkou č.
23102086 si žalovaný u žalobcu objednal prepravu z Talianska na územie Slovenska, keď žalobca
splnil svoju povinnosť ku dňu 23. 10. 2013 o čom svedčí medzinárodný nákladný list. Žalobca vyúčtoval
žalovanému cenu za prepravu faktúrou č. 432055 splatnou dňa 12. 11. 2013 na sumu 624,- Eur a
faktúrou č. 432113 splatnou dňa 19. 11. 2013 na sumu 1.164,- Eur. Podľa vyjadrenie žalobcu žalovaný

čiastočne svoj záväzok voči žalobcovi plnil a to úhradou zo dňa 18. 12. 2013 vo výške 200,- Eur a
úhradou zo dňa 28. 1. 2014 vo výške 200,- Eur, v dôsledku čoho žalobca eviduje voči žalovanému
pohľadávku vo výške 1.388,- Eur.

Podľa ustanovenia § 601 ods. 1 Obchodného zákonníka, zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ
príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého

iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.

Podľa ust. § 607 ods. 1 Obch. zákonníka, zasielateľovi prislúcha zmluvná odplata, alebo ak nebola
dohodnutá, odplata obvyklá v čase dojednania zmluvy pri obstaraní obdobnej prepravy. Okrem toho
má zasielateľ nárok na úhradu potrebných a užitočných nákladov, ktoré zasielateľ vynaložil za účelom
splnenia svojich záväzkov. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil

pri plnení svojho záväzku.

Podľa ust. § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa,
že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa ust. § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania

zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Preskúmaním veci prišiel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav veci, keď
vzťah medzi účastníkmi konania posúdil na základe zakladateľskej zmluvy. V konaní nebolo sporné, že
si žalovaný dvoma objednávkami objednal u žalobcu prepravu tovaru z Talianska na Slovensko, s tým,
že v objednávkach žalovaného bola dohodnutá cena prepravy, a to vo výške 520,- Eur bez DPH a v

ďalšej objednávke dohodnutá cena 720,- Eur bez DPH a doobjednané boli metre ložné, t. j. 2,5 ml v
cene 250,- Eur. V danom prípade je nesporné, že žalobca ako zasielateľ obstaral pre žalovaného ako
príkazcu prepravu v dohodnutej sume a v dohodnutom čase, keďže žalobca účtoval žalovanému sumu,
ktorú určil samotný žalovaný v objednávkach, je zrejmé, že bola zo strany žalobcu táto cena prepravy
fakturovaná oprávnene, nakoľko bola aj medzi zmluvnými stranami dohodnutá v zmysle ustanovenia §

607 ods. 1 Obch. zákonníka. Správne potom okresný súd uviedol, že prepravu vykonal dopravca P. T.
- E. A. ako to vyplýva z medzinárodných nákladných listov predložených v spise, keďže išlo prepravu v
rámci medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy.

Odvolací súd poukazuje aj na splátkový kalendár, založený v súdnom spise. Jedná sa o splátkový
kalendár podpísaný oboma zmluvnými stranami dňa 5. 12. 2013. Na č. l. 21 sa nachádza tzv. Karta

splátok - splátkový kalendár, kde je uvedená istina vo výške 1.788,- Eur, sú tam rozpísané jednotlivésplátky s dátumom splatnosti, ako variabilný symbol sú uvedené obe žalované faktúry a jedná sa o
splátky vo výške 200,- Eur. Stým, že prvá splátka má dátum splatnosti 13. 12. 2013, posledná 4. 4. 2014.
Tým, že žalovaný uhradil žalobcovi dňa 18. 12. 2013 sumu 200,- Eur a dňa 28. 1. 2014 sumu 200,- Eur

dospel odvolací súd k záveru, že uvedeným splátkovým kalendárom a zaplatením dvoch splátok došlo
zostranyžalovanéhokuznaniusvojhodlhuvzmysleustanovenia§323ods.1Obch.zákonníka,pretože
v uvedenom splátkovom kalendári sa nachádza presná suma, aj označenie faktúr, z ktorých predmetná
suma pozostáva. Keďže žalovaný dve splátky žalobcovi uhradil, má sa v zmysle ustanovenia § 407
ods. 3 Obchodného zákonníka za to, že žalovaný uznáva aj zvyšok záväzku. Neobstojí potom tvrdenie

žalovaného, ktorý tvrdil, že v čase keď bol podpisovaný splátkový kalendár sa žalovaný domnieval, že
prepravcom bol ABONEX s. r. o., ale následne bolo zistené, že prepravcom bol iný subjekt, nakoľko
preprava tovaru bola vykonaná v mesiaci október 2013, faktúry vystavené z dňa 29. 10. 2013, 5. 11.
2013, a splátkový kalendár podpísaný oboma stranami dňa 5. 12. 2013, teda tvrdenie žalovaného o
tom, že nemal vedomosť kto bol prepravcom a domnienky žalovaného, že prepravu vykonal žalobca
neobstoja. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca prepravu tovaru pre žalovaného

riadne v zmysle objednávok žalovaného vykonal, vyúčtoval si za uvedenú službu len cenu uvedenú
žalovaným, žalovaný čiastočne svoj dlh voči žalobcovi plnil, preto dospel aj odvolací súd k záveru, že
toto čiastočné plnenie žalovaného má účinky uznania aj zvyšku dlhu.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s
§ 142 ods. 1 O. s. p., pretože bol v odvolacom konaní úspešný. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu
navrhol zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania, ktoré si však vo vyjadrení k odvolaniu
nevyčíslil. V zmysle ust. § 151 ods. 1 O. s. p. je účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania
povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Rozhodnutie

odvolací súd vyhlásil dňa 12. augusta 2015, žalobca bol povinný trovy odvolacieho konania vyčísliť v
lehote do 17. augusta 2015. Žalobca trovy odvolacieho konania v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil,
potom odvolací súd rozhodol, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva v zmysle ust.
§ 151 ods. 2 O. s. p. , podľa ktorého ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná
náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho

zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže v zápisnici o vyhlásení
rozhodnutia súd rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo
výške, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozhodnutia a žalobca si v zákonom stanovenej

lehote trovy odvolacieho konania nevyčíslil, odvolací súd v písomnom vyhotovení rozhodnutia rozhodol,
že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože iné trovy okrem trov právneho
zastúpenia mu zo spisu nevyplývajú.

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.