Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 31, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/113/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814201911
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5814201911.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným
zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
odporcovi: V. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., K. S. XXX, zastúpenému splnomocneným zástupcom
JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom so sídlom N., S. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, so sídlom Čadca, Fraňa Kráľa 2080, IČO:
42 388 911, o zaplatenie sumy 2.353,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku

Okresného súdu Námestovo č. k. 8C/65/2014-73 zo dňa 17. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol a vo
výroku o trovách konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 8C/65/2014-73 zo dňa 17. 09. 2014 uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.830,78 eur, úrok z omeškania vo výške 131,49 eur a úrok z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.830,78 eur od 12. 08. 2013 do zaplatenia, v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi zároveň uložil

povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 78,96 eur a trovy právneho zastúpenia vo
výške 371,69 eur, ich zaplatením splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa, v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19. 03. 2014 domáhal voči
odporcovi zaplatenia sumy 2.353,86 eur s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 261,91 eur,
úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 2.353,86 eur od 12.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov
konania na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom.

Odporca v priebehu konania vzniesol námietku premlčania.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 24. 08. 2009 odporca ako dlžník uzavrel s
právnym predchodcom navrhovateľa, Slovenskou sporiteľnou, a. s., ako veriteľom, zmluvu o splátkovom
úvere č. 0483897763, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru v sume 1.700,- eur, výška úrokovej
sadzby bola fixná do splatnosti vo výške 16,3 % ročne, spôsob poskytnutia úveru jednorazovobezhotovostne, výška splátky istiny 43,59 eur, splatnosť prvej splátky 20. 09. 2009, počet splátok 60,
splatných mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru 20. 08. 2014, RPMN
bola 22,62 %, priemerná hodnota RPMN 20,33 % a celkové náklady spojené s úverom 985,79 eur.

Listom zo dňa 20. 05. 2013 Slovenská sporiteľňa, a. s., odporcovi oznámila, že nastal prípad porušenia v
zmysle bodu 7.6.1. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok, na základe čoho ku dňu 17. 05. 2013
vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru s tým, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala
pohľadávka sumu 3.108,90 eur a odporca bol vyzvaný na jej úhradu do 15 dní od prevzatia oznámenia.

Vychádzajúc z uvedeného mal súd preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako veriteľom

a odporcom ako dlžníkom došlo k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa v tom čase
účinného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Odporca nespochybňoval, že počnúc splátkou splatnou dňa 21. 03. 2010 neuhradil 54 úverových splátok
po 43,59 eur mesačne v celkovej výške 2.353,86 eur.

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy, súd predmetnú úverovú zmluvu posudzoval
podľa ustanovení v tom čase účinného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj

podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu, aj keď zmluva o úvere je ako zmluvný
typ upravená v § 497 Obchodného zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom aplikoval súd (aj s
prihliadnutím na úmysel zákonodarcu vyjadrený v ust. § 52 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 04.
2015) na premlčanie ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 100 ods. 1, § 101).

Premlčacia doba tri roky podľa § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť ohľadne žalovaných

úverových splátok dňom nasledujúcim po splatnosti tej ktorej splátky, teda 21. dňa príslušného mesiaca.
Nakoľko prvých 12 žalovaných splátok bolo splatných dňa 21.03.2010, 21.04.2010, 21.05.2010,
21.06.2010, 21.07.2010, 21.08.2010, 21.09.2010, 21.10.2010, 21.11.2010, 21.12.2010, 21.01.2011,
21.02.2011 a navrhovateľ podal žalobný návrh dňa 19. 03. 2014, súd vzhľadom na premlčanie nároku
tieto splátky podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepriznal. Rovnako došlo aj k premlčaniu práva

na zaplatenie úrokov z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) z týchto splátok v súlade s
§ 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

S poukazom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru sa všetky zvyšné nezaplatené splátky počnúc
splátkou splatnou (pôvodne) dňa 21. 05. 2013 stali splatnými dňom 17. 05. 2013 v súlade s ust. § 565
Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na uvedené súd, nakoľko mal za preukázané, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa,
a. s. postúpila navrhovateľovi celú pohľadávku s príslušenstvom z úverovej zmluvy, návrhu čo do
nepremlčanej časti žalovaného nároku vyhovel a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť sumu 1.830,78 eur
predstavujúcu 42 úverových splátok spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšku návrh ako nedôvodný
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a
navrhovateľoviakoúčastníkovivprevažnejčastiúspešnému(čistýúspechnavrhovateľapredstavoval56
%(úspechnavrhovateľa78%mínusúspechodporcu22%))priznalvočiodporcovináhradutrovkonania
vo výške 78,96 eur pozostávajúcu z čiastočnej náhrady súdneho poplatku (56 % z uhradeného poplatku
141,- eur) a náhradu trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci (pri hodnote jedného

úkonu 101,25 eur podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov v platnom znení) - príprava a prevzatie zastúpenia dňa 02. 03. 2014, vypracovanie žalobného
návrhu dňa 03. 03. 2014, písomné vyjadrenie zo dňa 08. 07. 2014, zastupovanie na pojednávaní dňa
17. 09. 2014. Ku každému úkonu právnej služby súd priznal i režijný paušál 8,04 eur, v súvislosti s
účasťousplnomocnenéhozástupcunavrhovateľanapojednávanídňa17.09.2014ináhraducestovných

výdavkov 35,56 eur a náhradu za stratu času 80,40 eur, čo spolu, vrátane DPH predstavuje sumu
663,74 eur. Z tejto sumy 56 % potom predstavuje čiastku 371,69 eur, ktorú odporcovi uložil zaplatiť
splnomocnenému právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým súd návrh vo zvyšnej časti zamietol podal navrhovateľ
prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napadnutéhorozsudku spočívajúcej vo vyhovení jeho návrhu v celom rozsahu, alternatívne zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnil tým, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho

zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah, aj napriek tomu,
že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 3/2011 zo dňa 28. 04. 2011, 6MCdo 4/2012 zo dňa 27. 03. 2013,
ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a v Trnave, majúc za to, že mu vznikol nárok aj na

zamietnuté splátky spolu s úrokom z omeškania z tej ktorej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti
splátky.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť, stotožniac sa s právnym posúdením veci okresným súdom.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu s poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvy o spotrebiteľskom
úvere navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a rozhodnúť o

náhrade trov odporcu v odvolacom konaní.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v

napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného
súdu v napadnutom výroku, ktorým súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o
trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania,
ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v

rozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcichskutočností,napodkladevykonanéhodokazovaniadospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie
písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v
ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov,
ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať, a v podstatných bodoch na ne odkazuje, keď zo

strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa
nevysporiadal už súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Jedinou odvolacou námietkou navrhovateľa bolo
nesprávne právne posúdenie spočívajúce v aplikácii Občianskeho zákonníka na obchodno-záväzkový
právny vzťah. Odvolací súd však dospel k záveru, že táto odvolacia námietka navrhovateľa nie je
dôvodná.

V konaní nebolo sporným, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou

o splátkovom úvere 0483897763 zo dňa 24. 08. 2009, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej
zmluvy. Preto je na tento právny vzťah potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru, a to nielen príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy,

ale aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v oblasti
ochrany spotrebiteľa, teda aj finančného spotrebiteľa, Európska únia prijala viaceré smernice, ktoré
smerujú k ochrane spotrebiteľa, pričom prevažnú väčšinu smerníc Slovenská republika prenieslado svojej legislatívy už pred vstupom do Európskej únie (napríklad zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch). Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej
úpravy bola zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji

tovaru alebo pri poskytovaní služieb. Aj keď ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne
uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na
povahu účastníkov, prostredníctvom ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu
obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (ako
dodávateľom) a spotrebiteľom. Spotrebiteľskou zmluvou je pritom akákoľvek súkromnoprávna zmluva,

ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v Smernici
93/13/EHS bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo
iným osobitným zákonom. Vzhľadom na uvedené, aj keď má úverová zmluva nesporne charakter
absolútneho obchodu, je potrebné na otázku premlčania, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy
a súčasnú súdnu prax, aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. I keď súdna prax vo vzťahu k
aplikácii Občianskeho či Obchodného zákonníka na premlčanie pri spotrebiteľských vzťahoch nebola

jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v kontexte s aktuálnym znením ust. § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.
z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo práve

odstránenie výkladových problémov v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na
spotrebiteľské vzťahy, a vzťahy s nimi súvisiace. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nevidel odvolací súd
v súčasnosti dôvod nepostupovať v súlade s tou doterajšou súdnou praxou, v zmysle ktorej, vychádzajúc
zo znenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 03. 2015, je potrebné otázku premlčania
v spotrebiteľských vzťahoch posudzovať podľa Občianskeho zákonníka.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, vrátane
výroku o trovách konania, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Vo zvyšnej časti, ktorá nebola odvolaním navrhovateľa napadnutá, ponechal odvolací súd rozsudok
okresného súdu nedotknutý.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1,§142ods.1O.s.p.Úspešnými

účastníkmi odvolacieho konania bol odporca a vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane, ktorí si však
náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnili (za takýto návrh
nemožno považovať vyjadrenie splnomocneného zástupcu odporcu, aby súd rozhodol o náhrade trov
odporcu bez ich vyčíslenia), preto im súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.