Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 31, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/54/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815201894
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3815201894.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci navrhovateľa:

Orange Slovensko, a.s., IČO: 35697270, Metodova 8, Bratislava, zast.: Bobák, Bollová a spol. s r.o. AK,
Metodova 8, Bratislava proti odporkyni: G. Z., nar.XX.X.J.,Malá Čausa 157okres P. o zaplatenie 963,31
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 906,31 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 25.10.2013 do zaplatenia a trovy 200,28 eur na účet právneho
zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným súdu 11.2.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu

963,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 25.10.2013 do zaplatenia a
trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ
uzavrel s odporkyňu zmluvu o používaní služieb GSM A 3069958, dodatok k zmluve o pripojení A
XXXXXXXX z 31.8.2011, zmluvu o pripojení A XXXXXXXX a dodatok k zmluve o pripojení A XXXXXXX
zo dňa 14.9.2012, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle zmlúv vypožičal
odporkyniSIMkarty,ktoréjejumožnilivyužívaťtelekomunikačnéslužby,ktoréposkytuje.SIMkartámboli
priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Navrhovateľ sa domáhal náhrady

škody, ktorá mu vznikla za odpredané telekomunikačné zariadenia Nokia X3 Touch and Type a to vo
výške57euraSonyXperiaTipowhitevovýške90eur.Odporkyňasibolavedomážetelefónazariadenie
nadobúda za uvedenú cenu preto, že sa zaviazala využívať služby odporcu po dobu dohodnutú v
dodatku. Navrhovateľovi tak vznikla škoda, ktorá predstavuje predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou zvýhodnenou oproti
trhovej, ktorú odporkyňa spôsobila tak, že sa zaviazala za tieto služby platiť počas viazanosti a následne
porušilasvojzáväzokzotrvaťvzmluvnomvzťahupočasdohodnutejdobyviazanostiaplatiťriadneavčas

cenuzaposkytnutéslužby.Privýpočteškodynavrhovateľzohľadnilpočetcelýchmesiacov,ktoréuplynuli
do okamihu porušenia povinnosti odporkyne. Pri predanom mobilnom telefóne Nokia bola akciová cena
1 euro, predajná cena 153 eur, poskytnutá zľava 152 eur a uplatnená škoda 57 eur, pri telefóne Sony
Xperia Tipo white bola akciová cena 1 eur, predajná cena 145 eur, poskytnutá zľava 144 eur a uplatnená
škoda 90 eur. Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb od júla 2013 do septembra
2013, navrhovateľ pokusom o pokonávku z 10. 10. 2013 oznámil odporkyni sumu neuhradených faktúr
a vyzval ju na úhradu, odporkyňa reagovala čiastočnou úhradou 147 eur. Úrok z omeškania si uplatňuje

navrhovateľ odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie teda od 25. 10. 2013. Tieto
faktúry za neuhradené služby pripojil navrhovateľ k návrhu. Okrem faktúr navrhovateľ pripojil i prehľad
transakcií na účte odporcu, zmluvy o pripojení s dodatkami a s všeobecnými podmienkami.Súd rozhodol vo veci, keďže ide o drobný spor, bez nariadenia pojednávania. Skutkový stav zistil
oboznámením listín predložených navrhovateľom: faktúr k poskytnutým službám, prehľadu transakcií
na účte odporcu a zmlúv o pripojení s dodatkami a s všeobecnými podmienkami.

Súd zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ uzavrel s odporkyňu zmluvu o používaní služieb GSM A XXXXXXX, dodatok k zmluve o
pripojení A XXXXXXXX z 31.8.2011, zmluvu o pripojení A XXXXXXXX a dodatok k zmluve o pripojení
A XXXXXXX zo dňa 14.9.2012, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle
zmlúvvypožičalodporkyniSIMkarty,ktoréjejumožnilivyužívaťtelekomunikačnéslužby,ktoréposkytuje.
SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Pri predanom

mobilnom telefóne Nokia bola akciová cena 1 euro, predajná cena 153 eur, poskytnutá zľava 152 eur
a uplatnená škoda 57 eur, pri telefóne Sony Xperia Tipo white bola akciová cena 1 eur, predajná cena
145 eur, poskytnutá zľava 144 eur a uplatnená škoda 90 eur.

Navrhovateľ pri uzavretí dodatku k zmluve č. A 3069958 , odpredal odporkyni mobilný telefón Nokia
X3 Touch and Type za jedno euro pri predajnej cene 153 eur. Zároveň sa zaviazala v dodatku využívať

program Volania do všetkých sietí 50 + volania s. deň + za mesačný poplatok za poskytované služby
8 eur, počas 24 mesiacov. Podľa tohto dodatku bola odporkyňa povinná v prípade porušenia
niektorej z povinností : zotrvať po dobu viazanosti v zmluvnom vzťahu a využívať služby poskytované
mu prostredníctvom SIM karty, zotrvať v zmluvnom vzťahu, nepožiadať o odpojenie z prevádzky ani
o dočasnú deaktiváciu SIM, nedopustiť sa konania ani ho neumožniť, na základe ktorého by podniku

vzniklo právo odstúpiť od zmluvy, alebo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností účastníka, mať
aktivovanúSIMnatakýprogram,akoboldohodnutýpočasdobyviazanosti,bezprerušeniaužívaťslužbu
náhradný telefón, ďalej zaplatiť splatnú cenu služby, ďalej, ak jednostranne ukončí platnosť zmluvy
pred ukončením doby viazanosti, vykoná úkon smerujúci k ukončeniu platnosti dodatku zmluvy pred
ukončením doby viazanosti bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu jeho platnosti, zaplatiť

zmluvnú pokutu vo výške 152 eur.

Pri uzavretí dodatku R. ktorou jej bol odpredaný mobilný telefón Sony Xperia Tipo white za 1 euro
pri predajnej cene 145 euro, sa odporkyňa zaviazala využívať mesačný program služieb Nekonečno
24 mesiacov a platiť mesačne poplatok 5 eur. Zmluvná pokuta bola odstupňovaná podľa dodatku tak,
že zmluvnú pokutu 144 eur je účastník povinný uhradiť pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období

posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti , výška zmluvnej pokuty sa bude postupne
podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od
okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre
druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby
viazanosti a okamihom porušenia povinností ( pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti )

sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty ako je táto
uvedená v predchádzajúcej vete, v menovateli číslo 6, výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa
pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé euro centy nadol.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon

nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a § 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa
01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť
a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2003 Z. z.). Podľa § 43 ods. 1 a 2
zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 610/2003 Z. z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej

telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto
jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa
služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo

na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vo výške 57 eur vyplýva, že sa tejto
škody navrhovateľ domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s
ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné
právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv.

všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je: protiprávny úkon, spôsobenie škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, zavinenie.Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.

Ustanovenie § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady
záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté
kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z
nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Občiansky zákonník pojem skutočnej škody a ušlého zisku
nedefinuje. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne

vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, teda peniazmi a je napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou
sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové
hodnoty ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To čo
poškodenému ušlo ( ušlý zisk ) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku
škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný

beh vecí.

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a modemu
a ich akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k
uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej
obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva modem, respektíve telefón za nižšiu ako skutočnú cenu.

Účel sledovaný navrhovateľom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho
úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu a modemu, tak nie je následkom
(tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného

vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože
tento za modem a mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom
je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody, pretože aj v prípade preukázania
zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia
majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s

odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Súd právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou založený zmluvami o pripojení posúdil
ako občianskoprávny vzťah, na dojednanú aplikáciu Obchodného zákonníka účastníkmi zmluvy súd
neprihliadal, pretože ju považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko
odporkyňa ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah dodatku, ktorý nebol individuálne dojednaný a

aplikácia Obchodného zákonníka je pre odporkyňu ako spotrebiteľa nevýhodná. Odporkyňa uzavrela
zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Súd mal preukázané, že právo na zaplatenie
ceny poskytnutých služieb splatných v horeuvedenom období , ktoré navrhovateľ fakturoval odporkyňa
riadne a včas neuhradila. Preto súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť neuhradenú cenu za poskytnuté
elektronické komunikačné služby 816,31 eur. Nakoľko je v omeškaní s plnením peňažného dlhu prisúdil

súd navrhovateľovi i úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po
uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, ako to uplatňoval navrhovateľ.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Na základe týchto ustanovení súd priznal navrhovateľovi časť uplatňovanú ako náhrada škody a to v
časti uplatnenej zmluvnej pokuty v prípade zmluvného dodatku A 6502497.V prevyšujúcej časti uplatnenej zmluvnej pokuty 57 eur spolu s uplatneným príslušenstvom z nich súd
návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil,
že predmetnou zmluvou bol medzi účastníkmi konania založený záväzkový právny vzťah, na ktorý sa

vzťahuje ustanovenie § 53 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Pre prípad porušenia zmluvných povinností dojednali navrhovateľ a
odporkyňa v zmluvách o pripojení vyššie uvedené pokuty. Z dokazovania vyplýva, že odporkyňa
neuhradila cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas. Na právny vzťah
založený zmluvami o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka

o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený
záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ
aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné
ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ zmluvnú pokutu s odporkyňou ako

spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok
vo všetkých zmluvách o pripojení. Nakoľko sporné zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami je
potrebné na ne aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa.

K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené
súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v sporných zmluvách o
pripojenítýkajúcesazmluvnejpokutypovažujesúdzaneprijateľnézmluvnédojednania,ktoréspôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o
spotrebiteľský vzťah, musí byť dojednaná zmluvná pokuta, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly

neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so
zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade
i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa
názoru súdu v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý

pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Za neprijateľnú podmienku v zmluve
treba považovať ustanovenie dojednávajúce zmluvnú pokutu pretože je to také dojednanie o zmluvnej
pokute, kde „neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže
spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej
povinnosti na začiatku alebo na konci viazanosti“. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom

prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné
podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada navrhovateľ od spotrebiteľa
zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti.
Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru
súdu poškodzujú spotrebiteľa. Súd ustálil, že zmluvná podmienka v dodatkoch k zmluvám, na základe

ktorej v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej
ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie
platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k
ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj
dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu je neplatná. Pokiaľ ide

o vzniknutú tvrdenú škodu, táto navrhovateľovi nevznikla v dôsledku tvrdeného porušenia zmluvy,
pričom ani v prípade dojednaného nezotrvania odporkyne v zmluvnom vzťahu po určitú dobu, nie
je daná príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou a protiprávnym konaním odporkyne - porušením
povinnosti riadne platiť za cenu služieb a s tým prípadné nezotrvanie v zmluvnom vzťahu. Nárok
navrhovateľa nie je možné založiť ani z vyhlásenia účastníka zmluvy, podľa ktorého účastník vyhlasuje,

že si je vedomý, že modem respektíve mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v dodatku,
ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou mobilného telefónu a poskytnutou zľavou
zo spotrebiteľskej ceny, len z tohto dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu
prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku
by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny

modemu. Odporkyňa ako spotrebiteľ v predmetnej zmluve nemôže platne dopredu vyhlasovať, že
porušenímurčitýchpovinnostízinéhozmluvnéhozáväzku /poskytovanieslužiebaplatenieceny/ vznikáškoda práve v súvislosti s dojednanou kúpnou cenou, pretože medzi týmito skutočnosťami nie je
priama príčinná súvislosť. Navrhovateľ by mohol dosiahnuť pominutie účinkov platnej kúpy modemu
za zľavnenú kúpnu cenu napríklad rozväzovacou podmienkou, t.j. v prípade, že ak nastane právna

skutočnosť - porušenie určitých povinností odporcom, tieto spôsobujú, že účinky právneho úkonu - ktoré
už nastali, zaniknú. Z horeuvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v časti o náhradu škody vo
výške 57 eur zamietol ako nedôvodný. Navrhovateľovi priznal iba plnenie, predstavujúce nezaplatenú
cenu služby 816,31 spolu s úrokom z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z.) a uplatnenú časť 90 eur ako odstupňovanú zmluvnú pokutu, vo zvyšku návrh

zamietol, keďže z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie (zaplatenie
zmluvnej pokuty) a odporcovi povinnosť plniť.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.3 O.s.p.. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu
trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny

advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Navrhovateľ bol neúspešný v pomerne nepatrnej
časti, tomuto vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku a jeho právnym zastúpením určené
podľavyhláškyč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebv
znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava
a prevzatie zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 51,45 eur a náhrada podľa § 16

ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04 eur; tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci
samej - návrh podľa § 13a ods. 1 písm. c vo výške 51,45 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo
výške 8,04 eur; teda odmena advokáta je 118,98 eur + 20% DPH vo výške 23,80 eur, teda spolu 142,78
eur, za zaplatený súdny poplatok 57,50 eur, ktoré súd v uplatnenom rozsahu navrhovateľovi priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.