Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 27, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115200838
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3115200838.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľa A.. Z. F.,

bydliskom Y. X, V., štátneho občana Slovenskej republiky, proti odporkyni A. R. F., bydliskom Y. X, V.,
štátnej občianke Slovenskej republiky, o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov A.. Z. F. a A.. R. F. rod. H., uzavreté dňa 31.05.1980, zapísané v Knihe
manželstiev Matričného úradu Trenčín, vo zv. 18, roč. 1980, na str. 154, pod por. č. 163, sa r o z v á d z a.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal o rozvod manželstva s odporkyňou. Svoj návrh odôvodnil tým,
že manželstvo s odporkyňou uzavrel dňa 31.05.1980. Z manželstva sa narodili dve deti, ktoré sú už
plnoleté a nežijú s nimi v spoločnej domácnosti. S odporkyňou sa zoznámil v roku 1978. Postupne sa

ich vzťah prehĺbil a po dvojročnej známosti uzavreli manželstvo. V ich vzťahu neboli vážnejšie konflikty
alebo nezhody. Na začiatku bývali u rodičov odporkyne, neskôr sa presťahovali do vlastného bytu a
následne do vlastného rodinného domu, kde bývajú doteraz. V roku 1994 tunajší súd rozsudkom č. k.
6C/1048/94-7

zo dňa 02.09.1994 zrušil ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Poznamenal, že od roku 2008 po odchode
syna na VŠ žijú s odporkyňou sami. V roku 2010 odporkyňa ochorela a jej zdravotný stav si od roku 2012
vyžaduje aj návštevy u psychiatra a psychológa. Zdravotný stav odporkyne vážne ohrozil a ohrozuje ich
vzájomnéspolužitie.Vtomtoobdobísavýraznezhoršiliichvzájomnévzťahy.Nepáčilosamu,akýpostup

zvolilapsychologičkaaakosodporkyňoupracovala.Správanieodporkynesaveľmizmenilo,dochádzalo
medzi nimi k fyzickým aj psychickým atakom. Odporkyňa zostala náročná, manipulatívna a prudko
impulzívna. Opakovane sa stávalo, že musel privolať RZP, nakoľko odporkyňa bola nezvládnuteľná.
Spoločne navštevovali aj manželskú psychoterapiu, avšak neúspešne. Prvý návrh na rozvod napísal už
v roku 2014, ale tento nepodal, nakoľko dúfal, že sa správanie odporkyne zmení. Odporkyňa sa naďalej
správa vulgárne, narúša okruh jeho priateľov a fyzicky ho napáda. Podotkol, že vo februári 2015 odišiel
zo spoločnej domácnosti, avšak s ohľadom na ich spoločné podnikateľské aktivity boli s odporkyňou i

naďalej v úzkom kontakte, čo viedlo k tomu, že v júni 2015 sa do spoločnej domácnosti kvôli podnikaniu
vrátil. K odporkyni stratil citový vzťah a nevidí nádej na jeho obnovu. Má za to, že manželstvo je hlboko
a trvalo rozvrátené a nemá záujem v ňom ďalej zotrvať. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považuje
správanie odporkyne. V rámci podnikania dostali možnosť spolupracovať s jednou spoločnosťou, čo si
vyžadovalo časté stretnutia s novými ľuďmi. Vtedy mu odporkyňa začala vyčítať jeho správanie najmä k
ženským kolegom. Vulgárne ich napádala, nepáčilo sa jej, keď sa na stretnutí zdržal, ťažké bolo vymeniť
si vôbec mail. V súčasnosti medzi nimi naďalej pretrvávajú fyzické útoky. V januári ho odporkyňa napadlatak, že mu zlomila ruku. Nedávno zase napadol odporkyňu, keď jej zlomil nos. Dodal, že v súčasnosti má
vážnu mimomanželskú známosť, s ktorou v budúcnosti plánuje spoločný život. K odporkyni už nič necíti,
nemá záujem o návštevu manželskej poradne a taktiež nemá záujem ani na obnovení manželského

spolužitia.

Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila. Potvrdila, že manželstvo uzavreli v roku 1980 a žijú v ňom
35 rokov. Manželstvo bolo pre ňu životom. Z manželstva pochádzajú dve plnoleté deti. Uviedla, že počas
manželstva sa nevyskytli žiadne vážnejšie nezhody, pre ktoré by sa chceli rozviesť. Naďalej spoločne
hospodária, spolu pracujú, nakoľko majú spoločné podnikateľské aktivity. Vždy sa snažila byť dobrou

matkou, manželkou a kolegyňou a má za to, že sa jej to aj darilo. Práve navrhovateľ bol ten, kto bol
vulgárny a nezhody mali v podstate už aj pred tým. Vždy sa však snažila nezhody urovnať, lebo rodina
bola pre ňu prvoradá. Navrhovateľ je oveľa impulzívnejší, ona sa snažila veci riešiť s rozvahou. Podotkla,
že v roku 2010 vážne ochorela a vtedy sa správanie navrhovateľa podstatne zmenilo, zlepšilo sa a bol jej
veľmi nápomocný. Ochorenie malo veľmi zlý vplyv aj na jej psychiku, preto vyhľadala pomoc psychiatra a
bola jej doporučená psychoterapia u psychológa. Potvrdila, že od toho času je podstatne precilivelejšia,

nakoľko vyrovnať sa s tak vážnym ochorením. Poznamenala, že navrhovateľa nikdy nekontrolovala,
vždy si dôverovali. Bol a stále je jediný muž v jej živote. Od roku 2013 začal navrhovateľ vyhľadávať
spoločnosť iných žien, vtieral sa do ich pozornosti a rozprával im veci z ich spoločného života, čo
ju veľmi zraňovalo. K ich spoločnej kamarátke sa začal správať neprimerane dôverčivo a dôverne a
trávil s ňou dosť času. Po vzájomnom rozhovore s touto ženou, ona upustila od ďalšieho zbližovania s

navrhovateľom, ale navrhovateľ sa naďalej snažil s ňou zbližovať, čo je veľmi ubližovalo. Celú situáciu
sa snažila riešiť návštevou psychoterapeuta. Navrhovateľ tam najskôr nechcel chodiť, neskôr k tomu
pristúpil, ale boli tam len dva alebo tri razy, čo pre úspešnosť bolo veľmi málo. Potvrdila, že medzi
nimi dochádza k fyzickým aj psychickým útokom, ktoré nie sú iniciované len z jej strany. Zdôraznila, že
navrhovateľ vyhľadáva spoločnosť cudzích žien, ale domnieva sa, že nejde o intímne známosti. Intímne

s navrhovateľom naďalej žijú. Domnieva sa, že navrhovateľ je pod vplyvom inej ženy, ktorá ho v konaní
o rozvod aj

výrazne podporuje. Dodala, že napriek všetkému navrhovateľa naďalej ľúbi a myslí si, že v prípade
ochoty navrhovateľa by za pomoci odborníka mohli manželstvo zachovať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sobášneho listu a potvrdenia MsÚ

Trenčín zo dňa 02.02.2015 a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 31.05.1980 pred matričným úradom v Trenčíne. U oboch sa jedná
o prvé manželstvo.

Z potvrdenia MsÚ Trenčín zo dňa 02.02.2015 vyplýva, že posledné spoločné bydlisko účastníkov je Y.
XXX/X, V..

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa
rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh
jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas
druhého manžela.

Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svojúčel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu

vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine základným predpokladom rozvodu
manželstva je vážne narušenie a trvalé rozvrátenie vzťahov medzi manželmi do takej miery, že
manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.Priposudzovanívážnostinarušeniaarozvratuvzájomnýchvzťahovmedzimanželmimusísúd

vždyzisťovaťipríčiny,ktoréktakémutorozvratuviedli.Vdanomprípadesúdpríčinurozvratumanželstva
medzi navrhovateľom a odporkyňou vidí v správaní oboch účastníkov, keď sa títo vzájomne ako fyzicky
tak aj psychicky napádajú, čo vyplynulo zo zhodných výpovedí oboch účastníkov, čím obaja porušujú
povinnosť rešpektovať svoju dôstojnosť, ale taktiež nemenej závažnou príčinou rozvratu manželstva je
i mimomanželská známosť navrhovateľa, o ktorej navrhovateľ uviedol, že je vážna a v budúcnosti s ňou
plánuje spoločný život. Týmto navrhovateľ porušil ďalšiu zo zákonom predpísaných povinností, a to byť

si verní. Na základe uvedeného má súd za to, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené,
toto si neplní svoj spoločenský účel a od manželov, aj napriek nesmiernej snahe odporkyne, nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia, nakoľko túto možnosť absolútne vylučuje navrhovateľ,
pričom pre možnosť obnovenia manželského spolužitia sa predpokladá vôľa a snaha oboch manželov.
Keďže však táto zo strany navrhovateľa v danom prípade absentuje, nie je možné očakávať obnovenie

manželského spolužitia. Preto súd rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozviedol. Odporkyňa na
preukázanie reálnej situácie v manželstve v konaní navrhla vykonať

dôkaz výsluchom detí účastníkov, a to B. F. a H. F.. Na tomto mieste súd poznamenáva, že výsluch
týchto svedkov nebol nevyhnutný, nakoľko účastníkmi tvrdené skutočnosti k ich vzájomnému spolužitiu
mal preukázané priamo z ich výpovedí, keďže sa v zásade zhodovali a neboli medzi nimi výraznejšie

rozpory a navyše uvedení svedkovia v rozhodnom čase s účastníkmi už v spoločnej domácnosti nežili
a nemali tak možnosť priamo vnímať situáciu v domácnosti účastníkov.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 O. s. p. prvá veta, v zmysle ktorého účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania o rozvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcichskutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť matričnému úradu, že prijíma svoje
predošlé priezvisko.