Rozsudok – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 15, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžz/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9014010102
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:9014010102.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,

PhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: Kaufland
Slovenská republika, v.o.s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava, IČO: 35 790 164, zastúpeného PRK
Partners, s.r.o., Hurbanovo námestie 3, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, v konaní o návrhu na ochranu pred
nezákonným zásahom odporcu, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 14. augusta 2014, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podal na Najvyšší súd
Slovenskej republiky návrh podľa § 250v O.s.p. (konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy), ktorým žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby vydal rozsudok, ktorým zakazuje
Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pokračovať v porušovaní práv
navrhovateľa, najmä práva na ochranu súkromia a na spravodlivý proces, v konaní č. 3872/2013 vo veci
kontroly vykonávanej u navrhovateľa so zameraním na dodržiavanie ustanovení zákona č. 362/2012
Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny

(ďalej len „zákon o neprimeraných podmienkach“) začatej na základe Poverenia č. 20/2013 zo
dňa 5. septembra 2013, ďalej ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky zakazuje Ministerstvu
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky najmä používať podklady a dôkazy získané
počas kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa dňa 16. júla 2014 a 21. júla 2014 v ďalšom konaní
a aj používať akúkoľvek informáciu získanú z týchto podkladov a dôkazov pri ďalšej činnosti Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej, a to ani ako dôvod na vykonanie novej kontroly voči
navrhovateľovi alebo na pokračovanie vyššie uvedenej prebiehajúcej kontroly voči navrhovateľovi.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky je povinné obnoviť stav pred
nezákonným zásahom, t. j. vrátiť spoločnosti Kaufland všetky podklady a dôkazy (originály a tiež
akékoľvek kópie, ktoré by z nich boli prípadne vyhotovené) získané počas kontroly vykonanej v
priestoroch navrhovateľa dňa 16. júla 2014 a 21. júla 2014, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.
Zároveň požiadal o náhradu trov konania.

Navrhovateľ uviedol, že dňa 13. septembra 2013 doručilo Ministerstvo spoločnosti Kaufland oznámenie
o začatí kontroly zo dňa 6. septembra 2013 (č. j. 3872/2013-840 (Oznámenie). Na základe poverenia zo
dňa 5. septembra 2013 č. 20/2013 vydaného ministrom pôdohospodárstva rozvoja vidieka Slovenskej
republiky zamestnanci odporcu zahájili dňa 6. septembra 2013 v spoločnosti Kaufland kontrolu. Voznámení odporca uviedol, že kontrola je vykonávaná „so zameraním na dodržiavanie ustanovení
(Zákona o neprimeraných podmienkach), a to najmä § 4 ods. 2 písm. a); § 4 ods. 2 písm. b); § 4 ods.
4 písm. f); § 4 ods. 4 písm. y) a § 4 ods. 4 písm. w) vo väzbe na vybraných dodávateľov“. Odporca

v oznámení požiadal spoločnosť Kaufland, aby poskytla Ministerstvu zoznam všetkých obchodných
partnerov spoločnosti Kaufland „vo väzbe na predmetný zákon“.

Podaním zo dňa 26. septembra 2013 spoločnosť Kaufland zaslala dňa 27. septembra 2013 Ministerstvu
zoznam všetkých jej dodávateľov potravín (stav k 16. septembru 2013). Uvedený zoznam obsahoval

identifikáciu vyše tisíc dodávateľov spoločnosti Kaufland. Zároveň v uvedenom podaní požiadal
navrhovateľ, aby Ministerstvo vysvetlilo niektoré otázky týkajúce sa kontroly a to najmä povahu a dôvod
vyšetrovania spoločnosti Kaufland v uvedenej veci, poučenie o právach a povinnostiach spoločnosti
Kaufland počas kontroly, spoločnosť Kaufland požiadala o nazretie do spisu prípadu a aby Ministerstvo
poskytlo spoločnosti Kaufland informáciu o tom, či v súvislosti s kontrolou komunikovalo s tretími
osobami, pričom spoločnosť Kaufland požiadala Ministerstvo o detaily takejto komunikácie a o možnosť

byť prítomný pri budúcej komunikácii s uvedenými osobami.

E-mailom zo dňa 4. októbra 2013 Ministerstvo oznámilo spoločnosti Kaufland, že dňa 15. októbra 2013
plánuje vykonať v kanceláriách spoločnosti Kaufland kontrolu na mieste a zároveň požiadalo spoločnosť
Kaufland, aby zabezpečila na stanovený deň predloženie obchodných zmlúv vrátane všetkých príloh a

dodatkov, výpisov z bankového účtu za obdobie od januára 3013 do septembra 2013, faktúry (riadne
vystavené účtovné doklady podľa § 71 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty)
za tovar dodaný predmetnými dodávateľmi za mesiace máj, jún, júl 2013, spolu s dodacími listami
a objednávkami, prípadne inými prílohami v zmysle platných predpisov SR, ak existujú aj dobropisy
a zápočtové faktúry (tieto spolu s písomnou dohodou o započítaní pohľadávok v zmysle § 364

Obchodného zákonníka), prípadne iné písomnosti obsahujúce údaje, informácie, doklady viažuce sa k
vyššie uvedeným kontrolovaným ustanoveniam zákona o neprimeraných podmienkach ako napr. rôzne
dohody o servisných a iných službách určených k plneniu zo strany dodávateľov, oznámenia o bonusoch
a iných peňažných plneniach zo strany dodávateľov, atď. a to ohľadne presne určených dodávateľov
pod písm. a) - n). V uvedenom e-maile Ministerstvo vôbec nereagovalo na otázky spoločnosti Kaufland.

Na základe žiadosti spoločnosti Kaufland bola predĺžená lehota na predloženie dokladov a dňa 30.
októbra 2013 vykonali zamestnanci Ministerstva v kanceláriách spoločnosti Kaufland kontrolu na
mieste („Pôvodná inšpekcia“). V ten deň si odniesli zo spoločnosti Kaufland veľkú časť kontrolovanej
dokumentácie - ide o viac ako 1 300 dokumentov, čo predstavuje okolo 5000 strán, resp. 20 šanónov. Na

záver Inšpekcie pracovníci Ministerstva oznámili spoločnosti Kaufland, že budú pokračovať v Pôvodnej
inšpekcii v priebehu nasledujúceho týždňa (t. j. medzi 4. novembrom a 8. novembrom 2013) a zhabú
aj zvyšnú dokumentáciu. Spoločnosť Kaufland oznámila počas Pôvodnej inšpekcie zamestnancom
Ministerstva svoje ústne námietky ohľadne nedostatkov Inšpekcie a predložila zamestnancom
Ministerstva svoje stanovisko aj písomne. Následne dňa 14. novembra 2013 zamestnanci Ministerstva

pokračovali v Pôvodnej inšpekcii, pričom si odniesli zo spoločnosti Kaufland zvyšnú časť kontrolovanej
dokumentácie.
Následne bol spoločnosti Kaufland dňa 23. novembra 2013 doručený list zo dňa 19. novembra 2013
označený ako „Oznámenie o pokračovaní kontroly“(č. j.: 3872/2013-840), z obsahu ktorého vyplynulo,
že kontrola bude pokračovať aj po termíne uvedenom v Oznámení.

Následne dňa 5. júna 2013 Ministerstvo doručilo navrhovateľovi list zo dňa 3. júna 2013 označený ako
„Žiadosť o predloženie originálov dokladov“ (číslo 3872/2013-840, 15753/2014). Požiadalo navrhovateľa
o opätovné predloženie všetkých originálov dokladov, ktoré si Ministerstvo odnieslo z Inšpekcie (resp.,
ktoré sú uvedené v potvrdeniach o prevzatí originálov a kópií dokumentov pre účely vykonania kontroly

zo dňa 30. októbra 2013 a zo dňa 14. novembra 2013).

Dňa 14. júla 2014 Ministerstvo doručilo navrhovateľovi list zo dňa 11. júla 2014 označený ako
„Oznámenie o postupe kontroly“ (číslo 19143/2014), v ktorom Ministerstvo informovalo navrhovateľa, že
nesúhlasí s ďalším odložením plánovanej kontroly na mieste a že si v stanovenom termíne (t. j. 16. júla

2014) v sídle navrhovateľa prevezme pripravené doklady.

Dňa16.júla2014vykonalizamestnanciMinisterstvavkanceláriáchnavrhovateľavjehosídlekontroluna
mieste a odniesli si v ten deň zo spoločnosti Kaufland veľkú časť originálov kontrolovanej dokumentácie- viac ako 1 300 originálov dokumentov - 500 strán resp. 20 šanónov. Zároveň oznámili navrhovateľovi,
že budú pokračovať v Inšpekcii nasledovný týždeň v pondelok (t. j. 21. júla 2014) a zhabú aj zvyšnú
časť dokumentácie - teda ďalší približne rovnaký počet dokumentov. Dňa 21. júla 2014 zamestnanci

Ministerstva pokračovali v Inšpekcii, pričom odniesli zo spoločnosti Kaufland zvyšnú časť kontrolovanej
dokumentácie, ktorú neboli schopní odniesť počas inšpekcie dňa 16. júla 2014.

Navrhovateľ v návrhu podotkol, že v poverení zo dňa 5. septembra 2013 číslo 20/2013 je predmet
kontroly vymedzený len všeobecne ako dodržiavanie ustanovení zákona o neprimeraných podmienkach

a to najmä § 4 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 4 písm. f), § 4 ods. 4 písm. y) a § 4 ods.
4 písm. w) vo väzbe na vybraných dodávateľov.

Navrhovateľ v návrhu poukázal na to, že kontrola vykonávaná Ministerstvom v spoločnosti Kaufland ako
aj Inšpekcia je uskutočňovaná v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „Dohovor“) - a to článkom 8 - právo na ochranu súkromia a článkom 6 - právo na spravodlivý

proces v trestných veciach, čím bol navrhovateľ ukrátený na svojich právach a tento stav je možné
odstrániť len návrhom podľa § 250v O.s.p.
Podľa jeho názoru je nutné v uvedenej právnej veci analogicky aplikovať na kontrolu a inšpekciu závery
ESĽP týkajúce sa ochrany práv podľa článkov 6 a 8 Dohovoru vyslovené v súvislosti s konaniami v
oblasti ochrany hospodárskej súťaže, nakoľko v súvislosti so zákonom o neprimeraných podmienkach

neexistuje v súčasnosti žiadna judikatúra.

V súvislosti s uvedeným článkom 8 Dohovoru - právo na ochranu súkromia (Každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie) navrhovateľ uviedol,
že právo na ochranu súkromia nie je možné na právnické osoby aplikovať v celej jeho šírke, avšak

poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR ako i na judikatúru ESĽP, podľa ktorej i právnické osoby
sú nositelia práva na nedotknuteľnosť obydlia - podnikateľských priestorov, pričom vo všeobecnosti
platí, že právo na ochranu súkromia (resp. nedotknuteľnosti obydlia) bráni štátnym orgánom zasahovať
akýmkoľvek spôsobom do toho práva s výnimkou stanovenou v článku 8 ods. 2, ktorý ustanovuje,
že zásah štátneho orgánu je možný len: a) keď je to v súlade so zákonom; a b) je to nevyhnutné

v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho
blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky; alebo
ochrany práva a slobôd iných. ESĽP vo svojej rozhodovacej praxi špecifikoval podmienky uvedené v
článku 8 ods. 2, týkajúce sa výnimiek, po splnení ktorých môže kontrolný orgán v rámci inšpekcie
zasiahnuť do ochrany obydlia právnickej osoby, pričom zásah musí byť

a) v súlade s právom,
b) sledovať legitímny cieľ
c) byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.

Navrhovateľ v súvislosti s vyššie uvedeným tvrdil, že inšpekcia má základ v zákone o neprimeraných

podmienkach, avšak pokiaľ ide o otázku, či inšpekcia sledovala legitímny cieľ a či je nevyhnutná v
demokratickej spoločnosti, tieto kritériá podľa jeho názoru splnené neboli. Počas vykonania kontroly,
inšpekcie bolo porušené jeho právo na ochranu súkromia (konkrétne nedotknuteľnosť obydlia) a tak jeho
právo podľa článku 8 Dohovoru, resp. čl. 16 Ústavy SR.

Ďalej poukázal na to, že Ministerstvo ani v oznámení o začatí kontroly ani pri vykonaní inšpekcie
nevymedzilo účel kontroly a ani dôvod jej začatia a nepreukázalo, že inšpekcia a kontrola skutočne
sledujú legitímny cieľ (t. j., že kontrola a inšpekcia sú v zmysle článku 8 ods. 2 Dohovoru v
záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzaniu
nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky; alebo ochrany práv a slobôd iných). Neexistuje

legitímny cieľ (dostatočný) a dôvod pre vykonanie Kontroly Inšpekcie. V zmysle § 6 Zákona o
neprimeraných podmienkach Ministerstvo môže vykonať kontrolu aj z vlastného podnetu, uvedené
však podľa navrhovateľa nemožno vykladať tak, že Ministerstvo môže o vykonaní Kontroly a Inšpekcie
rozhodnúť svojvoľne, bez toho, aby už pri začatí kontroly jasne uviedlo dôvody (podnety) pre vykonanie
kontroly ako aj Inšpekcie a definovalo tak ich účel a rozsah ako aj ich legitímny cieľ.

Podľa názoru žalobcu Ministerstvo začalo kontrolu a vykonalo inšpekciu bez zrejmého podnetu, resp.
odôvodnenia na takýto úkon a bez jasného vymedzenia jeho účelu - teda bez legitímneho cieľa. Potreba
zásahu v tomto prípade nebola nielenže presvedčivo preukázaná, ale nebola dokázaná vôbec. Kontrolaa inšpekcia boli zneužité na „lovenie“ akéhokoľvek potenciálneho porušenia zákona o neprimeraných
podmienkach z dokumentácie, ktorú Ministerstvo zhabalo počas inšpekcie.

Ďalej poukázal na to, že v súlade s judikatúrou ESĽP zásah kontrolného orgánu nemôže byť v súlade
s článkom 8 Dohovoru najmä v prípade, kedy
a) bola inšpekcia uskutočňovaná bez predchádzajúceho príkazu vydaného sudcom;
b) kontrolný orgán disponoval širokou právomocou ohľadom kontroly (kontrolný orgán mal výlučne určiť
vhodnosť vykonania inšpekcie, počet, trvania a rozsah inšpekcií); a

c) počas výkonu inšpekcie nebola prítomná nezávislá tretia osoba.
V prípade inšpekcie Ministerstvo rozhodlo o jej vykonaní bez toho, aby inšpekcia bola vopred schválená
akýmkoľvek súdnym alebo iným nezávislým orgánom, ktorý by zabezpečil nezávislú kontrolu takéhoto
rozhodnutia. ESĽP zdôraznil prísnejšie kritériá a to, aby bol umožnený proti príkazu na inšpekciu
účinný efektívny opravný prostriedok, pričom zdôraznil, že takýto opravný prostriedok nie je kasačná
sťažnosť. Pri inšpekcii nebola tiež prítomná žiadna nezávislá tretia osoba, ktorá by kontrolovala zákonný

priebeh inšpekcie. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal tiež i na judikatúru Súdneho dvora Európskej
únie, ktorá vyššie uvedené tvrdenia navrhovateľa potvrdzuje. Súdny dvor Európskej únie svoje závery
formuloval v súvislosti so vzťahom, ktorý sa riadil právom Európskej únie a vychádzal z princípov práva
Európskej únie. Navrhovateľ tvrdil, že vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii, na
charakter Slovenskej republiky ako právneho štátu musia byť tieto princípy analogicky a v rovnakom

rozsahu aplikovateľné tak na vnútroštátne konania, t. j. aj na kontrolu a inšpekciu.

Navrhovateľ vo svojom návrhu následne poukázal na článok 6 Dohovoru - právo na spravodlivý proces.
Poukázal na to, že podľa judikatúry ESĽP sa pojem „trestné obvinenie“ v zmysle článku 6 Dohovoru
musí interpretovať nezávisle od vymedzenia pojmu trestné obvinenie vo vnútroštátnom práve. Kontrola

má povahu ako „trestné“ obvinenie v zmysle článku 6 Dohovoru, z toho dôvodu má navrhovateľ právo
na spravodlivý proces o jeho „trestnom obvinení“ a teda mu patria všetky práva, ktoré Dohovor priznáva
obvinenej osobe. V tejto súvislosti mu patrí:
a) právo, aby vo veci rozhodol nestranný súd a právo na prezumpciu neviny
b) právo byť bez meškania podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia vzneseného proti

nemu
c) právo, aby mal primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby.
Počas vykonania kontroly boli porušené vyššie uvedené čiastkové práva navrhovateľa vyplývajúce z
jeho práva v zmysle článku 6 Dohovoru a článku 50 Ústavy Slovenskej republiky. Postup Ministerstva
voči navrhovateľovi, ako významnému obchodnému reťazcu, je zjavne spolitizovaný. Nedávno boli

uverejnené viaceré verejne medializované vyhlásenia ministra, ktoré prejudikujú vinu navrhovateľa
a dokonca tiež trest, ktorý má byť navrhovateľovi uložený pred tým ako bolo rozhodnuté vo veci.
Minister teda disponuje informáciami nachádzajúcimi sa v spisoch týkajúcich sa kontrol voči spoločnosti
Kaufland, a teda minister veľmi pravdepodobne komunikuje s pracovníkmi Kontroly priamo alebo
prostredníctvom ich nadriadených. Navrhovateľ je presvedčený, že tieto verejné vyhlásenia ministra,

ako nadriadeného vo vzťahu k pracovníkom Kontroly, môžu byť pracovníkmi Kontroly vnímané ako
inštrukcie na rozhodnutie vo veci. Preto existujú objektívne pochybnosti o nezávislosti, nestrannosti a
nepredpojatosti rozhodovania pracovníkov Kontroly v tomto prípade.
V tomto prípade ministerstvo vôbec neinformovalo navrhovateľa v akej konkrétnej veci akého
konkrétneho konania sa mal navrhovateľ dopustiť. Navrhovateľovi bol oznámený iba demonštratívny

výpočet ustanovení zákona o neprimeraných podmienkach, na dodržiavanie ktorých je kontrola
zameraná avšak nie presnú právnu charakteristiku konania navrhovateľa. Bolo mu týmto tiež odopreté
právo na dostatočný priestor na prípravu navrhovateľovej obhajoby a vzhľadom na vágne formulovaný
predmetkontrolynemalnavrhovateľmožnosťpripraviťsiakúkoľvekobhajobu.Navrhovateľnavyšenebol
dostatočne poučený o právach - právo nahliadnuť do spisu, právo klásť svedkom otázky a pod, ktoré

vyplývajú zo zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Navrhovateľ tiež poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojej
rozhodovacej praxi potvrdil, že poverenie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky na vykonanie
inšpekcie musí obsahovať určité obsahové a formálne náležitosti, inak trpí vadami, ktoré ovplyvňujú

zákonnosť inšpekcie. Taktiež je navrhovateľ presvedčený, že súčasné znenie zákona o neprimeraných
podmienkach neposkytuje dostatočné záruky na vykonávanie kontroly voči navrhovateľovi vyžadované
najmä v zmysle článku 6 Dohovoru a príslušných článkov Ústavy. V tejto súvislosti navrhovateľ požiadal,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zvážil podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky nazačatie konania a vyslovenie nesúladu zákona o neprimeraných podmienkach s Ústavou Slovenskej
republiky a medzinárodnými zmluvami najmä Dohovorom.

Podľa názoru navrhovateľa, Ministerstvo sa prostredníctvom Kontroly snaží „loviť“ akékoľvek
potenciálne porušenie zákona o neprimeraných podmienkach, bez toho, aby malo primerané podklady
alebo dôkazy odôvodňujúce podozrenie, že spoločnosť Kaufland porušila zákon o neprimeraných
podmienkach. Ministerstvo postupuje voči navrhovateľovi zaujato.

Odporca navrhol, aby najvyšší súd po preverení právne významných skutočností návrh ako nedôvodný
a neprípustný zamietol v celom rozsahu.
Uviedol, že kontrola neprimeraných podmienok podľa zákona o neprimeraných podmienkach
vykonávaná zamestnancami ministerstva na základe poverenia č. 20/2013 zo dňa 5. septembra 2013
nie je v súčasnosti ukončená. Kontrolu zamestnanci ministerstva vykonávajú v zmysle zákona o
neprimeraných podmienkach a je zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona a to najmä § 4 ods.

2 písm. a); § 4 ods.2 písm. b); § 4 ods. 4 písm. f); § 4 ods. 4 písm. y), § 4 ods. 4 písm. w) vo
väzbe na vybraných dodávateľov. Začatie kontroly oznámilo ministerstvo navrhovateľovi listom č. j.
3872/2013-840.
Zamestnanci ministerstva začali z predložených dokladov a písomností zisťovať dohodnutie a
uplatňovanie neprimeraných podmienok medzi účastníkmi obchodného vzťahu. Tieto podmienky stále

na rozsiahlosť materiálu zisťujú. Postupom ministerstva nedošlo k nezákonnému zásahu do práv a
právom chránených záujmov fyzickej a právnickej osoby, resp. že navrhovateľ nebol ukrátený na svojich
právach a chránených záujmoch.
Poukázal ďalej na ustanovenie § 250v O.s.p. a to najmä na to, že jednotlivými znakmi nezákonného
zásahu sú - zásah nie je rozhodnutie, zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe,

zásah alebo jeho dôsledky trvajú, alebo hrozí jeho opakovanie.
Navrhovateľ podľa názoru odporcu v návrhu neuvádza o rozpor s ktorými príslušnými právnymi
predpismi ide.

Začatie kontroly neprimeraných podmienok oznámilo Ministerstvo kontrolovanému subjektu listom

zo dňa 6. septembra 2013, označený ako Oznámenie o začiatku kontroly, doručenie dňa 13.
septembra 2013. Prílohou predmetného oznámenia bola Informácia o oprávneniach a povinnostiach
kontrolovaného subjektu, kde bol kontrolovaný subjekt riadne poučený o svojich oprávneniach a
povinnostiach, ktoré mu prináležia počas výkonu kontroly. Predmetným listom bol kontrolovaný
subjekt súčasne požiadaný o poskytnutie kontaktných údajov zodpovednej osoby, ktorá bude v mene

kontrolovaného subjektu oprávnená vo veci predmetnej kontroly konať a komunikovať s kontrolnou
skupinou. Zároveň bol kontrolovaný subjekt požiadaný o predloženie zoznamu všetkých obchodných
partnerov vo väzbe na predmetný zákon. Kontrolovaný subjekt požadované informácie ministerstvu
oznámil listom zo dňa 26. septembra 2013, doručené osobne do podateľne ministerstva dňa 27.
septembra 2013. Osobné stretnutie za účelom prevzatia dokladov a písomností nevyhnutných k výkonu

kontroly sa uskutočnilo dňa 30. októbra 2013 v sídle kontrolovaného subjektu. Dňa 14. novembra 2013
bolo v sídle kontrolovaného subjektu uskutočnené druhé stretnutie za účelom prevzatia ďalšej časti
originálov a kópii dokladov a písomností nevyhnutných k výkonu kontroly.

Zamestnanci ministerstva, poverení výkonom kontroly začali z predložených dokladov a písomností

zisťovať, či medzi účastníkmi obchodného vzťahu bola dohodnutá a uplatňovaná podmienka, ktorú
zákon o neprimeraných podmienkach deklaruje ako neprimeranú podmienku.

Odporca poukázal na to, že Ministerstvo, ako kontrolný orgán v období od začatia kontroly, t. j. od
doručenia Oznámenia o začiatku kontroly, až do opakovaného vyžiadania predloženia dokumentov a

písomností, t. j. do 5. júna 2014, kedy bola spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. doručená
žiadosť o predloženie originálov dokladov, kontrolu neprimeraných podmienok vykonávalo plne v súlade
so zákonom o neprimeraných podmienkach ako aj plne v súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. a pri jej vykonávaní, či postupe v žiadnom ohľade nie je možné
vyvodiť také pochybenia, ktoré by signalizovali zásah do základného práva navrhovateľa na ochranu

súkromia podľa článku 8, či do základného práva navrhovateľa na spravodlivý proces podľa článku 6
Dohovoru.Ďalej uviedol, že po obdržaní sťažnosti proti výkonu kontroly na mieste zo dňa 16. júla 2014 v
konaní č. 3872/2013-840 túto posúdila sekcia kontroly a vládneho auditu, odbor kontroly štátnej správy
ministerstva, ktorá sa predmetnou činnosťou v rámci ministerstva zaoberá. Po zistení, že predmetné

podanie podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 9/2010 Z. z. nie je sťažnosťou, postúpila sekcia
kontroly a vládneho auditu predmetné podanie na jeho vybavenie vecne príslušnému odbornému útvaru
ministerstva. Písomnosť od spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s., označená ako Sťažnosť
proti výkonu kontroly na mieste po odstúpení sekciou kontroly a vládneho auditu na odbor obchodného
dozoru bola následne vybavená listom ministerstva zo dňa 27. augusta 2014. Podanie zo dňa 16.

júla 2014 bolo síce označené ako Sťažnosť proti výkonu kontroly na mieste, ale ako z jeho obsahu
vyplynulo, podávateľ - spoločnosť Kaufland Slovenská republika v.o.s., týmto podaním poukázal na
konkrétne nedostatky ministerstva ako kontrolného orgánu pri vykonávaní kontroly neprimeraných
podmienok podľa zákona o neprimeraných podmienkach. Ministerstvo na podanie reagovalo listom zo
dňa 28. júla 2014, v ktorom spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. oznámilo, že predmetné
podanie postupuje na jeho vybavenie vecne príslušnému odbornému útvaru ministerstva. Na konkrétne

námietky podávateľa podania ministerstvo reagovalo listom zo dňa 27. augusta 2014, v ktorom
splnomocnenému zástupcovi spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. oznámilo, že v rámci
vykonávanej kontroly bude kontrolná skupina postupovať podľa zákona o neprimeraných podmienkach
a súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby nedošlo k neoprávneným zásahom do
práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu.

Podľa názoru odporcu navrhovateľ nepodal návrh v zákonnej 30-dňovej lehote. Ministerstvo oznámilo
spoločnosti Kaufland listom zo dňa 6. septembra 2013, doručeným dňa 13. septembra 2013 začatie
kontroly neprimeraných podmienok. Tieto dni sú práve tými, ktoré sú pre začatie plynutia subjektívnej
lehotyrozhodujúceaniedeň,kedyspoločnosťKauflanddoručilaministerstvulistoznačenýakoSťažnosť

proti výkonu kontroly na mieste zo dňa 16. júla 2014 v konaní č. 3872/2013-840, t. j. desať mesiacov
po právnej skutočnosti zakladajúcej právo podať návrh na súd. V prípade podania návrhu navrhovateľa
pre začatie plynutia subjektívnej lehoty rozhodujúcou skutočnosťou je teda deň, kedy bolo spoločnosti
Kaufland ako kontrolovanému subjektu doručené Oznámenie o začiatku kontroly, t. j. deň 13. septembra
2013. Subjektívna lehota na podanie návrhu vo veci ochrany pred nezákonným zásahom začala teda

plynúť nasledujúci deň t. j. 14. septembra 2013. Posledný deň tejto lehoty pripadol na 13. októbra 2013
(nedeľa), čo znamená, že posledným dňom lehoty bol pondelok 14. októbra 2013.

Následne odporca uviedol, že oprávnenie vykonávať kontrolu neprimeraných podmienok vyplýva
ministerstvu priamo zo zákona o neprimeraných podmienkach. Zistiť dohodnutie a uplatňovanie

neprimeraných podmienok medzi účastníkmi obchodného vzťahu je možné len z údajov, informácii,
dokladov a písomností, predloženie ktorých si ministerstvo v tomto prípade vyžiadalo od kontrolovaného
subjektu - spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s., ako účastníka obchodného vzťahu.
Vyžiadanie, predloženie ako aj umožnenie preverenia požadovaných podkladov alebo informácii v
súvislosti s vykonávaním kontroly neprimeraných podmienok je nie len v súlade so zákonom o

neprimeraných podmienkach, ale tiež v súlade so zákonom NR SR č. 10/1996 Z.z., ustanovenia ktorého
sa na výkon kontroly vzťahujú primerane. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o neprimeraných
podmienkach a zákona NR SR č. 10/1996 Z.z. je tak zrejmé, že v prípade vykonávania kontroly,
respektíve jej jednotlivých úkonov (napríklad vstupovať do objektov, vyžadovať od kontrolovaného
subjektu a jeho zamestnancov, aby im v určenej lehote poskytovali doklady, vyhotovovať fotokópie

odobratých materiálov a ďalšie) sa o nežiaduci stav majúci svoj základ v mimozákonnom aktivizme
(postupe, útoku) rozhodne nejedná.

Taktiež poukázal na to, že spoločnosť Kaufland na vykonanie kontroly poskytla ministerstvu všetku
potrebnú súčinnosť a to vstupovať do objektov, zariadení a prevádzok, na pozemky a do iných

priestorov a v určenej lehote tiež poskytla doklady, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie potrebné
na výkon kontroly. Zamestnanci ministerstva postupovali pri vykonávaní kontroly tak, aby žiadne práva
navrhovateľa, či už na ochranu súkromia alebo na ochranu práva na spravodlivý proces neboli dotknuté
alebo porušené. V súvislosti s namietaným porušením čl. 8 s čl. 6 Dohovoru odporca dal do pozornosti
Rozsudek Nejvyššího správního soudu České republiky, ktorý obdobnú problematiku už prejudikoval.

V rozsudku Nejvyššího správního soudu České republiky síce nejde o spojenie námietok s článkom 6
a 8 Dohovoru, ale o námietky v spojení s článkom 10 a článkom 38 ods. 2 Listiny základných práv a
slobôd, ktoré ale rovnako definujú právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života, ako aj právo na súdnu a inú právnu ochranu a tieto právne vety sú podľa právnehonázoru odporcu aplikovateľné aj na tvrdenia navrhovateľa, týkajúce sa porušenia práv navrhovateľa na
ochranu súkromia a práv na spravodlivý proces. (Rozsudok č. j. As 43/2004-51 zo dňa 4. augusta 2005).
Podľa názoru odporcu, najmä s ohľadom na dodržiavanie všeobecne platných právnych predpisov,

práva navrhovateľa na ochranu súkromia a práva na spravodlivý proces pri výkone kontroly dotknuté ani
porušené neboli a preto takéto len údajné porušenie práv ani nemôže predstavovať žiaden nezákonný
zásah do práv navrhovateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu navrhovateľa pred

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v a nasl. O.s.p., podľa § 250v ods. 8 v spojení
s § 250g ods. 1 O.s.p. prejednal vec na pojednávaní dňa 17. júna 2015 a dospel jednomyseľne k záveru,
že navrhovateľom podaný návrh nie je dôvodný. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15. júla 2015.
(§ 250ia O.s.p.)

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaným,

demokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je aj správne súdnictvo.

Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má
subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo
právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich

práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné,
aby sa fyzická alebo právnická osoba domáhala ochrany svojich práv na správnom súde. Vyplýva to
z historicky daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva,
ktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich
kontroly nezávislou súdnou mocou.

Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej
ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom
chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento
zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak

taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, že súd
vyslovením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to
možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý
vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v O.s.p. pojem „zásah“ nedefinuje; jeho definíciu
neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými
nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom.
Judikatúra považuje za zásah nezákonný, resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci
proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu

verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah
do subjektívnych verejných práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na
ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd
nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval
a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Cieľom ochrany podľa §

250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo
právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.

Najvyšší súd posúdil návrh navrhovateľa v intenciách definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah
vymedzený v ustanovení § 250v O.s.p. a dospel k záveru, návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť

podľa § 250v ods. 4 O.s.p.

Podľa § 250 ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich
právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo

vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú
alebo hrozí jeho opakovanie.Podľa § 250v ods. 3 O.s.p., návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo
je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom

dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Citované ustanovenie § 250v ods. 3 O.s.p. upravuje podmienky prípustnosti návrhu na ochranu pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Ide o kumulatívne stanovené podmienky prípustnosti
návrhu, ktorými je jednak vyčerpanie dostupných opravných prostriedkov podaných s cieľom nápravy

dôsledkov nezákonného zásahu a jednak podanie návrhu v určenej subjektívnej a objektívnej lehote. Za
právne prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, považuje judikatúra Najvyššieho súdu
SR ako aj judikatúra Ústavného súdu SR predovšetkým inštitút sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z.
(predtým zákona č. 152/1998 Z. z.).

Nezastupiteľná úloha sťažnosti spočíva najmä v tom, že nielen navrhovateľ, ale aj samotný orgán

verejnej správy sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o existencii situácie, ktorú navrhovateľ podľa
svojho najlepšieho svedomia a vedomia klasifikuje ako nezákonný zásah, a to preto, aby bol nielen
informovaný o dôvodoch, ktoré vedú navrhovateľa k hodnoteniu tejto situácie ako nezákonného zásahu,
ale najmä, aby sa mohol k týmto dôvodom nielen vyjadriť, ale pokiaľ sa s nimi stotožní, mohol aj tento
nezákonný zásah bez súdnej pomoci v medziach svojej právomoci rýchlo a účinne odstrániť. V danom

prípadesúdnapomocposkytovanávzmyslečl.46ods.1a2ÚstavySR,akoajpodľa§250vods.1O.s.p.
má subsidiárny charakter a je možné sa jej domáhať iba v prípade aktívneho vyčerpania opravných
prostriedkov.

Navrhovateľ dňa 16. júla 2014 doručil Ministerstvu sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. o

sťažnostiach. Ministerstvo uviedlo, že sťažnosť nie je sťažnosťou v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. a dňa
30. júla 2014 Ministerstvo doručilo spoločnosti Kaufland list zo dňa 28. júla 2014 označený ako „Podanie
Kaufland Slovenská republika v.o.s. zo dňa 16. júla 2014 - postúpenie“ (číslo:3772/2014-021-100-PO).

V uvedenej právnej veci Najvyšší súd Slovenskej uznal podanie navrhovateľa zo dňa 16. júla 2014

ako prostriedok, ktorého použitie umožňuje osobitný predpis; v danom prípade v zmysle ustálenej
judikatúry Ústavného súdu SR ako i Najvyššieho súdu SR - sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. o
sťažnostiach, čím navrhovateľ splnil jednu z kumulatívnych podmienok prípustnosti návrhu na ochranu
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v zmysle § 250v ods. 3 O.s.p.

Pokiaľ sa jedná o lehotu 30 dní na podanie návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy
Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal v danom prípade taktiež z jeho ustálenej judikatúry, v
zmysle ktorej ustanovenie § 250v ods. 3 O.s.p. je nevyhnutné vykladať tak, že o existencii zásahu sa
navrhovateľ dozvedel až doručením oznámenia o vybavení sťažnosti (R 80/2011). V danom prípade až
30. júla 2014. Návrh bol podaný najvyššiemu súdu dňa 14. augusta 2014, teda v zákonnej tridsaťdňovej

lehote.

Ako je zrejmé z petitu podaného návrhu zo dňa 14. augusta 2014 navrhovateľ sa svojim návrhom
na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy domáhal, aby súd zakázal odporcovi
pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa, najmä práva na ochranu súkromia a na spravodlivý proces

v konaní č. 3872/2013 vo veci kontroly vykonávanej u navrhovateľa so zameraním na dodržiavanie
ustanovení zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú
potravinyzačatejnazákladePovereniač.20/2013zodňa5.septembra2013.Abysúdzakázalodporcovi
najmä používať podklady a dôkazy získané počas kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa dňa 16.
júla 2014 a 21. júla 2014 v ďalšom konaní a aj používať akúkoľvek informáciu získanú z týchto podkladov

a dôkazov pri ďalšej činnosti odporcu a to ani ako dôvod na vykonanie novej kontroly voči navrhovateľovi
alebo na pokračovanie vyššie uvedenej prebiehajúcej kontroly voči navrhovateľovi. Taktiež aby prikázal
odporcovi obnoviť stav pred nezákonným zásahom, t. j. vrátiť spoločnosti navrhovateľa všetky podklady
a dôkazy (originály a tiež akékoľvek kópie, ktoré by z nich boli vyhotovené) získané počas kontroly
vykonanej v priestoroch navrhovateľa v dňom 16. júla 2014 a 21. júla 2014.

Základnou úlohou súdu aplikujúceho ustanovenie § 250v ods. 1 O.s.p., ktorý koná v správnom súdnictve
o návrhu smerujúcemu proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy je preveriť, či sa navrhovateľ
skutočne prostredníctvom svojho návrhu domáha súdnej ochrany proti nezákonnej aktivite verejnejsprávy (materiálna stránka verejnej správy) a či navrhovateľom označená verejná správa skutočne
takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy).

Ako bolo zistené z administratívneho spisu ako i súdneho spisu Ministerstvo v spoločnosti Kaufland
začalo na základe Oznámenia o začiatku kontroly zo dňa 6. septembra 2013 (doručené dňa 13.
septembra 2013 navrhovateľovi), prílohou ktorého bola Informácia o oprávneniach a povinnostiach
kontrolovaného subjektu a na základe Poverenia zo dňa 5. septembra 2013, číslo 20/2013 vykonávať
kontrolu v zmysle zákona neprimeraných podmienkach. Zároveň bol kontrolovaný subjekt požiadaný o

poskytnutie kontaktných údajov zodpovednej osoby ako i o predloženie všetkých obchodných partnerov
vo väzbe na daný zákon. Predmetom bolo dodržiavanie zákona o neprimeraných podmienkach a to
najmä ust. § 4 ods. 2 písm. a); § 4 ods. 2 písm. b); § 4 ods. 4 písm. f); § 4 ods. 4 písm. y) a § 4
ods. 4 písm. w) vo väzbe na vybraných dodávateľov. Listom zo dňa 5. júna 2014 Ministerstvo doručilo
spoločnosti Kaufland list zo dňa 3. júna 2014 označený ako Žiadosť o predloženie originálov dokladov
(číslo 3872/2013-840, 15753/2014), v ktorom požiadalo navrhovateľa o opätovné predloženie všetkých

originálov dokumentov, ktoré si odporca odniesol z inšpekcie dňa 30. októbra 2013 a dňa 14. novembra
2013. Uvedené je potvrdené v potvrdeniach o prevzatí originálov a kópii dokumentov.

Ako vyplynulo ďalej a to z prednesu zástupkyne odporcu na pojednávaní dňa 17.júna 2015, v dňoch
16.júla 2014 a 21.júla 2014 boli od navrhovateľa zobraté originály dokumentov týkajúce sa kontroly,

ktorá začala dňa 13.septembra 2013 a to z dôvodu, že odporca musel súdu doručiť doklady v súvislosti
so začatým súdnym konaním o ochrane pred nezákonný zásahom orgánu verejnej správy podanej
navrhovateľov v predchádzajúcom konaní.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 17.júna 2015 uviedol, že za nezákonný

zásah považuje vstup do administratívnych priestorov navrhovateľa dňa 16.júla 2014, kontrolu zo strany
odporcu, ktorá v ten deň prebiehala a to v súvislosti s porušením čl. 8 Dohovoru - práva navrhovateľa na
ochranu obydlia - podnikateľských priestorov. Taktiež uviedol, že nerozporuje kompetencie Ministerstva
vykonávať kontrolu a ani kompetencie prísť do priestorov navrhovateľa, avšak za podmienok uvedených
v čl. 6 a čl. 8 Dohovoru. Podľa jeho názoru je navrhovateľ povinný strpieť kontrolu v zmysle zákona.

V uvedenej právnej veci najvyšší súd udáva, že oprávnenie vykonávať kontrolu neprimeraných
podmienok vyplýva ministerstvu priamo zo zákona o neprimeraných podmienkach (§ 6 ods. 1).

Podľa § 6 ods. 2 zákona o neprimeraných podmienkach ministerstvo vykoná kontrolu u odberateľa alebo

dodávateľa z vlastného podnetu, z podnetu účastníka obchodného vzťahu alebo z podnetu tretej osoby.

Podľa § 6 ods. 5 zákona o neprimeraných podmienkach predmetom kontroly sú údaje, informácie,
doklady a písomnosti, z ktorých sa dá zistiť dohodnutie a uplatňovanie neprimeraných podmienok medzi
účastníkmi obchodného vzťahu, ak takéto dohodnutie a uplatňovanie bolo.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona, ako i v zmysle vyjadrenia účastníkov konania na
pojednávaní (právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý ako bolo vyššie uvedené nespochybnil porušenie
kompetencií zo strany odporcu), najvyšší súd nezistil v konaní Ministerstva porušenie zákona o
neprimeraných podmienkach. Nezistil taktiež, že by konanie odporcu bolo v rozpore so zákonom,

že by sa jednalo v danom prípade o nezákonnú aktivitu orgánu verejnej správy a taktiež o priamy
zásah do subjektívnych práv navrhovateľa. Podľa názoru najvyššieho súdu sa o nežiaduci stav
majúci svoj základ v mimozákonnom aktivizme (útoku, postupe) jednoznačne nejedná. Naopak zistiť
dohodnutie a uplatňovanie neprimeraných podmienok medzi účastníkmi obchodného vzťahu je možné
len z údajov, informácií, dokladov a písomností, predloženie ktorých si ministerstvo v tomto prípade

v zmysle zákona o neprimeraných podmienkach vyžiadalo od kontrolovaného subjektu - spoločnosti
Kaufland Slovenská republika v.o.s., ako účastníka obchodného vzťahu. Vyžiadanie, predloženie ako
aj umožnenie preverenia požadovaných dokladov alebo informácií v súvislosti s vykonávaním kontroly
neprimeraných podmienok je nie len v súlade s ustanovením zákona o neprimeraných podmienkach
ale aj v súlade s ustanoveniami zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe. Je tiež zrejmé,

že navrhovateľ na vykonanie kontroly poskytol odporcovi všetku potrebnú súčinnosť a to vstupovať do
objektov, zariadení a prevádzok, na pozemky a do iných priestorov a v určenej lehote tiež poskytol
doklady, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie potrebné na výkon kontroly.Najvyšší súd Slovenskej republiky bez toho, aby sa musel vysporiadať s otázkou, či kontrolou u
navrhovateľa vykonávanej zo strany odporcu došlo k porušeniu čl. 6 a čl. 8 Dohovoru, vyhodnotil
uplatnený návrh ako nedôvodný, pretože uplatnenému petitu nebolo možné vyhovieť. Nebolo možné

zakázať odporcovi, aby používal podklady a dôkazy získané počas kontroly vykonanej v priestoroch
navrhovateľa dňa 16. júla 2014 a 21. júla 2014 v ďalšom konaní ako aj používať akúkoľvek informáciu
získanú z týchto podkladov a dôkazov pri ďalšej činnosti ministerstva a to ani ako dôvod na vykonanie
novej kontroly voči navrhovateľovi alebo na pokračovanie vyššie uvedenej prebiehajúcej kontroly
voči navrhovateľovi, nakoľko táto povinnosť odporcovi vyplýva priamo zo zákona o neprimeraných

podmienkach a je plne v súlade i s ustanovením zákona o kontrole v štátnej správe, pričom súd nezistil
zo strany konania zamestnancov ministerstva taktiež, že by ich postup bol v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.

Je jednoznačne zrejmé, že samotné začatie a výkon kontroly neprimeraných podmienok za účelom
dohodnutia a uplatňovania neprimeraných podmienok medzi účastníkmi obchodného vzťahu nemôže

byť samo osebe nezákonným zásahom, pretože takéto oprávnenie vyplýva Ministerstvu priamo zo
zákona, nie je teda možné Ministerstvu stanoviť zákaz používať podklady a informácie získané počas
kontroly pri ďalšej činnosti Ministerstva.
Podľa názoru najvyššieho súdu jednoznačne nie je možné vyhovieť návrhu na ochranu pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a to v súvislosti s petitom, tak ako ho uviedol navrhovateľ.

Pokiaľ by súd návrhu vyhovel jednalo sa by o zásah súdnej moci do moci výkonnej, pretože by sa
zasahovalo do právomocí Ministerstva, ktoré mu vyplývajú zo zákona o neprimeraných podmienkach.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 a § 142 ods. 1 OSP v spojení
s § 250v ods. 5 OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní nebol

neúspešný a odporcovi nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.