Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 1, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814216997
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814216997.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci navrhovateľa:

Orange Slovensko, a.s., IČO: 35697270, Metodova 8, Bratislava, zast.: Bobák, Bollová a spol. s r.o.
AK, Metodova 8, Bratislava proti odporkyni: J. A., nar. XX.XX.XXXX, O. XX o zaplatenie 640,67 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 415,67
eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 28.6.2013 do zaplatenia a trovy
konania 46,58 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným súdu 22.9.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť

mu 640,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 28.6.2013 do
zaplatenia a trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. Svoj návrh odôvodnil tým, že
navrhovateľ uzavrel s odporkyňu zmluvu o používaní služieb GSM A 1051142, zmluvu o pripojení A
XXXXXXX, zmluvu o pripojení G., zmluvu o pripojení A XXXXXXX, dňa 9.3.2011 dodatok k zmluve
o pripojení A XXXXXXX, dňa 16.12.2011 dodatok k zmluve A XXXXXXX, ktorých neoddeliteľnou
súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle zmlúv vypožičal odporkyni SIM karty, ktoré jej umožnili
využívať telekomunikačné služby, ktoré poskytuje. SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne

čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Ďalej uviedol,
že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní jeho nároku z titulu zmluvnej pokuty ako
paušalizovanej náhrady škody v časti zmluvnej pokuty vo výške 225,- eur s tým, že ustanovenie
dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón, bolo v inom súdnom konaní
označené ako neprijateľná zmluvná podmienka, je navrhovateľ povinný sa zdržať používania takejto
podmienky. V súlade so zákonom sa preto navrhovateľ týmto návrhom sa domáha nároku vo výške
škody voči odporkyni, ktorá mu vznikla za odpredaný modem Huawei E 173, a to vo výške 71

eur, za odpredaný mobilný telefón Nokia C5-03 vo výške 154 eur (ďalej len škoda). Škoda, ktorú
navrhovateľ uplatnil, predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou zvýhodnenou oproti trhovej, ktorú odporkyňa spôsobila tak, že sa
zaviazala za tieto služby platiť počas viazanosti a následne porušila svoj záväzok zotrvať v zmluvnom
vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Zmluvná
pokuta v zmluvách celkovo vo výške 229 eur mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody. Nebola
dojednaná s úmyslom privodiť odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu, mala

byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku
odporkyne. Odporkyňa podpísala prehlásenie, že si je vedomá že mobilné telefóny a telekomunikačné
zariadenia získala len z toho dôvodu v uvedenej cene, že sa zaviazala užívať telekomunikačné služby po
dobu dohodnutú v dodatkoch. Odporkyňa tiež nezaplatila za cenu poskytnutých služieb vyfakturovanýchv období od februára 2013 do apríla 2013 sumu 415,67 eur. Tieto faktúry pripojil k návrhu. Okrem
faktúr navrhovateľ pripojil i prehľad transakcií na účte odporcu, zmluvy o pripojení s dodatkami a s
všeobecnými podmienkami. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 13. 6. 2013 oznámil odporkyni

sumu neuhradených faktúr a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Navrhovateľ si uplatňuje úrok
z omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie teda od 28.6.2013. Tiež si
uplatnil trovy konania.

Súd rozhodol vo veci, keďže ide o drobný spor, bez nariadenia pojednávania. Skutkový stav zistil
oboznámením listín predložených navrhovateľom: faktúr k poskytnutým službám, prehľadu transakcií

na účte odporcu a zmlúv o pripojení s dodatkami a s všeobecnými podmienkami.

Súd zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ uzavrel s odporkyňu zmluvu o používaní služieb GSM A 1051142, zmluvu o pripojení A
XXXXXXX, zmluvu o pripojení A XXXXXXX, zmluvu o pripojení A XXXXXXX, dňa 9.3.2011 dodatok k
zmluve o pripojení A XXXXXXX, dňa 16.12.2011 dodatok k zmluve A XXXXXXX, ktorých neoddeliteľnou
súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle zmlúv vypožičal odporkyni SIM karty, ktoré jej umožnili

využívať telekomunikačné služby, ktoré poskytuje. SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne
čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Navrhovateľ pri
uzavretí dodatku k zmluve č. A XXXXXXX , odpredal odporkyni mobilný telefón Nokia C 5-03 za jedno
euro pri predajnej cene 155 eur, dodatkom k zmluve číslo A XXXXXXX modem Huawei E173 v kúpnej
cene USB modem za akciovú cenu 1 euro, v kúpnej cene 72 eur. Zároveň sa zaviazala v dodatkoch

využívať program Volania do všetkých sietí 100 + volania s.deň + za mesačný poplatok 8 eur, program
Mobilný Orange internet klasik a platiť mesačne 39 eur. Z výpisov faktúr navrhovateľa je zrejmé, že
odporkyňa nezaplatila za poskytované služby zo strany navrhovateľa za obdobie od februára 2013
do apríla 2013 sumu 415,67 eur. Z pokusu o pokonávku zo dňa 13. 6. 2013 je zrejmé, že navrhovateľ
ukončil platnosť zmluvy.

Podľa zmlúv a ich dodatkov bola odporkyňa povinná v prípade porušenia niektorej z povinností :
zotrvať po dobu viazanosti v zmluvnom vzťahu a využívať služby poskytované mu prostredníctvom
SIM karty, zotrvať v zmluvnom vzťahu, nepožiadať o odpojenie z prevádzky ani o dočasnú deaktiváciu
SIM, nedopustiť sa konania ani ho neumožniť, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť
od zmluvy, alebo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností účastníka, mať aktivovanú SIM na taký

program, ako bol dohodnutý počas doby viazanosti, bez prerušenia užívať službu náhradný telefón,
ďalej zaplatiť splatnú cenu služby, ďalej, ak jednostranne ukončí platnosť zmluvy pred ukončením
doby viazanosti, vykoná úkon smerujúci k ukončeniu platnosti dodatku zmluvy pred ukončením doby
viazanosti bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu jeho platnosti, zaplatiť zmluvné pokuty vo
vyššie uvedenej výške.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a § 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa
01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť
a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2003 Z. z.). Podľa § 43 ods. 1 a 2

zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 610/2003 Z. z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto
jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa

služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so

zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody
domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu

minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne
posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv.
všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je: protiprávny úkon, spôsobenie škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť
za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o

tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom
uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 OZ o
všeobecnejzodpovednostizaškodumožnoaplikovaťtaknaprípadyzáväzkovej,akoajmimozáväzkovejzodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie
uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Občiansky zákonník pojem skutočnej škody a ušlého zisku nedefinuje. Škoda sa chápe ako ujma,

ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom,
teda peniazmi a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ) je ujmou

spočívajúcouvtom,žeupoškodenéhonedôjdevdôsledkuškodnejudalosti krozmnoženiumajetkových
hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a modemu
a ich akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k
uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej
obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva modem, respektíve telefón za nižšiu ako skutočnú cenu.

Účel sledovaný navrhovateľom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho
úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu a modemu, tak nie je následkom
(tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného

vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože
tento za modem a mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom
je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody, pretože aj v prípade preukázania
zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia
majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s

odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Súd právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou založený zmluvami o pripojení posúdil
ako občianskoprávny vzťah, na dojednanú aplikáciu Obchodného zákonníka účastníkmi zmluvy súd
neprihliadal, pretože ju považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko
odporkyňa ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah dodatku, ktorý nebol individuálne dojednaný a

aplikácia Obchodného zákonníka je pre odporkyňu ako spotrebiteľa nevýhodná. Odporkyňa uzavrela
zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Súd mal preukázané, že právo na zaplatenie
ceny poskytnutých služieb splatných v horeuvedenom období , ktoré navrhovateľ fakturoval odporkyňa
riadne a včas neuhradila. Preto súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť neuhradenú cenu za poskytnuté
elektronické komunikačné služby 415,67 eur. Nakoľko je v omeškaní s plnením peňažného dlhu prisúdil

súd navrhovateľovi i úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po
uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, ako to uplatňoval navrhovateľ.

V prevyšujúcej časti uplatnených zmluvnej pokuty spolu s uplatneným príslušenstvom z nich súd návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že
predmetnou zmluvou bol medzi účastníkmi konania založený záväzkový právny vzťah, na ktorý sa

vzťahuje ustanovenie § 53 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Pre prípad porušenia zmluvných povinností dojednali navrhovateľ a
odporkyňa v zmluvách o pripojení vyššie uvedené pokuty. Z dokazovania vyplýva, že odporkyňa
neuhradila cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas. Na právny vzťah
založený zmluvami o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka

o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený
záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ
aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné

ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ zmluvnú pokutu s odporkyňou ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok
vo všetkých zmluvách o pripojení. Nakoľko sporné zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami je
potrebné na ne aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa.K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené

súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v sporných zmluvách o
pripojenítýkajúcesazmluvnejpokutypovažujesúdzaneprijateľnézmluvnédojednania,ktoréspôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o
spotrebiteľský vzťah, musí byť dojednaná zmluvná pokuta, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly
neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so

zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade
i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa
názoru súdu v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Za neprijateľnú podmienku v zmluve
treba považovať ustanovenie dojednávajúce zmluvnú pokutu pretože je to také dojednanie o zmluvnej

pokute, kde „neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže
spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej
povinnosti na začiatku alebo na konci viazanosti“. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné
podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada navrhovateľ od spotrebiteľa

zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti.
Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru
súdu poškodzujú spotrebiteľa. Súd ustálil, že zmluvná podmienka v dodatkoch k zmluvám, na základe
ktorej v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej
ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie

platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k
ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj
dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu je neplatná. Pokiaľ ide
o vzniknutú tvrdenú škodu, táto navrhovateľovi nevznikla v dôsledku tvrdeného porušenia zmluvy,
pričom ani v prípade dojednaného nezotrvania odporkyne v zmluvnom vzťahu po určitú dobu, nie

je daná príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou a protiprávnym konaním odporkyne - porušením
povinnosti riadne platiť za cenu služieb a s tým prípadné nezotrvanie v zmluvnom vzťahu. Nárok
navrhovateľa nie je možné založiť ani z vyhlásenia účastníka zmluvy, podľa ktorého účastník vyhlasuje,
že si je vedomý, že modem respektíve mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v dodatku,
ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou mobilného telefónu a poskytnutou zľavou

zo spotrebiteľskej ceny, len z tohto dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu
prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku
by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
modemu. Odporkyňa ako spotrebiteľ v predmetnej zmluve nemôže platne dopredu vyhlasovať, že
porušenímurčitýchpovinnostízinéhozmluvnéhozáväzku /poskytovanieslužiebaplatenieceny/ vzniká

škoda práve v súvislosti s dojednanou kúpnou cenou, pretože medzi týmito skutočnosťami nie je
priama príčinná súvislosť. Navrhovateľ by mohol dosiahnuť pominutie účinkov platnej kúpy modemu
za zľavnenú kúpnu cenu napríklad rozväzovacou podmienkou, t.j. v prípade, že ak nastane právna
skutočnosť - porušenie určitých povinností odporcom, tieto spôsobujú, že účinky právneho úkonu - ktoré
už nastali, zaniknú. Z horeuvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v časti o náhradu škody vo

výške 225 eur zamietol ako nedôvodný. Navrhovateľovi priznal iba plnenie, predstavujúce nezaplatenú
cenu služby 415,67 spolu s úrokom z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z.) a vo zvyšku návrh zamietol, keďže z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo
navrhovateľovi právo na plnenie (zaplatenie zmluvnej pokuty) a odporcovi povinnosť plniť.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu
v konaní, prevažne úspešný bol navrhovateľ. Vzhľadom na pôvodne žalovanú sumu 640,67,- eur a
sumu priznanú súdom 415,67 eur, predstavuje úspech navrhovateľa 64,84 % a neúspech 35,16
%, čo znamená, že odporkyňa bola prevažne neúspešná. Tomuto neúspechu naopak prináleží čistý

úspech navrhovateľa, v rozsahu 29,68 %. Právnemu zástupcovi navrhovateľa preto súd priznal náhradukonania a trovy právneho zastúpenia v tomto pomere z hodnoty sporu 640,67 eur, odmena za jeden
úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1,2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavuje 41,5,-eur , pričom ide o
úkony - prevzatie a príprava zastúpenia 41,5,-eur + režijný paušál 8,04,- eur, návrh 41,5,- eur + režijný

paušál 8,04,- eur, + 20% DPH 19,82 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia sú 118,9,- eur. Podľa pomeru
úspechu sú 35,3 eur. Zo zaplateného súdneho poplatku 38 eur navrhovateľovi prináleží 11,28 eur, teda
spolu 46,58 eur. Tieto súd zaviazal odporkyňu nahradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.