Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 1, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814219580
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814219580.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom

Metodova 8, 821 08 Bratislava, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr.
VI. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti odporcovi: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX/X, XXX XX
P., zastúpený v konaní opatrovníčkou D. V., tajomníčkou Okresného súdu P. o zaplatenie 227,16 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 78,16
eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 26.7.2013 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným súdu 31.10.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu
227,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 26.7.2013 do zaplatenia a trovy
konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s
odporcom 14.7.1999 zmluvu o používaní služieb GSM A XXXXXXX, dňa 30.9.2010 zmluvu o pripojení A
XXXXXXX, dodatok k zmluve o pripojení A XXXXXXX dňa 17.11.2011, dodatok A 00237693 z 9.5.2012,
ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle zmlúv vypožičal odporcovi SIM
karty, ktoré mu umožnili využívať telekomunikačné služby, ktoré poskytuje. SIM kartám boli priradené
účastnícke telefónne čísla 0905360016, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXX. Ďalej uviedol, že v snahe

predísť procesnej neistote pri posudzovaní jeho nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej
náhrady škody v časti zmluvnej pokuty vo výške 149,- eur s tým, že ustanovenie dodatku, v ktorom
je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón, bolo v inom súdnom konaní označené ako
neprijateľná zmluvná podmienka, je navrhovateľ povinný sa zdržať používania takejto podmienky. V
súlade so zákonom sa preto navrhovateľ týmto návrhom sa domáha nároku vo výške škody voči
odporcovi, ktorá mu vznikla za odpredaný modem Huawei E 372 a to vo výške 149 eur (ďalej len škoda).
Škoda, ktorú navrhovateľ uplatnil, predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/

telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou zvýhodnenou oproti trhovej, ktorú odporca
spôsobil tak, že sa zaviazal za tieto služby platiť počas viazanosti a následne porušil svoj záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté
služby. Zmluvná pokuta v zmluvách celkovo vo výške 229 eur mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady
škody. Nebola dojednaná s úmyslom privodiť odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného
vzťahu, mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného
záväzkuodporcu.Odporcapodpísalprehlásenie,žesijevedomýžemobilnételefónyatelekomunikačné

zariadenia získal len z toho dôvodu v uvedenej cene, že sa zaviazal užívať telekomunikačné služby po
dobu dohodnutú v dodatkoch. Odporca tiež nezaplatil za cenu poskytnutých služieb vyfakturovanýchv období od marca 2013 do júna 2013 sumu 78,16 eur. Tieto faktúry pripojil k návrhu. Okrem faktúr
navrhovateľpripojiliprehľadtransakciínaúčteodporcu,zmluvyopripojenísdodatkamiasvšeobecnými
podmienkami. Navrhovateľ pokusom o pokonávku 11.7.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených

faktúr a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania dňom
nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie teda od 26.7.2013. Tiež si uplatnil trovy konania.

Súd rozhodol vo veci, keďže ide o drobný spor, bez nariadenia pojednávania. Skutkový stav zistil
oboznámením listín predložených navrhovateľom: faktúr k poskytnutým službám, prehľadu transakcií
na účte odporcu a zmlúv o pripojení s dodatkami a s všeobecnými podmienkami.

Súd zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvy č. A XXXXXXX, A XXXXXXX, A XXXXXXX, ktorých
neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky. Zo zmlúv je zrejmé, že navrhovateľ
vypožičal odporcovi SIM karty, ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné služby, ktoré poskytuje.
SIM-kartámbolipriradenéúčastnícketelefónnečíslaXXXXXXXXXX,XXXXXXXXXX,XXXXXXXXXXX.
Žalobca pri uzavretí dodatku k zmluve č. A 2767187, odpredal odporcovi modem Huawei E372 USB

modemza1euro.ZároveňsazaviazalvyužívaťprogramSuperbalíkmobilnéhoOrangeinternetuaplatiť
mesačne 24,9 eur. Z výpisov faktúr navrhovateľa je zrejmé, že odporca nezaplatil za poskytované služby
zo strany žalobcu za obdobie od marca 2013 do júna 2013 sumu 78,16 eur. Z pokusu o pokonávku zo
dňa 11.7.2013 je zrejmé, že navrhovateľ ukončil platnosť zmluvy.

Podľa zmlúv a ich dodatkov bol odporca povinný v prípade porušenia niektorej z povinností : zotrvať

po dobu viazanosti v zmluvnom vzťahu a využívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty,
zotrvať v zmluvnom vzťahu, nepožiadať o odpojenie z prevádzky ani o dočasnú deaktiváciu SIM,
nedopustiť sa konania ani ho neumožniť, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od
zmluvy, alebo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností účastníka, mať aktivovanú SIM na taký
program, ako bol dohodnutý počas doby viazanosti, bez prerušenia užívať službu náhradný telefón,

ďalej zaplatiť splatnú cenu služby, ďalej, ak jednostranne ukončí platnosť zmluvy pred ukončením
doby viazanosti, vykoná úkon smerujúci k ukončeniu platnosti dodatku zmluvy pred ukončením doby
viazanosti bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu jeho platnosti, zaplatiť zmluvnú pokutu vo
vyššie uvedenej výške.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení

podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a § 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa
01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť
a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2003 Z. z.). Podľa § 43 ods. 1 a 2
zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. 610/2003 Z. z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto
jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa
služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženia dokladu o vyúčtovaní.Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z
dôvoduporušeniapovinnostiodporcuzotrvaťvzmluvnomvzťahusnímpodobuminimálne24mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 OZ je: protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi

protiprávnym úkonom a škodou, zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť
z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú
zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o
tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno
aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za

škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii
čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Občiansky zákonník pojem skutočnej
škody a ušlého zisku nedefinuje. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, teda peniazmi a je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej

reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodenéhoa reprezentujúca majetkové hodnoty ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu. To čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ) je ujmou spočívajúcou v tom, že u
poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo

očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou modemu a jeho akciovou
cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by
nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky
navrhovateľa tento predáva modem za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom bolo

možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou
a akciovou cenou modemu, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho
úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný
konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa
nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu
majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za modem obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie

uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody, pretože aj v
prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom
tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale
kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Súd právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvami o pripojení posúdil ako

občianskoprávny vzťah, na dojednanú aplikáciu Obchodného zákonníka účastníkmi zmluvy súd
neprihliadal, pretože ju považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko odporca
ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah dodatku, ktorý nebol individuálne dojednaný a aplikácia
Obchodného zákonníka je pre odporcu ako spotrebiteľa nevýhodná. Odporca uzavrel zmluvu ako
fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Súd mal preukázané, že právo na zaplatenie ceny

poskytnutých služieb splatných v horeuvedenom období , ktoré navrhovateľ fakturoval odporca riadne
a včas neuhradil. Preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť neuhradenú cenu za poskytnuté
elektronické komunikačné služby 78,16 eur. Nakoľko je v omeškaní s plnením peňažného dlhu prisúdil
súd navrhovateľovi i úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po
uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, ako to uplatňoval navrhoateľ.

V prevyšujúcej časti uplatnených zmluvnej pokuty spolu s uplatneným príslušenstvom z nich súd návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že
predmetnou zmluvou bol medzi účastníkmi konania založený záväzkový právny vzťah, na ktorý sa
vzťahuje ustanovenie § 53 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných podmienok v
spotrebiteľskýchzmluvách.Preprípadporušeniazmluvnýchpovinnostídojednali navrhovateľaodporca

v zmluvách o pripojení vyššie uvedené pokuty. Z dokazovania vyplýva, že odporca neuhradil cenu
za poskytnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas. Na právny vzťah založený zmluvami
o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo
skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na

občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách o

pripojení. Nakoľko sporné zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami je potrebné na ne aplikovať
ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa.

K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené

súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v sporných zmluvách o
pripojenítýkajúcesazmluvnejpokutypovažujesúdzaneprijateľnézmluvnédojednania,ktoréspôsobujúnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o
spotrebiteľský vzťah, musí byť dojednaná zmluvná pokuta, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly
neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so

zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so
zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru
súdu v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne
sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad
vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Za neprijateľnú podmienku v zmluve treba

považovať ustanovenie dojednávajúce zmluvnú pokutu pretože je to také dojednanie o zmluvnej pokute,
kde „neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je
viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti
na začiatku alebo na konci viazanosti“. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom
štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže
ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada žalobca od spotrebiteľa zaplatiť vždy v nezmenenej

výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ
dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa. Súd
ustálil, že zmluvná podmienka v dodatkoch k zmluvám, na základe ktorej v prípade porušenia niektorej
z povinnosti účastníka (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku
uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred

uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred
uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je
účastník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu je neplatná. Pokiaľ ide o vzniknutú tvrdenú škodu, táto
navrhovateľovi nevznikla v dôsledku tvrdeného porušenia zmluvy, pričom ani v prípade dojednaného
nezotrvania odporcu v zmluvnom vzťahu po určitú dobu, nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdenou

škodou a protiprávnym konaním odporcu - porušením povinnosti riadne platiť za cenu služieb a s tým
prípadné nezotrvanie v zmluvnom vzťahu. Nárok navrhovateľa nie je možné založiť ani z vyhlásenia
účastníka zmluvy, podľa ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že modem je mu predávaný
za cenu uvedenú v dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou mobilného
telefónu a poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z tohto dôvodu, že sa účastník zaviazal

užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom
nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny modemu. Odporca ako spotrebiteľ v predmetnej zmluve nemôže platne dopredu
vyhlasovať, že porušením určitých povinností z iného zmluvného záväzku /poskytovanie služieb a
platenie ceny/ vzniká škoda práve v súvislosti s dojednanou kúpnou cenou, pretože medzi týmito

skutočnosťami nie je priama príčinná súvislosť. Navrhovateľ by mohol dosiahnuť pominutie účinkov
platnej kúpy modemu za zľavnenú kúpnu cenu napríklad rozväzovacou podmienkou, t.j. v prípade, že
ak nastane právna skutočnosť - porušenie určitých povinností odporcom, tieto spôsobujú, že účinky
právneho úkonu - ktoré už nastali, zaniknú. Z horeuvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v
časti o náhradu škody vo výške 149 eur zamietol ako nedôvodný. Navrhovateľovi priznal iba plnenie,

predstavujúce nezaplatenú cenu služby spolu s úrokom z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) a vo zvyšku návrh zamietol, keďže z neplatnej
zmluvnejpodmienkynevzniklonavrhovateľoviprávonaplnenie(zaplateniezmluvnejpokuty)aodporcovi
povinnosť plniť.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo. Navrhovateľ bol v prevažnej miere neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal. Odporca náhradu trov konania neuplatnil, preto súd o nej nerozhodoval

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho

doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.