Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky
Judgement was issued by JUDr. Jana Henčeková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/84/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200847
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7013200847.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,
PhD. a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej
veci navrhovateľky: K.J., bytom M. XX, K., zastúpená advokátom JUDr. Rolandom Kovácsom, AK so
sídlom v Košiciach, Mäsiarska 30 proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8,
Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
č. k. 2Sd/44/2013-49 zo dňa 25. marca 2014, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sd/44/2013-49 zo dňa
25. marca 2014 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 26.
februára 2013, ktorým odporkyňa podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečenívzneníneskoršíchpredpisovodňalanavrhovateľkeinvalidnýdôchodokod18.marca2013.
Napadnutým rozhodnutím bol navrhovateľke zároveň podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov od 18. marca 2013 priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 130,20 eur,
pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice
zo dňa 26. novembra 2012 navrhovateľka nie je už invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č.
100/1988 Zb. v znení zákona NR SR č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z., ale je čiastočne
invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jej telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopnosti
na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ust. § 250l a nasl. O.s.p. a dospel k záveru,
že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Krajský súd v rozsudku uviedol, že pri kontrolnej lekárskej prehliadke, ktorá bola stanovená na
deň 26. novembra 2012 bolo posudkovým lekárom sociálneho poistenia na základe objektívnych
lekárskych vyšetrení a odborných nálezov konštatované zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľky
z dôvodu zredukovania frekvencie epileptických záchvatov. Pri opätovnom posúdení zdravotnéhostavu navrhovateľky posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ústredie, pracovisko Košice, bol
tento záver potvrdený a posudkový lekár konštatoval, že aktuálny zdravotný stav navrhovateľke
umožňuje vykonávať sústavné pracovné zaradenie podľa doporučenej pracovnej rekomandácie ako
osobe čiastočne invalidnej. Navrhovateľka na pojednávaní neuviedla také skutočnosti, ktoré by mohli
spochybniť alebo vyvrátiť zhodné posudkové závery oboch posudkových lekárov.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie prostredníctvom svojho právneho
zástupcu a navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, zrušil rozhodnutie odporkyne
a vec jej vrátil na ďalšie konanie, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené a účastník konania ich nemohol bez svojej
viny označiť alebo predložiť. Nesúhlasila s odôvodnením rozsudku krajského súdu v tom smere, že
lekársky posudok o jej zdravotnom stave je úplný a objektívny.
Uviedla, že po spracovaní posledného lekárskeho posudku zo dňa 27. januára 2014 absolvovala ešte
mnoho lekárskych vyšetrení a ošetrení, ktoré odôvodňujú opätovné posúdenie zdravotného stavu.
Poukázala na to, že dňa 23. apríla 2014 ako aj dňa 29. apríla 2014 absolvovala kontrolné algeziologické
vyšetrenia, nakoľko naordinované lieky nezabrali. Dôvodom vyšetrenia boli pretrvávajúce silné bolesti
v pravom ramene, ktoré k dnešnému dňu nepominuli. Dňa 3. marca 2014 navrhovateľka absolvovala
aj vyšetrenie v rehabilitačnom centre LEZ a následne dňa 22. apríla 2014 absolvovala kontrolné
vyšetrenie po vybratí komplexnej rehabilitácie naordinovanej ošetrujúcou lekárkou. Ošetrujúca lekárka
správne stanovila diagnózu: Obj.: pal. citlivosť akromiioclalav. kĺbu, bolestivý úpon deltového svalu
vpravo, pretrváva obmedzená hybnosť v pravom ramennom kĺbe, oslabená sila svalovej pravej HK. Po
absolvovaní predpísanej rehabilitácie sa má dostaviť na kontrolu na ortopedickej ambulancii.
Navrhovateľka predložila najaktuálnejšiu lekársku správu z neurologickej ambulancie zo dňa 3. februára
2014, podľa ktorej diagnóza navrhovateľky naďalej pretrváva, pričom ide o nešpecifikovanú organickú
poruchu osobnosti a správania zavinená chorobou, poškodením dysf. mozgu - organ psychozy, pri
genuínnej epilepsii, organ. porucha osobnosti, ťažká v liečbe psychiatrom.
Ako uviedla navrhovateľka uvedené lekárske správny neboli podkladom pre opätovné posúdenie jej
zdravotného stavu. Krajský súd predčasne rozhodol, nakoľko nevyčkal na ukončenie, resp. závery
všetkých prebiehajúcich vyšetrení, ktoré by následne slúžili ako podklad pre opätovné posúdenie jej
zdravotnéhostavu.Ažpostanoveníkonečnýchdiagnóz,príp.naordinovaníliečbybudemožnéopätovne
posúdiť jej zdravotný stav. Nesúhlasila so závermi lekárskych posudkov zo dňa 9. júna 2013, 9. októbra
2013 a 27. januára 2014.
Ďalej uviedla, že percentuálna miera poklesu schopnosti pri jej diagnóze stanovenej psychiatrom
organická porucha osobnosti ťažká sama osebe odôvodňuje uznanie navrhovateľky ako osoby
invalidnej, nakoľko v zmysle položky 5 Kapitoly V - Duševné poruchy a poruchy správania, prílohy č. 4 k
zákonuosociálnompoistení,zodpovedávpercentách50%-80%.Posudkovýlekáranivjednomprípade
nebral do úvahy uvedenú prílohu. V tomto smere poukázala na Lekársku správu psychiatra zo dňa 12.
apríla 2014, v ktorej stanovil, že sa jedná o zhoršujúcu psychoorganickú symtomatológiu podmienenú
epilepsiou, ktorá sa prejavuje ako v mnesticko kognitívnej oblasti, tak dochádza k zvýrazňovaniu
negatívnych osobnostných zmien chronického charakteru. Osobnostné zmeny sú ťažké a zásadným
spôsobom limitujú sociabilitu pacientky. Tendenciu zhoršovania lekár potvrdil, resp. doplnil aj vo svojom
následnom náleze zo dňa 18. septembra 2013. Posudkový lekár vo svojom posudku zo dňa 27. januára
2014 deklaroval, že tieto správy neprinášajú nové skutočnosti, ktoré by už neboli zhodnotené v iných
lekárskych nálezoch.Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za
opodstatnené.
Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby
vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia
je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na
účely správneho, ako aj súdneho konania. Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla také nové
skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov
sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových
lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.
Pokiaľ navrhovateľka žiadala v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa poukazuje na povinnosť
preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy
je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Námietky uvádzané
navrhovateľkou v odvolaní o neúplnom zistení jej zdravotného stavu preto odporkyňa považuje za
nedôvodné.
Pochybnosti navrhovateľky, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje odporkyňa
za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie
správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou. Nebol preto daný
dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol
zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom nárok na invalidný dôchodok podľa § 29 zákona č. 100/1088 Zb.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja
ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Predmetom súdneho konania prvostupňového ako i odvolacieho bolo preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporkyne zo dňa 26. februára 2013 číslo XXX XXX XXXX, ktorým bol navrhovateľke podľa
§ 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006
Z. z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 18. marca
2013 odňatý invalidný dôchodok. Navrhovateľke bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 26. februára
2013 podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a § 37 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 18. marca 2013 priznaný
čiastočný invalidný dôchodok v sume 130,20 eur mesačne.
Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľkin zdravotný stav bol posúdený na základe
kontrolnej lekárskej prehliadky dňa 26. novembra 2012. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach zo dňa 26. novembra 2012, navrhovateľka už nie je
invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona
NR SR č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z., ale je čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm.
a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav jej telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopnosti na
výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia
odporkyne bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne vKošiciach zo 26. novembra 2012, podľa ktorého navrhovateľka bola čiastočne invalidná od roku 1966
pre genuínnu epilepsiu. V roku 2006 bola invalidita zmenená pre progresiu stavu so sekundárnymi
a primárnymi generalizovanými epiparoxyzmami s častými záchvatmi. V súčasnosti je pri liečbe jej
stav zlepšený, psychiatrická liečba nie je potrebná a záchvaty sa vyskytujú len ojedinelé. Posudkový
lekár uviedol, že zdravotný stav navrhovateľky jej umožňuje vykonávať zárobkovú činnosť a invaliditu
zmenil na čiastočnú. Dátum zmeny stupňa invalidity bol určený dňom posúdenia zdravotného stavu
navrhovateľky, t. j. 26. novembra 2012.
Nazákladeopravnéhoprostriedkunavrhovateľkyboljejzdravotnýstavopätovneposúdenýposudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, pracovisko Košice dňa 6. júna 2013. Z
posudku vyplýva, že u navrhovateľky sa zmenenou antiepileptickou liečbou výrazne zredukovala
frekvencia epizáchvatov. Posudkový lekár považuje jej stav za zlepšený a stabilizovaný. Psychiater
konštatoval nešpecifikovanú poruchu osobnosti a správania zavinenú chorobou, ktorá z hľadiska
dlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavuvšaknavrhovateľkeumožňujevykonávaťsústavnépracovné
zaradenie podľa doporučenej pracovnej rekomandácie ako čiastočne invalidnej. Aj podľa záveru
posudkového lekára je čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení
neskorších predpisov.
Na základe dožiadania Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10. januára 2014 o doplnenie posudku
vo veci opravného prostriedku z dôvodu nesúhlasu so zmenou miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na základe kontrolnej lekárskej prehliadky podľa § 71 ods. 10 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie, pracovisko Košice vydal dňa 27. januára 2014 posudok v ktorom konštatuje, že
zdravotný stav bol posúdený dňa 6. júna 2013 a v dopĺňacom posudku dňa 9. októbra 2013, pričom
novodoložené ambulantné lekárske nálezy z chirurgie, FRO, ortopédie a psychiatrie neprinášajú nové
skutočnosti, ktoré by už neboli zhodnotené v iných lekárskych nálezoch, dokumentovaných vo vyššie
uvedených lekárskych správach. Zdravotný stav posudzovanej naďalej tak ako bolo pôvodne stanovené
zdôvodňuje čiastočnú invaliditu.
Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia,
ako aj v konaní o opravnom prostriedku a na základe dožiadania krajského súdu, na základe
predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin
zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný
stav nebol v konaní náležite posúdený, považuje odvolací súd za nedôvodné, vyvolané len subjektívnym
presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v
konaní. Navrhovateľka v správnom konaní nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade
zhodné, odvolací súd nemal dôvod nepochybovať. Navrhovateľka predloženými listinnými dôkazmi
(najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity.
Žiadne nové lekárske správy osvedčujúce zmenu (zhoršenie) zdravotného stavu už navrhovateľka
nepredložila.
Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto
rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky a k jeho zhoršeniu, môže
navrhovateľka opätovne požiadať o invalidný dôchodok a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.
Onáhradetrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudku,
lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.