Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/148/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512203486
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8512203486.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala
Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a.s.,
Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, pr. zast. Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom AK,
Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému Q. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom S. X, S., v konaní o zaplatenie
474,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.
4C 126/2012-69 zo dňa 19.6.2013 a proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.
4C 126/2012-91 zo dňa 12.2.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zamietavom výroku, výroku o určení
neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vo výroku o trovách konania.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „prvostupňový súd“) žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 359,73 Eur, úrok z úveru vo výške 16,90 % ročne zo sumy
331,94 Eur od 12.04.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 331,94
Eur od 12.04.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 108,22 Eur od
12.04.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
vo výške 14,44 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 50,52 Eur, všetko v pravidelných mesačných
splátkach po 70 Eur mesačne, až do úplného vyrovnania dlhu, s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V časti týkajúcej sa zaplatenia poplatkov za upomienky
a výzvy v celkovej výške 115 Eur žalobu zamietol.

Dopĺňacím rozsudkom doplnil výrok rozsudku č. k. 4C/126/2012-69 vyhláseného dňa 19.6.2013 o tento
výrok: „Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v článku V. bode 3 zmluvy o bežnom účte a balíku
produktov a služieb ČSOB pohoda zo dňa 1.6.2007 týkajúca s účtovania odmien a poplatkov za bankové
služby a produkty uvedené v Zmluve a to podľa Sadzobníka banky v bode 5.1 Všeobecné poplatky vo
výške 10 eur - poplatok za upomienku a vo výške 35 eur - poplatok za výzvu, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.“

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Pokiaľ ide o poplatky účtované žalovanému, súd zistil, že žalobca od
3.2.2011 do 20.4.2011 účtoval žalovanému poplatok za upomienku vo výške 10 eur a 3 krát poplatok
za výzvu vo výške 35 eur. Po čiastočných úhradách žalovaného, ktoré boli započítané na tieto poplatky,
zostatok poplatkov činil 35,29 eur.

V danom prípade po posúdení vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzavreli
v danom prípade tzv. formulárovú zmluvu, teda zmluvu o bežnom účte, ktorú pripravuje veriteľ ako
dodávateľ určitej služby a klient - spotrebiteľ nemá možnosť zmluvné podmienky nejakým zásadným
spôsobom (resp. v mnohých prípadoch žiadnym spôsobom) ovplyvniť. Podobne je to aj so sadzobníkom
poplatkov, ktorý stanovuje žalobca bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť ich výšku ovplyvniť.
Vychádzajúc z povahy právneho vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského, ktorý súdna prax ako aj právna
teória považuje za vzťah nerovnocenný čo do vyjednávacej sily, znalostí a skúseností s poskytovaním
tovarov či služieb a možnosti dodávateľa určovať vopred zmluvné podmienky apod., súd sa zaoberal
aj otázkou, či takáto výška poplatkov nie je v rozpore s požiadavkami dobrej viery a či v dôsledku
porušenia tejto požiadavky nedošlo k ujme spotrebiteľa a tým pádom k značnej nerovnováhe v právach
a povinnostiach strán.

Aj keď zmluva o bežnom účte a prečerpanie bežného účtu, ktorá sa riadi ustanoveniami zmluvy o úvere,
právna teória považuje za tzv. absolútne obchody, teda za zmluvu, ktorá sa riadi výlučne ustanoveniami
Obchodného zákonníka, od zavedenia ustanovení o ochrane spotrebiteľa do Občianskeho zákonníka je
potrebné práva a povinnosti aj takýchto zmlúv (najmä ich vyváženosť a primeranosť vo vzťahu k obom
zmluvným stranám) posudzovať aj cez ustanovenia upravujúcu ochranu spotrebiteľa. Aj keď sa teda
základné práva a povinnosti riadia ObZ, ak sú tieto nevyvážené v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
strany, je povinnosťou súdu aj bez návrhu túto nevyváženosť a neprimeranosť vyvážiť rozhodovacou
činnosťou súdu v zmysle občianskoprávnej úpravy. V opačnom prípade nie je možné dosiahnuť cieľ
stanovený 6 Smernice (93/13/ES), ktorý ochranu spotrebiteľa zavádza v záujme zvýšenia kvality života
bežných ľudí..

Je nepochybné, že žalovaný výšku poplatkov za upomienky nemohol ovplyvniť. Je pravdou, že
nezabezpečením dostatku finančných prostriedkov na účte žalovaný porušil svoje povinnosti a žalobca
ho pred zosplatnením pohľadávky vyzýval na splnenie si svojich povinností. Súd nespochybňuje funkciu
upomienky ako prostriedku jednak na pripomenutie nesplnenia si nejakej povinnosti dlžníka a jednak ako
upozornenie na možné následky ďalšieho neplnenia si povinností, a to prípadne aj viacnásobné. Takisto
je súdu zrejmé, že so zaslaním upomienky či výzvy vznikajú určité náklady, ako poštovné, náklady na
materiál a pod.

Na druhej strane súd sumu 10 eur za upomienku a následne sumy 35 eur za výzvy považuje za
neprimerané. Aj keby súd zohľadnil náklady spojené s administratívnou činnosťou a poštovným pri
vyhotovení upomienky, suma 10 eur, resp. 35 eur podľa názoru súdu vysoko prevyšuje takéto náklady.
Aj takéto poplatky by podľa názoru súdu mali primerané povahe úkonu a výške potrebnej na vykonanie
takéhoto úkonu. Pri ich stanovovaní ich výšky by teda žalobca mal postupovať tak, aby to nebolo v
rozpore s požiadavkami dobrej viery a tieto boli primerané vyššie uvedeným požiadavkám. Ak takto
nepostupuje, nemá potom právo na ich náhradu. Výška takýchto poplatkov skôr evokuje snahu skryť do
poplatkov určité sankcie, ktoré sú uvedené len v sadzobníku poplatkov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a skutočnú časovú a materiálnu nákladnosť jednej upomienky, resp.
výzvy, ktoré sú pripravené ako paušalizované vzory, v ktorých sa menia len údaje týkajúce sa dlžníka,
výšky dlhu a prípadne nejaké číselné alebo dátumové údaje, sa výška poplatku za nich javí súdu
privysoká a spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalovaného ako spotrebiteľa. Výška poplatkov

je pritom jednostranne určená žalobcom, žalovaný ju nedokáže žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Podmienku umožňujúce uplatňovanie poplatkov v uvedenej výške súd považuje za neprijateľnú, a teda
neplatnú podmienku, z ktorej žalovaný nie je povinný plniť

Súd preto zamietol žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia poplatkov vo výške 115 eur. Sumu vo výške
35,29 eur ako zvyšok neuhradenej sumy za poplatky si žalobca uplatnil v celkovej žalovanej sume,
zvyšok vo výške 79,71 eur súd odpočítal z istiny, keďže čiastočné úhrady žalovaného boli použité na
poplatky, ktoré vzhľadom na ich vyslovené neplatnosť nemal platiť a započítanie na istinu je výhodnejšie
pre žalovaného ako spotrebiteľa.“

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu a
neúspechu (75,78% : 24,22%; rozdiel 51,56%).

Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca namietajúc, že účtoval poplatky výlučne v súlade so Sadzobníkom poplatkov (oprávnenie
vyplýva z Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, článok 4, bod 7). Časť
predmetných účtovaných poplatkov bola žalovaným riadne uhradená. Žalovaný si teda bol vedomý výšky
a dôvodu účtovaných poplatkov a súhlasil s nimi. Na internetovej stránke sú zverejnené úrokové sadzby
ako aj Sadzobníky poplatkov a rovnako sú tieto prístupné aj v prevádzkových priestoroch žalobcu.
Žalovaný teda mal k týmto informáciám prístup a mal možnosť sa s nimi kedykoľvek oboznámiť. Výška
poplatku za upomienku a výzvu, ktorú účtuje žalobca svojim klientom je porovnateľná s poplatkami
účtovanými inými bankami. Cena za upomienku iných bánk sa pohybuje v rozmedzí od 10 Eur do 25
Eur a cena za výzvu iných bánk je účtovaná priemerne vo výške 30 Eur. Zastáva názor, že vzhľadom
na to, že Národná banka Slovenska nevyjadrila názor, že by poplatky za upomienky alebo výzvy
akejkoľvek banky na území Slovenskej republiky boli neprimerane vysoké, poplatky za upomienky vo
výške 10 Eur a poplatok za výzvu vo výške 35 Eur sú primerané a akceptovateľné. Vzhľadom na
vyššie uvedené nesprávne právne posúdenie napadol i rozsudok vo výroku o trovách konania. Pokiaľ
ide o dopĺňací rozsudok namietal, že mu nie je zrejmé, ako rozhodol odvolací súd. Zastával názor, že
prvostupňový súd rozhodol o celom jeho návrhu a skutočnosť, že len v odôvodnení vyjadril neprijateľnosť
zmluvnej podmienky neznamená, že nerozhodol o niektorom z nárokov žalobcu. Dopĺňací rozsudok
preto považoval za zmätočný a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že je si vedomý svojho záväzku a príjme akékoľvek
rozhodnutie súdu. Poplatky za upomienku, spolu vo výške 115 Eur považoval za neprimerané.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom
v ich napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania (§ 214 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné. Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní
a rozsudok je vo výroku vecne správny.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách(ďalej aj ,,Smernica“) členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 7 ods. 1 tejto Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov
hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu
nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na
skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky
sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit.: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či
zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na
to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“).

Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 definoval neprijateľnú zmluvnú podmienku ako
cit. ,,podmienku, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná
(napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá
alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky
z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú
podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke
nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná
najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

Odvolací súd nemá dôvod na odklon od uvedenej definície neprijateľnej zmluvnej podmienky ani pri
poplatku za upomienku a výzvu, ktorý poplatok umožňuje (objektívne) získať na strane dodávateľa
podstatne vyššiu čiastku ako sú skutočné náklady na upomienku. Nebolo by ani rozhodujúce, že
poplatky sú nižšie, ako skutočné výdavky žalobcu, ale rozhodujúce je, že objektívne tieto poplatky sú
spôsobilé získať od spotrebiteľa čiastku prevyšujúcu skutočné náklady. Rovnako ide o rozpor týchto
poplatkov s § 121 ods. 3 OZ. Príslušenstvom pohľadávky sú inter alia ,,náklady spojené s jej uplatnením,
rozumej skutočné náklady. Poplatok za upomienku a výzvu je v rozpore s týmto ustanovením v spojení
s § 54 ods. 1 OZ, ktoré bráni odkloniť sa od normy Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.

V súvislosti s vyhodnotením zmluvných podmienok za neprijateľné, odvolací porovnal nemeckú
názorovú líniu týkajúcu sa výkladu zmluvných dojednaní v spotrebiteľských zmluvách. Vrchný krajinský
súd v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) v rozhodnutí z 21.06.2006 č. k. 7U 17/06
konštatoval cit. „Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou
líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho
výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy“.

Aj odvolací súd dospel k záveru, že zmluvné podmienky uvedené v článku V. bode 3 zmluvy o bežnom
účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda zo dňa 1.6.2007 týkajúce sa účtovania odmien a
poplatkov za bankové služby a produkty uvedené v Zmluve a to podľa Sadzobníka banky v bode 5.1
Všeobecné poplatky vo výške 10 eur - poplatok za upomienku a vo výške 35 eur - poplatok za výzvu,
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rovnako ako prvostupňový súd i odvolací súd konštatuje, že predmetné zmluvné podmienky sú
neprimerané, obchádzajú zmysel a cieľ § 121 ods. 3 v spojení s § 54 ods. 1 OZ a sú spôsobilé poškodiť
spotrebiteľa.

Žalovaný v odvolaní obhajuje jednotlivé poplatky s poukazom na porovnateľnú výšku poplatkov u
iných bankových subjektov a nenamietanie výšky poplatkov u dohľadového orgánu, Národnej banky
Slovenska. Odvolací súd s uvedeným tvrdením nesúhlasí, keďže plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky je plnením z absolútne neplatného právneho úkonu a uvedené nemôže zvrátiť ani s
poukazom na štandardné uplatňovanie poplatkov zo strany bankových subjektov. Ide o plošné
uplatňovanie neprijateľných zmluvných podmienok a odvolací súd uvedenému konania neposkytuje
ochranu (§ 39 OZ). To, že obdobne postupujú aj nebankové subjekty, je pre rozhodovanie vo veci
žalobcu irelevantné.

V podanom odvolaní žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil teóriu skutočného plnenia pre
spotrebiteľa, ktorú spomína prvostupňový súd (arg. „Aj keby súd zohľadnil náklady spojené s
administratívnou činnosťou a poštovným pri vyhotovení upomienky, suma 10 eur, resp. 35 eur podľa
názoru súdu vysoko prevyšuje takéto náklady.“). Odvolací súd odvolateľovi pripomína predovšetkým

rozsudok SD C-143/13 vo veci Matei B. proti SC Volksbank România SA cit.: „Totiž, stále s výhradou
overenia týmto súdom, niektoré okolnosti v spise zrejme naznačujú, že predmet sporu vo veci samej
sa netýka primeranosti medzi výškou tohto poplatku a akýmkoľvek plnením poskytnutým veriteľom,
keďže sa tvrdí, že neposkytuje nijaké skutočné plnenie, ktoré by mohlo predstavovať protihodnotu
tohto poplatku, takže otázka primeranosti tohto poplatku nemôže vzniknúť (pozri analogicky rozsudok
Kásler a Káslerné Rábai, EU:C:2014:282, bod 58).“ Otázka primeranosti poplatku je relevantná a nebola
skúmaná vo veci C-143/13 len preto, že prioritu malo zistenie, že v uvedenej právnej veci nedošlo
k žiadnemu skutočnému plneniu pre spotrebiteľa. Teda na otázku primeranosti ani ,,nedošlo“. Tiež
rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z
21. júna 2006 č. k. 7U 17/06: ,,Poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v
predpísanej pozemkovo-knižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.
Sporiteľni bol súdom uložený zákaz používať zmluvné podmienky a prijímať plnenia z poplatkov
za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme,
skúmanie a preverovanie pomerov spotrebiteľa a upomienky. Vrchný krajinský súd s poukazom na
Občiansky zákonník rozhodol, že neprimerané znevýhodnenie spotrebiteľa je dané nielen vtedy, ak je
zmluvná podmienka nejasná a nezrozumiteľná, ale aj v prípade, ak je zmluvná podmienka nezlučiteľná
s podstatnými princípmi (ratio legis) právnej úpravy, od ktorej sa odchyľuje (§ 121 OZ, pozn. odvolacieho
súdu) alebo ak podstatné práva a povinnosti vychádzajúce z povahy zmluvy obmedzuje tak, že
je ohrozené dosiahnutie účelu spotrebiteľskej zmluvy. Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných
podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je
potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach
vôbec prichádza do úvahy. Aplikáciou najneprijateľnejšieho výkladu posudzovanej zmluvnej podmienky
súd dospel k záveru, že poplatok za vydanie náhradnej platobnej karty (15 eur) je neprijateľný, keďže
zmluvná podmienka je nejasná a nevylučuje vyrubenie poplatku spotrebiteľovi aj vtedy, keď dôvody
vyrubenia nastanú na strane sporiteľne. Poplatok za vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-
knižnej forme je v rozpore s ratio legis právnej úpravy, keďže spotrebiteľ by mal znášať iba skutočné
náklady za kvitanciu a nie aj poplatok za jej vystavenie. Na poplatok za vystavenie kvitancie, navyše v
paušálne odstupňovanej výške (1 ‰ z hodnoty zapísaného práva) s minimálnou a maximálnou výškou,
nemá sporiteľňa nárok, keďže poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za úver.
Súd k uvedenému poplatku poznamenal, že poplatok za výkony spojené s vystavením kvitancie v
predpísanej pozemkovo-knižnej forme sleduje v prevažnej miere overenie predpokladov pre jej vydanie,
ktorých preverenie nie je v záujme spotrebiteľa, ale práve naopak sporiteľne. Poplatok tak nemá
ani rozumný ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Pri aplikácii
najneprijateľnejšieho výkladu nemôže v teste prijateľnosti zmluvných podmienok obstáť ani poplatok
za skúmanie a preverovanie pomerov spotrebiteľa (10 eur), keďže tento pokrýva aktivity sporiteľne
napríklad pri preverovaní pohybov na účte v súvislosti so vznesenými požiadavkami spotrebiteľa na
vrátenie neoprávnene zrazených poplatkov a ani podľa zákona za takéto úkony sporiteľni odplata
nepatrí. Súd posúdil ako neprijateľné aj poplatky za upomienku zasielanú spotrebiteľovi (13 eur), na
ktoré niet zákonného nároku, a ktoré sporiteľni nemôžu patriť v prípade, keď si táto uplatňuje paušálnu
náhradu ujmy za omeškanie. Vrchný krajinský súd sa vysporiadal aj s preukázaním hrozby uplatňovania
neprijateľných zmluvných podmienok, ktorej nedostatok vytýkala sporiteľňa.“

Na margo odvolacieho dôvodu k nesprávnosti dopĺňacieho rozsudku odvolací súd poukazuje na to, že
prvostupňový súd rovnako správne doplnil výrok rozsudku o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky
priamo vo výroku tak ako to vyžaduje § 153 ods. 3, 4 O.s.p. (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 1Obdo 25/2012 zo dňa 31.7.2012).

Odvolateľ argumentuje, že žalovaná časť poplatkov v minulosti plnila. K tomuto odvolací súd udáva, že
právo s faktickým vykonaním plnenia z neprijateľných podmienok nespája žiadnu konvalidáciu právneho
úkonu.

Argument odvolateľa, že poplatky sú zistiteľné na adrese žalobcu je rovnako právne neudržateľný.
Táto skutočnosť totiž zo sporných poplatkov nerobí nijako individuálne vyjednané zmluvné podmienky.
Argument o obdobnosti poplatkov na strane bank odvolací súd odmieta, pretože ich nemôže
posudzovať. Konečne aj argument, že dohľadová centrálna banka nenamietala poplatky, je irelevantný,

pretože názor centrálnej banky nepredstavuje žiadny hmotnoprávny, či procesnoprávny predpoklad pre
výkon ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok.

Prvostupňový súd rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Jasne a zrozumiteľne dal odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (porov. rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 383/06, II. ÚS 85/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03).
Nepriznané poplatky sú naozaj neprimerané. Odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zamietavom
výroku a výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Správne tiež prvostupňový súd rozhodol o trovách konania podľa pomeru úspechu a neúspechu (§ 142
ods. 2 O.s.p.).

Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, žalovanému trovy nevznikli a tomu zodpovedá aj výrok o
náhrade trov odvolacieho konania postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.