Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/202/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213893
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213893.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej
veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7C/115/2012-43 zo dňa 18. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ si uplatnil voči
odporcovi právo na zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z., čo

odôvodnil tým, že postupom podľa ust. § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu proti dlžníčke Y. I.. Vec bola vedená pod č. Ex 11482/2011. Po podaní žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd podľa tvrdenia navrhovateľa
rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej doručenia, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Navrhovateľ v žalobe uviedol, že okresný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia až 12. 10. 2011, čo je podľa navrhovateľa po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.
Uvedeným postupom exekučného súdu vznikla navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia v žalobe majetková

škoda vo výške 125 € a nemajetková ujma vo výške 258,16 €.
Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie
oboznámením sa s exekučným spisom 2Er/1387/2011 a zistil, že dňa 18. 08. 2011 bola na súd podaná
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti
povinnej Y. I. pre vymoženie sumy 1 058,87 € s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu č. k. SR 01978/11 zo dňa 07. 04. 2011, právoplatného dňa 26. 04. 2011. Uznesením zo
dňa 12. 10. 2011 okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol, pretože dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve je podľa ust. § 53 Občianskeho zákonníka neprijateľná zmluvná podmienka. Okresný súd
uviedol, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu podania žiadosti
o udelenie poverenia, lehota 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúciena súd do vydania poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tomto ustanovení je tiež výslovne uvedené, že táto lehota

sa nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2, písm. c/ a d/ Exekučného
poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Pokiaľ sa teda navrhovateľ domáha
náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu a to nerozhodnutia o
zamietnutížiadostioudeleniepovereniavzákonnejlehote,ktorávšakvtomtoprípadeaniniejezákonom
daná, je nedôvodný. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že exekučný súd sa dopustil prieťahov v konaní,

okresný súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012 zo dňa 14.
12. 2012, kde ústavný súd uviedol, že nie každý zistený prieťah v konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Okresný súd konštatoval,
že Ústavný súd SR už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil záver, že ojedinelá nečinnosť
súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, ešte nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa č. 48 ods. 2 Ústavy SR (napr. I. ÚS 42/01).

Na základe uvedených skutočností dospel okresný súd k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že by
v exekučnej veci, na základe ktorej podal žalobu došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle §
9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. a tým nepreukázal ani splnenie predpokladov na priznanie nároku na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 08. 12. 2014 navrhovateľ odvolal a v
odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne

zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uvedené odvolacie námietky potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu
vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa §
101 ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia
na pojednávanie nedostavil, napriek tomu, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie
pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Okresný

súd preto nemohol podľa navrhovateľa postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v
neprítomnosti navrhovateľa a ak tak spravil, odňal navrhovateľovi právo konať pred súdom. Pokiaľ ide
o odvolaciu námietku navrhovateľa, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca, navrhovateľ v odvolaní
uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na

prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v
označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, podľa navrhovateľa nič nemení na
tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za
nestranného. Je tomu tak podľa navrhovateľa preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s
ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Konečné

meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v
rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109
ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie, na základe čoho nastal stav, že v čase
podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania, čo podľa názoru navrhovateľa znamená, že meritórne

rozhodnutie súdu je predčasné.

K uplatnenej škode navrhovateľ v odvolaní uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia
zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, pričom ju
opisuje ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), odignoroval

však všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania a správy
informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie
textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné
výdaje (urgovanie a kontrola stavu konania na exekučnom súde), preto je v tejtočasti podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov
a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu
vytkol nedostatočné odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že odôvodnenie

rozhodnutia je korelátom práva účastníka konania prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostal
odpoveď. Je zároveň zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a predpokladom toho, aby
strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je podľa názoru navrhovateľa zrejmé akou úvahou dospel

okresný súd k presvedčeniu o tom, že navrhovateľovi škoda nevznikla. Rovnako sa to týka chýbajúcich
dôvodov pri nemajetkovej ujme. Okresný súd bol podľa názoru navrhovateľa vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný t. j. jeho argumenty nepodporili príslušný záver, na základe
ktorého návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných
rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej,
a teda aj rozdielny skutkový základ.

Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí ani s tým, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu
zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a
boli by časom pretransformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť podľa navrhovateľa

zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu, pretože za tieto náklady dlžník nemôže niesť zodpovednosť.

V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva na prejednanie veci v
primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Uviedol, že okresný súd v
súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydal
za odôvodnenie svojho rozhodnutia. S takýmto odôvodnením však nesúhlasí. Navrhol, aby odvolací súd

odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 7C/115/2012 zo dňa 18. 11. 2014 zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. §

219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní
nekorešpondujú s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému
súdu v odvolaní vytýka, že mu okresný súd svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom,

keď prejednal vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu,
že navrhovateľ riadne a včas požiadal o odročenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil
listiny spojené s označenými dôvodmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že v návrhu
na zrušenie nariadeného pojednávania navrhovateľ ako dôvod na zrušenie nariadeného pojednávania
uviedol, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR týkajúcu sa porušenia jeho práva na zákonného sudcu

a nestranný súd, keďže nesúhlasí s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým Krajský
súd v Banskej Bystrici nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota z prejednania
a rozhodnutia predmetnej právnej veci; žiadne iné dôvody na zrušenie nariadeného pojednávania
navrhovateľ v návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania neuviedol, preto okresný súd správne
- z tých istých dôvodov z akých v podstate zamietol návrh na prerušenie konania, nepristúpil ani k

zrušeniu nariadeného pojednávania. Navrhovateľ v odvolaní ďalej tvrdil, že vo veci konal a rozhodol
vylúčený sudca, napriek tomu, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie danej veci je potrebné vylúčiť. K uvedenej argumentácii
navrhovateľa odvolací súd uvádza, že uznesením č. k. 43NcC/2/2012 zo dňa 10. 10. 2012 rozhodol

Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že z prejednania a rozhodnutia veci vedenej na Okresnom súde
Rimavská Sobota pod sp. zn. 7C/115/2012 vylúčil JUDr Zoltána Borosa, zákonného sudcu v exekučnej
veci, od ktorej odvodil navrhovateľ nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňovaný v tomto
konaní a nie Mgr. Alicu Žingorovú, zákonnú sudkyňu v tomto konaní. Okresný súd Rimavská Sobotauvedenú skutočnosť rešpektoval, keď bola vec sp. zn. 7C/115/2012 pridelená spomedzi ostatných
nevylúčených sudcov okresného súdu náhodným výberom sudkyni Mgr. Alici Žingorovej, čo
znamená, že odvolacia námietka navrhovateľa, obsahom ktorej je tvrdenie navrhovateľa, že vo veci

konal a rozhodoval nezákonný sudca je rovnako ako odvolacia námietka, že okresný súd navrhovateľovi
odňal možnosť konať pred súdom, neopodstatnená.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného

súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať
rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,
prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie
je preukázaný. Napriek tomu navrhovateľ v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberá

len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu,
ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), pričom súd úplne podľa navrhovateľa
odignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla v súvislosti so správou
informačného systému, v súvislosti s administratívnym spracovaním textov
urgencií, v súvislosti s vyhotovením urgencií, poštovným a telekomunikačnými výdavkami, preto je

podľa názoru navrhovateľa v tejto časti rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. S uvedeným tvrdením navrhovateľa nie je možné sa stotožniť, pretože z obsahu odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku jasne vyplýva, prečo okresný súd žalobu zamietol. Konštatoval, že
nemal preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, na základe čoho dospel k záveru,
že nebol preukázaný už prvý predpoklad vzniku škody - navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný

postup, preto existenciu ďalších predpokladov vzniku škody ani výšku škody neskúmal berúc do úvahy
fakt, že zákon vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku škody. Navrhovateľ v
odvolaní vo vzťahu k uvedeným záverom okresného súdu neuviedol žiadne relevantné odvolacie
námietky, z ktorých by bolo zrejmé v čom je podľa jeho názoru rozhodnutie okresného súdu nesprávne.
Naopak v rozpore s dôvodmi okresného súdu okresnému súdu vytkol, že skúmal škodu len čiastočne

a nezaoberal sa výškou škody v celom uplatnenom rozsahu. Takéto odvolacie námietky navrhovateľa
nekorešpondujú s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Po preskúmaní
veci odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Navrhovateľ právne
relevantným spôsobom nepreukázal vznik škody a nemajetkovej ujmy. Okresný súd vychádzajúc
z tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe zistil skutkový stav veci, pričom pri posúdení nároku

vychádzal aj z príslušného exekučného spisu, ktorý s danou vecou súvisí. Na základe vykonaných
dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť navrhovateľ v odvolaní žiadnym spôsobom
nespochybnil. Jeho odvolanie je paušálne, má všeobecný charakter a z jeho obsahu nevyplýva žiadna
právne podkutá argumentácia viažúca sa ku konkrétnej veci, zodpovedajúca konkrétnemu obsahu
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému súdu v odvolaní

vytkol, že svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných rozhodnutiach, v ktorých
vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol iný skutkový dej a teda aj iný skutkový základ,
odvolací súd uvádza, že okresný súd v určitej časti odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku
popísalskutočnosti,ktorézistil zpripojenéhospisu2Er/1387/2011,čovšakneznamená,žezuvedeného
možno vyvodiť záver, že okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil rovnako ako iné rozhodnutia, týkajúce

sa tých istých účastníkov konania, len s iným skutkovým základom, keď je z obsahu odôvodnenia
rozhodnutia zrejmé, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby. Rovnako ako uvedená odvolacia námietka
navrhovateľa neobstojí ani argumentácia navrhovateľa tiež obsiahnutá v odvolaní, že okresný súd
nesprávne ustálil, že náklady na správu pohľadávky zapríčinil dlžník (povinný) s tým, že ak by došlo k
rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote,

náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a časom by boli pretransformované
do trov exekúcie, pretože a) okresný súd neprijal záver, že náklady na správu pohľadávky by mal
znášať dlžník (povinný) a b) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaní vedenom
na okresnom súde pod sp. zn. 2Er/1387/2011 bola zamietnutá a teda nemohlo dôjsť k vykonávaniu
exekúcie, čo znamená, že náklady na správu pohľadávky nemohli prejsť na súdneho exekútora a logicky

nemohli byť ani pretransformované do trov exekúcie.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil konštatujúc, žeokresný súd správne rozhodol keď návrh na prerušenie konania zamietol, pretože nie je daný dôvod na
prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP, nakoľko otázku či vo veci rozhodoval vylúčený
sudca preskúmal súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadneho opravného

prostriedku, rovnako ako nie je dôvod na prerušenie konania ani podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP,
pretože neprebieha konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá má pre meritórne rozhodnutie v tejto
veci význam.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na

ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.