Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 3, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24P/334/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114230304
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114230304.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého

D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z matky K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, D., právne zastúpená
JUDr. Apolóniou Pavčekovou, advokátkou so sídlom v Prešov, Masarykova 11, a otca D. H.U.N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. - D. XXX, právne zastúpený JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so
sídlom v Prešov, Vajanského 33, v konaní o návrhu otca na zvýšenie výživného a o návrhu matky na
zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Mení výšku výživného určenú rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 24P 65/2012-159 zo dňa

21.05.2013 tak, že:

Z v y š u j e výživné zo strany matky pre mal. D. H., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50,00 Eur mesačne
na sumu 60,00 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám otca, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred,
počnúc dňom 01.11.2014, opakovane do budúcna.

Dlžné výživné za obdobie od 01.11.2014 do 31.05.2015 pre mal. D. H.Z., nar. XX.XX.XXXX vo výške

70,00 Eur povoľuje súd matke splácať v 20 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným,
pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu.

Návrh matky na zníženie výživného súd zamieta.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.11.2014 domáhal zvýšenia výživného zo strany
matky voči mal. D. H., U.. XX.XX.XXXX zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne počnúc

dňom 01.11.2014. Návrh odôvodnil tým, že mal. Patrik bol na čas po rozvode zverený do jeho osobnej
starostlivosti a zo strany matky bola určená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 50 Eur mesačne.
Jeho náklady spojené s výchovou výrazne vzrástli a sú nedostatočné. V súčasnosti je mal. Patrik
žiakom 8. ročníka základnej školy v Lipanoch, navštevuje centrum voľného času, krúžky, doučovanie. Na
podnet školy je zaradený ako integrovaný žiak s vývinovými poruchami učenia disgrafie a disortografie.
Oproti výsledkom z predchádzajúcej školy sa však jeho výsledky výrazne zlepšili. Náklady na bývanie,
oblečenieastravupredstavujúmesačne140Eur.Školsképotrebyavýdajepredstavujú25Eurmesačne,

CVČ 16,60 Eur, rodičovský príspevok 8 Eur, cestovné náklady 14 Eur mesačne, strava v školskej jedálni
22 Eur. Ostatné výdavky (telefón, športové aktivity) predstavuje 12 Eur mesačne. Uviedol, že stretávanie
matky s dieťaťom nebolo súdom upravené, avšak matka toto právo nevyužíva, syna nenavštevuje, po
dobu 15 mesiacov od rozvodu ho navštívila iba raz, aj to bez vedomia otca. Nejaví o dieťa záujem, čo vňom vyvoláva traumu a rozrušenosť. V súčasnosti býva otec s dieťaťom u svojej matky, ktorej prispieva
na chod domácnosti a náklady na bývanie sumou 85 Eur mesačne. Je poberateľom výsluhového
dôchodku vo výške 408,27 Eur od 01.07.2014, momentálne nepracuje.

Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.01.2015 domáhala, aby súd znížil výživné z jej
strany na mal. Patrika. Návrh odôvodnila tým, že po rozvode s otcom dieťaťa zabezpečuje starostlivosť o
plnoletú dcéru, ktorej hradí výdavky spojené so štúdiom, bývaním, výživou a zároveň otcovi maloletého
v rámci vyporiadania BMS vyplatila sumu 30.000 Eur. Navrhla znížiť výživné na sumu 30 Eur mesačne.

Konanie sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 24P 29/2015.

Tunajší súd uznesením č. k. 24P 334/2014-33, 24P 29/2015-6 zo dňa 09.03.2015 spojil veci vedené na
tunajšom súde pod sp. zn. 24P 334/2014 a 24P 29/2015 tak, že sa budú viesť pod sp. zn. 24P 334/2014,
nakoľko špecifikované konania spolu skutkovo súvisia, týkajú sa tých istých účastníkov.

Kolízny opatrovník vo svojej správe o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch v znení č. l. 25 zo dňa
19.01.2015 uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného a doporučil súdu zvýšiť výživné zo strany matky
podľa odôvodnených potrieb maloletého a podľa majetkových a príjmových pomerov matky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom

spisu, s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 24P 65/2012, pričom zistil nasledujúci
skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom :

Mal. D. H., U.. XX.XX.XXXX pochádza z manželstva rodičov, ktorých manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 24P 65/2012-159 zo dňa 21.05.2013. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 12.06.2013. Na čas po rozvode bol mal. Patrik zverený do osobnej starostlivosti otca,
zo strany matky bola určená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 50 Eur mesačne, styk matky s
dieťaťom súd neupravil. V čase úpravy bol mal. Patrik žiakom 6. ročníka základnej školy. Otec poberal
výsluhový dôchodok vo výške 405 Eur, vykonával pracovnú činnosť na základe dohody o pracovnej
činnosti na bytovom družstve s čistým príjmom za rok 2012 vo výške 170,62 Eur. Matka pracovala v

spoločnosti M. E..A..O.., v.o.s. ako skladníčka s priemerným mesačným príjmom 320 Eur.

V súčasnosti je mal. Patrik žiakom 8. ročníka Základnej školy L. XXX v Lipanoch. Žije v spoločnej
domácnosti so svojím otcom a starou matkou v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve starej
matky zo strany otca maloletého. Jeho pravidelné mesačné výdavky, ktoré hradí otec predstavujú strava

v škole 22 Eur, telefón, športové aktivity, 12 Eur, cestovné 14 Eur, školské potreby, CVČ 16,60 Eur. Mal.
Patrikje integrovanýžiaksvývinovýmiporuchamiučenia -disgrafieadisortografie.Ostatnévýdavkymá
spojené so zabezpečením stravy, oblečenia, obuvi, drogérie, školských potrieb a voľnočasových aktivít.

Matka si vyživovaciu povinnosť voči mal. Patrikovi plní pravidelne platením bežného výživného v

súdom určenej výške 50 Eur. Nad rámec neprispieva, neobdarováva ho na sviatky, s dieťaťom sa
nestretáva. Celú starostlivosť vrátane pravidelných a nepravidelných výdavkov zabezpečuje výlučne
otec maloletého s pomocou svojej matky, matka sa na jeho starostlivosti podieľa platením bežného
výživného vo výške 50 Eur.

Otec maloletého je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 408,27 Eur, je nezamestnaný. Oproti
poslednej úprave nevykonáva pracovnú činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti na bytovom
družstve. Poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur. Pri vyporiadaní BSM po rozvode nadobudol do
svojho vlastníctva osobné motorové vozidlo značky D., rok výroby 2004 a podiel zo štvorizbového bytu,
ktorý mu bol vyplatený matkou mal. Patrika vo výške 30.000 Eur. Jeho pravidelné mesačné výdavky

predstavujú náklady na bývanie 85 Eur, strava, oblečenie do 140 Eur, prevádzka auta do 50 Eur,
poistenie 50 Eur, výživné na dcéru 50 Eur, telefón, internet 40 Eur, ďalšie výdaje 30 Eur.

Matka žije v spoločnej domácnosti s dcérou a priateľom, ktorý pracuje ako skladník s príjmom 400 Eur.
Pracuje v spoločnosti M. E..A..O.. K. E. s príjmom 428 Eur. Uviedla, že dieťa neprimerane reaguje, otec

popudzuje syna proti nej. Jej mesačné výdavky predstavujú úver 231 Eur, inkaso 197 Eur, výživné 50
Eur, poistenie, telefón, cestovné, internet. Má zdravotné problémy. S návrhom na zvýšenie výživného
nesúhlasí, podľa jej názoru 50 Eur je postačujúcich na starostlivosť o Patrika, kedže zabezpečujestarostlivosť plnoletej dcére Veronike, ktorá je sestrou mal. Patrika, je študentkou na vysokej škole, otec
prispieva na jej výživu sumou 60 Eur mesačne. Jej potreby hradí s pomocou svojho priateľa.

Z opisu mzdových listov matky u zamestnávateľa M. E. A., v.o.s. vyplýva jej čistý priemerný mesačný
príjem za rok 2014 vo výške 447,89 Eur.

ZosprávyklinickéhopsychológaPhDr.MárieHerdickejzodňa19.03.2012vyplýva,žeumal.Patrikabola
konštatovaná prítomnosť reaktívneho neurotického stavu na báze patologických vplyvov v rodinnom

prostredí (narušené vzťahy medzi rodičmi, rozpad rodiny).

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
( ďalej len „ZR“ ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene
pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.), rozsudok odsudzujúci na plnenie

v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne
zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku
je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zmeny pomerov ako podporu takéhoto rozhodovania

je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia s
okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného
rozhodnutia o výživnom je trvalá a výrazná zmena okolností na jednej, či druhej strane, ktoré boli
podkladom skoršieho rozhodnutia. Takouto zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa a jeho nástup do školy
vyššieho stupňa, zvýšenie, alebo zníženie zárobkov niektorého z rodičov, prípadne zmena počtu nimi

vyživovaných osôb a podobne.

Dôvodom na zmenu výšky vyživovacej povinnosti môžu byť len okolnosti, ktoré sa závažnejším
spôsobom a dlhodobo prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané.

Pri posudzovaní zmeny pomerov sa musia súdy vyporiadať tak so zmenou odôvodnených potrieb
oprávneného dieťaťa, ako aj so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča
(§ 75 ods. 1 veta 1. Zákona o rodine). V oboch prípadoch musí byť tvrdená zmena pomerov aj
preukázaná. Nie je možné rozhodnúť o zmene výšky výživného na mal. dieťa len na základe tvrdenia
niektorého z účastníkov. Tak ako bolo už konštatované, musí sa jednať o zmenu, ktorá nemá len

krátkodobý prechodný charakter, resp. ktorá sa výrazným spôsobom neprejaví na celkovej výške
nákladov spojených s uspokojovaním odôvodnených potrieb mal. detí, či schopností, možností a
majetkových pomerov povinného.Dôvodom pre zmenu výšky výživného je aj vývoj, t. j. spravidla nárast životných nákladov ( §78
ods. 3 Zákona o rodine). Takýto vývoj životných nákladov, ktorý existuje ako objektívna okolnosť,
môže aj sama o sebe odôvodniť zmenu výšky výživného. Musí sa však jednať o zmenu životných

nákladov podstatným spôsobom. To je spravidla spojené s uplynutím dlhšej doby od vyhlásenia
predchádzajúceho rozhodnutia v spojením s nárastom miery inflácie, cien spotrebného koša, resp. iných
právne významných ekonomických ukazovateľov.

Pri určovaní konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je

potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom
slova zmysle, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s
rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a
rekreačné potreby, t. j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na

výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súdpodrobnýmadôslednýmporovnanímpomerovvčasepredchádzajúcejúpravyvýživnéhospomermi
existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia
o výživnom a zvýšil výživné zo strany matky pre mal. Patrika zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 60,00
Eur mesačne v súlade s návrhom na začatie konania počnúc dňom 01.11.2014.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že od posledného rozhodovania súdu o výške výživného
nedošlo až tak k markantnej zmene pomerov na strane mal. Patrika, nakoľko v čase poslednej úpravy
navštevoval 6. ročník, v súčasnosti navštevuje 8. ročník základnej školy, teda rovnako druhý stupeň
základnej školy. Nejde o právne významnú zmenu pomerov. Bolo preukázané, že starostlivosť o mal.
Patrika zabezpečuje výlučne otec s pomocou svojej matky, matka sa na jeho starostlivosti podieľa

len platením výživného v súdom určenej výške, ktoré platí pravidelne vo výške 50 Eur. K stretávaniu
matky s dieťaťom nedochádza vzhľadom na to, že vplyvom patologických vplyvov v rodinnom prostredí,
narušených vzťahov medzi rodičmi a rozpadu rodiny bol aj psychológom konštatovaný reaktívny
neurotický stav u mal. Patrika už v roku 2012, pričom vzťahy medzi matkou a dieťaťom sa v súčasnosti
vyvinuli do takej miery, že dieťa odmieta sa s matkou stretávať, vníma ju negatívne. Celá ťarcha v

súvislosti so starostlivosťou o mal. Patrika z tohto dôvodu ostala otcovi, ktorý ju zabezpečuje s pomocou
svojej matky. Z vykonaného dokazovania, z listinných dokladov, ktoré sa nachádzajú v spise, ako aj
z výsluchu otca maloletého mal súd za preukázané, že otec dieťaťa nie je nápomocný pri obnovení
vzťahu mal. Patrika a jeho matky, napriek tomu, že má dieťa zverené do starostlivosti, a teda má na
neho najväčší vplyv.

Súd má preukázané, že došlo k zvýšeniu zárobkových pomerov na strane matky maloletého, ktorá
pracuje rovnako ako aj v čase poslednej úpravy ako skladníčka v spoločnosti M. E..A..O.., H..O..E..,
pričom v čase poslednej úpravy jej priemerný mesačný príjem predstavoval 320 Eur a v súčasnosti
447,89 Eur, teda sa zvýšil. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, rovnako ako aj v čase poslednej

úpravy poberá výsluhový dôchodok, ktorý markantne nenarástol, nakoľko v čase poslednej úpravy
predstavoval sumu 405 Eur, v súčasnosti 408,27 Eur, avšak oproti poslednej úprave prestal vykonávať
pracovnú činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti na bytovom družstve. Po porovnaní príjmov
rodičov maloletého súd konštatuje, že tieto sa pohybujú zhruba v rovnakej výške. Rovnako súd musel
brať na zreteľ, že matka zabezpečuje starostlivosť ďalšiemu spoločnému dieťaťu Veronike, ktorá je

študentkou na vysokej škole, na ktorú otec prispieva mesačne sumou 60 Eur, a teda odôvodnene budú
jej potreby vyššie ako u mal. Patrika. Celá ťarcha v súvislosti so starostlivosťou o Veroniku ostala
na matke, ktorá zabezpečuje všetky jej potreby v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, oblečením,
stravou, voľnočasovými aktivitami, drogériou a kozmetikou. Na námietky otca maloletého v súvislosti s
tým, že matka dieťaťa má lepší životný štandard, nakoľko žije v spoločnej domácnosti s priateľom súd

neprihliadal, nakoľko otec spolu s mal. Patrikom žije v spoločnej domácnosti so starou matkou, ktorá im
pomáha. Tak isto výdavky na úhradu spojenú s užívaním bývania majú obaja rodičia rovnako. Rovnako
súd nemohol brať na zreteľ námietky otca v súvislosti s tým, že platí úver, nakoľko tento úver matka platí
z dôvodu, že v rámci vyporiadania BSM vyplatila otcovi mal. Patrika sumu 30.000 Eur.Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na sumu 60 Eur mesačne,
zohľadnil skutočnosť, že matka ma príjem zhruba o 80 Eur vyšší ako otec dieťaťa, reálne u mal. dieťaťa

nastala zmena pomerov len v tom, že vzhľadom na zmenu základnej školy mu vzrástli cestovné náklady.
Síce bolo preukázané, že podiel otca na výživnom pokiaľ ide o mal. Patrika je preukázateľne vyšší ako
podiel matky, avšak súd nemohol opomenúť fakt, že pokiaľ ide o ďalšie ich spoločné dieťa, plnoletú
Veroniku, ktorá je študentkou vysokej školy, tak podiel matky je naopak na výživnom preukázateľne
vyšší ako podiel otca.

Zvýšením výživného za obdobie od 01.11.2014 do 31.05.2015 vznikol matke voči mal. Patrikovi dlh na
výživnom vo výške 70,00 Eur. Dlžné výživné za jeden mesiac v období od novembra 2014 do mája
2015 predstavuje sumu 10 Eur (10x7=70 Eur), ktoré súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.
povolil matke splácať spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 20 Eur až do
zaplatenia, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 odsek 1 písmeno a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.