Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/340/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614208621
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614208621.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľa: Prvá stavebná
sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti odporcom: v 1. rade L. I.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom X. K. XXX, v 2. rade V. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, K., Česká
republika, v 3. rade Z. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, K., Česká republika, v konaní o zaplatenie
3 918,56 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 6C/137/2014-46 zo dňa 27. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol a o trovách konania p o t v r

d z u j e.

Vo výroku, odvolaním nenapadnutom, ktorým uložil odporcom zaplatiť navrhovateľovi 3 222,74 Eur s
úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 3 113,57 eur od 04. 05. 2013 do zaplatenia v mesačných
splátkach po 150,- eur, ponecháva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom v rade 1. - 3. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
3 222,74 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 3 113,57 eur od 04. 05. 2013 do zaplatenia
v mesačných splátkach po 150,- eur, prvá splátka splatná v mesiaci jún 2015, pod následkom straty
výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky s tým, že plnením jedného odporcu zaniká

v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov, vo zvyšku návrh zamietol a navrhovateľovi priznal
náhrada trov konania 136,30 eur.

Vyhovel návrh v časti o zaplatenie 3 222,74 eur, pozostávajúcej z istiny 3 113,57 eur a zmluvných úrokov
zúveruvovýške109,17eur,ktorémalodporcav1.radezaplatiťdoodstúpeniadozmluvy.Vzostávajúcej
časti pozostávajúcej z nedojednaných poplatkov ako aj v časti 6,99 % ročných úrokov z úveru od
odstúpenia od zmluvy do budúcna súd návrh ako nedôvodný zamietol. Úroky z úveru, ako odplata,
prislúchajú veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru, čo vyplýva z citovaného ustanovenia
Obchodného zákonníka. Tieto sú splatné najneskôr splatnosťou úveru, nie po jeho splatnosti. Zmluvný

úrok je totiž odplatou za užívanie finančných prostriedkov a nakoľko po zosplatnení úveru veriteľ
už nepožičiava dlžníkovi peniaze, pokračovanie v úročení istiny nezodpovedá charakteru a podstate
zmluvného úroku. Vzhľadom na finančnú situáciu odporcov súd povolil splácať dlh v mesačných
splátkach po 150,- eur. Nakoľko mal navrhovateľ v konaní len čiastočný úspech, súd pri rozhodovaní o
náhrade trov konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. a náhradu trov pomerne rozdelil.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ napádajúc výrok,
ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol a závislý výrok o trovách. Nesúhlasil s rozsudkom okresného
súdu v zamietnutej časti uplatňovaných riadnych úrokov vo výške 6,69 %, pričom poukázal na § 497

a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Analogicky povinnosť platiť dojednané úroky až do úplného
vrátenia poskytnutých prostriedkov možno vyložiť k ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého ak dlžník vráti peňažné prostriedky skôr než bolo dohodnuté, je povinný platiť úroky len do
momentuvráteniapeňažnýchprostriedkov.Podľajehonázorujenepochybné,žepovinnosťdlžníkaplatiť
dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých finančných prostriedkov. V opačnom

prípade dlžník by prakticky porušením povinnosti získal pre neho výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa
zbavil povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie. Poukázal na čl. VII bod 6 úverovej zmluvy, v ktorom
bolo dohodnuté, že odstúpením od zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky
až do úplného zaplatenia dlhu. Nemôže sa jednať o neprijateľnú podmienku s poukazom na § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou dojednanie, ktoré síce
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, avšak sa týka hlavného

predmetu plnenia a je vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo individuálne dojednané. Dojednanie,
ktoré oprávňuje veriteľa požadovať úroky za úver sa bezpochyby týka hlavného predmetu plnenia s
poukazom na § 497 Obchodného zákonníka. S poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nesúhlasil s názorom súdu, že mu nepriznal úrokov z omeškania vo výške 5% zo sumy 643,63 Eur.
Rozsudok je v napádanom rozsahu nesprávny, v odôvodnení katastrofálne neprehľadný a zmätočný, a

preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu sa odporca nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.

2 O.s.p. tento rozsudok v napadnutej časti ohľadne výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý a vo
výrokuotrováchkonaniapodľaust.§219ods.1O.s.p.akovecnesprávnypotvrdil.Vovýroku,odvolaním
nenapadnutom, ktorým uložil odporcom zaplatiť navrhovateľovi 3 222,74 Eur s úrokom z omeškania
5 % ročne zo sumy 3 113,57 eur od 04. 05. 2013 do zaplatenia v mesačných splátkach po 150,- eur,
ponecháva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Okresnýsúdneporušilprávoúčastníkovkonanianaspravodlivýproces,nakoľkovhodnotenískutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým
spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na spotrebiteľský charakter zmluvy a používanie Obchodného zákonníka

odvolací súd dodáva, že prvostupňový súd aplikoval nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale
aj Obchodného zákonníka. Odvolací súd takisto nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani
dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti. Uprednostnenie obchodného

práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne odlišné
negatívne následky. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov
nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky
zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka. Možnosť použitia Obchodného zákonníka ako aj
Občianskeho zákonníka na právny vzťah vzniknutý medzi zmluvnými stranami priamo vyplýva z článku

VIII. bod 1 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Ak samotný navrhovateľ v zmluveumožnil použitie tak Obchodného zákonníka, ako aj Občianskeho zákonníka, použitie pre spotrebiteľa
nevýhodnejšej úpravy pri odstúpení od zmluvy vyplývajúcej z Obchodného zákonníka je neprípustné.

Argument navrhovateľa, že má nárok na priznanie úroku až do úplného zaplatenia poskytnutých

úverových prostriedkov v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, odvolací súd považuje za nedôvodný.
Úrok z úveru je cenou za úver. Výška tohto úroku bola dojednaná v zmluve zrozumiteľne a určito a
súd jeho výšku nerozporoval. Pokiaľ však ide o dojednanie v článku VII. bod 6. zmluvy, nejedná sa už
cenupredmetuplnenia,atakétodojednaniepredstavujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
strán v neprospech spotrebiteľa. Dojednanie nebolo individuálne, ale vopred navrhnuté navrhovateľom

a odporcovia preto neboli schopní jeho podstatu ovplyvniť.

Preto odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti, vrátane výroku o trovách
konania, ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p.. V odvolacom konaní nebol úspešný navrhovateľ, úspešní boli odporcovia, ktorí si však náhradu
trov odvolacieho konania postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili, resp. ani im žiadne trovy

nevznikli, preto rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.