Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/201/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614206714
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614206714.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: Home
Credit Slovakia, a. s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanému:
X. U., W.. XX. X. XXXX, F. U. N. T. Č.. XXX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 1.319,71 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.297,40 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 1.163,81 eur od 11. 1. 2013 do zaplatenia a trovy konania 77,50 eur, všetko v lehote 15 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 28. 7. 2014 domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu sumu 1.319,71 eur, zročný úrok z omeškania vo výške 174,95 eur, úrok z
omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.319,71 eur od 19. 7. 2014 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnil uzavretou Zmluvou o úvere č. 6106122054 dňa 28. 6. 2011 medzi
účastníkmi konania. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru vo výške úverového
rámca 1.200 eur. Žalovaný prostredníctvom kreditnej karty čerpal peňažné prostriedky. Revolvingový
úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je poskytovaný žalovanému k uspokojovaniu
jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať peňažné prostriedky prostredníctvom
úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Výšku poskytnutého úveru nie
je možné vedieť presne, preto sa dohoduje výška úverového rámca. Žalovaný sa zaviazal riadne
a včas splatiť žalobcovi poskytnutý úver, pravidelnými mesačnými splátkami. Žalovaný sa zaviazal
zaplatiť aj úroky z poskytnutého úveru, vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby. Z dôvodu
porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného splácať úver dohodnutým spôsobom, žalovaný bol vyzvaný
na zaplatenie zostatku celého dlhu listom zo dňa 27. 12. 2012. Z dôvodu omeškania žalobcovi vzniklo
právo na zaplatenie úrokov z omeškania.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie listinami: úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami, výzvou k
zaplateniu celého dlhu, kópiou poštového podacieho hárka, prehľadom splátok, zistiac nasledovné:

Z úverovej zmluvy zo dňa 28. 6. 2011 bolo zistené, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový revolvingový úver, s uvedením výšky kreditného
limitu 410 eur, výškou mesačnej splátky 4% z dlžnej sumy, ročnou úrokovou sadzbou 26,28%. Podľa
Úverových zmluvných podmienok podľa Hlavy 3 § 1 revolvingový úver umožňuje klientovi čerpať po

odsúhlasení so strany spoločnosti peňažné prostriedky prostredníctvom kreditnej karty. Podľa Hlavy 3 §
7 zmluvné strany sa dohodli, že v priebehu trvania zmluvy je možné meniť úverový rámec. Podľa Hlavy
3 § 5 maximálna čiastka, ktorú je klient oprávnený z úveru čerpať je daná nevyčerpaným zostatkom
úverového rámca. Čerpanie nad rámec úverového rámca je neoprávnené a klient je povinný čiastku
prečerpanú nad úverový rámce na požiadanie vrátiť spoločnosti, ak nejde o prečerpanie úverového
rámca z dôvodu jeho navyšovania podľa § 7 tejto Hlavy. Podľa Hlavy 7 § 2 písm. a) Úverových zmluvných
podmienok klient je povinný celý čerpaný úver a všetky záväzky voči spoločnosti splatiť na požiadanie,
v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok, alebo so zaplatením jednej splátky po dobu
dlhšiu ako tri mesiace. Zo sadzobníka poplatkov a odmien bolo zistené, že mesačný poplatok za výpis
predstavoval 0 eur. Z prehľadu čerpania peňažných súm a úhrad zo strany žalovaného bolo zistené, že
výška čerpanej istiny predstavovala 1.760,24 eur, na ktorú bola zaplatená suma zo strany žalovaného vo
výške 596,43 eur. Výška zmluvného úroku predstavovala 198,07 eur, na ktorú bolo poskytnuté čiastočné
plnenie 64,48 eur, teda zostatok dlhu činil 133,59 eur. Písomnosťou bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie
celého úveru v lehote 15 dní od odoslania výzvy, ktorá bola odoslaná 26. 12. 2012 podľa poštového
podacieho hárka.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti
účastníkov konania, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní, nevzniesli dôkazné návrhy. Súd
rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav
umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia pojednávania.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka:

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka:

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka:

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení,
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (v znení od 01. 01. 2009):

Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel v
časti o zaplatenie sumy 1.297,40 eur, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť
v tejto časti. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Žalovaným žiadnym
spôsobom nespochybnil tvrdenia žalobcu, ako ani ním predložené listinné dôkazy, o uzavretí zmluvy
o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný čerpal peňažné prostriedky. Žalovaný nespochybnil
ani tvrdenie žalobcu, že zostatok nezaplatenej istiny úveru predstavoval sumu 1.163,81 eur a zostatok

nezaplatenej zmluvných úrokov 133,59 eur. Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
nevrátenú istinu úveru a zmluvné úroky spolu vo výške 1.297,40 eur.

Žaloba o zaplatenie ďalších peňažných nárokov označených ako poistenie vo výške 2,50 eur, poplatok
za výpis z účtu 4,89 eur, opravné úroky 14,78 eur, úrok za poistné 0,09 eur, úrok za nevyužitú GP
poistné vo výške 0,05 eur bola zamietnutá z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v tejto časti.
Žalobca napriek výzve súdu neodôvodnil a nekonkretizoval výpočet týchto peňažných nárokov a to ani
minimálnym spôsobom. Keďže ide o typovú formulárovú zmluvu, bolo potrebné na daný právny vzťah
aplikovať ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a súd bol povinný preskúmať, či tieto
uplatnené nároky nezahŕňajú aj peňažné plnenie vyplývajúce zo zmluvných podmienok, ktoré vytvárajú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Akékoľvek neprimerané a nerovnovážne dojednanie § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatné.

Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať
o nich dôkazy je zásadne vecou účastníka konania. Iniciatíva pri uvádzaní relevantných skutkových
tvrdení spočíva na účastníkoch konania. Účastník má povinnosť tvrdenia ako aj povinnosť dôkaznú.
Zistený skutkový stav je preto výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov. Osobitne uvedený postup je
dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv, medzi ktoré patrí aj predmetná zmluva. Podľa Rozhodnutia
Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou
súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi
spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98
až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky
predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS,
teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s
judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav
medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby
bez možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo
vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Zo skutkových tvrdení žalobcu nie je možné naplniť úradnú
povinnosť súdneho prieskumu a naplnenie právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, vo vzťahu k
týmto zostávajúcim uplatňovaným nárokom. Podľa hmotného práva dôkazné bremeno oprávnenosti
výšky žalovanej sumy zaťažuje žalobcu. Ak žalobca nemá záujem konkretizovať a preukazovať výšku
uplatneného nároku, nie je daný žiaden dôvod nútiť ho byť úspešný v sporovom konaní. Takýto postup
by predstavoval aj porušenie zásady rovnosti strán v konaní. Dlžník, ktorý je pri vymáhaní pohľadávok
v právnom postavení spotrebiteľa, je nesporne slabšou stranou nielen v oblasti hmotnoprávnych
vzťahov, ale aj v oblasti procesnoprávnych vzťahov (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici,
č. k. 23CoKR3/2015 zo dňa 2. 3. 2015). Neunesenie bremena tvrdenia, ako aj dôkazného bremena
nevyhnutne vedie k procesnému neúspechu žalobcu. Súd pritom nie je povinný preskúmavať výpisy z
informačného systému žalobcu a iniciatívne im prisudzovať konkrétnu skutkovú i právnu kvalifikáciu.

Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z
omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej
dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú
Európskou centrálnou bankou. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 1.163,81 eur do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.
Počiatok úrokov z omeškania bol stanovený v súvislosti s výzvou veriteľa na zaplatenie celého úveru,
odoslanou 26. 12. 2012, v lehote 15 dní od odoslania, ktorá uplynula 10. 1. 2013. Nasledujúcim dňom
sa dostal žalovaný do omeškania s plnením dlhu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 143 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého ustanovenia, ak žalobca bol v konaní úspešný (neúspešný bol len v pomerne nepatrnej
časti) vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v konaní neúspešnému. Trovy konania
pozostávali z náhrady súdneho poplatku (6% z ceny vymáhaného nároku podľa položky č. 1 písmena a)
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení
neskorších predpisov). Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 77,50 eur
(6% zo sumy 1.290,40 eur).

V súlade s ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd stanovil lehotu na plnenie v trvaní 15
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia prihliadajúc na výšku peňažného plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.