Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 18, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/548/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113201857
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4113201857.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporkyni: P. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A. K. č. XXX, o zaplatenie 471,69 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22.1.2013 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť
mu sumu 471,69 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že

odporkyňa s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvorili zmluvu o
kreditnej karte, predmetom ktorej bolo poskytnutie kreditnej karty VISA Classic s úverovým rámcom vo
výške 331,94 € (10.000,- Sk). Ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala sumu 496,69 €. Dňa
19.1.2012 uzavrel s odporkyňou dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej
odporkyňa uznala svoj záväzok zo zmluvy ako aj náklady inkasného konania vo výške 74,50 €. Od
uzavretia predmetnej dohody odporkyňa uhradila sumu 25,- €. Zaplatenia zvyšnej časti dlžnej sumy (bez
nákladov inkasného konania) sa domáha podaným návrhom. Zároveň si uplatnil na zaplatenie aj úrok z

omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 324,99 € od 29.6.2011 do zaplatenia. Titulom náhrady trov
konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením obsahu návrhu na uzatvorenie
zmluvy o kreditnej karte, obchodných podmienok, obchodných podmienok, všeobecných obchodných
podmienok, prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, dohody o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku, výpisu z účtovných kníh, výpovede zmluvy spolu s doručenkou, pokusu o zmier,

zmluvy o postúpení pohľadávok, špecifikácie pohľadávky, prehľadu finančných operácií, uznesenia č.k.
14C/548/2014-84 zo dňa 4.2.2015 a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto
vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: Na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s. dňa 28.6.2011, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči
odporkyni titulom zmluvy o kreditnej karte vydanej k č.ú. 212563788 celkove vo výške 496,69 €. Ako
vyplynulo z výpisu účtovných kníh k pohľadávka postúpeným na základe zmluvy č. 0915/2011/CE zo

dňa 28.6.2011, ku dňu postúpenia pohľadávky bola odporkyňa v omeškaní s plnením svojho záväzku
1223 dní. Ako vyplynulo z návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte, predmetom zmluvy o
kreditnej karty VISA Classic elektronická s úverovým rámcom vo výške 10.000,- Sk. K uzavretiu zmluvy
došlo akceptáciou návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte. Súčasťou zmluvy boli obchodnépodmienky pre kreditné karty účinné od 5.6.2006, obchodné podmienky pre poskytovanie a používanie
Elektronických služieb a Platobných kariet účinné 10.9.2002 a všeobecné obchodné podmienky účinné
od 1.8.2002. Ako vyplynulo z výpovede zmluvy, doručenej

odporkyni dňa 23.5.2008, týmto podaním právny predchodca navrhovateľa vypovedal zmluvu o kreditnej
karte a odporkyňu vyzval na bezodkladné splatenie celej dlžnej sumy. Z dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.1.2012 v bode 2 dohody odporkyňa ako dlžník
uznala svoj záväzok zo zmluvy s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. č. 212563788 s tým,
že celková dlžná suma pozostávala z dlžnej istiny vo výške 349,99 € a nákladov na inkasné konanie

vo výške 74,50 €. V čl.3 Forma splatenia záväzku, bode 3.1. poslednej vete dohody bolo zároveň
uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3 vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu
a jeho následkoch. Z dôvodu neznalosti slovenského jazyka zo strany odporkyne, súd
uznesením č.k. 14C/548/2014-84 zo dňa 4.2.2015 pribral do konania tlmočníka a prekladateľa z jazyka
maďarského do jazyka slovenského a späť. Odporkyňa v priebehu konania potvrdila, že od
právneho predchodcu navrhovateľa mala kreditnú kartu. Naposledy z nej čerpala finančné prostriedky

v roku 2008 alebo 2009. Kartu prestala používať z dôvodu, že sa stala klientom inej banky. V pobočke
právneho predchodcu navrhovateľa však nebola, kartu nevrátila a zmluvný vzťah neukončila. Doručenie
výpovede zmluvy zo strany právneho predchodcu navrhovateľa potvrdiť nevedela. ČO sa týka dohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uviedla, že raz sa za ňou dostavil jeden mladý muž,
ktorý jej povedal, že je z banky a že má dlžobu, ktorú má splatiť. Žiadne podklady k úhrade dlžnej

sumy jej však nedal. Tento muž ju čakal pred domom a ukázal mu papier od navrhovateľa. Ona mu
všetko nerozumela, pretože hovoril v slovenskom jazyku, ale toľko pochopila, že má dlh a že tento by
mala splácať splátkami po 30,- € mesačne. Obsahu listiny - dohody o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku nerozumela, nakoľko neovláda slovenský jazyk. Uznala však, že podpis na dohode je
jej. Podľa jej vedomosti bola dlžná suma vo výške 390,- € a túto mala uhradiť splátkami vo výške okolo

30,- € mesačne. Vtedy tomu mužovi povedala, aby jej poslali šeky na úhradu. Keďže jej žiadne šeky
doručené neboli, nič neuhradila. V závere doplnila, že v prípade, ak ju súd zaviaže na jej zaplatenie,
žiada o povolenie možnosti zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 40,- €. Podľa §
488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo
na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489

Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej
škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa
§ 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2004 do 31.12.2007 spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Podľa § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,

na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou
v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou
spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho
zákonníka. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa
§53anasl.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvnéhovzťahuapodľazákona

č. 258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu. Podľa čl. 10 bodu
10.1 veta prvá obchodných podmienok pre kreditné karty účinných od 5.6.2006, banka je oprávnená
vypovedať Zmluvu o Kreditnej karte aj bez uvedenia dôvodu, pričom výpoveď nadobúda účinnosť tretím
dňom odo dňa jej doručenia Klientovi, ak nie je vo výpovedi Bankou určená dlhšia výpovedná lehota.Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento
právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Podľa § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Rozpor
s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho

úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa
prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,
sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Dobré mravy
fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt zmluvnej slobody spočívajúci v
slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený aspekt zmluvnej slobody, tak ako aj

zmluvná sloboda, má svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované.
Jedným z takýchto limitov je aj inštitút dobrých mravov. Preto i právny úkon, ktorý je výsledkom konsenzu
zmluvných strát, môže svojim obsahom odporovať dobrým mravom. Ak výkon práva, ktorý je objektívne
v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon neplatný pre rozpor
s dobrými mravmi a to aj v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi

nie je. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne
a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne) je absolútne neplatný.
Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práva
alebo povinnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona /ex lege/ a pôsobí

od začiatku /ex tunc/ voči každému. Každý kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez
časovéhoobmedzeniadovolávaťsúdnouimimosúdnoucestou.Totoprávosanepremlčujeaninezaniká,
pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením, ani odpadnutím
vady prejavov vôle. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky
aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Verejný záujem tu prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov

absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili ani ju nezavinili.
Právny úkon nie je urobený slobodne (nedostatok slobody vôle), ak účastník koná pod nedovoleným
nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj
to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie, alebo bezprávna vyhrážka. Bezprávna
(protiprávna) vyhrážka je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho

účastníka. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne) ak konajúci (vôlu prejavujúci) nechcel
svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Takto
urobený právny úkon je zásadne neplatným. Ak by však druhej osobe, so zreteľom na okolnosti prípadu,
nebolo ani nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany dobromyseľnosti
tejto osoby považovať právny úkon za platný. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak

jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu v zmysle § 35 ods. 2 a 3 nemožno
ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť. Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne
vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení
obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 a
3. Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a tým

aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, keď svojim obsahom alebo účelom odporuje zákon,
alebo ak zákon obchádza. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v
znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo

priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa
premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Podľa §
101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 153 ods. 1

O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti. Podľa § 120 ods. 3 O.s.p., ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si
môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. V danom prípade sanavrhovateľpodanýmnávrhomdomáhalzaplateniadlžnejsumytitulomzmluvyokreditnejkartevovýške
471,69 € s príslušenstvom. Súd mal vykonaným dokazovaním zo zhodného tvrdenia účastníkov
konania preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou existoval zmluvný

vzťahtitulomzmluvyokreditnejkarte,nazákladektoréhobolaodporkyniposkytnutákreditnákarta,ktorú
odporkyňa používala. Tiež mal z predložených listín preukázané, že zmluvný vzťah bol medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporkyňou ukončený výpoveďou zo zmluvy, ktorú odporkyňa prevzala
dňa 23.5.2008, pričom výpoveď vychádzajúc z čl. 10 bod 10.1 obchodných podmienok pre Kreditné karty
nadobudla účinnosť dňa 26.5.2008. Zo zmluvného vzťahu vznikla ku dňu 26.5.2008 pohľadávka, ktorej

existenciu odporkyňa nepopierala. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporkyne,
ktorý vznikol zo zmluvy o kreditnej karte uzavretej v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka,
ktorá je však súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa,
pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez

odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený
záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku)
nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to

najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej
časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na
právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka
konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa
a spotrebiteľských zmlúv). S ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné

zaoberať sa i skutočnosťou, či navrhovateľ neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti
potom bráni súdu priznať mu plnenie voči odporkyni ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a
o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014

povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné
vysporiadať sa s otázkou, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné
aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide
aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá
novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale

ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS
16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas
platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti
podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom),
boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto

nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporkyňu ako
spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože
zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku.

Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa
názoru súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá
veta Občianskeho zákonníka si odporkyňa ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie

len z dôvodu, že uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v
prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína
plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako
začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde
splnenia záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať

žalobu na plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej
doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o
svojom práve. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je danýobjektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom
práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom
prostredníctvomnávrhunazačatiekonania.Vdanejvecisaprávomohlovykonaťprvýkrátdňa27.5.2008

(v deň nasledujúci po účinnosti výpovede zo zmluvy). Týmto dňom začala plynúť trojročná premlčacia
doba, ktorá uplynula dňa 26.5.2011. Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 22.1.2013
doručením návrhu na súd (§ 82 ods. 1O.s.p.), bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie
tohto nároku. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo navrhovateľa na uplatnenie jeho (aj keď
premlčaného)nároku návrhom na súde. Avšak poznamenáva, že navrhovateľ nárok na vrátenie dlžnej

sumy úveru uplatnil po viac ako štyroch rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na
uplatnenie takéhoto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť aj bez návrhu,
konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ týchto
skutočnostídovolával. Navrhovateľsvojnárokuplatnenývočiodporkyniodôvodňovaliuzavretím

dohody uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.1.2012, v ktorej dohode odporkyňa
uznala záväzok titulom zmluvy č. 212563788 uzavretej s pôvodným veriteľom: Slovenská sporiteľňa,
a.s.. Súd z úradnej povinnosti riešil ako prejudiciálnu otázku, či dohoda o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku zo dňa 19.1.2012 uzavretá medzi účastníkmi konania je platným právnym úkonom.
Keďže v priebehu konania vyšlo najavo, že odporkyňa slovenský jazyk absolútne neovláda (z ktorého

dôvodu bolo potrebné zabezpečiť tlmočníka a prekladateľa počas konania), právny úkon vyjadrený
v jazyku slovenskom preto nemohol byť prejavom jej skutočnej vôle a je potrebné ho považovať za
absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny
úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Okrem toho súd
konštatuje, že zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní

záväzku s odporkyňou dňa 19.1.2012 je nekalou obchodnou praktikou (pretože boli naplnené zákonné
znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj
potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa) a konanie, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi (poukazujúc i na to, že formulácia vyhlásenia o tom, že odporkyňa mala vedomosť o
premlčaní dlhu bola zakomponovaná do čl. 3 dohody, ktorý sa týkal formy splatenia záväzku). Dohodu o

uznaní záväzku odporkyňou dňa 19.1.2012 by v prípade jej platnosti súd považoval za právne neúčinnú,
pretože v konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa vedela o premlčaní dlhu, ktorý uznala tak,
ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, pričom bolo na navrhovateľovi, aby túto
skutočnosť súdu preukázal. Na základe vyššie uvedeného preto súd návrh na začatie konania voči
odporkyni z dôvodu premlčania uplatneného nároku, zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci odporkyňa bola
podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd jej náhradu trov konania nepriznal,
keďže si túto neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.