Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 37C/17/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711209058
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1711209058.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou
v právnej veci navrhovateľa: EX CREDIT, a.s., so sídlom: Welferova 3, Košice, proti odporcovi: U. O.,
bytom: O. F. X. XXX, O. F. X., zastúpený opatrovníčkou N. X., súdnou tajomníčkou Okresného súdu
Pezinok, o zaplatenie 222,- EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 89,20 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 89,20 EUR od 24.03.2011 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 08.07.2011 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
222,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne, zo sumy 222,- EUR od 24.03.2011 do
zaplatenia a náhrady trov konania titulom uzavretia zmluvy o pôžičke.

Navrhovateľ v rámci svojho návrhu na začatie konania uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom bola
dňa 23.04.2010 uzavretá zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol
odporcovi sumu vo výške 400 eur ako pôžičku. Navrhovateľ poukázal na to, že zmluvné strany si
dohodli úrok vo výške 56,40 % ročne, ktorým bola pôžička úročená. Odporca sa teda zaviazal uhradiť
navrhovateľovi celkovú sumu vo výške 532,80 eura (istina 400 eur + 132,80 eur úrok ) v 12 splátkach
po 44,40 eur mesačne.

Navrhovateľ poukázal na to, že odporca v súlade so zmluvou a splátkovým kalendárom uhradil 7 splátok,
každú vo výške 44,40 eur t. j. v celkovej výške 310,80 eur. Napriek viacerým upomienkam odporca
neuhradil žiadne iné splátky. Na základe uvedeného má navrhovateľ za to, že jeho návrh na začatie
konanie je dôvodný.

Odporcovi súd ustanovil pre celé konanie opatrovníka v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, nakoľko odporca sa nezdržiava v mieste svojho bydliska a iný pobyt odporcu súdu
nie je známy. Opatrovníčka odporcu sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, a návrhom vo veci samej, zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXXXX,
všeobecnými obchodnými podmienkami poskytovania pôžičiek, platobnou históriou, ako aj ďalšími
listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 23.04.2010 bola medzi navrhovateľom
a odporcom uzavretá zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol
odporcovi pôžičku vo výške 400,- eur. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že zmluvné strany si dohodli
úrok vo výške 56,40 % ročne, ktorým bola pôžička úročená. Rovnakou výškou percenta t.j. 56,40% bola
vyčíslená ročná percentuálna miera nákladov- RPMN. Odporca sa teda zaviazal uhradiť navrhovateľovi
celkovú sumu vo výške 532,80 eur (istina 400 eur + 132,80 eur úrok ) v 12 splátkach po 44,40 eur
mesačne.

Súd zistil, že odporca v súlade so zmluvou a splátkovým kalendárom uhradil 7 splátok, každú vo výške
44,40 eur t. j. v celkovej výške 310,80 eur.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom
prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu
bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť
dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Odporca
bol poučený, že má možnosť k veci sa písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázania svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu
uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1, 2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. 23.04.2010)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2, písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a), písm. b), zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka, v platnom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené
podľa druhu spravidla peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi
navrhovateľom a odporcom túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o pôžičke bola vyhotovená ako
formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné podmienky, ktoré dokumenty
menovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom
nepochybné, že navrhovateľ pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej
činnosti a odporca bol fyzická osoba, ktorá v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom
svojej podnikateľskej, alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísala ako fyzické osoby za účelom
priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Súd preto zmluvu
vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v
zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách.

Ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.
126/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných
náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení v Občianskom zákonníku.

Predmetom sporu je zaplatenie sumy 222,- EUR s príslušenstvom z titulu neuhradenia splátok a
poplatkov spojených s poskytnutím pôžičky. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu
veci súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne len sčasti. Na základe písomnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 400,- eur. Zároveň v zmluve

bol definovaný záväzok odporcu uhradiť odplatu vo forme úroku vo výške 56,40 % ročne a celý dlh
mal predstavovať sumu 532,80 eura (istina 400 eur + 132,80 eur úrok ). Medzi účastníkmi zmluvy boli
dohodnuté pravidelné mesačné splátky a to vo výške 44,40 eur mesačne. Odporca zaplatil celkovo 7
splátok, každú vo výške 44,40 eur t.j. v celkovej výške 310,80 eur, zvyšok neplatil riadne a včas, dostal
sa do omeškania.

Z týchto dôvodov navrhovateľ požaduje doplatenie zostatku vo výške 222,- EUR. Z obsahu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere si súd ustálil, že v nej nebolo jasne a určite vymedzené, čo obsahuje sadzba
úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky. Bola len uvedená výška úroku 56,40 % ročne, pričom
celá suma budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v čiastke 132,80 eur. Numerickým výpočtom
súd zistil, že 56,40% z 400,- predstavuje sumu 225,60 eur. Na základe uvedeného nie je zrejmé, akým
spôsobom bola vypočítaná suma, ktorá predstavuje úrok t.j. suma vo výške 132,80 eur a súčasne, čo
obsahuje označenie "úrok z omeškania vo výške 56,40 %".

Z predmetnej zmluvy taktiež vyplýva, že výška RPMN bola označená taktiež percentom vo výške 73,44
% ročne. Z uvedeného nebolo zrejmé, čo predstavuje úrok ako odplatu a čo predstavuje RPMN,
respektíve, či tieto boli zahrnuté vo výpočte odplaty, pričom podľa názoru súdu sa takýmto postupom
obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v §
9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok
úveru, nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal
zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky,
na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú
splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného,
je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do odplaty za úver a súčasne nebolo možné
ustáliť presnú výšku RPMN.

Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.,
podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný
podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Súd preto odčítaním zaplatenej sumy 310,80 eur od poskytnutej
istiny 400,- eur zistil, že odporca neuhradil z reálne poskytnutej sumy celkovo 89,20 EUR. Na základe
uvedeného súd zaviazal odporcu a zaplatenie sumy vo výške 89,20 EUR.

Nakoľko sa odporca dostal do omeškania, súd priznal navrhovateľovi uplatnený zákonný úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 89,20 EUR od 24.03.2011 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh
na začatie konania ako nedôvodný zamietol.

Súd pri zisťovaní výšky úroku z omeškania v danom prípade postupoval v zmysle ust.§3 ods. 1
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Na
základe uvedeného súd cez internetový portál K..A..X., že v rozpätí od 13.5.2009 do 13.4.2011 bola
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky určenej pre hlavné refinančné operácie vo výške
1% + 8 percentuálnych bodov = 9%. Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 89,20 EUR od 24.03.2011 do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Vzhľadom na pomerný úspech navrhovateľa t.j. v časti o zaplatenie sumy vo výške 89,20 eur s
príslušenstvom(cca 40%), a súčasne vzhľadom na úspech odporcu v časti o zaplatenie sumy 132,80
eur s príslušenstvom (cca 60%) súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok,
písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3
O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno
odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.