Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/577/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111228802
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5111228802.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePauerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľky: PaedDr. M.
T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., N. X, právne zastúpená JUDr. Ivetou Mikulovou, advokátkou so sídlom
v R., ul. M. R. S. č. X, proti odporkyni: MUDr. W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., A. XXXX/XX, právne
zastúpená spoločnosťou JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom Martin, Červenej armády
1, o určenie neplatnosti závetu, na základe odvolania odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 18C/216/2011-477 zo dňa 16. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady trov odvolacieho konania, ktoré

predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 69,91 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že závet poručiteľa Ing. O. C. zo dňa 16.04.2008, je neplatný.
Vychádzal zo zhodných záverov znaleckého posudku č. 69/2012 vypracovaného PhDr. PaedDr. Erikou
Strakovou a kontrolného znaleckého posudku vypracovaného PhDr. Igorom Grajcarom, v zmysle
ktorých (záverov) podpis poručiteľa na spornom závete nie je pravým podpisom poručiteľa. Ide o
kategorický falzifikát, ktorý vznikol napodobením pravého podpisu podľa predlohy, či spamäti. Taktiež
rukopis v podobe napísania miesta a času spísania závetu nachádzajúci sa na závete nie je rukopisom
poručiteľa.

Na základe tejto skutočnosti uzavrel, že závet nebol podpísaný poručiteľom a z dôvodu tejto vady
je absolútne neplatný. Námietky odporkyne voči obidvom znaleckým posudkom vyhodnotil ako
účelovú a špekulatívnu obranu, nakoľko samotní znalci uviedli/potvrdili, že predložené písomnosti
predstavujú dostatočne široký porovnávací materiál autentických podpisov zo širokého časového
obdobia vrátane inkriminovaného roku 2008, kedy bol datovaný aj sporný podpis. V nadväznosti na
tento úsudok vyhodnotil návrh na doplnenie dokazovania v podobe priloženia ďalších vzoriek podpisu
ako nehospodárny. Za zarážajúce v tejto spojitosti označil, že znalecké dokazovanie prebehlo (už) v

roku 2011, pričom odporkyňa v roku 2013 predkladá nové vzorky podpisov, hoci jej museli byť známe
(nakoľko boli adresované jej osobe) už v čase vykonávania znaleckého dokazovania.

Zároveň prvostupňový súd svoje zamietavé rozhodnutie založil aj na posúdení vzťahu poručiteľa a
odporkyne. V tejto spojitosti považoval za významné, že odporkyňa dňa 07.07.2011 doručila súdnemu
komisárovi oznámenie, že podľa § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy ako dedička
(po Ing. C.) v druhej (dedičskej) skupine, nakoľko poručiteľ bol jej druhom, žili spolu, viedli spoločnúdomácnosť od roku 1994 a mali spoločné trvalé bydlisko. Následne, dňa 24.08.2011 po predvolaní
súdnym komisárom odporkyňa oznámila, že už netrvá na dedení ako spolužijúca osoba, ale ako
dedička na základe závetu. Súd I. stupňa považoval za nevysvetliteľný opísaný postup odporkyne,

ktorá predložila závet až 2 mesiace po tom ako oznámila, že je dedičkou z titulu spolužijúcej osoby.
Neuveril ani jej tvrdeniu, že predmetné vyjadrenie súdnemu komisárovi naformulovala iná osoba
(keďže sama nie je právnička), nakoľko odporkyňa takúto osobu nenavrhla vypočuť ako svedka a
zároveň považoval za nelogické nespomenúť závet, pokiaľ existoval. Okresný súd tiež zdôraznil tvrdenie
samotnej odporkyne, že poručiteľ sa z ich spoločného bydliska odsťahoval a to z dôvodu, že chcel

poberať opatrovateľské príspevky na svojho otca. Následne sa zo spoločného bytu odsťahovala aj
odporkyňa k svojim rodičom a opatrovala svoju matku. Na základe toho konštatoval, že odporkyňa
s poručiteľom netvorili (v relevantnom období) spoločnú domácnosť. Uvedené vyplýva aj z okolnosti,
že napriek tvrdeniu odporkyne o existencii vzťahu až do smrti poručiteľa, nevedela, že tento je už
cca 1 mesiac v nemocnici, nakoľko sa s ním nekontaktovala. Dokonca nevedela ani to, že zomrel a
kedy je pohreb, na ktorom nebola. Frekvencia informovania či prejavovania záujmu o poručiteľa zo

strany odporkyne preto nenasvedčuje tvrdenému vzťahu. Predkladané fotografie na preukázanie ich
vzťahu pochádzajú z dávnejšieho obdobia, kedy existencia vzťahu nie je sporná. Za neefektívny a nad
rámec predmetu konania považoval návrh na doplnenie dokazovania prepisom SMS správ za účelom
preukázania hodnovernosti vzťahu odporkyne s poručiteľom. Okolnosť existencie vzťahu totiž nemala
podstatný vplyv na posúdenie neplatnosti závetu.

Za nevierohodné vyhodnotil prvostupňový súd výpovede svedkov S. O. a S. O. navrhnutých odporkyňou,
ktorí mali byť prítomní ako svedkovia pri podpise sporného závetu. Svedkyni S. O. vytkol zjavnú
pripravenosť výpovede, nakoľko menovaná začala vypovedať „bez otázok sama od seba“. Svedok S.
O. si vo svojej výpovedi sám odporoval, keď uviedol, že poručiteľovi doniesol svoj občiansky preukaz
s tým, že pred podpisom mu žiadne svoje údaje nedával (čo je zároveň v rozpore s výpoveďou jeho

manželky) a následne sa opravil, že údaje poručiteľovi dal už predtým. Okrem toho, obaja svedkovia
zhodne uvádzali, že ide o darovanie, z čoho súd I. stupňa vyvodil, že nevedeli o skutočnej vôli poručiteľa.
Účinná prítomnosť svedkov (pri podpise závetu) totiž vyžaduje, aby tieto osoby mali vedomosť o tom,
že ide o závet. Zásadné závery nebolo podľa prvostupňového súdu možné vyvodiť ani z výpovedí
svedka O., ktorému mal poručiteľ závet len ukázať, ale svedok ho nečítal. Zároveň hodnovernosť svedka

spochybňuje okolnosť, že o závete mal vedomosť, zatiaľ čo o iných reálnych prevodoch nehnuteľností
poručiteľa nevedel. Taktiež svedkyňa C. mala len vidieť testament na nejakej oslave. Svedok O.
len potvrdil, že odporkyňa bývala s poručiteľom, avšak išlo o obdobie, ktoré nebolo spochybnené.
Svedkyňa H. si vo svojej výpovedi značne rozporovala, menila svoju výpoveď, na predložené otázky
odpovedala vyhýbavo. Bolo tiež zrejmé, že s odporkyňou diskutovala o predmete sporu, poručiteľa

navyše poznala iba z videnia. Naopak, za dôveryhodnú okresný súd označil výpoveď svedkyne JUDr.
Vrlíkovej. Menovanú poručiteľ opakovanie kontaktoval za účelom poskytovania notárskeho/právneho
poradenstva, v rámci čoho sa jej zdôveroval aj so súkromnými záležitosťami. Z tohto dôvodu mala
vedomosť o vzťahu poručiteľa s odporkyňou, ako aj o skutočnosti, že jej daroval 1 bytu v čase, keď ich
vzťah bol bezproblémový, neskôr vzťah skončil a chcel vrátenie daru. Svedkyňa nevedela nič o závete,

nikdy ju poručiteľ o pomoc v tejto spojitosti neoslovil a ani jej to nespomenul. Uviedla tiež, že poručiteľ
jej povedal o situácii, kedy mu odporkyňa neposkytla pomoc keď spadol.

O trovách štátu rozhodol okresný súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne neúspešnú odporkyňu
zaviazal na úhradu trov štátu preddavkovo hradených z rozpočtu okresného súdu v sume 462 eur.
Odporkyňa v priebehu konania preddavkovo uhradila 700 Eur, pričom znalcom bola priznaná celková

suma 1.162 eur.

O trovách konania (medzi účastníkmi) rozhodol tak, že procesne úspešnej navrhovateľke priznal ich
náhradu, a to za súdny poplatok v sume 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia predstavujúce 670,77
eur za špecifikovaných 10 úkonov právnej služby. Navrhovateľke nepriznal odmenu za návrh na výsluch
svedkov zo dňa 04.06.2013, ktorý úkon nepovažoval za účelne vynaložené trovy. Predmetné podanie

nie je vyjadrením vo veci samej tak, ako to vyžaduje § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
navrhovateľka totiž len navrhla označené osoby vypočuť ako svedkov. Z rovnakého dôvodu (neúčelnosť)
nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia ani za vyjadrenie navrhovateľky k výhradám odporkyne ku
kontrolnému znaleckému posudku.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa a domáhala sa zrušenia napadnutého rozsudku
a vrátenia veci na ďalšie prejednanie. Vytýkala okresnému súdu, že odmietol doplniť znalecké
dokazovanie vo vzťahu k odporkyňou predloženým listom písaným poručiteľom, a že zamietol odročenie

pojednávania za účelom vyjadrenia sa odporkyne k SMS správam, ktoré predložila navrhovateľka.
Uviedla, že súd využil ospravedlnenie neprítomnosti odporkyne na pojednávaní, čím porušil jej právo
vyjadriť sa k dôkazom, ktoré predložila navrhovateľka na pojednávaní. Nesúhlasila so záverom
prvostupňového súdu, ktorý spochybnil spolužitie odporkyne s poručiteľom a zdôraznila, že viedli
spoločnú domácnosť vyše 20 rokov. Naopak, práve navrhovateľke sa poručiteľ vyhýbal a v podstate sa

35 rokov nestretávali. Pripomenula, že predložila chronologické fotky ako dôkaz dlhodobého spolužitia
s poručiteľom, ktoré však boli podľa názoru súdu staré.

Odvolateľka zároveň označila hodnotenie vykonaných dôkazov za jednostranné. Nestotožnila sa pritom
s bagatelizáciou výpovede svedka O., ktorý dôkladne poznal situáciu a vzájomné spolužitie poručiteľa
a odporkyne. Aj v roku 2010, kedy sa poručiteľ liečil na psychiatri uviedol, že žije s partnerkou, nie so
sestrou. Vo vzťahu k svedkyni MUDr. O. zdôraznila, že menovaná vykonáva funkciu riaditeľky hygieny

a plní veľmi zodpovednú funkciu, je nekompromisná a nepodplatiteľná. Namietala obsah výpovede
svedkyne JUDr. Vrlíkovej, a to že by sa poručiteľ chcel domáhať vrátenia bytu. V textových správach
totiž poručiteľ písal odporkyni, že je rád, že majú spolu byt a tiež, že si spolu kúpia dom taký, aký sa bude
odporkyni páčiť. Navyše sa súd podľa odporkyne vôbec nezmienil o vzťahu súrodencov - poručiteľa a
navrhovateľky - a vôbec o vzťahoch v ich rodine. V danej spojitosti totiž síce (súd) vytkol odporkyni, že

nebola na pohrebe poručiteľa, ale opomenul, že poručiteľ nebol ani na pohrebe svojej matky a rovnako
skutočnosť, že navrhovateľka poručiteľa zatajila pri dedičskom konaní. SMS správy tiež mali vysvetliť
dôvody, prečo odporkyňa nevedela, že poručiteľ je hospitalizovaný, a to sú práve okolnosti na strane
rodiny poručiteľa. O zlom zdravotnom stave sa totiž dozvedela neskoro, nakoľko poručiteľ jej nebral
telefón a jeho otcovi pre zlé vzťahy nemohla volať. Za nesprávne považovala jednostranné vyzdvihnutie

starostlivosti navrhovateľky a jej dobré vzťahy s poručiteľom, hoci aj susedia z paneláku odporkyni
hovorili, že tam začala navrhovateľka chodiť až po smrti poručiteľa a nikdy predtým ju tam nevideli. Jej
údajný dobrý vzťah s poručiteľom trval asi 1,5 roka, pričom nebývali v spoločnej domácnosti tak, ako
odporkyňa s poručiteľom. Pokiaľ ide o údajnú starostlivosť v čase keď bol poručiteľ v nemocnici, tak
poručiteľ bol v bezvedomí, takže sa o neho nemohla starať, robil to zdravotnícky personál. Zopakovala,

že vyjadrenie smerované notárovi bolo vykonané v rámci emócií, keď sa dozvedela o smrti poručiteľa,
pričomsariadilavýlučnepokynmiadvokáta.Narozdielodnavrhovateľkyonasavždystaralaozdravotný
stav poručiteľa a vedenie domácnosti. Spolu s odvolaním odporkyňa predložila 11 ks príjmových a
výdavkových pokladničných dokladov s vlastnoručným podpisom poručiteľa, ktoré „našla teraz“, ďalej
výstrižok zhotovený poručiteľom, a to jeho fotografiu kde je strojom písaný text a vlastnoručný podpis

poručiteľa a čestné prehlásenie odporkyne a poručiteľa napísané 23.06.2008, podpísané aj poručiteľom,
a to za účelom doplnenia znaleckého dokazovania znalcami z odboru písmoznalectva.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka žiadala potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázala na
skutočnosť, že súd dal vypracovať 2 znalecké posudky, ktoré jednoznačne a spoľahlivo určili, že v
prípade podpisu poručiteľa v spornom závete a v texte na záveti písanom rukou ide o kategorické

falzifikáty. Takýmto hodnotením znalci ani nepripustili polemiku o percentuálnom vyjadrení istoty a
neistoty v hodnotení sporného podpisu. Obidve strany sporu predložili znalcovi viacero listín na
porovnaniepodpisuporučiteľa.Ztohtopohľadujepožiadavkaodporkynevykonaťdodatokkznaleckému
posudku úplne nadbytočná. Dodala, že ide o tie isté listiny, s ktorými znalec pracoval (okrem troch, z
ktorých dve sú totožné) a sú aj znalcom označené. Nie je teda pravdou tvrdenie odporkyne, že listiny

našla až teraz.

Vo vzťahu k namietanému hodnoteniu svedeckých výpovedí navrhovateľka uviedla, že toto zásadne
prináleží súdu, ktorý ich posudzuje v kontexte s ďalšími dôkazmi. V tejto spojitosti poukázala na rozpory
vo výpovediach svedkyni O. a svedka O. ohľadne okolnosti, že závet bol poručiteľom už pripravený
vopred na deň kedy ho mali podpísať, pričom (však) svedok O. nevedel vysvetliť, odkiaľ by mal

poručiteľ dopredu jeho osobné údaje. Obaja svedkovia tiež v rozpore so znením závetu uviedli, že nebol
napísaný a podpísaný pred nimi. Naopak, hoci sa odporkyňa snaží spochybniť svedectvo svedkyne
JUDr. Vrlíkovej, neuvádza žiadne dôvody. Z potvrdenia ÚPSVaR v Žiline, založeného v spise vyplýva,
že nie je pravdivým tvrdenie odvolateľky, že poručiteľ s ňou nebýval v spoločnej domácnosti z dôvodu,
že poberal peňažný príspevok na opateru osoby ťažko zdravotne postihnutej, s ktorou musel mať

trvalý pobyt. Takisto nezodpovedá skutočnosti že by navrhovateľka zatajila poručiteľa (svojho brata)v dedičskom konaní po jej matke. Poručiteľ bol riadnym účastníkom dedičského konania č. D/106/00,
Dnot/16/00 u JUDr. Švachovej.

Zdôraznila, že súd posudzoval platnosť závetu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a

nehodnotil vzťah odporkyne s poručiteľom, nakoľko ich vzťah nie je podstatný pre posúdenie platnosti či
neplatnosti závetu. Odporkyňa bola na pojednávanie dňa 16.05.2014 riadne predvolaná a skutočnosť,
že sa ho nezúčastnila vyplýva z jej rozhodnutia. Zároveň bola riadne zastúpená splnomocneným
právnym zástupcom, nenáležitým je preto jej názor, že súd jej bez riadneho dôvodu neumožnil vykonať
dokazovanie, ktorým by bolo možné preukázať skutočnú pravosť textu a podpisu poručiteľa na závete

a takisto sa vyjadriť k hrubo skresleným SMS správam.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu
oprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2
O.s.p. rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Právnym základom rozhodnutia okresného súdu je posúdenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu
- závetu a to na podklade (jednoznačného) záveru znaleckého dokazovania o nepravosti podpisu
obsiahnutého v závete. Z tohto pohľadu je potrebné v plnej miere sa stotožniť s tvrdením navrhovateľky,
že posúdenie okolností existencie a kvality spolužitia odporkyne a poručiteľa (v čase jeho smrti) je bez
právneho významu. Inými slovami, pokiaľ odporkyňa svoj (dedičský) nárok zakladá na existencii závetu,

na znaleckým dokazovaním preukázaný záver o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu/titulu (z
dôvodu sfalšovania podpisu) nemá okolnosť ne/existencie vzťahu odporkyne s poručiteľom žiadny vplyv.

Nadväzne sú, z hľadiska procesnej ekonómie, všetky odvolacie námietky/tvrdenia odporkyne smerujúce
k inému hodnoteniu (než vykonal okresný súd) vzťahu medzi ňou a poručiteľom bezpredmetné. Odvolací
súd tu poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za vymedzenie odvolacích dôvodov v kontradiktórnom

súdnom konaní a na (svoju) viazanosť odvolacími dôvodmi, tak ako ich vymedzí účastník konania.
Zároveň sú relevantnými ustálené závery judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija
c. Španielsko), v zmysle ktorých sa nevyžaduje, aby na každý - aj bezvýznamný- argument účastníka
bola zo strany súdu daná špecifická odpoveď.

Za jedinú - z určujúceho hľadiska vecne súvisiacu odvolaciu námietku - je preto možné považovať

žiadosť odporkyne o doplnenie znaleckého dokazovania o ďalšie listiny obsahujúce podpis poručiteľa.
Aj táto námietka je však v celom rozsahu neopodstatnená. Niet totiž najmenšieho dôvodu spochybňovať
konštatovanie samotných súdnych znalcov o tom, že podkladové materiály pre závery ich znaleckého
dokazovania sú postačujúce. Odporkyňa napokon ani len netvrdí, že (už) predložené porovnávacie
materiály vykazujú nejaké nedostatky. Obsahom jej návrhu je v podstate len tvrdenie, že predkladá

ďalšie listinné dôkazy. Takýto prístup odporkyne (odhliadnuc od jeho nedôvodnosti) je v danom štádiu
sporového civilného konania, ako správne uviedol i súd I. stupňa, v príkrom rozpore s princípom
hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania.

Na základe uvedeného krajský súd napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdil. Hoci výrok o trovách
konania (medzi účastníkmi) nebol odvolaním napadnutý výslovne, ako závislý od rozhodnutia vo veci

samej,hoodvolacísúdpreskúmalaakovecnesprávny,zodpovedajúcizásadámrozhodovaniaotrovách
konania v sporových veciach na základe úspešnosti toho ktorého z účastníkov a účelnosti vynaložených
trov (§ 142 ods. 1 O.s.p.) potvrdil.

Rovnako vecne správnym je i výrok o uložení povinnosti odporkyni nahradiť trovy konania štátu v zmysle
§ 148 ods. 1 O.s.p.. Odporkyňa nie je oslobodená od súdnych poplatkov a ani nespĺňa predpoklady pre

takéto oslobodenie a vo veci samej bola (v plnom rozsahu) neúspešná.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že uložil odporkyni povinnosť zaplatiť titulom
ich náhrady navrhovateľke sumu 69,91 eur. V odvolacom konaní bola totiž navrhovateľka úspešná(odvolaniu protistrany nebolo vyhovené), a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. má
právo na náhradu účelne vynaložených trov. Tieto predstavujú odmenu za jeden úkon právnej služby -
vyjadrenie k meritórnemu odvolaniu (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) - v sume 61,87 eur +

režijný paušál 8,04 eur (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), spolu 69,91 eur. Keďže právne zastúpenie
navrhovateľky pretrvávalo aj v odvolacom konaní, taktiež túto čiastku je odporkyňa povinná zaplatiť na
účet právneho zástupcu navrhovateľky.

Záverom, vzhľadom na nesprávnosť dátumu vyhlásenia rozsudku okresného súdu uvedeného v
písomnom vyhotovení (č.l. 492 spisu - 16.5.2011 namiesto 16.5.2014) rozsudku, odvolací súd nariaďuje

(§ 222 ods. 3 O.s.p.) jeho opravu v tejto časti.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .