Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 6, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14Cb/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614212086
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614212086.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu ABONEX, s.r.o.,

IČO: 36 210 315, so sídlom Markušovská cesta 1, 052 01 Spišská Nová Ves, zast. JUDr. Silviou
Hricovou, advokátkou, so sídlom Dudvažská 37, 821 07 Bratislava, IČO: 42 226 279 proti žalovanému
I.T.R., s.r.o., IČO: 36 033 294, so sídlom Fiľakovská cesta 288, 984 01 Lučenec, zast. JUDr. Danielom
Přibylom, advokátom, so sídlom Ul. Dr. Vodu 18, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie 1 388,- Eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 388,- Eur s 9,25 %-ným ročným úrokom z omeškania zo
sumy 624,- Eur od 13.11.2013 do 18.12.2013, 9,25 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 424,-

Eur od 19.12.2013 do 28.01.2014, 9,25 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 224,- Eur od
29.01.2014 do zaplatenia, 9,25 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 164,- Eur od 20.11.2013
do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania v sume 83,- Eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu a na
trovách právneho zastupovania 238,23 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 1 338,- Eur s prísl. proti žalovanému na tom
skutkovom základe, že objednávkou č. XXXXXXXX si žalovaný u žalobcu objednal prepravu nábytku z
Talianska na Slovensko, ktorá nakládka sa mala uskutočniť dňa 18.10.2013 a vykládka dňa 21.10.2013,

pričom žalovaný si svoju povinnosť splnil, o čom svedčí aj medzinárodný nákladný list č. L. X.
XXXXXXXX, podľa ktorého bol tovar prevzatý dňa 21.10.2013. Zároveň si žalovaný objednávkou č.
XXXXXXXX u žalobcu objednal prepravu z Talianska na územie Slovenska, pričom žalovaný si svoju
povinnosť splnil ku dňu 23.10.2013, o čom svedčí medzinárodný nákladný list č. L. XXXXXXX. Na
základe objednávky č. XXXXXXXX vystavil žalobca faktúru č. XXXXXX dňa 29.10.2013 znejúcu na
sumu 624,- Eur, ktorá sa stala splatnou dňa 12.11.2013 a objednávky č. XXXXXXXX, faktúrou č.
XXXXXX na sumu 1 164,- Eur, ktorá sa stala splatnou dňa 19.11.2013. Žalovaný si svoj záväzok voči

žalobcovi splnil len čiastočne, a to úhradou zo dňa 18.12.2013 vo výške 200,- Eur a úhradou zo dňa
28.01.2014 vo výške 200,- Eur, v dôsledku čoho žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku v celkovej
výške 1 388,- Eur. Žalobca žiadal priznať taktiež úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z jednotlivých
dlhovaných čiastok.

Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, preto
bol platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. zrušený.Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že žalobca svoj návrh nepodložil relevantnými
dôkazmi, napr. orazenou a podpísanou objednávkou a žalobca nie je prepravnou, ale špedičnou
spoločnosťou, a teda nemá oprávnenie na fakturáciu prepravy tovaru, ale len jej sprostredkovanie.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, v písomnom vyjadrení k odporu poukázal na ustanovenie §
43a ods. 1 a 2 O.Z. a ďalej uviedol, že žalovaný predmetný záväzok splnil čiastočne, a to úhradou
zo dňa 18.12.2013 vo výške 200,- Eur a zo dňa 28.01.2014 vo výške 200,- Eur, v súvislosti s čím
poukázal na ustanovenie § 407 ods. 3 Obch. zák.. Ďalej tvrdil, že čiastočné plnenie záväzku sa spája so
vznikom vyvrátiteľnej domnienky o uznaní dlhu, čo prenáša dôkazné bremeno o neexistencii záväzku

na žalovaného. Ďalej uviedol, že k čiastočnej úhrade predmetných faktúr došlo v dôsledku uzatvorenia
splátkového kalendára medzi žalobcom a žalovaným, čo nepochybne potvrdzuje existenciu záväzku,
ktorý žalovaný voči žalobcovi má. Ako dôkazový materiál predložil predmetný splátkový kalendár.

Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že žalobca
nemáaktívnulegitimáciuvtomtospore,nemáprávnydôvodnauplatňovaniesinároku, ktorýjepopísaný
v žalobe, a to z dôvodu, že sa domáha zaplatenia prepravy tovaru, tzn. odplaty za prepravu, avšak

prepravu vykonala fyzická osoba - podnikateľ T. Á., ako to vyplýva z prílohy predloženej k žalobe,
a to medzinárodného nákladného listu CMR, na ktorom je v kolónke prepravca uvedený p. Á., tzn.
odplatu za prepravu si môže uplatňovať jedine tento dopravca. Taktiež namietal skutočnosti, ktoré boli
uvedené vo vyjadrení sa k odporu, a to že žalobca tvrdí, že je prepravcom, podľa výpisu z obchodného
registra však nemá povolenie na vykonávanie nákladnej cestnej dopravy. Žalovaný tvrdil, že žalobca

preňho vykonal špedičnú službu v zmysle zmluvy o zasielateľstve, podľa ktorej má nárok na odmenu,
avšak nie za prepravu, ale za sprostredkovanie prepravy, čo však nevyčíslil. Čiastočné úhrady dlhu sú
vyvratiteľnou právnou domnienkou, takisto podpis splátkového kalendára, pričom klient sa domnieval, že
prepravu vykonal žalobca, avšak následne zisťovaním bolo zistené, že prepravu nevykonával žalobca,
ale uvedený pán T. Á.. Čo sa týka splátkového kalendára, išlo o splátky, ktoré boli uznané v tom čase,

keď sa domnieval žalovaný, že prepravcom bol žalobca, avšak následne bolo zistené, že prepravcom
bol iný subjekt. Žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Tunajší súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaného, oboznámením
sa so žalobným návrhom, objednávkami prepravy tovaru, medzinárodnými nákladnými listami č. L. X.
XXXXXXXX E. Č.. L. XXXXXXX, S. Č.. XXXXXX, S. Č.. XXXXXX, splátkovými kalendármi, na základe

čoho zistil, že žalovaný si objednal prostredníctvom emailovej pošty objednávku prepravy z Talianska
na Slovensko s nakládkou 18.10.2013 a vykládkou 21.10.2013 v cene 520,- Eur bez DPH, a dopravu
tovaru z Talianska s nakládkou 22.10.2013 a vykládkou 24.10.2014 v dohodnutej cene 720,- Eur bez
DPH, ku ktorej potom doobjednal prepravu v cene 250,- Eur. Obidve tieto prepravy boli vykonané pre
žalovaného prostredníctvom dopravcu Autodoprava - Zasielateľstvo Á. T., IČO: XXXXXXXX, pričom

žalobca vyúčtoval prepravu žalovanému faktúrami č. XXXXXX v čiastke 624,- Eur, ktorá bola splatná
dňa 12.11.2013 a č. XXXXXX v čiastke 1 164,- Eur, ktorá bola splatná dňa 19.11.2013, t.j. v celkovej
čiastke 1 788,- Eur. Žalobca potom so žalovaným uzavreli splátkový kalendár, na základe ktorého mal
žalovanýuhradiťdlhovanúčiastkuvpravidelnýchsplátkachpo200,-Eur,pričomboldohodnutýsplátkový
kalendár, v ktorom bola špecifikovaná čiastka, boli uvedené čísla faktúr, ako aj termíny jednotlivých

splátok, z ktorých splátok žalovaný zaplatil dvakrát po 200,- Eur, a to 18.12.2013 a 28.01.2014, na
základe čoho eviduje žalovaný pohľadávku proti žalobcovi v celkovej výške 1 388,- Eur. Žalovaný
namietal tú skutočnosť, že prepravu fyzicky nevykonal žalobca, a žalobca má nárok len na odmenu za
špedičnú činnosť, nakoľko išlo o konanie v zmysle zmluvy o zasielateľstve, o čom svedčia vyplnené
medzinárodné nákladné listy CMR. Ďalej namietal tú skutočnosť, že žalobca nemá v predmete činnosti

prepravu tovaru. Žiadal preto žalobu zamietnuť.

Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že žalovaný si objednal u žalobcu prepravu tovaru v počte
dvoch prepráv z Talianska na Slovensko za dohodnutú cenu, ktorá po vykonaní týchto prepráv bola zo
strany žalobcu žalovanému vyúčtovaná a žalovaný tieto prepravy uhradil len čiastočne. Ďalej súd bol
toho názoru, že zmluvné dojednania medzi účastníkmi konania je skutočne možné podradiť pod zmluvný

typ upravený v Obchodnom zákonníku § 601 a nasl. Obch. zák. .Podľa § 601 ods. 1 Obch. zák., zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo
vlastnommenenajehoúčetobstaráprepravuvecízurčitéhomiestadourčitéhoinéhomiesta,apríkazca
sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.

Podľa § 607 ods. 1 Obch. zák., zasielateľovi prislúcha zmluvná odplata, alebo ak nebola dohodnutá,
odplata obvyklá v čase dojednania zmluvy pri obstaraní obdobnej prepravy. Okrem toho má zasielateľ
nárok na úhradu potrebných a užitočných nákladov, ktoré zasielateľ vynaložil za účelom splnenia svojich
záväzkov. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil pri plnení svojho
záväzku.

Žalobca v pozícii zasielateľa obstaral pre žalovaného ako príkazcu prepravu v dohodnutej sume a

v dohodnutom čase. Túto prepravu vykonal dopravca Á.F. T. Autodoprava - Zasielateľstvo ako to
vyplýva z medzinárodných nákladných listov predložených v spise, pričom išlo o prepravu tovaru v
rámci medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy, na ktorú sa vzťahuje dohovor o prepravnej zmluve v
medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, Vyhláška č. 11/1975 Zb. . Žalovaný namietal tú skutočnosť,
že žalobca má nárok len na odplatu, nakoľko išlo z jeho strany len o obstaranie prepravy, a teda

uzavretie zasielateľskej zmluvy a vykonanie tzv. špedičných služieb. Žalobca vyúčtoval žalovanému
odmenu za prepravu v dohodnutej výške. Keďže v objednávke prepravy bola dohodnutá cena prepravy,
táto pre žalovaného bola zabezpečená zo strany žalobcu, žalobca ju vyúčtoval žalovanému, iný subjekt
ju žalovanému neúčtoval, súd mal za to, že cena prepravy bola v rámci poskytnutia zasielateľských
služieb dohodnutá ako odplata za poskytnutie týchto služieb, čím vlastne došlo k vykonaniu prepravy na

účet žalovaného tým, že zasielateľ vyúčtoval túto cenu prepravy príkazcovi, pričom túto cenu prepravy
dopravca neúčtoval. Cena dopravy s dopravcom ani nebola dohodnutá. Súd bol toho názoru, že právny
nárok žalobcu na zaplatenie dlhovanej čiastky je dôvodný aj s prihliadnutím na splátkový kalendár, ktorý
uzavreli účastníci konania, a ktorý súd považoval za uznanie záväzku v zmysle § 323 ods. 1 Obch. zák..

Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok predpokladá sa, že

v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Keďže žalovaný plnil čiastočne svoj záväzok, a to úhradami zo dňa 18.12.2013 vo výške 200,- Eur a
28.01.2014 vo výške 200,- Eur, pričom išlo o plnenie na základe uvedeného splátkového kalendára, je
možné z uvedeného dovodiť, že v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 Obch. zák. malo toto plnenie účinky

uznania zvyšku dlhu.

Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania
zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšku záväzku.

Riadiac sa týmito právnymi úvahami súd zaviazal žalovaného k zaplateniu dlhovanej čiastky žalobcovi
čo sa týka istiny.

Podľa § 369 ods. l Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania
neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania
najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.O úroku z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. a podľa § 1 ods. 1 Nariadenia Vlády
SR č. 21/2013 Z.z. . Súd priznal úrok z omeškania v zmysle vyššie citovaných ustanovení Obchodného
zákonníka a Nariadenia Vlády SR.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. . Súd priznal žalobcovi na trovách konania
zaplatený súdny poplatok z návrhu v sume 83,- Eur a na trovách právneho zastupovania 238,23 Eur
za 3x hlavný úkon á 71,37 Eur, a to prevzatie veci, podanie žaloby a písomné vyjadrenie k odporu v
zmysle § 13a písm. a/, c/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., + 3x režijný paušál á 8,04 Eur, celkovo

teda na trovách právneho zastupovania 238,23 Eur, v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., na
náhradu ktorých trov súd zaviazal žalovaného, ktorý vo veci úspech nemal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.