Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 16C/158/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213204615
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Vladimír Kotus

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213204615.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Vladimírom Kotusom, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému K. H., X.. XX.X.XXXX, X. L. X.. S. XX, F., t.č.
na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom U. H., X.. S. XX, F., o zaplatenie 459,66 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 335,23 € spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne
z dlžnej sumy od 7.6.2014 až do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.2.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
sumu 459,66 eur spolu a úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 30.5.2010 do zaplatenia a
nahradil mu trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.12.2009 so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 545,91 eur na zakúpenie spotrebného tovaru
uvedeného v zmluve. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných 6 mesačných splátkach
po 63,69 eur. Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný sumu 163,77 eur. Vzhľadom nato, že žalovaný
porušil povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, žalobca dňa 21.5.2010 vyzval žalovaného k okamžitej

úhrade všetkých splátok jednorázovo, ktorú žalovaný neuhradil.

V priebehu konania uznesením č.k. 17Ro/54/2013-11 zo dňa 5.8.2013 súd pripustil zmenu
účastníkov konania tak, že do konania namiesto doterajšieho žalobcu Consumer Finance Holding, a.s.,
vstúpila obchodná EOS KSI Slovensko, s.r.o. z titulu postúpenia pohľadávky. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

Pobyt žalovaného nie je známy, preto podľa ust. § 29 ods. 2 O.s.p. mu bol ustanovený opatrovník
(otec žalovaného) pre zastupovanie v tomto konaní, ktorý sa o žalobe nevyjadril a pojednávania sa
nezúčastnil.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi a to zmluvou o pôžičke zo
dňa 29.12.2009, predžalobnou upomienkou, zmluvou o postúpení pohľadávok, vyjadrením žalobcu,
prehľadom splátok a úhrad, všeobecnými obchodnými podmienkami, prehľadom Národnej banky o

priemerných úrokových mierach zo stavu a nových obchodov, a zistil tento skutkový stav veci:

Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu (ďalej žalobca) a žalovaným, vznikol na základe
uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 29.12.2009, podľa ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku
na kúpu tovaru vo výške 335,23 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 6 mesačných splátkach po
63,69 eur, s akontáciou 163,77 eur. Celkovo mal uhradiť žalobcovi sumu 545,91 eur. Ročná úroková

sadzba bola dohodnutá vo výške 57,82%.

Podľa predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu akontácie
163,77 eur. Dňa 21.5.2010 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých
splátok vo výške 407,62 eur do 3 dní od doručenia výzvy. Doručenie výzvy žalobca nepreukázal.

Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná suma 459,66 eur pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 382,14
eur a z poplatkov vo výške 77,52 eur podľa bodu 12 všeobecných obchodných podmienok.

Podľa bodu 6 ods. 6.1 všeobecných obchodných podmienok zmluvy o pôžičke klient je povinný riadne a
včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených
splátkovým kalendárom, inak v sume a v termínoch uvedených v zmluve a/alebo podmienkach a/alebo
VOP.

Podľa bodu 6 ods. 6.3 všeobecných obchodných podmienok zmluvy o pôžičke v jednotlivých splátkach

je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poplatok za poskytnutie pôžičky.

Podľa bodu 12 ods. 12.2 všeobecných obchodných podmienok zmluvy o pôžičke spoločnosť je
oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so
splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky.V 30-ty deň po dobe jej splatnosti je klient povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva splatnou.

Podľa bodu 12 ods. 12.3 všeobecných obchodných podmienok zmluvy o pôžičke v prípade omeškania s
úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok
vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Sankčný úrok je splatný na výzvu spoločnosti.

Podľa bodu 12 ods. 12.4 všeobecných obchodných podmienok zmluvy o pôžičke súčasťou pohľadávky
spoločnosti voči klientovi sú aj náklady vynaložené spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania

pohľadávky.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 52 ods.1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia

zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice rady 93/13/EHS o
nekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,ktorávčl.7ods.1ukladáčlenskýmštátomzabrániť
súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska
informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície, v slabšom postavení a má spravidla na výber, buď
zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju
odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa, je len iluzórna a je zrejmé,
že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším

zásahom.

Podľa čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej existencia možná bez neklatých podmienok.

Vprejednávanomprípadebolopreukázané,žežalovanýakodlžníkuzavreldňa23.12.2009sožalobcom
ako veriteľom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu žalobca poskytol peňažné prostriedky na kúpu
tovaru vo výške 335,23 eur. Tie sa žalovaný zaviazal vrátiť v 6 mesačných splátkach vo výške 63,69
eur. Celkovo mal žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu 545,91 eur, v ktorej bola zahrnutá akontácia 163,77
eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 57,82%. ročne. Podľa prehľadu platieb žalovaný zaplatilžalobcovi akontáciu 163,77 eur. V dôsledku neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovaného
žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičky.

V konaní žalobca žiadal priznať sumu 382,14 eur ako rozdiel medzi úhradami žalovaného vo výške

163,77 eur a predpísanými úhradami 545,91 eur. Zároveň žalobca žiadal priznať aj zmluvnú pokutu
vo výške 10% z dlžnej splátky, poplatky v ktorom sú zohľadnené náklady na vymáhanie pohľadávky
v celkovej sume 77,52 eur.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku z pôžičky súd aplikoval spotrebiteľské právo a predmetný vzťah
posudzoval jednak podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách upravených v ustanovení § 52
a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské právo je určené na efektívne zamedzenie

používania neprijateľných podmienok. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, vzhľadom na
možnosť stanoviť zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Vychádzajúc z
uvedenej právnej úpravy, v danom prípade pri formulárovej zmluve, žalovaný ako spotrebiteľ sa
v porovnaní so žalobcom ako dodávateľom ocitol v znevýhodnenom postavení, ktoré ho viedlo k

pristúpeniu na podmienky pripravené vopred žalobcom bez toho, aby žalovaný mohol ovplyvniť obsah
zmluvných podmienok.

Uplatnenýúrokvovýške57,82%ročne vyplývajúcizozmluvyopôžičkejevrozporescitovanouprávnou
úpravou a dobrými mravmi, keď dojednaná výška úroku je neprimerane vysoká.

Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,

kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil
istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem.

Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne

považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a
mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi.

Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke

„uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť“ obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi

neprimerané, až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Z priemerných úrokových mier z úverov pre spotrebiteľské a ostatné úvery podľa Národnej banky

Slovenska súd zistil, že v decembri 2009 úroková sadzba pri úveroch do 1 roka bola 5,917%. Pokiaľ
žalobca uplatňuje úroky vo výške 57,82% ročne, tieto sú neprimerane vysoké, ktoré o viac ako 10x
prevyšujú úroky v bankách Takéto dojednanie o úrokoch odporuje dobrým mravom a je v rozopre s § 39
OZ, preto ide o absolútne neplatné zmluvné dojednanie. Vzhľadom k uvedenému žalobcovi vznikol len
nárok na vrátenie požičanej sumy, bez nároku na úroky z pôžičky (zahrnuté v jednotlivých splátkach),

ktorých dojednanie je neplatné. Keďže žalovaný uhradil žalobcovi akontáciu 163,77 eur, súd priznalžalobcovi nárok na vrátenie skutočne požičanej sumy, teda 335,23 eur a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

Ďalej sa súd zaoberal otázkou neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v čl. 12 bod 12.2 a bod

12.3 všeobecných podmienok zmluvy o pôžičke, podľa ktorých spoločnosť je oprávnená požadovať od
klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania s platením ktorejkoľvek jednotlivej
splátky v 30-ty deň po dobe splatnosti. Klient je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z
dlžnej splátky. V ten deň sa zmluvná pokuta stáva splatnou. V prípade omeškania s úhradou jednotlivých
splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške stanovenej

nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Sankčný úrok je splatný na výzvu spoločnosti.

Oprávnenie žalobcu požadovať od spotrebiteľa - žalovaného, v prípade porušenia povinnosti splácať
poskytnutú pôžičku riadne včas, zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky, s úhradou ktorej sa
dostal do omeškania v 30-ty deň po dobe splatnosti a okrem toho požadovať aj sankčný úrok vo
výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže zmluvná pokuta a sankčný úrok je len jednostranná,

zaťažujúcu len žalovaného. Takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tento výklad obsahu spotrebiteľskej zmluvy
je v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákona, keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa.

Súd nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10% z dlžnej splátky z dôvodu,
že takéto dojednania nadmieru a neprimerane zvyšuje výšku sankcie, ktorou je žalovaný povinný v

dôsledku porušenia tej istej povinnosti zaplatiť a tým je zmarený účel úpravy úrokov z omeškania
zakotvený v ustanovení § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takéto dojednania spôsobujú
značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Neprijateľná
zmluvná podmienka je s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná ako
celok. Uvedené bolo potvrdené už viacerým rozhodnutiami súdov (napr. rozsudok Okresného súdu

Komárno zo dňa 9.3.2012, sp. zn. 13C/377/2011).

Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o výške poplatkov, ktoré okrem zmluvnej pokuty zahrnul v sume 77,52
eur a teda v uvedenom smere neuniesol dôkazné bremeno. Preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote, má právo veriteľ od zmluvy odstúpiť. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis (§ 517 Obč. zákonníka).

Výška úrokov z omeškania vyplýva z nar. vlády č. 87/95 Z.z. v znení neskorších právnych úprav,
účinného ku dňu omeškania, je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky ( ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu.

Z dôvodu omeškania žalovaného so zaplatením žalovanej sumy vznikol žalobcovi voči žalovanému aj
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobca žiadal priznať úroky z dlžnej sumy od 30.5.2010. Je
pravdou, že žalobca dňa 21.5.2010 vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičky a vyzval žalovaného, aby v
lehote do 3 dní od doručenia zaplatil celú dlžnú istinu, avšak súdu nepreukázal deň doručenia výzvy

žalovanému, t.j. deň, od kedy by mu plynula lehota na plnenie a po jej márnom uplynutí by žalobcovi
vzniklo právo na úroky z omeškania. Za kvalifikovanú výzvu na splnenie povinnosti sa považuje tiež
žaloba. V tomto prípade splatnosť dlhu nastáva prvý deň po doručení žaloby dlžníkovi. Žalovanému
bola žaloba doručená dňa 5.6.2014. Úroky z omeškania v tomto prípade dňom nasledujúcimpo dni, kedy mal žalovaný dlh splatiť, teda od 7.6.2014, predstavujú 5,25% ročne z priznanej sumy,
ktorý nárok súd žalobcovi priznal. Z uvedeného dôvodu v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd
žalobu zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal vo veci úspech len čiastočný a vychádzajúc z uplatneného práva žalobcu vo výške 545,91
eur a priznaného práva vo výške 335,23 eura, žalobca bol neúspešný v časti o zaplatenie 210,68 eur.
Pomer úspechu žalobcu a úspechu žalovaného vytvára tak dôvod na vyslovenie, že žiadny z účastníkov

právo na náhradu trov konania nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II

v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p.

v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. -

z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci.