Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/218/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010734
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3813010734.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a

prísediacich Mgr. Kataríny Bubnášovej a Márie Luprichovej, v trestnej veci obžalovaného ml. F. Y. a spol.
na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2014 takto

r o z h o d o l :

1/ Obžalovaný ml. F. Y. - nar. XX.X.XXXX, bytom A., X. XX/X,

2/ obžalovaný ml. W. O. - nar. X.X.XXXX, bytom G., D. XX/XX,

3/ obžalovaný ml. V. U. - nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., D. XXX/X,

s ú v i n n í ,ž e :

odpresnenezistenéhodňavnovembri2012do13.12.2012približneo7.30hod.vKanianke,vpodchode
popod hlavnú cestu, najmenej 5-krát po predchádzajúcej dohode spoločne zastavili poškodeného M.B.,
nar. X.X.XXXX, cestou do školy, pričom sa postavili okolo neho a pod hrozbou bitky ho žiadali, aby na
druhý deň priniesol peniaze, čo poškodený zo strachu a z obavy z uskutočnenia vyhrážok urobil, pričom
peniaze vzal matke Mgr. O. N., na druhý deň po predchádzajúcich vyhrážkach im tieto peniaze dal v
presne nezistených sumách, a to celkom približne 150 eur,

t e d a :

spoločným konaním iného hrozbou násilia nútili, aby niečo konal a čin spáchali na chránenej osobe -
dieťati,

t ý m s p á c h a l i :

zločin vydierania formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 189 odsek 1, 2 písmeno
b) Trestného zákona, v spojení s § 139 písmeno a) Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j ú :Obžalovaný ml. F. Y.

Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno j), l), n) Trestného zákona, § 38 odsek
3 Trestného zákona, § 117 odsek 1 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky,
výkon ktorého sa mu podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu
v trvaní 22 (dvadsaťdva) mesiacov.

Podľa§51odsek4písmenoi)Trestnéhozákonasaobžalovanémuprikazujevskúšobnejdobezúčastniť
sa na psychologickom poradenstve.

Obžalovaný ml. W. O.

Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 38 odsek 3
Trestného zákona, § 117 odsek 1 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, výkon
ktorého sa mu podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní
24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa§51odsek4písmenoi)Trestnéhozákonasaobžalovanémuprikazujevskúšobnejdobezúčastniť
sa na psychologickom poradenstve.

obžalovaný ml. V. U.

Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 38 odsek 3
Trestného zákona, § 117 odsek 1 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, výkon
ktorého sa mu podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní

24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa§51odsek4písmenoi)Trestnéhozákonasaobžalovanémuprikazujevskúšobnejdobezúčastniť
sa na psychologickom poradenstve.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
ml. F. Y. o nepopretí viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn. 2Pv 150/13 a súčasne
rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku nevykoná a vykoná dokazovanie v rozsahu
výroku o vine obžalovaných O.. W. O., ml. V. U., treste obžalovaných ml. W. O., ml. V. U. a ml. F. Y., na
hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaných ml. W. O., ml. V. U., ml. F. Y., vypočul svedkov PhDr. M.

F., F. N., Mgr. O. N., Mgr. M. Z., G. O.P., Mgr. M. O., Mgr. V. T., Mgr. I. Č., Mgr. P. Z., R. Y., M. U., A.
U., oboznámil sa s výpoveďou maloletého O. N.Ň. z prípravného konania, oboznámil sa so znaleckým
posudkom, listinnými dôkazmi.

Obžalovaný ml. V. U. spáchanie trestnej činnosti poprel. Vypovedal, že bol v škole vypočúvaný políciou,

i vtedy spáchanie skutku poprel, lebo to nespravil. Keď prišli k nim domov rodičia maloletého, boli vtedy
i v ich byte, kričali na neho, že to spravil, aby sa priznal, že to bola lúpež, bál sa, bál sa, aby ho neudreli,
kričal na neho ten pán, rozplakal sa, a tak povedal, že áno. Ten pán od neho žiadal, aby sa priznal k
sumám, hovoril 2 eurá, 4 eurá, 8 eur, že to nie je tá suma, že je to viac. Vtedy aj hovorili mená O., Y..
Nevie si vysvetliť, prečo je on obviňovaný zo spáchania tejto trestnej činnosti. On je kamarát a spolužiak

len s obžalovaným ml. O., s obžalovaným ml. Y., poprel, žeby boli kamaráti, žeby spolu chodili von alebo
do školy. Stretávali ho len vonku, napr. i pri nákupoch, no ani sa spolu nerozprávali. Nevedel povedať,
do akej triedy chodil tento obžalovaný. Prečo ich on zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje, nevedel si
vysvetliť, možno preto, že chce kryť svojich kamarátov. V škole ho vypočúvali dvaja policajti, pýtali sa ho,
prečo sa priznal, aj im vraj len tvrdil to, čo i vypovedal na hlavnom pojednávaní. Jeho v škole maloletý

neidentifikoval, prešla s ním v triede učiteľka, jeho však neoznačil, rovnako to malo byť i v riaditeľni. Doškoly chodil s obžalovaným ml. O., chodili cez priechod, stretávali sa pri vchodoch, kde bývajú. Do školy
pod mostom nechodí, chodil tam len do 7. triedy, je to priechod pre menších. Pripustil, že pri ceste do
školy mohli stretnúť obžalovaného ml. Y., mohlo to byť 1-2-krát, možno i išli spolu do školy. Vie, kde tento

obžalovaný býva, býva o vchod nižšie, to však zistil až počas vyšetrovania tejto veci. Nefajčí. Poprel,
žeby stretol maloletého. Po predložení fotografie, ktorá je súčasť vyšetrovacieho spisu, pripustil, že je
to on a obžalovaný ml. O.. Mával z domu vreckové na kúpu desiaty, tak 1 euro. Aké nosil v roku 2012
oblečenie, si nevedel spomenúť.

Obžalovaný W. O. tiež spáchanie trestnej činnosti poprel, poprel, žeby sa bol poškodenému vyhrážal
a žiadal od neho peniaze. Keď to svedkyňa O. začala riešiť, chodili s maloletým, aby sa popozeral, či
tých, ktorí mu to mali robiť, neuvidí. Vtedy už obžalovaného ml. Y. tam mala. Maloletý na neho neukázal.
On sa s obžalovaným Y. nekamaráti, bol spolužiak s ml. U.. Bol označený za páchateľa v čase, keď to
riešila p. riaditeľka, označil ich aj s O. obžalovaný Y., prečo to však urobil, si nevie vysvetliť, pretože sa s
ním nekamarátili, ani sa spolu nerozprávali, nezaujímal ich, no nemali spolu žiadne problémy, rozhodne

spolu nikde nefajčili, neboli s nimi v Korune, nerozmieňali tam spolu peniaze. Do školy chodili spolu s
ml. U., on išiel o 7.30 hod. k V., čakal ho pred vchodom, ďalej išli okolo Koruny a ďalej schodmi. Cestu
do školy popísal zhodne s obžalovaným U.. Nechodili podchodom, pripustil, že možno tadiaľ išli raz,
nestretli sa s obžalovaným ml. Y.. Škola keď to riešila, nevie, či to bolo už po prázdninách, volali si ich po
jednom, že ich Y. označil za páchateľov. V škole nie je pravda, žeby sa bol priznal, len tí, čo to šetrili, boli

presvedčení, že to spravili, upozorňovali ich i na znížené známky zo správania. Potom to i riešila polícia,
popieral to, povedali mu, aby sa priznal, že to bude poľahčujúca okolnosť, polícii sa priznal, no priznal
sa len preto, že to šetrila polícia. Rodičia poškodeného prišli k nim domov, bolo to už po prázdninách.
Otca poškodeného matka zavolala do bytu, kričal na neho, a tak i vtedy sa priznal. Bola tam i matka
maloletého, ktorá hovorila, že je právnička, že také veci riešila. Otec poškodeného povedal ich mená,

všetkých troch, naliehal na neho, aby sa teda i on priznal. Keďže na neho kričali, bál sa, a tak sa priznal.
Vystrašená bola i matka, plakala. Mával v čase skutku vreckové, tak po 1 euro. Mával oblečenú čiernu
koženú bundu, čiernu mikinu. On na Vianočnej akadémii školy nebol, nemal tam dovolené mamou ísť,
tak sa i vyjadril, že fotografia, ktorá sa v spise nachádza, nemohla byť vyhotovená na tejto akadémii.

Obžalovaný ml. F. Y. vypovedal, že stáli v zime pod mostom v Kanianke spolu s obžalovanými O. a U..
Išli z domu do školy, cestou boli ešte v pekárničke. Bolo to tak 5-krát alebo 6-krát. Keď to bolo prvýkrát,
obžalovaný ml. W. O. mu povedal, aby išiel chytiť maloletého O.. On to urobil, určite ho držal, ostatní,
nevie však presne ktorí, mu prehľadali vrecká. Aj ostatné razy od neho vždy žiadali, aby im doniesol
peniaze, že ak im ich neprinesie, bude zle. Hovorili to všetci traja, aj tie vyhrážky. Maloletý im na druhý

deň peniaze doniesol, boli to drobné peniaze, vždy to prebehlo rovnakým spôsobom, vždy všetci traja
stáli okolo neho. Ďalšie razy boli nasledujúce dni po sebe, koľko peňazí im presne doniesol, v ktorý
deň, si nevedel spomenúť. Boli to bankovky. Spolu to mohlo byť tak okolo 150 eur. Asi jeden alebo
dvakrát doniesol maloletý tieto peniaze i v obálke, v obálke bolo raz i 50 eur, inokedy to bolo po 5-10
eur. Vyvstaný rozpor oproti prípravnému konaniu o výškach súm a spôsobe odovzdania peňazí vysvetlil

odstupom času, ktorý od spáchania skutku uplynul a okolnosť, že na to už pozabudol. Vždy žiadali
peniaze pod hrozbou, že bude zle, v zmysle, že ho zbijú, mohol to aj tak maloletý pochopiť. Bankovky
si boli rozmeniť, nevie kto, myslí si, že obžalovaný v 2. rade, ostaní dvaja ho čakali, rozmieňal ich v
obchode pri krčme, potom si peniaze podelili, išli do pekárničky a poobede na kofolu, kupovali si za ne i
cigarety. Obžalovaných O., U. pozná, spoznali sa predchádzajúce leto, teda roku 2012, on s nimi nebol

spolužiak, je mladší, oni dvaja sú spolužiaci, chodili spolu von, aj na priehradu, boli spolu vonku i na
vozidle maminho priateľa, kedy spolu havarovali. Do školy chodil so spolužiakmi, ale aj s obžalovanými
v 2. a 3. rade. Vždy sa dohodli, že sa stretnú pod tým mostom, on tam zväčša bol prvý. Nevedeli, kedy
pôjde maloletý do školy, čakali ho tam tak do 7.50 - 55 hod. Prvýkrát mu obžalovaný W. O.C. povedal,
aby maloletého chytil, tak to urobil a to následné bolo také spontánne. Keď mali ísť na políciu, aj sa spolu

dohodli,akobudúvypovedať.Ichkonanieriešilaiškola,vypočúvaliich,chodilpotriedeimaloletýO.,jeho
i opoznal. Až po tomto šetrení to vyšetrovala polícia. Bol u nich i otec maloletého aj jeho manželka, že
vedia, čo bolo, nič viac nehovorili, boli i u ostatných obžalovaných, o tom sa dozvedel od obžalovaného v
2. rade, keď sa dohadovali, čo budú vypovedať, no nakoniec sa obžalovaní v 2. a 3. rade dohodli na inej
výpovedi. Aj po skutkoch sa spolu všetci traja stretli, boli si spolu zapáliť, boli na kofolu, obžalovaný v 2.

resp. v 3. rade mu povedal, že nevypovedal, resp. že spáchanie skutku popreli. Spolu do školy chodili,
kým sa táto vec nezačala šetriť. Aj on sa už s nimi nechce kamarátiť, lebo si myslí, že kamaráti by sa
mali podržať. Spáchanie svojej trestnej činnosti úprimne na hlavnom pojednávaní oľutoval.Súd sa oboznámil s výpoveďou svedka maloletého O. N.Á.Ň. z prípravného konania. Svedok primerane
svojmu veku, maloletý vo veku 10 rokov, vypovedal, že bolo to v zime, keď išiel do školy, chodil tak
ráno pod mostom cez podchod cez cestu, tak ho zastavili traja chlapíci a povedali mu, že ak nedonesie

peniaze, tak ho zbijú. Boli tam všetci traja. Tých chlapcov predtým nevidel, nepoznal ich, nevedel ich
bližšie popísať. Išiel do školy. Na druhý deň zobral mame peniaze, nevedel povedať, koľko peňazí.
Chlapci ho čakali na tom istom mieste. Opäť mu povedali, že ak nedonesie peniaze, že ho zbijú. Hovorili
to všetci traja. Takto to bolo viackrát, nie vždy dni po sebe, niekedy i každý druhý deň. Koľkokrát to
takto prebehlo, nevedel upresniť. Vždy bral peniaze mame, otcovi peniaze nebral. Nevedel ale upresniť,

koľko takto spolu vzal peňazí a ich dal tým chlapcom, ani aké to boli peniaze, boli to však i papierové
peniaze, aj 10 eur, no nevedel to presne upresniť, ani koľkokrát to bolo. Nijako ho pri tom nenapadli, len
okolo neho stáli a vždy sa mu vyhrážali, že ak peniaze nedonesie, že ho zbijú. Chlapcov sa bál. Peniaze
im dal do ruky. Vždy to bolo len pri ceste do školy. O celej veci povedal až neskôr mame. V škole bol
s pani učiteľkou hľadať tých chlapcov, ukázal na F.. Ostatných ďalších neopoznal. Jedného z ďalších
páchateľov opísal, že mal také veľmi nakrátko ostrihané vlasy.

Svedok F. N. vypovedal, že o celej udalosti sa dozvedela najprv manželka po tom, čo zistila, že jej
chýbajú peniaze. Potom sa od syna maloletého O. dozvedeli, že musel dávať peniaze starším deťom -
chlapcom, že bol k tomu donútený. Bolo mu vraj hrozené, že keď nedonesie peniaze, že ho zbijú, mali
to byť 3 veľkí chlapci. Nevedel povedať ich mená. On zavolal do školy, oznámil, čo sa stalo. Syn sa bál

chodiť do školy, a tak vyhľadali jeho ošetrujúcu lekárku, a tá mu odporučila, aby nechodil do školy, bolo
to krátko pred prázdninami, potom i po prázdninách vyhľadali doporučeného psychológa. Syn sa bál,
pomočoval sa, manželka musela so synom spať, začal robiť chyby v diktáte. Pôvodne príčinu týchto
problémov nevedeli, až po jeho priznaní si to dali do súvislosti. Presnú sumu nevedel povedať. Určite to
boli peniaze zo štartovacieho balíčka, potom tie zistené zmiznuté, asi 10 eur. Po oznámení v škole tam

mali byť prijaté opatrenia, aby sa malí nestretali so staršími žiakmi, mali to i vyšetrovať a od školy dostali
tip, že páchateľmi majú byť obžalovaní. Určite túto informáciu mali zo školy, no kto to presne povedal,
teda riaditeľka školy alebo triedna učiteľka, nevedel povedať, bolo to ešte pred prázdninami. Navštívil
doma obžalovaných, keď dostal na nich tip, chcel vedieť, či je to pravda, bola pri tom i jeho manželka.
Obžalovaný U. to popieral, bola pri tom i jeho mama, keď sa ho pýtal, že koľko peňazí vzali, tento

obžalovaný mu ironicky hovoril, že 20, 30 eur. Obžalovaný v 2. rade tiež spočiatku popieral, no nakoniec
sa im priznal, priznal, že boli tam, priznal sa, že zobrali 100 eur. Určite išiel k obžalovaným preto, že chcel
zabrániť, aby sa to viac neopakovalo a zistiť, či to boli obžalovaní. Určite na obžalovaných nekričali,
nevyvíjali žiaden nátlak, aby sa prijali, bol to len rozhovor. On nebol prvý podať trestné oznámenia,
vyhľadala ich polícia, že majú takéto poznatky.

Vyššie uvedené skutočnosti potvrdila a zhodne vypovedala i svedkyňa Mgr. O. N.Á.Ň.. Okrem iného
vypovedali i to, že keď si pozerali fotografie školy na stránke školy, pri fotografii, ktorú i potom označili v
rámci vyšetrovania, sa syn rozplakal a označil páchateľov, že sú to oni.

Svedkyňa PhDr. M. F. vypovedala, že pracuje ako klinický psychológ, maloletý O. bol v jej starostlivosti
od januára do septembra 2013, mal zažiť stresujúcu udalosť, na ktorú reagoval tak, že sa bál, bál sa
chodiť von, pomočoval sa. Od matky sa dozvedela, že starším chlapcom musel dávať peniaze, peniaze
bral doma, potom nastali jeho problémy. Ona sa s maloletým o tom bližšie nerozprávala, nechcel o tom
hovoriť. Ako neurotické prejavy boli práve strach, pomočovanie. Určite maloletému pomohlo, že mu bolo

povedané, že obžalovaní už do ich školy nechodia.

Svedkyňa G. O., matka obžalovaného v 2. rade, vypovedala, že o skutku sa dozvedela od rodičov
maloletého,keďprišliknim.Rodičiamaloletéhovtedykričali,naliehali,abysapriznal,žeonvzalpeniaze.
Aj ona sa svedka N.Á.V. bála, tiež plakala. Nakoniec je pravdou, že sa syn priznal, áno, no viac nehovoril,

no vie, že sa syn priznal len preto, aby odišli. Hovorili sa tam rôzne sumy od 10 až do 100 eur. Syn tým
priestorom, kde sa mal stať skutok, ani do školy nechodí. So synom mala výchovné problémy, bol a i
je umiestnený pre problémy so školou v reedukačnom centre, mal i zníženú známku zo správania pre
správanie. Dávala synovi, keď potreboval, peniaze, bolo to tak 50 centov, ona nespozorovala, žeby syn
v čase skutku fajčil. Pozná len obžalovaného v 3. rade, boli kamaráti, chodili spolu do školy. Podľa nej

syn nemohol byť na žiadnej školskej akadémii.

Svedkyňa M. U., matka obžalovaného v 3. rade, vypovedala, že o skutku sa dozvedela od otca
maloletého, keď prišli k nim. Rodičia maloletého vtedy kričali, naliehali na syna, aby sa priznal. Zosprávania syna bolo, podľa nej, zrejmé, že on o veci nič nevie. Pýtal sa ho, koľko vzal peňazí, vyhrážal
sa mu, kričal, syn povedal 2 eurá, ten pán povedal, že nie, že viac, tak mu povedal sedem, opäť mu
povedal, že nie, viac. Muž kričal, že jeho žena je právnička, ak sa prizná, že z toho nič nebude, syn sa

bál, plakal, a tak sa priznal. Nakoniec syn povedal, že on nič nespravil a povedal, že sa priznal len preto,
že na neho kričali a chcel mať pokoj. Jej syn tiež popieral, žeby to spravil, že veď tadiaľ ani nechodia, že
chodí za búdu fajčiť s obžalovaným v 2. rade. Myslí si, že nemal syn ani potrebu brať niekomu peniaze,
lebo tie mal od otca. Jej nikdy nevzal peniaze. S obžalovaným v 1. rade sa, podľa neho, nekamarátil. Od
syna vie, že vec šetrila i polícia v škole. Na predloženej fotografii z vyšetrovacieho spisu je obžalovaný

v 2. rade a jej syn - obžalovaný v 3. rade a ešte jej mladší syn. Ona syna púšťa len na akcie školy,
nepúšťa ho nikam inam.

Svedkyňa R. Y. na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať. Súd sa oboznámil s jej výpoveďou z
prípravného konania, syn sa jej k spáchaniu trestnej činnosti priznal, jej spáchanie ho mrzí.

Svedkyňa M. Z. vypovedala, že prvýkrát sa o veci dozvedela tak, že stretla učiteľku p. O. ako išla po
chodbe s mal. O. a tá jej oznámila, že má podozrenie na šikanu. Neskôr jej i oznámila, že maloletý chodí
viac dní smutný, že ho starší žiaci šikanujú. Ako riaditeľka sprísnila dozor na chodbách. Volal jej neskôr
rodič, tomu i oznámila, ako vec riešila škola. Odporučila rodičovi, aby sa napr. pozrel na ich webovú
stránku, či tam nebude páchateľ spoznaný, boli tam fotografie z ich akadémie. Mali byť nejako označení

všetci traja obžalovaní, vie, že bola triedna učiteľka opoznávať páchateľa i v triede, o výsledku nevie,
vie len to, že sa obžalovaní nepriznali učiteľom. Šetrenie vykonával, bol pri tom zástupca riaditeľa, ona
pri tom nebola. Neskôr šetrila vec i polícia. Obžalovaní, vie, že dostali pokarhanie, bolo to mimo školy.
Nevedela sa vyjadriť, či sa obžalovaní kamarátili, vie, že obžalovaní v 2. a 3. rade sú z jednej triedy.

Svedkyňa Mgr. M. O. vypovedala, že o skutku sa mala dozvedieť z telefonátu od otca obžalovaného,
ktorý jej oznámil, že maloletého, ktorý bol žiakom jej 3. triedy, vyčkávajú pri ceste do školy nejakí chlapci,
že sa mu vyhrážali a musel im dávať peniaze. Po tomto oznámení sa rozprávala s O., či je to pravda,
on jej to potvrdil, povedal jej, že boli traja. Zobrala ho so sebou, išla pre nejaké materiály na akadémiu,
že aby išiel s ňou, a že aby sa po triede popozeral, a ak niekoho spozná, potom jej ho označí. Urobil

tak a označil jej vtedy len obžalovaného v 1. rade. Nikoho iného maloletý neopoznal, ani iného žiaka
triedy. Boli i pri triede obžalovaných v 2. a 3. rade, maloletý nakukol do triedy, no vtedy nikoho neopoznal.
Opoznal takto v triede len obžalovaného v 1. rade, toho sa na to pýtala, vtedy to poprel. Boli i v šatni
hľadať vetrovku a čiapku, ktorú jej popísal maloletý, no nenašli. Potom o tom hovorila s riaditeľkou školy,
bolo to podozrenie zo šikany, vie, že to potom nejako šetrili, nevedela presne povedať, či obžalovaný v

1. rade označil ďalších dvoch obžalovaných, alebo ich mená má od rodičov maloletého. Obžalovaní v
2. a 3. rade sa spolu kamarátili, to vie, lebo ich i videla chodiť po škole, že sa kamarátili i s obžalovaným
v 1. rade, má len z počutia. Vie o tom, že na webovej stránke sú zverejňované fotky ich školy, z akcií
tried, fotky sú tam i s príslušnými popismi akcií. Obžalovaný v 2. rade bol v čase hlavného pojednávania
oproti času skutku ostrihaný.

Svedok Mgr. I. Č. vypovedal, že pracuje ako zástupca riaditeľa Základnej školy v Kanianke, boli ich
žiakmi i obžalovaní. Triedna učiteľka maloletého poškodeného sa mala dozvedieť o šikane maloletého,
tohto zobrala, aby sa išiel pozrieť do triedy, či ho opozná. Maloletý mal opoznať len obžalovaného v 1.
rade. Mali takto byť i v triede ostatných obžalovaných. Začal sa o to zaujímať, pretože šikanu rieši i ich

školský poriadok. Bol privolaný obžalovaný v 1. rade, najprv obžalovaný to popieral, no na druhý deň
sa malo preukázať, že im klamal. Pýtali sa na to i ostatných obžalovaných, no i tí to popierali. Od rodiča
maloletého sa mali dozvedieť, že sa mu priznal. Potvrdiť podozrenie a tieto okolnosti im mali i ďalší žiaci
školy, tí im povedali, že majú obžalovaní chodiť spolu do jedného podniku, že sú to „grázli“, že majú veľa
peňazí, že platia v Metrixe kofoly. Potvrdil, že ich škola má stránku na webe, že sa na nej zverejňujú

fotografie z akcií. Fotky sa nevymazávajú. Obžalovaných poznal, všetci traja boli kamaráti, chodili za
sebou do tried, videl ich spolu na schodisku, resp. pred triedou, sa spolu všetkých troch rozprávať.
Vídaval ich za blízkym obchodom fajčiť, nevedel sa vyjadriť, či aj všetkých troch naraz, určite však
obžalovaných v 2. a 3. rade.

Svedok Mgr. P. Z. vypovedal, že o celej záležitosti sa dozvedel, keď spolu so svedkom Č. sa rozprávali s
obžalovanými v 2. a 3. rade, či sa dopustili toho, čo sa malo hovoriť. Boli žiaci jeho triedy, obaja to popreli.
Asi na druhý deň sa mal dozvedieť, že mal v rodinách u obžalovaných byť otec maloletého poškodeného
a vtedy sa mali chlapci priznať. Keď sa ich na to pýtal, tak to obžalovaný v 2. rade pripustil, no povedalmu, že tak urobil pod nátlakom, aby bolo dobre. Potom sa s obžalovanými v 2. a 3. rade rozprávali,
šetrili, ako to bolo, opäť im popierali, žeby oni peniaze pýtali. Vie o tom, že mal mať tento obžalovaný i
peniaze na cigarety, tvrdil mu, že peniaze mal od otca. Ako to bolo, sa nakoniec dozvedel až pri šetrení

a vypočúvaní políciou, kedy to mladiství popisovali. Obžalovaný v 2. rade mal v škole problematické
správanie, i keď je to šikovný žiak.

Svedok Mgr. V. T. vypovedal, že pracuje ako policajt, získali operatívne poznatky od informátora, že traja
páchatelia mali vykonať, najprv mali poznatok, že lúpež na maloletom. Túto informáciu preverili u otca

maloletého, ktorý im toto potvrdil, že sa malo stať a potom vec preverovali i v škole. Pri tomto preverovaní
neboli zákonní zástupcovia mladistvých, boli tam pracovníci školy. Boli vypočutí na podanie vysvetlenia.
Iné úkony nerobili. Vyššie uvedené skutočnosti potvrdil a zhodne vypovedal i svedok A. U..

Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom č. 27/2013 (č.l. 112-145), z ktorého vyplýva, že
obžalovaní v 2. i 3. rade v čase spáchania trestnej činnosti mali takú rozumovú aj mravnú vyspelosť,

ktorá postačovala na to, aby boli schopní rozpoznať protiprávnosť svojho konania pre spoločnosť,
vedeli svoje konanie ovládať. U obžalovaného v 2. rade boli zistené patologické rysy osobnosti,
aktuálne s neprimeranou spôsobilosťou korigovať správanie racionálnou a vôľovou zložkou osobnosti,
impulzívnymiaagresívnymitendenciamisprávania.Súunehoprítomnévýznamnéznámkyopozičníctva
a negativizmu. U maloletého poškodeného sa intelektový výkon nachádza na úrovni populačnej normy,

sú rovnomerne rozložené primeranému vývinu mentálnych schopností, sociálne nezrelý. Má väčšiu
citlivosť na vonkajšie podnety, je introvertný, bojazlivý, sociálne stiahnutý. Výpoveď poškodeného je z
psychologického hľadiska možné považovať za vierohodnú, nezistili sa u neho žiadne známky sociálne
žiaduceho správania, resp. známky agravácie. Neboli zistené poruchy vnímania, myslenia, testovanie
reality je zachované. Znalec vylúčil možnosť výskytu poruchy pamäte (konfabuláciu). Nemá tendenciu

k fabuláciam. Poškodený vykazuje známky posttraumatickej stresovej poruchy. Ide o oneskorenú alebo
pretiahnutú odpoveď na stresujúcu situáciu relatívne krátkeho alebo nepríjemného charakteru v zmysle
šikanovania. V prípade, že sa mu navodí spomienka ne traumatickú situáciu, prežíva úzkosť. Sú u
neho zjavné snahy vyhnúť sa spomienke na udalosti, pripomínajúce mu stresujúcu udalosť. Objavuje
sa i neschopnosť vybaviť si dôležité informácie, týkajúce sa tejto udalosti. Konaním páchateľa došlo u

maloletého k zmene psychického stavu, k zhoršeniu kvality jeho života.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi (č.l. 156 B) - fotografia a v tej súvislosti i vyjadrenie Základnej
školy Kanianka na č.l. 296, z ktorej vyplýva, že predmetná fotografia, na ktorej sú v popredí dvaja
mladí chlapci (podľa poznania súdu z hlavného pojednávania ide o obžalovaných v 2. a 3. rade),

bola vyhotovená na Vianočnej akadémii 17.12.2012, je umiestnená na webovej stránke školy v sekcii
Fotoalbum, je naďalej na webovej stránke. Súd sa oboznámil i so situačným plánom - mapou č.l. 211.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne, z nich predovšetkým na
výpoveď obžalovaného v 1. rade, ktorého vyhlásenie súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek

7 Trestného poriadku vo vzťahu k jeho osobe prijal, a ktorý jednoznačne zo spáchania žalovanej trestnej
činnosti usvedčil i obžalovaných v 2. a 3. rade, oboznámenú výpoveď svedka maloletého poškodeného
z prípravného konania, výpovede svedkov rodičov maloletého poškodeného ale i vypočutých učiteľov
školy k priznaniu sa obžalovaných, mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaní
spoločným konaním, spoločne, po predchádzajúcej vzájomnej dohode, iného hrozbou násilia nútili, aby

niečo konal a čin spáchali na chránenej osobe - dieťati, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej
naplnil zákonné znaky zločinu vydierania formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k
§ 189 odsek 1, 2 písmeno b) Trestného zákona, v spojení s § 139 písmeno a) Trestného zákona.
Chránenou osobou sa rozumie podľa § 139 odsek 1 písmeno a) dieťa, ktorým sa v zmysle § 127 odsek
1 rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak Trestný zákon neustanovuje inak. Je síce pravdou,

že výpoveď maloletého poškodeného je nie presná resp. je možné vidieť určité rozpory v jeho výpovedi
a výpovedi obžalovaného v 1. rade, tie však súd pripisuje na vrub veku maloletého poškodeného ako i
samotnej povahe jeho osobnosti. Súd tu poukazuje na závery znalca k osobe maloletého poškodeného,
ako i okolnosti, ktoré možno vidieť zo samotného jeho výsluchu, keď ide o bojazlivú osobu, plačlivú,
ktorá sa primerane svojmu veku vysporiadava s traumatizujúcim zážitkom na jeho osobe. Naopak súd

hodnotí ako veľmi prirodzenú reakciu maloletej osoby, keď uvidel na fotografii na stránke školy osoby
páchateľov, že sa rozplakal - vypovedala o tom matka poškodeného. Práve takýmto spôsobom bola
potvrdená účasť i ďalší páchateľov na trestnej činnosti. Jednoznačne popis osoby obžalovaného pri
výsluchu maloletého korešponduje s jeho vizuálnou stránkou v čase skutku, tak ako to vyplýva z danejfotografii - jeden z páchateľov mal také malé, úplne nakrátko ostrihané vlasy. Obžalovaný v 2. rade vôbec
popiera svoju účasť na danej akadémii školy, no súdu autentičnosť fotografií z tejto akcie potvrdzuje
správa školy, daná webová stránka je voľne dostupná a i v čase konania hlavného pojednávania sa tam

daná fotografia nachádzala, potvrdzujú to i vypočutý svedok Mgr. Č.. Obrana obžalovaných v 2. a 3. rade
javí sa súdu účelová, nevierohodná, motivovaná snahou zbaviť sa ich trestnoprávnej zodpovednosti.
Rovnako sa súdu javia byť účelové i výpovede matiek oboch týchto obžalovaných k spôsobu priznania
sa synov k trestnej činnosti pred svedkami - rodičmi maloletého poškodeného, vzhľadom na výpoveď
týchto svedkov manželov N.P., ale i popieranie napríklad takých skutočností ako je účasť na akadémii,

čo bolo inými dôkazmi vyvrátené, resp. nefajčenie.

Objektom zločinu vydierania je slobodné rozhodnutie sa poškodeného, do ktorého páchateľ zasahuje
násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy. Obžalovaní porušili tento
záujem spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami osôb obžalovaných, z ktorých
vyplýva, že mieste trvalého bydliska sú o obžalovaných známe len evidenčné údaje (správy č.l. 223),
mestskou políciou a priestupkovým orgánom neboli postihnutí za priestupky - správy č.l. 224-226,
doposiaľ neboli súdne trestaní - odpis registra trestov č.l. 227-229. Základná škola Kanianka hodnotila
(správa č.l. 221) obžalovaného v 1. rade ako žiaka, ktorý nezlepšil svoje študijné výsledky ani správanie,

o čom nasvedčuje 13 záznamov v klasifikačnom zázname, ohľadne nerobenia si domácich úloh,
vyrušovania, podvádzania pri písomných prácach. Stredná odborná škola obchodu a služieb Prievidza
v hodnotení (č.l. 222) hodnotila obžalovaného v 3. rade ako žiaka, ktorého správanie je v súlade so
školským poriadkom. Spojená škola Nováky hodnotila obžalovaného v 2. rade (správa č.l. 221A) ako
žiaka, u ktorého sa nevyskytli výchovné problémy.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu,
jeho následok, u všetkých troch obžalovaných súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36
písmeno j) Trestného zákona, u obžalovaného v 1. rade však vzhliadol ešte ďalšie dve poľahčujúce

okolnosti v zmysle § 36 písmeno l), n) Trestného zákona, teda že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal,
jej spáchanie úprimne oľutoval ako i okolnosť, že napomáhal orgánom činným v trestnom konaní a
súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, zohľadniac i osobu obžalovaných, ich pomery, možnosť nápravy,
zohľadniaciostatnéokolnosti,vyplývajúcezustanovenia§34odsek4Trestnéhozákona,akoiokolnosť,
že ide o mladistvých páchateľov, a pri zohľadnení všetkých týchto okolností potom dospel k záveru, že

na ochranu spoločnosti, no predovšetkým prevýchovu obžalovaných, morálne odsúdenie ich konania,
je dôvodný a spravodlivý trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzby za použitia § 117 odsek
1 Trestného zákona - mladistvý páchateľ a § 38 odsek 3 Trestného zákona (pretože prevyšovali u
obžalovaných poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi, ktoré súd u obžalovaných žiadne nevzhliadol), u
obžalovaného v 1. rade vo výmere 2 (dva) roky, výkon ktorého mu podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona

bude podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 22 (dvadsaťdva) mesiacov a súčasne podľa
§ 51 odsek 4 písmeno i) Trestného zákona sa obžalovanému prikazuje v skúšobnej dobe zúčastniť sa
na psychologickom poradenstve, a obžalovaným v 2. a 3. rade každému zvlášť trest odňatia slobody v
trvaní 2 (dva) roky, výkon ktorého sa im podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov a súčasne podľa § 51 odsek 4 písmeno i) Trestného

zákona sa obžalovaným prikazuje v skúšobnej dobe zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Súd
nedospelkzáveru,ikeďzávažnosťaspoločenskánebezpečnosťkonaniaobžalovanýchjeveľmivysoká,
že je potrebné, práve vzhľadom na ich doterajší spôsob života no predovšetkým vek, pôsobiť trestom
nepodmienečným. Takýto trest, nie v tomto štádiu konania spojený s výkonom nepodmienečného trestu
odňatia slobody, potom súd hodnotil ako zákonný, spravodlivý a primeraný, plniaci účel trestu tak z

pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.