Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/202/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311210381
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5311210381.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v právnej veci navrhovateľov 1/ F. W., I.. X.X.XXXX, bytom X. Č.. XXX, 2/ N. W., I..

XX.XX.XXXX, bytom X. Č.. XXX, obaja zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský,
JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca proti odporcovi V. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom X. Č.. XXX, zast. JUDr. Celestínom Stehurom, advokátom, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca
v konaní o určenie hranice pozemku takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na určenie, že hranicu medzi nehnuteľnosťou CKN XXXX - orná pôda o výmere XX m2, kat. úz.
X. zapísanú na LV č. XXX a nehnuteľnosťami CKN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, CKN XXX - záhrady o výmere XXX m2, CKN XXX - orná pôda o výmere XXX m2 kat. úz. X.,

zapísanými na LV č. XXX, tvorí priamka tvorená spojnicou bodov G, H, I, J, vyznačená na geometrickom
pláne znaleckého posudku č. 42/2013 zo dňa 14.12.2013, z a m i e t a.

II. Navrhovatelia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania vo
výške 570,01 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu JUDr.
Celestína Stehuru, advokáta AK Čadca, Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca.

III. Navrhovatelia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť Slovenskej republike na účet
Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných štátom sumu 87,09 € do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 3.11.2011 navrhovatelia podali návrh proti odporcovi. V rozsudočnom návrhu žiadali určiť: „hranicu

medzi nehnuteľnosťou CKN XXXX - ostatné plochy o výmere XX m2, kat. úz. X. zapísanú na LV č. XXX
(vlastnícky patriacu odporcovi) a parcelami CKN XXX - záhrady o výmere XXX m2, CKN XXX - orná
pôda o výmere XXX m2, CKN XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, zapísané na LV
č. XXX kat. úz. X. (vlastnícky patriace navrhovateľom 1/ a 2/) tvorí priamka tvorená spojnicou bodov A
- X vyznačená na geometrickom pláne súdom ustanoveného znalca.

Skutkový základ uvedený v návrhu bol ten, že medzi uvedenými parcelami prebieha hranica, ktorá
je sporná. Sporná je preto, že odporca nerešpektuje hranicu podľa geometrického plánu geodézie
n. p. Žilina z 10.9.1982. Podľa uvedeného geometrického plánu má byť správne hranica 2 metre

od parcely odporcu CKN XXXX (predtým EKN XX). Parcely navrhovateľov 1/ a 2/ podľa uvedeného
geometrického plánu sú totožné s parcelami EKN XX/X/X. Naliehavý právny záujem na určení hranice
videli navrhovatelia v nadväznosti na § 80 písm. c) OSP v tom, že chceli usporiadať vlastnícke vzťahy,
skutkový stav, so stavom právnym. Zároveň tým chceli zabezpečiť hospodárne využívanie a prístup kbudove. V návrhu však nekonkretizovali spornú plochu, ku ktorej má byť určené vlastnícke právo (v
rozsudočnom návrhu uviedli priamku, nie plochu). V návrhu taktiež neboli uvedené skutkové tvrdenia,
na základe ktorých by odvodzovali vlastnícke právo k spornej ploche. V odvolaní zo dňa 29.3.2012

(čl. 56) navrhovatelia k predmetu sporu uviedli, že katastrálny úrad rieši technické problémy určenia
priebehu hranice pozemkov za použitia technických podkladov vyhotovených katastrálnym úradom,
prípadne za použitia znaleckého posudku alebo iného technického podkladu. Katastrálny úrad nemôže
riešiť spornú otázku vlastníctva susedných nehnuteľností. Ďalej uviedli, že tento spor je sporom o
ochranu vlastníckeho práva. Už v návrhu uviedli, že odporca nechce akceptovať skutočný stav priebehu

hranice. Dlhodobo existujú spory o priebeh hranice medzi účastníkmi konania. Ďalej uviedli, že v
administratívnomkonanínemožnourčiťpriebehhranicetak,akotopožadujeodporca,pretožetentospor
má základ v spornosti plochy patriacej vlastníkom susedných pozemkov. V podaní zo dňa 20.6.2012 (čl.
63) k predmetu sporu navrhovatelia uviedli, že predmetom sporu je určenie hranice medzi pozemkami,
čo v podstate vždy znamená vyriešenie vlastníckeho práva k určitej časti pozemku. Okresný súd v Čadci
tieto "trendy“ zjavne nezachytil a nie je mu známe, že konanie o určenie hranice medzi pozemkami

v podstate vždy znamená vyriešenie vlastníckeho práva k určitej časti pozemku, čiže ide o jasnú
vec, na ktorú účastníci konania ani nemusia poukazovať, lebo ak je sporná hranica, tak niekto (buď
navrhovatelia, alebo odporca) musí zasahovať do vlastníckeho práva druhého účastníka konania. K
znaleckému posudku (čl. 183), ktorý navrhovatelia 1/ a 2/ prevzali dňa 20.1.2014 sa vyjadrili tak, že
žiadajú zamerať spornú plochu G - H - I - J - 11 - 19, 144 - 11, 145 - 11 podľa znaleckého posudku a to

napriek tomu, že túto plochu neučinili po doručení znaleckého posudku predmetom sporu. Nezmenili po
doručení znaleckého posudku návrh na určenie vlastníckeho práva k uvedenej spornej ploche, neuviedli
skutkové tvrdenia, od ktorých odvodzujú vlastnícke právo k uvedenej spornej ploche. Práve naopak,
v podaní zo dňa 6.5.2014 (čl. 260) vzniesli procesný návrh, aby súd určil, že hranicu medzi spornými
nehnuteľnosťami tvorí priamka tvorená spojnicou bodov G - H - I - J vyznačená na geometrickom pláne

znaleckého posudku č. 42/2013 zo dňa 14.12.2013.

Napriek nesúhlasu odporcu so zmenou návrhu podľa § 95 ods. 1, 2 OSP (čl. 317) súd uznesením č.k.
4C/202/2011-319 zo dňa 22.7.2014 zmenu návrhu pripustil. Súd mal za to, že vzhľadom k vykonaným
dôkazom je možné v súlade s § 95 ods. 1, 2 OSP rozhodnúť aj o zmenenom návrhu. Zmenený návrh je
dostatočne určitý. § 95 ods. 1, 2 OSP nemá na mysli to, že by súd mal pripustiť zmenu návrhu len vtedy,

ak mieni návrhu vyhovieť. Má na mysli to, že o zmenenom návrhu sa dá rozhodnúť na základe výsledkov
doterajšieho dokazovania. Na podporu svojho tvrdenia navrhovatelia 1/, 2/ doručili súdu dňa 14.8.2014
(čl. 324 a nasl. spisu) podanie s pripojeným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 SŽO
79/07 zo dňa 16.4.2008 a uznesenie o schválení zmieru pred Okresným súdom v Ružomberku, ktorými
odôvodňovali svoje tvrdenie, že podľa uvedených rozhodnutí hranica prebieha po spojnici bodov, teda

predmetom sporu bola hranica - priamka a bola určená jednoduchým vytyčovacím náčrtom znalca.
Zároveň uviedli s poukazom na uvedené, že názor súdneho znalca v tomto konaní, že je potrebné
vyhotoviť geometrický plán, ktorým sa rozdelí pozemok CKN XXXX (podanie zo dňa 22.8.2014 čl. 330)
je v rozpore so súdnou praxou.

Na pojednávaní dňa 16.9.2014 po oboznámení sporných a nesporných bodov k jednotlivým listinným

dôkazom podľa § 118 ods. 2 OSP, po oboznámení predbežného právneho názoru podľa § 100 ods. 1
OSP a po výsluchu znalca právny zástupca navrhovateľov uviedol, že navrhovatelia trvajú na podanom
návrhu. Hranicu medzi spornými pozemkami tvorí spojnica bodov J - I - H - G podľa znaleckého náčrtu
znalca. Táto hranica je aj reálnou hranicou v prírode a to od nepamäti. Existovala už počas štyroch
generácií. Každý túto hranicu rešpektoval, okrem odporcu. Na preukázanie tvrdení chcel navrhnúť

svedkov. Ich adresy neoznačil ani po doručení znaleckého posudku, ani na pojednávaní. Mali sa vyjadriť
k priebehu hranice v prírode v minulosti a jej nerešpektovaniu v tejto dobe zo strany odporcu.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 16.9.2014 uviedol, že sa stotožňuje s tým, čo uviedol jeho právny
zástupca, a rovnako navrhovateľ 2/. Naviac uviedli, že v sporných nehnuteľnostiach žijú od roku 1979.
Keď sa tam nasťahovali, hranica išla tak, ako je uvedené v geometrickom pláne (čl. 5). Zmena nastala

až vtedy, keď si odporca vybavil list vlastníctva (rok 2004). Dovtedy hranicu pozemkov v prírode nikto
nenapadol. Do vodného toku, struhy, ktorá tvorí hranicu, nezasahovali navrhovatelia, ale odporca.
Navozil tam šuter, na čo ho upozornil obecný úrad (dôkaz čl. 342). Snažili sa s odporcom dohodnúťpo dobrom, dovolili mu postaviť garáž na hranici pozemkov. On sa im revanšoval tak, že im pod okná
spálne postavil čiernu šopu, čím navrhovateľovi znemožnil výhľad a na garáž dal svetlá, reflektory.

Z uvedeného skutkového stavu súd ustálil, čo tvorí predmet sporu, ktorým sa cítil byť viazaný podľa

§ 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP "pánom sporu sú navrhovatelia“. Len oni majú právo disponovať
návrhom a len oni nesú dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení v návrhu. Viaže ich povinnosť
produkovať a preukázať všetky tvrdenia už v návrhu podľa § 79 ods. 1, 2 OSP. Súd je návrhom
viazaný v nadväznosti na § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP, tento predmet sporu nemal právo súd
prekročiť a z vlastnej iniciatívy prispôsobovať petit alebo tvrdený skutkový stav výsledkom dokazovania.

Navrhovatelia boli aj právne zastúpení, súd nemal poučovaciu povinnosť podľa § 5 ods. 2 OSP ani čo
do hmotného, ani čo do procesného práva. Splnil si poučovaciu povinnosť podľa § 118 ods. 2 OSP a
naviac pri niektorých dôvodoch uviedol aj predbežný právny názor podľa § 100 ods. 1 OSP. Napriek
tomu navrhovatelia nezmenili predmet sporu, trvali na návrhu. Boli si vedomí sporných bodov, preto,
podľa názoru súdu, nemôže tvrdiť v tomto štádiu konania právny zástupca navrhovateľov, že rozsudok
je pre nich "prekvapivý, nečakaný“. Rovnako mali dostatočný časový priestor na produkovanie tvrdení,

dôkazov - od podania návrhu dňa 3.11.2011 do rozhodnutia súdu dňa 16.9.2014.

Za predmet konania, ktorým sa súd cítil byť viazaný, preto považoval predmet sporu v súlade so
zmeneným návrhom, teda určenie, že hranicu sporných pozemkov tvorí priamka tvorená spojnicou
bodovG-H-I-Jvyznačenánageometrickompláneznaleckéhoposudkuč.42/2013zodňa14.12.2013.
Skutkový základ tohto nároku (čl. 1) bol ten, že hranica medzi spornými pozemkami je záväzne daná

geometrickým plánom geodézie n. p. Žilina zo dňa 10.9.1982 (čl. 5, 6) a odporca túto záväznú hranicu
porušuje. Navrhovatelia neučinili predmetom sporu, predmetom rozsudočného návrhu, spornú plochu
G - H - I - J - 11 - 19, 11 - 14, 11 - 145, 11 - 15, 11 - 1, ktorú znalcovi označili v prírode. K tejto
spornej ploche ani neprodukovali tvrdenia, na základe akých tvrdení a dôkazov odvíjajú navrhovatelia
svoje vlastnícke právo k spornej ploche. Preto aj keď to navrhovatelia neustále prezentovali vo svojich

tvrdeniach, že žiadajú určiť vlastnícke právo k spornej ploche a v nadväznosti na to určiť hranicu medzi
pozemkami, súd mal za to, že predmetom sporu nie je určenie vlastníckeho práva k spornej ploche a s
tým súvisiace určenie hranice. Predmetom sporu je určenie hranice spojnicou bodov - ako priamky so
skutkovým základom, ktorý sa odvíja len od geometrického plánu z 10.9.1982 (čl. 5), ktorého hranice
odporca nerešpektuje.

K uvedenému návrhu odporca produkoval nasledovné tvrdenia a dôkazy.

V podaní zo dňa 5.1.2002 na (čl. 18) odporca uviedol, že návrh žiada zamietnuť. Hranica sporných
pozemkov je zhodná s katastrálnou hranicou. Z katastrálnej mapy jednoznačne vyplýva, kadiaľ hranica
vedie. Navrhovatelia neuviedli, v čom považujú katastrálnu hranicu za spornú. Navrhovateľom nič
nebránilo požiadať Správu katastra v Čadci, prípadne geodeta o vytýčenie katastrálnej hranice v

prírode. Pri vytýčení hranice by zistili, či im odporca zasahuje sa do katastrálnej hranice alebo nie.
Odporca má vlastnícke vzťahy k svojim pozemkom riadne vyporiadané. Ak navrhovatelia tvrdia, že
im odporca znemožnil užívať budovu, mali podať iný typ žaloby a nie žalobu o určenie hranice medzi
pozemkami. Žaloba na plnenie má prednosť pred žalobou na určenie, preto navrhovatelia nemajú ani
naliehavý právny záujem na určení podľa § 80 písm. c) OSP. Na pojednávaní dňa 23.2.2012 (čl. 46)

odporca uviedol, že navrhovatelia mali podať žalobu na vypratanie konkrétnej časti nehnuteľností, súd
by sa bol prejudiciálne zaoberal vlastníckym právom k vypratávanej časti. K doručenému znaleckému
posudku sa odporca vyjadril dňa 3.2.2014 (čl. 237). Uviedol, že výmery parciel sú správne vzhľadom
na prípustnú toleranciu vo výmerách. Hranica katastrálna nie je podľa znaleckého posudku presne
stabilizovaná, s výnimkou bodov 1 - 11, ktorý je v prírode identický so začiatkom oplotenia navrhovateľa.

Zo znaleckého posudku vyplýva, že hranica zasahuje do odvodňovacej struhy, ktorá tvorí prirodzenú
hranicu medzi pozemkami. Navrhovatelia odvodňovaciu struhu v minulosti bez povolenia MNV X.
upravili tak, že do stredu potoka osadili betónové panely a tým rozšírili výmeru svojich pozemkov. Na
túto skutočnosť odporca poskytol dôkaz - upozornenie MNV X. z 10.2.1988 (čl. 239), ktorým uložili
povinnosť navrhovateľom odstrániť betónové panely z potoka a osadiť ich podľa pokynov obce. Podľa

názoru odporcu sa navrhovatelia takým konaním snažili posunúť hranicu svojich pozemkov za hranicu
pozemkov odporcu. Zo znaleckého posudku mal odporca zistené, že správna katastrálna hranica
pozemkov navrhovateľov a odporcu je určená podľa OÚ Čadca, odbor katastrálny, v bodoch: 11 - 1,11 - 15, 11 - 145, 11 - 144, 11 - 19. Preto žiadal návrh zamietnuť. Na pojednávaní dňa 16.9.2014 po
oboznámení sporných a nesporných bodov (§ 118 ods. 2 OSP), predbežného právneho názoru podľa §
100 ods. 1 OSP odporca uviedol. Pokiaľ ide o vyrozumenie obce, ktoré predložili navrhovatelia (čl. 342),

ideohranicumedzipozemkamiodporcu.Nejdeohranicumedzipozemkaminavrhovateľovapozemkom
odporcu. Keď navrhovatelia dali do potoka betónové podvaly, zmenili tým vzájomnú hranicu pozemkov,
voda odporcovi odplavila v dôsledku toho časť jeho pozemku, preto odplavenú časť doplnil návozom.
V roku 1988 si navrhovatelia usporiadali vlastnícke právo k svojím pozemkom osvedčením. Tým sami
uznali hranice svojich pozemkov, ktoré sú v katastri zapísané a ktoré odporca rešpektuje. Právny

zástupca odporcu na pojednávaní dňa 16.9.2014 navrhol návrh zamietnuť pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu navrhovateľov na takomto určení.

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi, ktoré podľa § 129 ods. 1 OSP vrátane sporných a
nesporných bodov podľa § 118 ods. 2 OSP, predbežného právneho názoru podľa § 100 ods. 1 OSP
oboznámil na pojednávaní dňa 16.9.2014.

Vykonal dokazovanie geometrickým plánom (čl. 5, 6), listom vlastníctva číslo 596 čl. 7, listom vlastníctva

číslo 217 čl. 8, listom vlastníctva čl. 10, 11, procesnými poučeniami súdu vrátane poučenia podľa §
120 ods. 4 OSP, § 205a OSP, výzvou súdu čl. 12 adresovanou právnemu zástupcovi navrhovateľa, či
navrhovatelia primárne požiadali kataster o vytýčenie hranice, odpoveď čl. 15, že nepožiadali, lebo tento
spor považujú za vlastnícky spor, sudkyňa oboznámila, že ku dňu rozhodovania nebol doručený právny
titul na zápis geometrického plánu (čl. 5, 6), čl. 17, 342, čl. 18, 27, výzvu, aby uviedli navrhovatelia

naliehavý právny záujem na určení čl. 30, list vlastníctva číslo 217, NZ 175/04, NZ 53 112/04 čl. 31,
mapa čl. 32, listiny Správy katastra Čadca čl. 33 a nasl. spisu, katastrálna mapa čl. 34, list vlastníctva
číslo 217 čl. 35, LV č. 596 čl. 30, osvedčenie o vydržaní čl. 39 - N 314/98, NZ 296/98, identifikácia
parciel čl. 40, výpis z PKN čl. 44 a nasl., listina o určení hranice čl. 42, zápisnice o pojednávaní zo
dňa 23.2.2012, 16.9.2014, odvolanie navrhovateľov čl. 56, 63, vyjadrenie čl. 71, sťažnostné konanie

voči sudkyni od čl. k 78, uznesenie Krajského súdu v Žiline čl. 152, čl. 162, 163 - urgencie právneho
zástupcu navrhovateľov na prieťahy v konaní, uznesenie čl. 163 o nariadení znaleckého dokazovania,
urgencia právneho zástupcu navrhovateľov na prieťahy znalca, výzva súdu znalcovi čl. 174, čl. 175,
námietka zaujatosti JUDr. Blendovskej čl. 177, poriadková pokuta znalcovi čl. 179 vyjadrenie sudkyne k
sťažnosti, ktorú doručil právny zástupca navrhovateľov Krajskému súdu v Žiline, že sudkyňa nekoná čl.

181, odvolanie znalca, žiadosť o odpustenie poriadkovej pokuty znalcovi, doručený znalecký posudok
čl. 183 spisu a vyúčtovanie znalečného, výzva súdu s lehotou spolu s doručením znaleckého posudku
čl. 239, uznesenie - znalečné čl. 240, čl. 242 - odpustenie poriadkovej pokuty znalcovi, čl. 281, 284, 287,
uznesenie Krajského súdu v Žiline čl. 314, ktorým sudkyňa nebola vylúčená z rozhodovania veci, čl. 307
- 319 - pripustenie zmeny návrhu, výzva znalcovi čl. 323, odpoveď čl. 324, čl. 326, vyjadrenie znalca čl.

330, výpovede účastníkov konania, právnych zástupcov, znalca.

Na pojednávaní dňa 16.9.2014 právny zástupca navrhovateľov navrhol doplniť dokazovanie ohliadkou
na mieste samom za prítomnosti svedkov, ktorých nekonkretizoval ani na pojednávaní dňa 16.9.2014.
Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom neidentických svedkov a na nariadenie
ohliadky na mieste samom (čl. 339).

Podľa § 120 ods. 1, 2 druhá veta OSP: "súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná“.

Dôkazy súd nevykonal, pretože nesmerovali k preukázaniu predmetu sporu (predmetom sporu bola
priamka, nie plocha), navrhnuté dôkazy vo vzťahu k predmetu sporu boli právne irelevantné. Dôkazy
boli vo vzťahu k predmetu sporu nehospodárne - katastrálna hranica, aj sporná plocha boli v prírode
za prítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu určené v znaleckom posudku. Po doručení

znaleckého posudku v stanovenej lehote právny zástupca navrhovateľov nenavrhol dôkazy ohliadkou a
výsluchom svedkov. Urobil tak až na pojednávaní dňa 16.9.2014, hoci sa neustále sťažoval na prieťahy
sudkyne, znalca. Súd musel dbať aj na efektívnosť postupu, chrániť ústavné právo navrhovateľov
a odporcu na bezprieťahové konanie a na právnu istotu. Zároveň súd mal za to, že v tomto štádiu
bude otázka týkajúca sa predmetu sporu otázkou právnou, nie skutkovou, pričom navrhované dôkazy

smerovali k doplneniu skutkového stavu.Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhnú účastníci konania (§ 120 ods. 1 OSP). Súd tým
neodníma účastníkom konania právo konať pred súdom (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 64/97 z 8.10.1997). Naviac nemožno ústavné právo jedného účastníka konania vykladať na úkor

ústavného práva druhého účastníka konania na bezprieťahové konanie, právnu istotu. Navrhovateľom
nie je odňaté ústavné právo na ochranu ich vlastníckeho práva aj z toho dôvodu, že môžu podať
samostatný návrh na určenie vlastníckeho práva, vypratanie nehnuteľnosti, vytýčenie hranice katastrom
a podobne. Týmto rozhodnutím ich právo nezanikne, nebude zmarené.

Z uvedených dôvodov súd považoval dokazovanie za dostatočné pre rozhodnutie o predmete sporu,
ďalšie dôkazy nevykonal.

Z vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, ktorý považoval za preukázaný:

Pokiaľ ide o výlučnú príslušnosť Okresného súdu v Čadci vo veci konať podľa § 88 ods. 1 písm. h)
OSP, súd mal za to, že katastrálne územie X. vyplýva z listu vlastníctva na sporné nehnuteľnosti a
spadá pod Okresný súd Čadca (čl. 11 spisu). Taký záver mal súd potvrdený aj vyjadrením znalca na
pojednávaní dňa 16.9.2014, čl. 536. Uviedol, že sporná plocha sa týka katastrálneho územia X., netýka

sa katastrálneho územia N. Y., ktoré by už spadalo pod príslušný Okresný súd Žilina podľa § 88 ods.
1 písm. h) OSP.

Ďalej bolo nevyhnutné prednostne riešiť otázku právomoci Okresného súdu v Čadci konať o uvedenom
predmete sporu v nadväznosti na § 103, § 104 ods. 1 OSP, § 7 ods. 1 OSP, § 18 ods. 2 písm. a)
katastrálneho zákona, § 59 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona, § 67 ods. 1 prvá veta katastrálneho

zákona, § 70 ods. 1, 2 katastrálneho zákona, § 7 katastrálneho zákona. Otázku právomoci súdu vo
veci konať učinil súd aj predmetom sporných a nesporných bodov na pojednávaní dňa 23.2.2012 podľa
§ 118 ods. 1, 2 OSP, ako otázku prioritnú. Výzvou súdu na čl. 12 spisu vyzval súd navrhovateľov,
či prioritne podľa katastrálneho zákona požiadali o vytýčenie katastrálnej hranice medzi spornými
parcelami katastra podľa katastrálnej mapy. Z odpovede právneho zástupcu navrhovateľov (čl. 15) mal

súd zistené, že nepožiadali o vytýčenie hranice, hranicu považujú za určenú geometrickým plánom číslo
244 - 241 - 617/1982 z 3.9.1982 (čl. 5, 6) a odporca ju nerešpektuje. Naopak právny zástupca odporcu
mal za to, že nie je daná právomoc súdu konať o takom predmete sporu. Navrhovatelia mali požiadať
o vytýčenie hranice kataster alebo geodeta alebo podať iný typ žaloby. Na týchto tvrdeniach zotrvali aj
na pojednávaní dňa 23.2.2012 (čl. 46).

Uznesením č.k. 4C/202/2011-52 zo dňa 23.2.2012 Okresný súd v Čadci zastavil konanie pre nedostatok
právomoci Okresného súdu v Čadci vo veci konať s tým, že po právoplatnosti uznesenia mala byť vec
postúpená Správe katastra v Čadci. Pokiaľ ide o dôvody, súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia,
ktoré právnym zástupcom účastníkov konania bolo doručené. Okrem iných dôvodov súd uviedol, že
súdy majú právo riešiť vlastnícke právo k spornej ploche a nie spornú hranicu, pokiaľ nejde zároveň o

zásah do vlastníckeho práva k spornej ploche. Mal za to, že predmetom sporu nie je plocha, ale priamka
- hranica. Predmetom sporu neboli ani tvrdenia, od čoho navrhovatelia odvodzujú vlastnícke právo k
spornej ploche. Uviedli len geometrický plán, nepredložili titul na zápis geometrického plánu. Naviac
nepreukázali, že geometrický plán bol realizovaný spolu s právnym titulom zápisom na list vlastníctva
v katastri nehnuteľností.

Uznesením č.k. 8Co/439/2012-152 zo dňa 30.11.2012 zrušil odvolací súd uznesenie Okresného súdu
v Čadci o zastavení konania pre nedostatok právomoci. Mal za to, že predmetom konania nie je spor
o určenie priebehu hranice, aký má na mysli katastrálny zákon, ale ide o spor o určenie vlastníckeho
práva - odporca zaberá časť nehnuteľnosti navrhovateľa. Nejde o technické určenie priebehu hranice,
ale o spor vyplývajúci z ochrany vlastníckeho práva.Týmto záverom sa prvostupňový súd cítil byť viazaný podľa § 226 OSP. Takým záverom boli viazaní
aj účastníci konania a ich právni zástupcovia. Bolo ich povinnosťou v zmysle uvedených záverov
produkovať tvrdenia, dôkazy.

Vzhľadom k neustálym sťažnostiam právneho zástupcu navrhovateľov na osobu sudkyne bolo potrebné
vyriešiť aj otázku zaujatosti sudkyne v nadväznosti na § 14 ods. 1 OSP. Sudkyňa musela konať v
uvedenom smere, vzhľadom na podanie právneho zástupcu navrhovateľov (čl. 66 spisu), v ktorom
žiadal vylúčiť sudkyňu vo všetkých veciach, ktoré sudkyňa prejednávala a v ktorých právny zástupca
zastupuje účastníkov konania. Vzhľadom k tomu, že sudkyňa sa cítila byť zaujatá len v jednej veci,

nepožiadala o vylúčenie svojej osoby z prejednávania všetkých vecí. Všetky podania týkajúce sa
uvedenej iniciatívy právneho zástupcu navrhovateľov boli hromadné, totožné aj v iných sporoch a v
tomto spise sa nachádzajú od čl. 66 spisu po čl. 152 spisu.

Pre súd a pre účastníkov konania a právnych zástupcov je však záväzné vyjadrenie Krajského súdu
v Žiline ako nadriadeného (čl. 150) so záväzným právnym názorom nadriadeného súdu, že ak sa
samotná sudkyňa necíti byť zaujatá, nie je dôvod na vylúčenie sudkyne podľa § 14 ods. 1 OSP, keďže

navrhovatelia napriek svojmu podaniu (čl. 66) tvrdili, že námietku zaujatosti voči sudkyni nevzniesli.

Súd preto vo veci ďalej konal.

Vzhľadom k tomu, že syn sudkyne utrpel úraz a domnelého útočníka v trestnom konaní zastupuje právny
zástupca navrhovateľov, sudkyňa z tohto dôvodu podľa § 14 ods. 1 OSP predložila spor k vylúčeniu
svojej osoby (čl. 267 - 316 spisu vrátane podaní právneho zástupcu navrhovateľa).

Záväzné pre sudkyňu, pre účastníkov konania a právnych zástupcov je uznesenie Krajského súdu
v Žiline (čl. 314), podľa ktorého sudkyňa nie je vylúčená z rozhodovania tejto veci. Nátlak právneho
zástupcu navrhovateľov v tomto smere na sudkyňu je taktiež ústavne neprípustný, pretože podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má každý účastník konania, teda aj odporca, právo
na nezávislého, nestranného sudcu. Sudca nemôže byť vylúčený len preto, že právnemu zástupcovi

navrhovateľov nevyhovuje rozhodovacia činnosť sudkyne, jej právne názory.

Skutočnosť, že vzhľadom na uvedené podal právny zástupca navrhovateľov ústavnú sťažnosť na
sudkyňu, na porušenie ústavného práva na nestranného a nezávislého sudcu, rozhodujúci je stav ku dňu
rozhodovania podľa § 154 ods. 1 OSP. Ku dňu rozhodovania, teda ku dňu 16.9.2014, sudkyňa nebola
vylúčená ani nadriadeným Krajským súdom v Žiline, ani Ústavným súdom Slovenskej republiky (právny

zástupca navrhovateľov nedoručil žiadne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky ku dňu
rozhodovania súdu). Preto sudkyňa až do prípadného vylúčenia je povinná vo veci konať a rozhodovať
bez prieťahov. Je potrebné zvážiť, či takýto nátlak na sudkyňu, na jej vylúčenie z rozhodovania, je v
súlade s etickým kódexom advokáta a v súlade s § 342 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona o nezasahovaní
do nezávislosti súdu, keďže samotný právny zástupca navrhovateľov počas celej doby nevzniesol sám

námietku zaujatosti voči sudkyni (tvrdil, že podanie právneho zástupcu navrhovateľov na čl. 66 nebolo
námietkou zaujatosti).

Z dôvodov už uvedených sudkyňa má za to, že konala nestranne, nezávisle, ku dňu rozhodovania nebol
dôvod na jej vylúčenie.

Preto sudkyňa vyhodnotila jednotlivo dôkazy, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a vo veci rozhodla.

Z listu vlastníctva č. 596 (čl. 7) súd mal zistené, že sporné nehnuteľnosti CKN XXX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XXX m2, CKN XXX - záhrady o výmere XXX m2, CKN XXX - orná pôda o výmere
XXX m2 sú zapísané v registri parciel „C“ na vlastníkov navrhovateľov. Z listu vlastníctva vyplýva, že
titulom pre zápis parciel na uvedený list vlastníctva bolo osvedčenie NZ 296/1998, žiadosť o zápisrodinnéhodomuzodňa16.2.1998.OsvedčenieovlastníctvenavrhovateľovN314/98,NZ296/98zodňa
5.7.1998 bolo katastrálnemu odboru predložené dňa 12.8.1998 a nachádza sa ako súčasť znaleckého
posudku na čl. 222 súdneho spisu. Z osvedčenia vyplýva, že bola predložená identifikácia parciel na

zápis (čl. 224). Z osvedčenia na čl. 222, ani z iného dôkazu nevyplýva, že by na zápis do katastra bolo
predložené osvedčenie spolu s geometrickým plánom č. 244 - 241 - 617/82 zo dňa 3.9.1982 (čl. 5, 6). Je
to vylúčené aj porovnaním dátumov. Osvedčenie je zo dňa 29.7.1998 a geometrický plán je zo skoršieho
dátumu - zo dňa 3.9.1982. Geometrickým plánom, ktorý navrhovatelia považujú za „titul nadobudnutia
vlastníckeho práva, ktorým boli stanovené hranice parciel, ktoré odporca nerešpektuje“, mal súd ďalej

preukázané, že geometrický plán bol vyhotovený na účel: "zameranie rodinného domu“. Účelom nebolo
zameranie parciel tvoriacich predmet sporu, vlastnícky patriacich navrhovateľom. Výsluchom znalca na
pojednávaní dňa 16.9.2014 mal súd preukázané, že uvedený geometrický plán mal tvoriť technický
podklad k zápisu rodinného domu na list vlastníctva, nemal tvoriť technický podklad k zápisu parciel,
teda ani sporných. Znalec vychádzal z odbornej stránky. Svoje tvrdenia považoval za preukázané tým,
že v znaleckom posudku v záhlaví je uvedený účel geometrického plánu „zameranie rodinného domu “ a

nie na zameranie pozemkov. V súlade s účelom geometrického plánu je hrubou čiarou v geometrickom
pláne vytiahnuté to, čo bolo predmetom zamerania geometrického plánu - zastavaná plocha pod
rodinným domom. Tenkou čiarou sú vytiahnuté v geometrickom pláne pozemky, ktoré neboli predmetom
zamerania, bol prevzatý len aktuálny stav podľa mapového operátu. Rovnaký záver mal súd preukázaný
z výpovede znalca aj vo vzťahu k ostatným okolitým nehnuteľnostiam na základe geometrických plánov,

ktoré právny zástupca navrhovateľov doručil až po vypracovaní znaleckého posudku (čl. 245 - čl.
250). Rovnako ako v prípade geometrického plánu navrhovateľov (čl. 5, 6) a z rovnakých dôvodov
boli vyhotovené aj uvedené geometrické plány len na zameranie susedných rodinných domov, neboli
vyhotovené na zameranie susedných nehnuteľností. Preto uvedenými geometrickými plánmi susedných
spoluobčanov nepreukázali navrhovatelia svoje tvrdenie, že u susedných nehnuteľností sú hranice

pozemkov rešpektované na základe uvedených geometrických plánov, ale hranice sporných pozemkov
navrhovateľov na základe geometrického plánu (čl. 5, 6 koniec) nie sú rešpektované.

Tým mal súd preukázané v nadväznosti na uvedené skutkové a odborné závery, subsumované pod §
67 ods. 1 katastrálneho zákona, ustálené aj skutkovo, aj právne, že geometrický plán je len technický
podklad, ktorý nemôže byť realizovaný v katastri nehnuteľností zápisom vlastníka na list vlastníctva

bez kúpnej, darovacej, inej zmluvy, respektíve verejnej listiny - rozsudku, dedičského rozhodnutia,
osvedčenia a podobne . Ku geometrickému plánu zo dňa 3.9.1982 (čl. 5, 6) po celý čas konania
navrhovatelia nepredložili dôkaz, že ku geometrickému plánu bol predložený katastru nehnuteľnosti na
zápis na list vlastníctva aj titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Nepredložili teda dôkaz, že geometrický
plán bol v katastri nehnuteľností realizovaný (na liste vlastníctva č. 596 navrhovatelia sú zapísaní

ako vlastníci rodinného domu č. 277 až na základe žiadosti o zápis domu zo dňa 16.2.1990, kým
geometrický plán je zo dňa 3.9.1982. Takýto dôkaz je však pre toto konanie nadbytočný a právne
irelevantný.Geometrickýplánneslúžilnazameraniespornýchpozemkovtvoriacichpredmetsporu,preto
na základe uvedeného geometrického plánu neboli hranice sporných pozemkov zamerané, nemohli byť
ani s právnym titulom zapísané na list vlastníctva navrhovateľov. Preto v nadväznosti na § 70 ods. 1

katastrálneho zákona nemá geometrický plán č. 244 - 241 - 617 - 82 zo dňa 3.9.1982 (čl. 5, 6) žiadnu
právnu záväznosť pre hranice pozemkov navrhovateľov CKN XXX, XXX, XXX. Teda právny zástupca
navrhovateľov nepreukázal svoje tvrdenie zo dňa 28.1.2014 (čl. 235), že geometrickým plánom (čl. 5,
6) došlo k zmene hraníc sporných parciel.

Právnu záväznosť majú len hranice pozemkov navrhovateľov zapísané na LV č. XXX kat. úz. X. v registri

„C“ ako CKN XXX, XXX, XXX na základe právneho titulu navrhovateľov - osvedčenia N 314/98, NZ
296/98 zo dňa 29.7.1998, ktoré však do katastrálnej mapy neboli zamapované na základe presného
zamerania - na základe geometrického plánu, ale na základe nepresných údajov identifikácie parciel
(čl. 224).

Tým mal súd zároveň preukázané, že navrhovatelia osvedčením a zápisom parciel do katastra

nehnuteľností sami stanovili vlastnícke hranice svojich parciel CKN 208, 209, 210.Súd mal taktiež preukázané, že geometrický plán zo dňa 3.9.1982 (čl. 5, 6) bol jediným tvrdeným
titulom, na základe ktorého navrhovatelia odvodzovali vlastnícke právo k spornej ploche, ktorú
neučinili predmetom sporu spornej hranici pozemkov. Iný dôkaz, iné tvrdenia o titule nadobudnutia

vlastníckeho práva k spornej ploche v nadväznosti na § 132 Občianskeho zákonníka počas celého
konania neprodukovali. Netvrdili, ani nepredložili k spornej ploche darovaciu, respektíve inú zmluvu,
dedičské rozhodnutie, rozhodnutie štátneho orgánu, respektíve iné skutočnosti ustanovené zákonom,
na základe ktorých, podľa ich tvrdenia, nadobudli vlastnícke právo k spornej ploche. Neurobili tak
ani po doručení znaleckého posudku, kde bola sporná plocha graficky vymedzená, zidentifikovaná na

stav pozemnoknižný, stav EN, kde boli uvedené právne tituly a bolo teda v objektívnych možnostiach
navrhovateľovprodukovaťvkonkrétnejrovinerozsudočnýnávrhnaurčenievlastníckehoprávakspornej
ploche a rozhodujúce skutkové tvrdenia na preukázanie vlastníckeho práva k spornej ploche.

Keďže neučinili predmetom sporu právo na určenie vlastníckeho práva k spornej ploche (ale len k
priamke) a neprodukovali tvrdenia a dôkazy o vlastníckom práve k spornej ploche, súd sa podľa §
152 ods. 2 a § 153 ods. 3 OSP nemohol zaoberať určovaním vlastníckeho práva k neexistujúcemu

predmetu sporu (spornej ploche) a vlastnícke právo k priamke - hranici, nie je možné určovať. Čo
do titulu nadobudnutia vlastníckeho práva neuniesli navrhovatelia svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť. Svoje vlastnícke právo k spornej ploche netvrdili, nepreukázali, sporná plocha nebola ani
predmetom sporu.

Súd podotýka, že predmetom sporu nebola negatórna určovacia žaloba, teda žaloba na určenie, že

odporca nie vlastníkom sporných nehnuteľností, ktoré má zapísané na liste vlastníctva.

Predmetom sporu boli tvrdenia navrhovateľov, ktoré zodpovedali pozitívnej určovacej žalobe.
Navrhovatelia tvrdili, že sú vlastníkmi spornej plochy, bolo ich dôkaznou povinnosťou produkovať
tvrdenia a dôkazy, z ktorých odvodzujú svoje vlastnícke právo k spornej ploche.

Pokiaľ navrhovatelia svoje tituly odvodzovali od matky navrhovateľky, ide o právny titul nadobudnutia

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú už zapísané na liste vlastníctva na navrhovateľov,
zamapované v katastrálnej mape. Nejde o právny titul k spornej ploche.

Z listu vlastníctva č. XXX na čl. 35 spisu mal súd preukázané, že v registri parciel "C“ má odporca ako
vlastník zapísanú parcelu „C“ CKN XXXX pred 7 - orná pôda o výmere XX m2, ktorú navrhovatelia
spochybňujú. Ako právny titul zápisu vlastníckeho práva odporcu na liste vlastníctva je uvedené

osvedčenie. Znalec pripojil v znaleckom posudku aj notársku zápisnicu N 175/04, NZ 53112/04, danú na
vklad do katastra dňa 6.10.2004 pod V XXXX/XXXX. K tomuto titulu taktiež nebol na zápis do katastra
pripojený geometrický plán po presnom zameraní nehnuteľnosti, ale len nepresná identifikácia parciel.

Uvedeným mal súd preukázané, že nehnuteľnosti navrhovateľov a odporcu boli v katastri nehnuteľností,
vregistriparciel„C“zapísanénazákladeichvlastnýchtitulovnadobudnutia-osvedčení(unavrhovateľov

v roku 1998, u odporcu v roku 1998 a v roku 2004). Zápisom parcely odporcu do registra „C“ nedošlo
k zmene hraníc parciel navrhovateľov v registri „C“. V prílohe č. 2 znaleckého posudku čl. 194, 195 je
kópia katastrálnej mapy katastrálneho územia obce X.. V katastrálnej mape sú zaevidované katastrálne
hranice sporných parciel navrhovateľov a odporcov na základe nimi predložených právnych titulov na
zápis (CKN XXX, XXX, XXX a CKN XXXX). Zo znaleckého posudku (čl. 189) mal súd preukázané, že

znalec podľa znaleckej úlohy vytýčil hranice sporných parciel podľa katastrálnej mapy v prírode. Záznam
o vytýčení hranice je v prílohe č. 1 znaleckého posudku (čl. 193). Katastrálna hranica medzi spornými
pozemkami prebieha bodmi 11 - 1, 11 - 15, 11 - 145, 11 - 144, 11 - 19.

Katastrálna hranica po jej vytýčení v prírode, podľa názoru znalca, súvisí s priebehom odvodňovacej
struhy, ktorá sa nachádza na pozemku odporcu XXXX. Sporná plocha 11 - 1, 11 - 15, 11 - 145, 11 - 144,

11 - 19, A, B, C, D, E, F zaberá plochu XX m2.Vtejtočastisúdzaujalstanovisko,žepredmetomkonanianebolažalobaovyprataniečastinehnuteľností
navrhovateľov, zapísaných na liste vlastníctva na navrhovateľov v registri parciel „C“, preto táto časť
znaleckého záveru nemala právnu relevanciu vo vzťahu k predmetu sporu na určenie spornej hranice

priamkou - spojnicou bodov.

Pokiaľ znalec na otázku súdu zakreslil spornú časť parcely CKN XXXX v znaleckom náčrte bodmi 11 -
1, 11 - 15, 11 - 145, 11 - 144, 11 - 19, G, H, I, J o ploche XX m2, nejde o odborný záver znalca, ktorým
by vyslovil záber odporcu do nehnuteľností navrhovateľov, teda nesúlad katastrálnych hraníc. Znalec
len graficky vyjadril na žiadosť súdu v znaleckom náčrte spornú plochu označenú navrhovateľmi, ktorú

navrhovatelia považujú za predmet vlastníckeho práva.

Napriek uvedenému vymedzeniu spornej plochy však navrhovatelia neučinili v nadväznosti na § 152
ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP spornú plochu predmetom sporu, predmetom dokazovania. Po doručení
znaleckého posudku dňa 6.5.2014 (čl. 260), žiadali určiť, že predmetom sporu je určenie hranice medzi
spornými nehnuteľnosťami ako priamky - spojnice bodov G, H, I, J podľa znaleckého posudku zo dňa
14.12.2013.

Keďže dokazovanie môže byť vedené len k predmetu sporu, súd nemohol zamerať plochu, nemohol dať
vyhotoviť geometrický plán na spornú plochu, tak ako to navrhoval právny zástupca navrhovateľov na
čl. 235 spisu, keď predmetom sporu neučinil plochu, ale priamku. Súd pripustil zmenu návrhu (čl. 319)
v súlade s návrhom zo dňa 5.5.2014 čl. 260, že hranicu sporných pozemkov tvorí priamka - spojnica
bodov G, H, I, J podľa znaleckého posudku zo dňa 14.12.2013. V rozpore s pôvodným návrhom právny

zástupca navrhovateľov dňa 14.8.2014 (čl. 324) ani netrval na vyhotovení geometrického plánu. Uviedol,
že stačí vytyčovací náčrt znalca, ktorým je určená hranica ako spojnica bodov. Uviedol, že názor znalca
v tejto veci, že pre zápis do katastra a pre vykonateľnosť rozsudku je potrebný geometrický plán, je
mylný a je v rozpore so súdnou praxou súdov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nižších súdov.
Svoje tvrdenia opieral o pripojené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na čl. 326 spisu

a rozhodnutie Okresného súdu v Ružomberku na čl. 328 spisu.

Okresný súd v Čadci má za to, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (čl. 326)
právny zástupca navrhovateľov nepreukázal svoje tvrdenia. Je zrejmé, že rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky bol vydaný v správnom konaní. Bolo ním potvrdené rozhodnutie správy katastra,
ktorým správa katastra, ako príslušný orgán podľa zákona o katastri nehnuteľnosti, rozhodla o návrhu a

určila priebeh hranice medzi pozemkami podľa vytyčovacieho náčrtu znaleckého posudku po spojnici
bodov vo vytyčovacom náčrte. Podľa § 49 katastrálneho zákona na rozhodnutie o určenie priebehu
hraníc slúži technický podklad vyhotovený katastrálnym úradom alebo znalecký posudok alebo iný
technický podklad, ktorý predložia účastníci konania. Teda podľa názoru Okresného súdu v Čadci
nerozhodoval súd, ale katastrálny úrad a nerozhodoval o právnej, vlastníckej hranici, ale určil technickú

hranicu, pričom za podklad mu slúžil vytyčovací náčrt znalca.

Týmto, podľa názoru Okresného súdu v Čadci, preukázal právny zástupca navrhovateľov právny záver
Okresného súdu v Čadci vyslovený v uznesení o zastavení konania pre nedostatok právomoci súdu vo
veci konať (čl. 53), kde vyslovil záver, že nemá právomoc konať o technickom vytýčení spornej hranice,
keď predmetom sporu nie je určenie vlastníckeho práva k spornej ploche. Ani ku dňu rozhodovania nie

je predmetom sporu určenie vlastníckeho práva k spornej ploche. Súd však rešpektoval opačný názor
odvolacieho súdu (čl. 154, vychádzal z jeho skutkových a právnych záverov, že predmetom sporu je
určenie vlastníckeho práva k spornej ploche). Uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republikyprávnyzástupcanavrhovateľovnepreukázalsvojetvrdenie,ževkonanípredsúdom,kdenejde
o určenie technickej, ale právnej hranice, stačí technický podklad pre zápis do katastra - vytyčovací náčrt

znalca a nie geometrický plán, ako to potvrdil znalec a ako sa domnieva aj Okresný súd v Čadci.

Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Súd skúmal aj naliehavý právny záujem na určení hranice pozemkov ako priamky - spojnice bodov, hoci
predmetom sporu nebola učinená sporná plocha a neboli produkované tvrdenia a dôkazy navrhovateľov
o ich vlastníckych tituloch k spornej ploche. Platí, že je daný naliehavý právny záujem na podaní žaloby

na plnenie (Z IV strana 705 - vypratanie spornej plochy, na uloženie povinnosti zdržať sa konania a
podobne). Taká žaloba má prednosť pred žalobou na určenie, s výnimkou, ak žalobou na určenie možno
predísť žalobe na plnenie (R 24/95), čo však nie je tento prípad.

Na podaní určovacej žaloby nie je daný naliehavý právny záujem ani vtedy, ak rozsudok by bol
nevykonateľný (v tomto prípade nezapísateľný v Správe katastra Čadca ). Takýmto rozsudkom by

nenastal stav právnej istoty medzi účastníkmi konania a rozsudok nezapísateľný v správe katastra
by nebol záväzný podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona a podľa § 159 ods. 2 OSP. Na postavení
navrhovateľov a odporcu by sa nič nezmenilo vydaním rozsudku, ktorý by bol nevykonateľný a
nezapísateľný v správe katastra na list vlastníctva.

Navrhovatelia sú pánmi svojho návrhu - dominus litis. Ich povinnosťou je podať návrh určitý, so všetkými
náležitosťami, s vykonateľným (zapísateľným) rozsudočným návrhom. Ich návrh túto povinnosť nespĺňa.

Návrh navrhovateľov je nezapísateľný v katastri nehnuteľností, je nevykonateľný. Nie je daný naliehavý
právny záujem na takomto určení. Nie je možné vyhotoviť geometrický plán na priamku. Priamka
nemôžebyťvkatastrizapísanánalistvlastníctva.Nalistvlastníctvamôžebyťnazáklade geometrického
plánu zapísaná len parcela - teda plocha, pozemok.

Znalec sa v znaleckom posudku (čl. 191) vyjadril na znaleckú otázku súdu: "či rozsudočný návrh

navrhovateľov bez zmeny návrhu a bez geometrického plánu by bol zapísateľný (vykonateľný) v
evidencii SK v prípade, že by súd chcel v celom rozsahu návrhu vyhovieť". Znalec odpovedal
nasledovne: "rozsudočný návrh, tak ako je koncipovaný, nie je zapísateľný v katastri nehnuteľností. K
zápisu do katastra je potrebné rozsudočný návrh upraviť a doložiť nový geometrický plán, v ktorom
bude oddelená sporná plocha a označená samostatným parcelným číslom, pričom túto novo označenú

parcelu je potrebné doplniť do rozsudočného návrhu“.

Napriek uvedenému právny zástupca navrhovateľov dňa 6.5.2014 (čl. 26) po doručení znaleckého
posudku žiadal pripustiť zmenu návrhu v znení predchádzajúceho návrhu, teda, že predmet sporu
tvorí určenie hranice, ktorá je tvorená priamkou, spojnicou bodov. Na priamku nie je možné vyhotoviť
geometrický plán. Bolo právne irelevantné a mimo predmet sporu vyhotoviť geometrický plán na spornú

plochu, ktorá netvorila predmet sporu. Preto rozsudočný návrh bol nezapísateľný, nevykonateľný a nie je
daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva ku priamke a určení hranice nehnuteľností
priamkou, spojnicou bodov, bez určenia vlastníckeho práva k spornej ploche.

Naliehavý právny záujem na určení nebol daný ani z toho dôvodu, že katastrálna hranica sporných
parciel je určená v katastrálnom operáte a je daná hranicami sporných parciel registra „C“ podľa

katastrálnych máp a podľa znaleckého posudku. Nie je daný naliehavý právny záujem na určení
už existujúcej katastrálnej hranice sporných pozemkov, ani na duplicitnom zápise už zamapovanej
katastrálnej hranice.

Z uvedených dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ právny zástupca navrhovateľov v záverečnom návrhu (čl. 339) uviedol, že nebolo potrebné

zamietnuť návrhy na doplnenie dokazovania, pretože náležité zistenie skutkového stavu má prednosť
pred hospodárnosťou a rýchlosťou súdneho konania, k tomu súd uvádza.

Práve právny zástupca navrhovateľov po dobu od 3.11.2011 do rozhodnutia súdu dňa 16.9.2014 (3
roky) namiesto náležitého produkovania a preukázania skutkového stavu sa sústredil na snahu vylúčiť
sudkyňu z konania, na produkovanie sťažností na prieťahy v konaní na strane sudkyne, znalca (čl. 66 a

nasl. až čl. 144, sťažnosť na prieťahy sudkyne čl. 162, čl. 172, na znalca čl. 173, sťažnosť na sudkyňuadresovanú Krajskému súdu v Žiline čl. 179 - vyjadrenie, opakované sťažnosti od čl. 281 až pod čl.
313 spisu). Z uvedeného, ako aj z ustálenej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky, je zrejmé, že
súd má zabezpečiť aj efektívne konanie súdu, aj efektívne, bezprieťahové konanie účastníkov konania,

respektíve ich právnych zástupcov. Bolo v záujme ochrany ústavného práva navrhovateľov podľa
článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, aby súd zabezpečil bezprieťahové, efektívne konanie
ich právneho zástupcu, právnu istotu. Preto súd nepripustil ďalšie odročovanie pojednávania, aby
navrhovatelia neutrpeli na svojich ústavných právach, rovnako odporca (II ÚS 83/1999-12 z 15.12.1999,
II ÚS - 39/02, III ÚS 99/02).

Právny zástupca navrhovateľov mal dostatočný priestor na produkovanie tvrdení a dôkazov - od
3.11.2011 zo 16.9.2014 (3 roky). Napriek tomu jeho postup bol neefektívny, s prieťahmi. Do
návrhu neuviedol spornú plochu, ani tituly nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej ploche (okrem
geometrického plánu čl. 5, 6, ktorý titulom nie je). Znalecký posudok prevzal dňa 20.1.2014 s výzvou,
že sa má vyjadriť a vzniesť procesné návrhy v lehote 15 dní. Vyjadril sa súdu v lehote 15 dní (čl. 25), ale
neefektívne,procesnýnávrhnazmenurozsudočnéhonávrhudoručilaždňa6.5.2014(čl.260)anávrhna

doplnenie dokazovania ohliadkou a výsluchom neidentických svedkov až dňa 16.9.2014. Geometrický
plán susedných nehnuteľností (čl. 245) doručil až po ukončení znaleckého dokazovania dňa 5.3.2014,
takže netvorili predmet znaleckej úlohy. Pokiaľ ide o ostatné tvrdené prieťahy na strane sudkyne v
súvislosti so sťažnostným konaním, s námietkami zaujatosti, táto doba nemôže byť vyhodnotená ako
prieťah. Prieťahom v konaní je zbytočný prieťah. Prieťahy v konaní, ktoré sú dôsledkom uplatnenia

procesných práv účastníkov konania, nemajú povahu zbytočných prieťahov v konaní.

Pokiaľ ide o výrok o náhradu trov konania, úspešným účastníkom konania je odporca, podľa § 142 ods.
1 OSP mu bola priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu.

Dňa 16.9.2014 súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia a doručenia rozsudku podľa § 156 ods.
2 OSP.

Dňa 17.9.2014 doručil právny zástupca odporcu vyúčtovanie náhrady trov konania (čl. 344).

Súd z uplatnenej náhrady trov konania priznal nasledovnú výšku:

03.01.2012 - úkon prevzatia a prípravy zastúpenia 58,69 €

05.01.2012 - vyjadrenie k návrhu 58,69 €

23.02.2012 - zastupovanie na pojednávaní 58,69 €

14.09.2012 - vyjadrenie k odvolaniu 58,69 €

03.02.2013 - vyjadrenie k znaleckému posudku 61,87 €

21.05.2013 - vyjadrenie k zmene návrhu 61,87 €

16.09.2014 - zastupovanie na pojednávaní 61,87 €

(menej ako 2 hodiny - podľa zápisnice

o pojednávaní (čl. 334) od 7.37 hod. do 9.33 hod.)

Spolu 420,37 €

Režijné paušály - 3x 8,04 + 4x 7,63 54,64 €

Spolu 475,01 €

20% DPH 95,00 €SPOLU 570,01 €

V uvedenej výške 570,01 € priznal súd odporcovi náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP.

Nepriznal odporcovi úkon zo 16.2.2012 - nazretie do spisu, pretože nejde o úkon právnej pomoci.

Súdrozhodolajotrováchpreddavkovanýchštátompodľa§148ods.1OSP.Výsledokkonaniajetaký,že
navrhovatelia sú neúspešní účastníci konania. Preto má štát podľa § 148 ods. 1 OSP a podľa výsledku
konania právo na náhradu trov konania (trov preddavkovaných štátom), ktoré platil.

Súd priznal Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci právo na náhradu trov
preddavkovaných štátom v nasledovnej výške:

Titulom znalečného na základe uznesenia Okresného súdu v Čadci č.k. 4C/202/2011-240 zo dňa

12.2.2014, právoplatného dňa 12.3.2014, z rozpočtových prostriedkov bola znalcovi priznaná suma
59,70 €.

Titulom znalečného za účasť znalca na pojednávaní dňa 16.9.2011 (od 7.37 hod. do 8.33 hod.) mu bolo
priznané znalečné z rozpočtových prostriedkov vo výške 27,39 €.

Spolu trovy preddavkované štátom predstavujú súčet súm 59,70 + 27,39 = 87,09 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.